Nájdeš nás aj na:

Cestopisy

O Japonsku s Mišom Kordošom: Sushi nie je pre každého, teplé záchody áno

O Japonsku s Mišom Kordošom: Sushi nie je pre každého, teplé záchody áno

Kordošovci majú takú rutinu – takmer každý rok chodia spolu na rodinnú dovolenku. V roku 2019 prišiel čas navštíviť Japonsko. Počas tohto takmer dvojtýždňového výletu som od Michala Kordoša, možno si na neho spomínate z nášho spoločného rozhovoru o Patagónii alebo ho jednoducho poznáte zo slovenskej gastro scény, dostávala rôzne fotografie a informácie z japonských reálií. Napríklad o slepačích vajíčkach v plaste, o vyhrievaných záchodoch aj o invázii Hello Kitty. Tak sme sa o Japonsku porozprávali aj trochu bez nadsázky.

Reklama

V jednom zo svojich instagramových postov z Japonska si napísal, že Tokio je povinnou zastávkou pre všetkých milovníkov jedla. Čo je na tom ich jedle také dobré a čo chutilo najviac tebe?

Ešte som ani nezačal premýšľať nad odpoveďou a už viem, že bude veľmi náročné vtesnať ju do pár viet. (smiech) V prvom rade musím poznamenať, že moje prvotné predstavy o miestnej kultúre stravovania sa síce ukázali ako pravdivé, no zvyšok, napríklad samotné reštaurácie a sortiment jedál, boli na míle vzdialené od toho, čo som očakával.

Sushi tam skutočne nie je jedlo pre bežných ľudí. Nájdete tam prevažne exkluzívnejšie sushi bary, kde si buď vystojíte rad alebo sa tam bez rezervácie ani nedostanete. Je pravda, že k sushi sa môžete dostať aj na rôznych rybích trhoch, tam je to ale v drvivej väčšine turistická záležitosť. Ak hľadáte autentické lokálne jedlo za rozumné peniaze bez turistov, natrafíte najmä na rôzne ramen bistrá či prevádzky zamerané na všelijaké formy barbecue jedál, napríklad Yakiniku. Vtedy sa jedlá pripravujú priamo pri stole pod silným plameňom alebo na uhlí.

Ramen z michelinskej reštaurácie Nakiryu. Zdroj fotografie: Archív Michala Kordoša

Bez nulovej schopnosti používať ich jazyk to ale pri objednávaní jedla nemusí byť žiadna sranda.

Pre turistu bez znalosti japončiny dokáže byť návšteva neturistickej reštaurácie skutočné dobrodružstvo. Aj keď sa spoliehate na to, že rukami a nohami sa predsa nejako dorozumiete, opak je pravdou. Buď skúsite šťastie s prekladacou aplikáciou alebo sa vám podarí osloviť miestneho hosťa, ktorý hovorí po anglicky. Potom už len ostáva ísť doslova naslepo, takpovediac – zahrať si lotériu. Môže to dopadnúť tak, že vám na stole pristane skvelé lokálne hovädzie Wagyu, ale aj kuracie žalúdky či chrupavky. Nemení to ale nič na fakte, že Japonci sú, čo sa gastronómie týka, veľmi pohostinní a profesionálni. Ani raz som nemal pocit, že by som niekde nebol vítaný.

Kuracie Yakitori. Zdroj fotografie: Archív Michala Kordoša

Ako je to s tringeltmi? To je pri Japonsku asi večná dilema. Hlavne neuraziť.  

Z vlastných skúseností to vnímam tak, že tringelty sa pri vyúčtovaní vôbec neriešia. Človek platí za to, čo dostane a tam to končí, nikto neočakáva nič naviac. Počul som tiež chýry o tom, že nechať im prepitné môže dokonca priniesť negatívne reakcie. Ja si však myslím, že keď ste boli so službami a jedlom naozaj spokojní a jednoducho sa chcete odvďačiť, nikoho to neurazí.

V Tokiu si navštívil aj známe Kappabashi kitchenware town. Čo si si odtiaľ odniesol? Z fotografií to vyzerá, že je tam z čoho vyberať.

Je to typická turistická ulička, to ale neznamená, že tam každý nadšenec jedla nenájde, čo potrebuje. Obchodíkov s keramikou, nožmi či inými kuchynskými potrebami, je tam nespočetne veľa. Až má človek problém vybrať si, ktorý navštívi skôr. Ja som si na Kappabashi kúpil zopár kúskov keramiky a nože. Viac mi už batožina nedovolila. Určite túto oblasť odporúčam navštíviť, aj tým, ktorí neplánujú nič kupovať. Je to zážitok. A kupujúcim odporúčam vyhradiť  si na to aspoň pol dňa a jednu prázdnu batožinu naviac.

Kappabashi kitchenware town. Zdroj fotografie: Archív Michala Kordoša

Pamätám si, keď si mi poslal fotografiu s jedným slepačím vajíčkom zabaleným v plastovom obale. Vtedy ma to pomerne zaskočilo, pobúrilo. No na druhej strane, nedávno sme spolu v Nórsku natrafili na papriky zabalené v plaste, tiež po jednom kuse…

Áno, vajíčko zabalené v plastovom obale ma skutočne zarazilo a doteraz úplne nerozumiem, aký to malo zmysel. Je pravda, že som tam pomerne často videl ľudí a deti jesť len tak čisté uvarené vajíčko. Predávať ich však surové po jednom, je absurdné. Absurdností tu ale nájdete viac – obsesiu značkou Hello Kitty, ktorá je na každom rohu, dokonca aj na najvyššej vyhliadke Tokia.

Ktoré miesta Tokia sa ti najviac vryli do pamäti?

Začal by som už vyššie spomenutou Kappabashi street, mekkou pre všetkých foodies. Netreba zabudnúť na poriadnu vyhliadku, tou je nepochybne Tokyo Skytree, kde vás vyvezú do výšky 350 a potom 450 metrov. Digital Art Museum zase ponúka neskutočný vizuálny zážitok či už pre dospelých alebo rodiny s deťmi. Ak vás láka zablúdiť na nejaké trhovisko, obíďte najznámejšie Tsukiji a dajte šancu vzdialenejšiemu, ale o to autentickejšiemu trhu Adachi. V Tokiu je tiež jedna z najznámejších križovatiek, Shibuya, čo je síce čisto turistická atrakcia, bola by však škoda sa jej pri návšteve mesta vyhnúť. My sme ju navštívili rovno trikrát. Našli sme si tam zašitý bar s knižnicou, kam sme chodievali na gin tonic.

Digital Art Museum. Zdroj fotografie: Archív Michala Kordoša

Nezostali ste však len pri Tokiu, ako ste sa s rodičmi presúvali po Japonsku?

Navštívili sme tri mestá – Tokio, Naru a Kjóto. V prvých dvoch sme aj prespávali a do Kjóta sme jazdili na otočku bežným „rýchlikom”. Z Tokia do Nary a späť sme cestovali vlakom všeobecne nazývaným Shinkanzen. Je však dôležité uvedomiť si, že ten sa delí do ďalších kategórii. Drvivú väčšinu turistov budú zaujímať práve Nozomi a Hikari. Nozomi je ten najrýchlejší a dá sa povedať, že aj najznámejší. Nedá sa v ňom ale uplatniť Japan Rail Pass, s ktorým viete za veľmi rozumné peniaze prebrázdiť celé Japonsko. Druhý spomínaný vlak, Hikari, je síce o pár kilometrov za hodinu pomalší, zážitok ale bude ten istý a navyše s použitím Japan Rail Passu. Ten je skvelá investícia. Ak viete vlakové spoje využiť naplno, prepraví vás včas viac-menej kamkoľvek. A tie scenérie za oknom vlaku!

Ak si správne pamätám, veľmi milo ťa prekvapilo práve Kjóto. No vo všeobecnosti sa o ňom hovorí, že je to pomerne nudné mesto.

Pôvodne sme chceli v Kjóte stráviť len jeden deň, no otočili sme to z Nary nakoniec ešte raz. Toto na pohľad nudné a len ďalšie veľké bezpohlavné japonské mesto si ma získalo svojou atmosférou, architektúrou a pešou dostupnosťou. Po tom megalomanskom Tokiu to bola vítaná zmena, historicky založené centrum mesta, vyčačkané parky či nábrežie rieky Kamo. Človek tam oveľa jednoduchšie nájde vnútorný pokoj, vníma miestnych ľudí a kultúru. Až v Kjóte som si vlastne reálne oddýchol. (smiech) Bolo to také to motanie sa, keď nemáte jasne stanovený program no aj tak máte pocit, že ste zo dňa vyťažili maximum. Potom už si len kúpiť dobré take-away jedlo, sadnúť si na breh rieky a užívať si prítomnosť.

Možno to teda bola súhra okolností a len vítaná zmena po intenzívnom Tokiu a nad očakávania nudnej Nary. Určite by tam ale človek vedel stráviť oveľa viac času a zaplniť si program na niekoľko dní.

Kjóto. Zdroj fotografie: Archív Michala Kordoša

Keď už si spomenul Naru – prečo bola taká nudná?

Nara bola okrem pekného ubytovania sklamaním. Už v prvý deň sme poriadne nevedeli, čo v tomto meste robiť. Jediným ťahákom mal byť park, v ktorom voľne pobehujú a žijú jelene. Prišlo mi to však celé neprirodzené, turisti zvieratám robili zle, prekrmovali ich. Takto som si to rozhodne nepredstavoval. V Nare sme teda nakoniec len prespávali, toto mesto ma jednoducho neoslovilo. 

Jelení park, Nara. Zdroj fotografie: Archív Michala Kordoša

Jediné, čoho by som sa v Japonsku bála, je malý a ešte sa zmenšujúci osobný priestor. Keď sa povie Japonsko, v prvom rade si predstavím veľké davy ľudí, ktoré sa okolo teba hrnú bez zastavenia. Ale možno sú to len predsudky. No vy ste mali tak trochu šťastie – v máji sa v krajine začala s nástupom nového cisára aj nová éra Reiwa, Japonci mali prázdniny a slávnosti.

To je pravda. Ťažko teda z môjho pohľadu hodnotiť, či sú tieto obavy ľudí opodstatnené alebo nie. Počas celého nášho výletu sa v Japonsku konal Golden Week – to je týždeň v roku, keď majú v krajine viacero sviatkov, cestujú na dovolenky či za rodinami. Nám to samozrejme hralo do karát, keďže bolo všade citeľne menej ľudí. Či už v uliciach, na pamiatkach alebo v dopravných prostriedkoch.

Na trhu Adachi, Tokio. Zdroj fotografie: Archív Michala Kordoša

Máš vďaka výletu do Japonska o ňom inú predstavu?

Práveže mám pocit, že sa mi z veľkej časti utvrdili predstavy a očakávania, ktoré som o Japonsku mal, kým som ho navštívil. Tá ich povestná pohostinnosť, precíznosť a cit pre detail, robia túto krajinu a jej kultúru výnimočnou. Tiež si nepamätám, z ktorej inej krajiny som si priniesol toľko suvenírov a vizuálne pekných vecí ako z Japonska. Japonci na to jednoducho majú vkus a cit.

Myslím, že Japonci majú radi cash však? Teda, radšej ako kreditky.  Na jednom blogu som na nich práve pre toto čítala veľký hate speech. Vraj akí sú vyspelí a nikde neberú kreditky…

Áno, prekvapilo ma ako málo má človek možností platiť v Japonsku platobnou kartou. Na to, že Japonsko vnímame ako technologicky vysoko pokročilú krajinu, bol som nútený používať hotovosť až príliš často. Obzvlášť, keď to porovnám napríklad s krajinami Škandinávie, kde platíte kartou skutočne všade. Našťastie, o bankomaty v mestách nebola núdza. Ideálne teda je mať pri sebe nejakú hotovosť a mať tak istotu, že človeka nič len tak ľahko počas dovolenky neprekvapí.

Ak by si sa do Japonska vrátil, tak kam?

Určite by som sa rád vrátil do Tokia aj Kjóta, je tam ešte čo objavovať, hlavne mimo centra a na predmestiach. Uprednostnil by som ale viac prírodnej ako mestskej turistiky, možno by som navštívil okolité ostrovy. Viac by som tiež využil Japan Rail Pass, ktorý som pár otázok dozadu tak vychválil. (smiech)

Tokio. Zdroj fotografie: Archív Michala Kordoša

Och, skoro som zabudla! Povedz nám, prosím, niečo o japonských teplých záchodoch. To musel byť fajn pocit.

V Japonsku myslia na všetko. Aj na komfort pri činnosti, ktorú každý z nás pravidelne vykonáva. (smiech) Neviem to ani popísať. Skvelý pocit, doska nie je studená! Veľa záchodov vám ešte aj zapne rádio či osvieži vzduch.

Záchod s príliš veľa tlačidlami. Zdroj fotografie: Archív Michala Kordoša

Na čo myslieť skôr, ako vycestujeme do Japonska?

Tak ako aj pri iných výletoch, je dobré vyhradiť si nejaký ten voľný deň naviac, v prípade, že by vás niečo ešte oslovilo, ako nás Kjóto. Veľmi nám to padlo vhod. Ak chcete mať stály prístup na internet, nekupujte si SIM kartu, požičajte si vreckový wifi router. S ním máte signál všade a viete naň pripojiť viacero zariadení. Všetko vyriešite cez web stránku a vyzdvihnete si ho priamo na letisku. Vrátite ho tiež jednoducho – vhodením do schránky v špeciálnej poštovej obálke, ktorú dostanete spolu so zariadením. Šikovná hračka!

Miestni si potrpia na prejavy slušnosti a zaužívané zvyklosti. Je preto dobré vyhľadať si na internete zopár základných pravidiel, podľa ktorých určite odporúčam sa riadiť počas celého výletu. Napríklad, dodržiavajte vyzúvanie sa, ak sa to vyžaduje. Určite to zvládnete a zároveň zo seba neurobíte nekultúrneho turistu. A kúpte si Japan Rail Pass!

Viac o Michalovi, jeho cestovných a kulinárskych zážitkoch sa dozviete na jeho instagrame:

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na redakcia@pelipecky.sk. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na novinky@pelipecky.sk. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne zľavy pre našich čitateľov

Komentáre

Diana lepšie umýva riad, ako varí. Aj preto tak miluje svojho chlapa, čo sa v kuchyni snáď narodil. Na psy nedá dopustiť, na tie svoje, ani na tie z OZ Pes v núdzi. Ostatne, ako na všetky iné zvieratá. Keby mohla v živote vycestovať už len jediný raz, vrátila by sa domov k mame Esther, do Kene, na Aloo Drive do domčeka nad zátokou.

Odporúčame

Horúce #PELIPECKY

Novinky a správy zo sveta cestovania

V piatok spustia pravidelné lety z Bratislavy na Ukrajinu. Odstávka trvala pol roka https://t.co/v0XLpUhwQI #letenky2 hodiny dozadu
Emirates spúšťajú samoobslužné check-in automaty v Dubaji https://t.co/N7VsZoxh1s #novinky2 hodiny dozadu
Čo stihnúť za 3 dni v Bavorsku: Tieto miesta musíte objaviť! https://t.co/T5dhvcRimQ #cestopisy3 hodiny dozadu
Turkish Airlines už letecky obsluhujú 204 destinácií. Do Viedne lietajú každý deň https://t.co/wPD9ew999P #novinky4 hodiny dozadu
Hranice Maďarska ostanú zatvorené minimálne do 1. novembra. Občania V4 majú výnimku https://t.co/n2RdoknLnx #novinky4 hodiny dozadu
Zanzibar na jeseň alebo v zime? Prinášame lacné letenky na sezónu, tipy a vstupné podmienky https://t.co/U0wyPrdqJA #cestopisy4 hodiny dozadu
TOP ponuka! Letenky na Zanzibar od 479€. Bez karantény a testu pri vstupe https://t.co/bOM07tUhwf #letenky6 hodiny dozadu
Ethiopian Airlines majú na letisku nový miliónový terminál. Využíva bezkontaktné technológie https://t.co/C6vvaOGs8g #novinky6 hodiny dozadu
Zelené krajiny cestovateľského semafora: všetko čo treba vedieť o vstupe a tranzite https://t.co/SGJb5njzCa #letenky7 hodiny dozadu
Tipy redakcie: kam môžeme ísť najbližšie týždne na dovolenku? https://t.co/09uD7HGsbR #dovolenky8 hodiny dozadu

Odporúčame tiež:

Reklama
Reklama
Hore