Nájdeš nás aj na:

Tipy

Naprieč svetovou kuchyňou: burger z domácich žemlí od Michala Kordoša (recept)

Naprieč svetovou kuchyňou: burger z domácich žemlí od Michala Kordoša (recept)

Mäkká, teplá a chrumkavá žemla, pod ňou svieži zelený šalát, ešte vlhký od umývania a sladký kúsok veľkej červenej paradajky. Barbecue omáčka, bordová a trochu pikantná, čerstvý coleslaw alebo trebárs jednoduchý biely jogurt s cesnakom a karamelizovanou cibuľkou. A potom ten kus mäsa, po ktorom ľudia tak bažia, šťavnaté hovädzie. To je snáď najznámejšia a najkonzumovanejšia forma burgra. Len v McDonald´s jej vraj predajú v priemere 75 kusov za sekundu! Hoci v našej domácnosti máme radšej tie nemäsové, pozrime sa aspoň trošku na to, kde sa vzal mäsový burger.

Reklama

Hamburger nie je šunka (ham) a burger, ale prišelec z Hamburgu

Podľa foodblogerky Tori Avey, je pomerne bežná mylná predstava, že prvý hamburger, ktorý je dnes symbolom americkej kuchyne, vznikol v nemeckom Hamburgu. Tori hovorí, že zatiaľ čo inšpirácia pre samotný hamburger skutočne pochádzala z Hamburgu, sendvičový koncept hamburgera vynašli oveľa neskôr, a nebolo to ani v Nemecku.

Hamburg sa v 19. storočí preslávil svojim šťavnatým hovädzím mäsom od kráv chovaných na miestnych pastvinách. Mäso obyčajne nasekali, ochutili a vymodelovali do tvarov čohosi, čo dnes voláme fašírky. Chladničky ešte k dispozícii nemali, čerstvé mäso teda ihneď varili. Hovädzie z Hamburgu bolo mimo svoj kraj drahé, pomerne skoro s ním teda začali experimentovať a nahrádzať ho lacnejšími druhmi hovädzieho, aby sa znížila jeho cena a zvýšil dopyt. Tieto praktiky poznáme, čo sa živočíšnej výroby týka, aj dnes.

Za všetko môžu, ako inak, migranti

Keď sa v 19. storočí zdvihla vlna nemeckých migrantov do Ameriky, tak ako mnohé iné národy, aj Nemci si zakladali a otvárali vlastné podniky a reštaurácie. (Nemci napríklad v Chicagu či v New Yorku.) V roku 1837 sa v newyorskej reštaurácii Delmonico objavil prvýkrát v menu hamburský steak – hovädzie mäso mleté ​s cesnakom, cibuľou, soľou a korením, potom grilované alebo vyprážané. Ale pozor, ešte stále je to len steak bez žemle. Stál desať centov. Bola to najdrahšia položka na zozname, dvojnásobok ceny bravčových a teľacích kotliet a pečeného hovädzieho mäsa.

Potom ho jedna nemecká reštaurácia servírovala v roku 1876 na výstave vo Filadelfii, kde ho ochutnali tisícky ľudí a zbláznili sa doň. V roku 1884 sa dokonca recept na hamburský steak ocitol aj v americkej kuchárkej knihe Mrs. Lincoln´s Boston Cook Book. Dopyt po tomto na nemecký spôsob pripravenom hovädzom rástol. No tu jeho podobnosť s dnešným hamburgrom končí. Chýbalo mu predsa to, čo dnes robí hamburger hamburgerom, aspoň podľa nás – chrumkavá žemla! A práve tie si dnes sami doma urobíme a vy môžete vďaka receptu nižšie tiež. No a potom ich už napňte čímkoľvek chcete.

Vďaka za hamburger, páni

Približne v rovnakom čase, v akom sa preslávil hamburský steak, si získala pozornosť Američanov aj prostá vec, akou je žemľa. Bola to lacná potravinová zložka, praktická pre ženy v domácnosti, pre deti do školy, ale aj pre mužov na stavbu, do továrne, proste do práce. Nuž, zrejme týmto fyzicky ťažko pracujúcim mužom vďačíme za hamburgre. Prečo?

Aj potravinové vozíky, ktoré stáli pred továrňami, aby si hladný pracujúci ľud cez prestávku doplnil energiu, praskali pod náporom hamburských steakov. Ale komu, kto sa ponáhľa, je špinavý a hladný, sa chce konzumovať pomaly a neprakticky, krájať si na tanieri steak nožom a prílohu si naberať vidličkou. A tak ktosi ten steak vložil do chrumkovej žemle a – voilá, tak sa zrodil prvý hamburger!

Podrobnosti o tom, kto bol tým človekom, sa už zrejme nikdy nedozvieme. Stratili sa v minulosti. Ktovie, čo by sa stalo, keby sme jeho meno poznali – bol to jeden z robotníkov, ktorý si chcel uľahčiť konzumáciu steaku alebo bufetár pred továrňou? Alebo to dokonca bola žena? Vďačíme im za mnohé, hoci, naša planéta až tak nie! Hamburger je jedno z ekologicky najzávadnejších jedál na tejto planéte.

Mäsokombinát, bratia Mc Donaldovci aj fazuľový burger

Už v roku 1921 otvorili v americkom Kansase prvý fast food s burgrami za päť centov. A hoci vďaka vtedajšiemu románu Uptona Sinclaira Džungľa o veľkochove a americkom mäsokombináte, ktorý Sinclaire vykreslil na príbehu prisťahovaleckej rodiny z Litvy šokovanej nehumánnymi praktikami ľudí so zvieratami, sa spoločnosť chvíľu zaujímala o to, aké mäso konzumovala. Časom na to však akosi zabudla. Americkí vojaci priniesli so sebou do Európy hamburgre počas druhej svetovej vojny, kde zachutili aj spojencom, bratia Mc Donaldovci otvorili v 40. rokoch svoj prvý Burger Bar Drive-In fast food, no a do konca 50. rokov tých hamburgerov predali viac ako sto miliónov. Koľko ich predajú dnes za sekundu, sme si už povedali.

Princíp mäsovej placky, predovšetkým hovädzej, sa postupom času sofistikoval a prispôsoboval chutiam zákazníkov. Poznáme kurací, bravčový, rybí, fazuľový, syrový, mrkvový či sójový burger, ktoré mnohí tradicionalisti vlastne za burgre v pôvodnom slova zmysle ani nepovažujú. Čo by taký mäsomilci povedali na hinduistický burger zo smažených zemiakov a hrachu s paradajkami, cibuľou a korením? A záleží na tom vôbec? Nech si ho predsa konzumuje každý tak, ako mu chutí. A ak by sme pritom dbali ešte o čosi viac aj o životné prostredie, boli by sme o trochu lepšimi konzumentami. Prečo?

Prečo je hamburger pre planétu neudržateľným pokrmom?

Veríme, že pre vás nebude šok, keď sa dozviete, že hospodárske zvieratá, ktoré sa chovajú výsostne na produkciu mäsa, prispievajú k emisiám skleníkových plynov až 14,5 percentami. (Hovädzie mäso a mliečne výrobky tvoria z tohto percenta viac ako polovicu, 65 percent.) Nie je to však chyba kráv, ktoré ľuďom tak chutia, aj tieto emisie idú na triko človeka. Navyše, Organizácia Spojených národov (OSN) a jej úsek pre výživu a poľnohospodárstvo v roku 2012 zistili, že až 26 percent zemského povrchu sa využíva na pasenie hospodárskych zvierat. V posledných rokoch sa už hovorí o 30 percentách zeme a dopyt po mäse neupadá, práve naopak.

Mäso je zo všetkých skupín potravín pravdepodobne najmenej efektívnou potravinovou zložkou človeka. Na jeho výrobu sa spotrebuje omnoho viac energie, ako nám potom samo vráti späť. Uveďme si to na dvoch príkladoch – zatiaľ čo na kŕmenie človeka, ktorý nekonzumuje mäso vôbec, potrebujeme nie viac ako jednu šestinu akra pôdy, na nasýtenie mäsožravca potrebujeme 18-krát toľko úrodnej zeme. Slovák zje v priemere niečo cez 80 kíl mäsa ročne, Američan viac ako 90 kíl a jeden obyvateľ Bangladéša? Necelé dva kilogramy. To je veľký nepomer.

Koľko vody stojí svet váš burger?

Za všetky negatívne nuansy mäsa, ktoré my ľudia tak radi pcháme do burgrov, spomeňme si ešte jeden problém, ktorý tým spôsobujeme. Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa sa totiž bežne spotrebuje viac ako 15 tisíc litrov vody. No na taký jeden kilogram obilnín sa spotrebuje ani nie dvetisíc litrov vody a navyše, naše telo z neho získa asi 20-krát viac kalórií ako z mäsa.

Vo svete, v ktorom už dnes trpí akútnym nedostatkom pitnej vody asi pätina planéty, by sme sa pri svojich každodenných odpovediach na otázku – čo dnes budem jesť – mohli zamyslieť nad tým, či je mäso na našom tanieri nutné, alebo či si dáme hovädzí alebo trebárs kurací či vegánsky burger. Tým nemäsovým dajte fakt šancu, sú hrozne dobré! A keď už chcete mať burger poriadne mäsový, skúste si tak ako my, (naučili sme sa to, nebolí to a máme z toho lepší pocit), kúpiť mäso slovenské, teda lokákne a z poctivej farmy, kde majú zvieratká voľný výbeh a miesto injekcií prijímajú do tela výživné látky, ktoré samé voľne skonzumujú.

Tak si už teda poďme urobiť tie domáce žemle, do ktorých si potom vložíte to, čo sami uznáte za vhodné.

Suroviny na 8 burger žemličiek:

  • 200 g vlažnej vody
  • 60 g masla
  • 1 celé vajce + 1 žĺtko
  • 1 vaječné bielko na potieranie
  • 430 g hladkej múky
  • 50 g cukru
  • 20 g čerstvého droždia
  • 6 g / 1 ČL soli

Fotorecept: burger z domácich žemlí

1.V miske vymiešame nadrobené čerstvé droždie, vodu a cukor. Necháme pracovať aspoň desať minút.

2.V mixéri alebo ručne postupne premiešame s rozpusteným droždím všetky zvyšné suroviny. Tiež miešame aspoň desať minút.

3.Cesto, ktoré nám vznikne, zakryjeme handričkou a necháme kysnúť, v závislosti od vlhkosti, tepla a samotného droždia, asi jeden až dve hodiny. Dôležité je, aby zdvojnásobilo svoj objem.

4.Potom si z neho vyformujeme guličky. Z množstva uvedených ingrediencií by nám malo vyjsť presne osem žemličiek. Už vyformované žemličky necháme ďalej kysnúť približne 40 minút až hodinu.

5.Nakysnuté žemličky potrieme bielkom s troškou vody alebo maslom. Ak ich potrieme bielkom, budú tmavšie a lesklé, no ak ich potrieme maslom, budú matnejšie a dozlatista. Môžeme ich posypať sézamom alebo makom, podľa chuti.

6.Žemličky následne pečieme v rúre 15 až 20 minút na 190°C do zlatova.

7.Keď už máme žemle hotové, môžeme si z nich vyskladať burger. Možností máme naozaj veľa, či už si vyberieme tradičný hovädzí burger, alebo jednu z vegetariánskych verzií, ktorých základ zvyčajne tvorí strukovina. Pri hovädzom urobíme najlepšie, keď si dáme mäso namlieť čerstvé. Tuk je v tomto prípade vítaný, podľa toho vyberáme aj samotné mäso, krk alebo rebro, ideálne z lokálnych slovenských kravičiek. Potom už stačí mäso naporcovať, nechať odležať a osolené opekať na oleji. Koreníme až po opečení, korenie sa nám tak nespáli. Zvyšné prísady sú už úplne na nás, či používame napríklad zrejúci cheddar, niekto má však burger rád, ak je plný zeleniny, pri omáčkach si tiež každý nájde to svoje. Burger omáčkou (kečup, majonéza, horčica) alebo barbecue určite nič nepokazíme. My máme naše burgre radi jednoduché, s trochou syra, barbecue omáčkou alebo demi glace (silná mäsová omáčka) a nejakou tou karamelizovanou cibuľkou alebo slaninou. Lepšie tak vynikne to, čo je pri burgri dôležité (žemľa a fašírka) a všetko ostatné by malo byť už len príjemným doplnkom.

8.Dobrú chuť!

Kto je Michal Kordoš?

Iné recepty

Prečítajte si od nás aj:


Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne ponuky pre našich čitateľov


  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
    • Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
    • Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
    3.9/5 - (17 votes)
Komentáre
Hore