O Patagónii s Mišom Kordošom: Je taká čistá, ako ani európske krajiny nie sú
Obsah článku
Mnohí Michala Kordoša poznáte vďaka jeho konceptu Foodman, pre mňa je najmä šľachetným love foodistom. Okrem toho, že skvelo navarí u nás aj u vás doma, rád sa túla svetom. Začiatkom tohto roka odišiel spolu s Milom Láberom známym ako Whisky zo skupiny Slobodná Európa na objavnú cestu do juhoamerickej Patagónie. Traja chlapi v jednom malom SUV-čku prešli viac ako päťtisíc kilometrov naprieč Argentínou a Chile. Spolu sme vám naservírovali malú patagónsku ochutnávku – nech sa páči.
Cestovanie v nás búra strach z neznámeho
Čo ťa na takomto type cestovania láka?
MK: Láka ma sloboda, ktorú toto cestovanie ponúka. Tiež flexibilita v tvorbe programu, do ktorej môžem istým spôsobom zasahovať, pretože cestujeme v malej skupine. Zároveň sa Whisky postará o všetky logistické záležitosti a vďaka svojim skúsenostiam naplánuje program tak, aby bol plnohodnotný a intenzívny. Hoci je to náročné, o to viac je to obohacujúce.
Počas cestovania sa vyskytne veľa príležitostí na improvizáciu, napríklad keď niekde zablúdime. V drvivej väčšine takých prípadov objavíme zaujímavé miesto, kde by sme sa inak nedostali.
S Whiskym si takýmto spôsobom precestoval už niekoľko krajín. Okrem Patagónie ste spolu boli v Kirgizsku, v Gruzínsku a v Severnej Amerike. Za tie roky už asi vieš, aká je Whiskyho filozofia cestovania.
MK: Prvým cieľom je zažiť a vidieť v čo najkratšom čase maximálne množstvo vecí, prírody a kultúru v danej oblasti. Čo niektorým trvá mesiac, my stihneme za dva týždne. Esenciou tohto cestovania je aj to, že Whisky má nos na netypické miesta a cesty. Tie vyhľadávam, pretože nemám rád veľké davy turistov. Radšej si užívam scenérie a miesta v pokoji a v kruhu tých, s ktorými cestujem.
Človek tiež vďaka takémuto druhu cestovania získa rozhľad, búra svoje zaužívané stereotypy a strach z nepoznaného. To je to najdôležitejšie, čo si môžeme z tohto celého zobrať a vážiť si na spoznávaní iných kultúr a svetov.
Prípravu do Patagónie netreba podceniť
Pre koho je takýto typ cestovania vhodný?
MK: Určite je to vhodný typ cestovania pre fyzicky zdatnejšieho človeka, ktorý je ochotný trochu obetovať svoj komfort a zvládne aj náročnejšie pešie treky. Skoré ranné vstávania a neskoré zaspávania sú náročné. Čas, ktorý máme, sa snažíme využiť čo najefektívnejšie, či už na cestovateľské atrakcie alebo presuny.
Tie nie sú vždy práve pohodlné. Cesty sú offroadové, neupravené. Človek si proste počas takéhoto cestovania veľa v aute nepospí alebo neoddýchne. Treba byť v strehu a dávať pozor, čo sa odohráva vonku.
Odporučil by si Patagóniu cestovateľom s malými deťmi?
MK: Tento konkrétny výlet by som im neodporúčal, ale sú tam miesta, ktoré rodičom s deťmi poskytnú adekvátne podmienky na dovolenku, výlet a zábavu s deťmi. Spomedzi fyzicky aj časovo náročnejších túr sa nájde veľké množstvo takých, ktoré ponúkajú kratšie trasy a okruhy. Dostanete možnosť vidieť porovnateľne zaujímavé miesta, ktoré sú v dostupnejších vzdialenostiach a teréne.
Už len v rámci mesta El Chaltén, odkial vedú turistické trasy na Fitz Roy, je možné navštíviť viaceré jazerá, močiare a zažiť krásne výhľady za relatívne krátky čas. Cestovateľov s deťmi sme ale v Patagónii nestretli. Okrem typických turistov sme stretávali veľa backpackarov, ktorí stopovali. Dve tretiny z nich boli low-costoví cestovatelia, ktorí ostanú v oblasti dlhodobo, aj tri-štyri mesiace. Aspoň to majú v pláne.
Patagónia má vzhľadom na svoju geografickú polohu posunuté ročné obdobia. Aké bolo počasie počas vášho výletu?
MK: My sme boli v Patagónii na prelome februára a marca, vtedy tam začínala jeseň. To je obdobie, kedy je v tejto oblasti celkovo menej turistov a počasie je umiernené a príjemné. Človek však musí rátať s tým, že sa mu nad hlavou denne vystriedajú také typy počasia, ako keby prešiel niekoľkými klimatickými pásmami. Mení sa nadmorská výška, fauna aj flóra. Bežne sa stávalo, že ráno boli mínusové teploty a cez deň sme už chodili v krátkych rukávoch.
Na to treba pri balení batožiny myslieť. Cieľom bolo zbaliť sa čo najkompaktnejšie, aby som mal vhodné oblečenie a výbavu do každých podmienok. Preferujem viac tenkých vrstiev na sebe. Proste tak, aby som mohol absolvovať túru, komfortne sa presúvať v aute, no cítiť sa dobre aj na prechádzke mestom.
Mal si v batožine pribalené niečo, čo si ani raz v Patagónii nepoužil?
MK: Spacák som nevyužil ani raz, no nechcem tým povedať, že je hlúposť si ho so sebou vziať. Ubytovania, ktoré sme po nociach využívali, však poskytovali kompletné posteľné povlečenie.
Pozor, aby nízky rozpočet neovplyvnil kvalitu vášho cestovania
Patagónia zasahuje územie viacerých krajín, ako ste to riešili s lokálnou menou?
MK: Navštívili sme Chille aj Argentínu. V oboch týchto krajinách je menou pesos, ale majú iné nominálne hodnoty a kurz. V každej krajine sme si preto zamieňali peniaze zvlášť. Inak sa to popravne ani veľmi riešiť nedá. Ideálne je, keď si človek mení lokálny peniaz za americký dolár, prípadne euro.
Aký bol tvoj rozpočet?
MK: Človek by si možno myslel, že cestovanie Patagóniou bude lowcostové, ale nie je to tak úplne pravda. Tým, že Argentína aj Chille patria k najvyspelejším krajinám Južnej Ameriky, zodpovedajú tomu aj ceny. Povedal by som, že boli možno až európske. To sa týka ubytovania, stravy aj bežnej dennej réžie.
Nehovoriac o požičaní auta. To bolo ešte drahšie ako v Severnej Amerike. Treba však povedať, že to požičané SUV-čko nám veľmi pomohlo. Neviem si ani predstaviť, ako by sme tam bez neho fungovali a všetko postíhali. Sú veci, na ktorých sa dá šetriť, ale tak, aby to neovplyvnilo kvalitu cestovania a samotný zážitok.
Ubytovanie ste mali rezervované dopredu. Prečo nebolo jednoduchšie riešiť ho priamo na mieste?
MK: Na mnohých odľahlých miestach Patagónie je toho ubytovania, najmä malých hostelov na chatiek, ktoré domáci nazývajú cabañas, málo a môže sa stať, že všetko bude obsadené. V takom prípade by sme museli spať v aute, preto bolo správne načasovanie rezervácie pre nás dôležité.
Najmä na začiatku výletu. Na chillskej strane sme si nerezervovali len ubytovanie, ale aj trajekty, ktoré na seba nadväzovali. Keby sme ktorýkoľvek z nich nestihli, rozhodilo by nám to program na nasledujúce dni.
Pokazilo alebo zmenilo vám niečo pri cestovaní plány?
MK: Stratili nám batožinu, hneď po prílete z Európy. Leteli sme z Viedne cez Madrid do Santiaga, hlavného mesta Chille. Tento len trval asi 12 až 14 hodín, už si to nepamätám presne. Skoro dve plné noci spánku. Zo Santiaga sme absolvovali ešte jeden vnútroštátny let do Puerto Montt. Práve tu nastal problém s batožinou.
Nikto nám nevedel povedať, či si máme batožinu po prílete do Santiaga vyzdvihnúť a znova zacheckovať alebo nie. Dokonca si nás tam odchytil aj jeden miestny guide, ktorý si za sprievod po letisku vypýtal od nás aj peniaze, o batožine nám však nepovedal nič. Tak zostala trčať v Santiagu. Bol tam chaos – jedno z najšialenejších letísk, na akých som kedy bol.
Našťastie nám ju doručili ešte v ten večer ďalším lietadlom do Puerto Montt, inak by sme mali problém. Hneď nasledujúce ráno sme totiž vyrážali na Carretera Austral, na jednu z najznámejších a najkrajších patagónskych ciest.
Predstavy, stereotypy a skutočnosť
Akú si mal o Patagónii predstavu predtým, ako si ju navštívil?
MK: Predstava, ktorú som mal, bola podopretá dokumentárnymi filmami a fotografiami na internete. Vedel som, že je to oblasť plná kontrastov. Predstavoval som si ju ako lesnatú oblasť plnú ihličnatých stromov s ľadovcovými jazerami s ťažko predvídateľným počasím. To sa sčasti naplnilo. Patagónia v mojich predstavách vôbec neevokovala prostredie Južnej Ameriky. Pre mňa to bol dovtedy štát v štáte.
Čo sa na tvojej predstave zmenilo po živej skúsenosti z tejto oblasti?
MK: Najviac ma prekvapilo, aké bolo všetko udržiavané, zachované a čisté aj napriek pretlaku turistov. Tento príjemný šok vo mne rezonoval počas celého výletu v Patagónii. Ukážková čistota, s takou som sa nestretol ani v mnohých vyspelých európskych krajinách. Platilo to však nielen v prírode, ale aj v mestách.
Človek má o Južnej Amerike podľa mňa zaužívané stereorypy o špine a odpade, nebezpečenstve, Brazílii a Kolumbii, ale toto bol úplný opak. Aj ľudia boli veľmi ochotní, priateľskí a otvorení. Nemal som z nich pocit, že som tam neželaným hosťom.
Akým jazykom ste vlastne s domácimi komunikovali?
MK: Odporúčam každému cestujúcemu mať aspoň elementárne základy španielčiny. Angličtina totiž nie je zárukou, že vám bude niekto z lokálnych, najmä v odľahlých častiach Patagónie, rozumieť. My sme komunikovali najmä rukami aj nohami. Whisky však aké-také znalosti španielčiny má.
Patagónia offroadom alebo po asfaltke nie je tá istá Patagónia
Po Patagónii ste sa presúvali požičaným autom. Aké sa vám po tých tisíckach najazdených kilometrov zdali cesty a podmienky pre vodičov?
MK: Človek má v Patagónii dve možnosti – buď sa vyberie dobrodružnejšou cestou offroadom, na ktorej toho uvidí viac, ale zároveň si toho dosť na ťažko prejazdných cestách odtrpí alebo prejde Patagóniu po asfaltkách a klasických dvojprúdovkách.
Offroady nie sú všade úplne prístupné, čo ale nikomu nebráni ich použiť, no ani tie sprístupnené nie sú, čo sa kvality ciest týka, bohviečo. Sú to štrkové cesty a človek je z nich po celom dni totálne vytrasený. Najmä po dlhých presunoch 500 až 600 km pri vysokej rýchlosti takmer bez prestávky.
Pri cestovaní len po asfaltových cestách však príde človek o väčšinu najlepších zážitkov. Offroadové cesty s dokonalými výhľadmi, na ktorých stretnete za deň nie viac ako dve-tri autá, majú pre mňa oveľa vyššiu hodnotu.
Je na takýchto offroadových cestách dosť benzínových púmp? Nemali ste s tým problém?
MK: Raz alebo dvakrát sme sa za tie dva týždne ocitli v situácii, keď sme počítali dojazd s benzínom, ktorý nám ostal v nádrži, na jednotky kilometrov. Vtedy nám nebolo všetko jedno. Pamätám si, že sme raz chceli tankovať na jednej z púmp na offroadovej ceste, no mali len naftu, benzín nie. Z nejakého dôvodu im tam už týždeň nedodali benzín. Bolo to v stepnej časti argentínskej Patagónie. Robili sme tam okruh, ktorý sme zakončili na rovnakej čerpačke. Keď sme sa tam vracali, modlili sme sa, aby už mali benzín. A oni ho mali.
Aj s týmto je dôležité pri plánovaní cesty počítať. Asfaltové cesty sú tam poriadne vybavené, od semafórov až po benzínové pumpy, offroady menej a mať rezervu v bandaske preto možno nie je úplne zlý nápad. Naša spotreba benzínu narastala najmä v Argentíne v stepnej oblasti, kde fúkal veľmi silný protivietor.
Ten sa predvídať nedá. Prevažnú časť roka fúka 15 až 20 kilometrov za hodinu, v lete dosiahne v niektorých oblastiach rýchlosť až 120 km, to je šialené.
Minimalizmus nie je len dominantou škandinávskeho bývania
Už si načrtol, že ste prespávali v cabañas. Popíšeš nám ich trochu?
MK: Cabañas sú drevené chatky v minimalistickom štýle, v patagónskej oblasti sú veľmi populárne. Chatky v lesoch s peknými výhľadmi majú svoje čaro. Vnútri je buď jedna alebo viac spální, kuchynka a kúpeľňa. Jednoduchá malá, útulná chatka vybavená tak, aby si tam človek vedel aj navariť a mal svoje súkromie. A vyzerajú veľmi pekne.
Neviem, či to platí vo všetkých cabaňas, ale v tých našich ponúkali aj raňajky v cene. To je skvelá ponuka, pretože v odľahlých oblastiach nemá človek vždy prístup k čerstvým potravinám či k supermarketu.
Natrafili ste aj na siete motelov či hotelov, ktoré v Patagónii nie sú v správe lokálnych obyvateľov?
MK: Vo väčších mestách také možno sú, ale v prírodných oblastiach to bol biznis domácich súkromníkov.
Chile, Argentína, Patagónia
Ako sa menil krajinný obraz pred vašimi očami?
MK: Cestu po Patagónii sme začali na chilskej strane v prímorskom meste Puerto Montt, odkiaľ sme smerovali na juh. Prekročili sme argentínske hranice a prešli okruh touto časťou Patagónie. Boli sme asi len tisíc kilometrov od Ohňovej zeme. Počas tých päťtisíc kilometrov, čo sme najazdili, sme videli ľadovec, fjordy, prírodné jazerá, hory aj jaskyne, stepi aj vodopády.
Kto ti padol viac do oka – Chille alebo Argentína?
MK: Chille. Jednoznačne.
Prečo?
MK: Chilská časť Patagónie je veľmi pestrá, pralesná. Pripomínala džungľu. Sú tam krásne zmiešané lesy. Niekedy sme sa cítili ako by sme boli skôr v Škandinávii ako v Južnej Amerike. Táto časť sa mi asi najviac páčila.
Presuny trajektami, počas ktorých sa mohol človek kochať hodiny a hodiny na lodi a len sa pozerať okolo seba na odľahlé zelené polostrovy a ľudoprázdne pláže, boli úžasné. Tu sme zazreli aj delfíny. A Carretera Austral, čo je patagónska Route 7 – je neuveriteľná cesta. Je dlhá vyše 1 200 km. Bolo tu veľmi čisto. Čistejšie ako v Argentíne.
Aj ľudia boli milší, zdá sa mi. No nie sú to nadľudia a tiež majú svoje neduhy. Myslím si, že ich správanie sa mení v závislosti od toho, koľko turistov tam chodí. Najmä v tých odľahlejších častiach. Tak to ale v takýchto turistických destináciách býva. Ale aj tak som z nich mal pocit, že si dokážu život viac užiť, že žijú viac pre prítomnosť – tu a teraz.
Paradoxné. Argentína je, teda podľa mňa, medzi týmito dvoma krajinami tá, ktorej voľbu ľudia uprednostnia. Aký dojem zanechala v tebe?
MK: Argentínska strana je stepná, v porovnaní s Chile to bol veľký kontrast a zmena. Príroda tam bola na pohľad stereotypnejšia a pomerne rovnaká. Ani v rámci jedného či viacerých dní sa veľmi nemenila. Videli sme akurát veľa lám, pásavca a množstvo kráv, na čo nie sme my mestskí ľudia zvyknutí.
Zaujímavejšia bola druhá časť Argentíny, keď sme smerovali na jej sever do hôr. Pripomínalo mi to tam Švajčiarsko. Nielen prostredím s veľkými čistými jazerami, ale aj architektúrou. Možno je to aj tým, že tu na severe žije veľa nemecky a francúzsky hovoriacich ľudí. Keď si sa pýtala, či sa v Patagónii nachádzajú hotely, ktoré nepatria domácim, tak je to podľa mňa tu.
Táto časť bola pre mňa ale vo všeobecnosti menej vábivá, hoci si tiež myslím, že keď sa niekoho opýtate na Patagóniu, spomenie vám skôr Argentínu ako Chile. U mňa to platí naopak.
Veľmi tam fúkalo a čím južnejšie sme smerovali, tým viac turistov sme stretávali. Keď sme šli na trek v tejto oblasti, neboli sme si ani istí, či sa naň pre veľký počet turistov vôbec dostaneme. Pravdou však je, že cesty tu boli upravenejšie. Zrejme vedia z turizmu vyťažiť viac ako v Chile.
Keď hory ľadu praskajú pred vašimi očami
Mal si z niečoho na trekoch v týchto dvoch krajinách strach?
MK: Na trekoch v argentínsko-chilskom pohraničí sme neraz zazreli výstražné tabule – pozor pumy! Nevideli sme ani jednu, ale som si istí, že oni videli nás.
Aký typ trekov ste absolvovali?
MK: Podarilo sa nám absolvovať zopár náročnejších výletov – určite by som rád spomenul úplne prvý, a to trek ku kopcu Cerro Castillo. Vzniklo pod ním neuveriteľné sýto modré jazero. Táto túra bola prekvapivo pokojná, bez rušivej prítomnosti masy turistov a s krásnymi výhľadmi počas celej cesty. Niečo podobné zažijete aj na treku smer Fitz Roy, ktorý je časovo aj fyzicky mierne náročnejší, ale o to viac dychberúci. Tam už ale treba rátať s výrazne hustejšou obsadenosťou turistami za každých podmienok, čo nemusí každému vyhovovať.
Navštívili ste aj Patagónske ľadovcové pole s ľadovcom Perito Moreno. Vidieť a počuť také ľadové monštrum muselo byť neuveriteľné.
MK: Perito Moreno je široký asi ako Buenos Aires a vysoký ako desaťposchodový dom. Napriek tomu, že je to jedno z najnavštevovanejších miest v rámci Patagónie, určite odporúčam zaradiť ho do svojho cestovného itineráru. Nieje veľa miest na svete, kde máte možnosť vidieť naživo obrovské ľadovce a ešte v takej blízkosti.
Počuť, ako tá masa ľadu pracuje, praská, padá a zažiť tú rýchlu zmenu klímy spôsobenú prítomnosťou tohto úkazu, je skutočne neuveriteľné. Areál ľadovca otvárajú v konkrétny čas a ak sa vám podarí k bránam dostať v predstihu, povedzme 30 minút pred otvorením, naskytne sa vám príležitosť vychutnať si ľadovec úplne osamote. To je najlepšia vec, akú sme v tomto prípade mohli urobiť a ani to nestálo veľa úsilia.
Mäso, mäso a ešte raz mäso
Čo by to bol za neucelený rozhovor, ak by som sa práve teba neopýtala na jedlo, ktoré si v tejto časti sveta ochutnal. Gastronómii si určite venoval veľkú pozornosť. Čo je pre tento región typické?
MK: Veľa mäsa! V Chile aj v Argentíne, kde dominujú predovšetkým steaky. Keď som sa vžil do role vegetariána, nemal som veľmi na výber, čo sa autentických miestnych jedál týka. Základnou zložkou väčšiny ich jedál je jednoducho mäso, keďže ho tam majú dostatok, až prebytok. Vo väčších mestách už ale dostať aj nemäsové alternatívy. Tie som si v odľahlých častiach Patagónie veľmi nevšimol.
Majú radi husté polievky a stewes recepty. Tiež výdatnejšie, kalorickejšie jedlá a čerstvé ryby, samozrejme.
Spomenul si argentínske steaky. Veď tam žije viac ako 50 miliónov kráv len na jeden účel. Aspoň ti chutili?
MK: Musím povedať, že som nebol z tých steakov uchvátený. Na to, akú má v tomto smere Argentína reputáciu, považuje sa za mekku steakov, už som v živote jedol aj lepšie ako tie ich.
Čo iné servírujú v Chile a Argentíne na tanieri? Nájdeme tam aj niečo, čo sa u nás dopestovať nedá?
MK: Nájdeš tam rôzne druhy citrusov a avokáda, rôzne druhy byliniek, zemiakov a banánov, ktoré používajú ako prílohové suroviny. V tejto oblasti sa riadia najmä sezónnosťou, to je vidieť podľa toho, čo ako hovoríš, servírujú na tanieri. Čo ponúkne zem, to zapoja do svojich jedálničkov.
Používajú lokálne suroviny a ak dovážajú, tak v malých množstvách. V tom by sme si z nich mohli vziať príklad.
A čo sladké dezerty?
MK: Nájdeš tam kvantá sladkého pečiva a veľa poeurópštených dezertov. V tejto oblasti u nich cítiť silný vplyv západu.
Čo ti chutilo najviac?
MK: Veľmi mi zachutila rybacia polievka Paila marina. Napriek tomu, že neznášam koriander, ktorého tam bolo dosť, tá polievka bola veľmi chutná. Výdatná a hustá. Samozrejme, ten koriander som z polievky vybral. Boli tam rôzne mušle, losos a iné druhy rýb a morských plodov, a zároveň to bolo pikantné.
Druhá chutná polievka sa volala Gazuela. Obsahovala bataty, mrkvu, kukuricu a mäsko. Bol to veľmi hustý stew, ktorý plnil funkciu hlavného chodu. Človek sa z toho skutočne poriadne naje. To boli pre mňa autentické jedlá. Zárukou úspechu je ochutnať práve to, čo si dávajú miestni obyvatelia.
Polievkové národy
Nájdeš v našej slovenskej kuchyni rovnaké prvky ako v tej chilskej či argentínskej?
MK: Myslím si, že aj my sme pomerne polievkový národ. Aj dochucovanie jedál a dostupnosť surovín je až na pár výnimiek u nás relatívne podobná. Základ kuchyne máme takmer rovnaký a ako národy preferujeme sýtejšie jedlá. Ani patagónska kuchyňa nie je príliš aromatická, to platí aj o tej našej.
S akou vôňou a chuťou sa ti bude spájať Patagónia?
MK: S ohňom, grilom, steakami a barbecue. Proste s mäsom.
Chceš sa do Patagónie ešte niekedy vrátiť?
MK: Určite áno a rád by som šiel hlbšie do Chile. Pokojne by som argentínsku časť odstrihol a zostal na chilských fjordoch, kde by som strávil dni až týždne.
Kam sa chystáš najbližšie?
MK: Čaká ma nenáročný poznávací výlet do Japonska a rád by som ešte spoznal juhovýchodnú časť Ázie. Je tam niekoľko krajín, ktoré si zaslúžia pozornosť. Aj v rámci Európy sa toho nájde dosť. Aj tú by som rád spoznal do hĺbky, najmä sever.
Michal natočil po návrate z Patagónie s Whiskym krátky rozhovor doplnený o zábery z dronu.
Tak, kam pôjdete najbližšie na potulky vy?
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
