Prvú motorku si kúpil od chlapa, čo rozvážal pečivo. Dnes na nich jazdí po svete
Mareka Slobodníka, momentálne najpopulárnejšieho motorkára v našej republike, som stretla v Bratislave na jeho prezentácii Trabantom z Indie domov. Dobre naladený a usmiaty cestovateľský nadšenec z Banskej Bystrice prešiel na motorke krížom-krážom celý svet. Na Jawe 250 a Jawe pionier dokopy najazdil vyše 76 tisíc kilometrov.
Long story short – Kazachstan, Južná Amerika, Austrália, Indonézia, Ázia. No a tento rok sme ho všetci s obdivom v kine sledovali naprieč Afrikou na Pionieri. A čo robí, keď sa práve netúla po svete na motorke? Dámy a páni, učí sa lietať.
Marek, prezraď mi o sebe viac – bol si vždy ten typ, ktorý je za každú srandu?
Asi áno, nemám rád nudu a stereotyp. Najlepší spôsob, ako tomu všetkému uniknúť, je žiť s úsmevom a nebrať sa vážne. Takú pohodu a „srandu“ sa vždy snažím dostať aj na plátno alebo do prezentácie, pretože o tom to je, aby sa človek bavil.
A čo motorky? Tipujem, že to bola láska na prvú jazdu?
To teda bola. Prvýkrát som videl motorku, resp. Pioniera, u kamaráta na dedine, keď som mal 10 rokov. Vysvetľoval mi, aká to je silná motorka, že už na nej aj spadol a tak ju veľmi nechce štartovať. Napokon som ho prehovoril, roztlačili sme ju, utiekla mu spod zadku a padla do potôčika. Vtedy som si povedal, že motorku musím mať! Prvú som kúpil za 2 000 korún v Medzibrode od chlapa, ktorý rozvážal pečivo. Doviezol mi ju ráno o piatej v dodávke, kde bolo asi milión rožkov a chlebíkov. (smiech) Odvtedy som len jazdil a kupoval si stále lepšie a lepšie motorky. Ale Pioniera som sa nikdy nevzdal!
A teraz to prepojme, bol tvoj prvý motorkový trip spúšťačom toho, čo práve sledujeme v TV alebo kine?
Áno, prvá cesta na pionieroch bola v roku 2008 s mojím kamarátom Rasťom okolo Slovenska. Vedeli sme, že to nebude posledná cesta a každý rok sme mali chuť vidieť viac! Film z tretej cesty k Aralskému jazeru vznikol náhodou a ešte väčšou náhodou vyhral filmový festival motorkárskych filmov v Ružomberku v roku 2011. To bolo môj spúšťač a vedel som, že raz natočíme celovečerný film. Mal som šťastie, že som sa dostal do partie k Žltým Trabantom, naučil som sa niečo viac o tvorení filmu. Aj vďaka týmto skúsenostiam sa nám podarilo vytvoriť kvalitný film Afrika na Pionieri.
Kedy sa zrodil nápad obísť svet na motorke?
Proste sa jazdilo po svete a potom som zistil, že ten svet nie je až taký veľký, ako sa zdá. Napadlo mi, že by bolo super prejsť celý svet do 30-tky, tak som začal makať a plniť si sen. Ale asi každý, kto cestuje vie, že je to droga. Človek má chuť vidieť stále viac!
Čo bolo na takomto cestovaní najťažšie, ak vezmeme do úvahy, že motorka nie je najpohodlnejší dopravný prostriedok?
Asi to, že je to stará motorka, ktorá je nepohodlná a stále sa kazí. Na druhú stranu, niekedy je dobré vyzerať niekde v Afrike chudobnejšie ako miestny. Vtedy tí ľudia majú na vás úplne iný pohľad, viac sa vám otvoria. Myslím si, že minimálne 50 percent zážitkov, ktoré sme mali na týchto cestách, by nevznikli, nebyť našich „vrakov“. (smiech)
Aké sú tie najlepšie a najhoršie zážitky z ciest?
Najlepšie zážitky sú spojené s ľuďmi, ktorí boli extrémne milí. Napríklad Ester, žena žijúca v Mozabiku, tá sa o nás starala ako vlastná matka celých 14 dní, keď sme mali maláriu. Nechcela za to ani cent. Vtedy si človek povie, že ten svet stojí za to! Paradoxne, asi malária bol aj ten najhorší zážitok, prvýkrát som si myslel, že tú cestu nedokončíme…
Ktorá krajna ťa najviac dostala a prečo?
Tých krajín je viac a väčšinou ma dostali vždy preto, že tam boli milí ľudia. Napríklad Sudán, to bola krajina, pri ktorej sme mali najväčšie predsudky, všetci nás strašili. Všetci tí, ktorí tam neboli. Ale keď sme tam prišli, zistili sme, že je to raj na zemi s tak pohostinnými ľuďmi ako málo kde. Taktiež Pakistan bol podobný. Skvelý bol aj Východný Timor, kde som sa cítil ako nejaký anjel na motorke, stále nám niekto kýval a dotýkal sa nás. Tým, že tam nechodili turisti, sme boli pre miestnych naozaj rarita. A v Malawi nás stále všade pozývali na pivko a všetci boli vysmiati, vôbec mi táto krajina neprišla ako ekonomicky desiata najchudobnejšia.
Vieš si ešte predstaviť klasickú dovolenku v hotelovom rezorte? Aký je tvoj názor na ľudí, ktorí trávia dovolenku zavretí v rezorte?
Viem si predstaviť aj takú dovolenku na týždeň, možno dva, keď som veľmi unavený a nechcem nič robiť. Ale ešte som to neskúsil. Nemám na nikoho názor, nech si robí každý to, čo má rád.
Cestoval si po rôznych krajinách, mal si pred niektorými z nich obavy, alebo predsudky?
Pred mnohými, pretože nás mnoho ľudí alebo média strašili. No vždy, keď sme tam prišli, bol to úplný opak toho, čo sme počuli. Podľa mňa sú dobrí ľudia všade, samozrejme aj zlí. Ale našťastie tých dobrých je viac.
Dostal si sa aj do situácie, keď boli ohrozené tvoje zdravie alebo život?
Zdravie bolo v ohrození pri malárií, život asi nikdy. Skôr naša peňaženka alebo veci boli v ohrození. Mňa osobne našťastie nikto nikdy neokradol, ale chalanov áno. Väčšinou prišli o mobil alebo iné drobnosti. Nikdy nám však neukradli nič veľké.
Ako si sa zoznámil zo Žltými trabantmi?
Po našom filme z Kazachstanu mi napísal sám Dan od trabantov, či by som neprišiel urobiť do Prahy o tejto ceste prezentáciu. Tam sme sa stretli prvýkrát, rok na to sme už spolu cestovali po Južnej Amerike.
Na vašu slovensko-česko-poľskú zostavu je radosť pozerať sa, plánujete ešte niečo spolu do budúcna?
Niečo plánujeme, ale je to prísne tajné! (smiech)
Viem, že okrem motoriek máš ešte jeden nevšedný koníček, však?
Áno, milujem lietanie. Či už na paraglide alebo lietadle. Proste milujem ten pocit – pozerať sa na svet zhora ako vták. Keď budem veľký, možno spravím nejakú expedíciu na malom lietadle. Teda, ak sa naučím dobre lietať.
Prezraď ešte, kde a čo ťa čaká najbližšie?
Vlastne ani sám neviem, čo ma najbližšie čaká. Musíme dotiahnuť distribúciu filmu v Čechách. Možno nás čaká ešte aj práca na seriály z Africkej cesty. Mám mnoho snov, neviem do ktorého sa pustiť skôr. Chcel by som prejsť na motorke Dakar, normálne pretekať a skončiť aspoň posledný, ale hlavne to prejsť. Určite by to chcelo minimálne jednu cestu na pionieroch, ale väčšiu ako Afrika, takže asi okolo sveta… Žltí trabanťáci majú tiež ten tajný plán, o ktorom nesmiem rozprávať. No a samozrejme, nejaký ten letecký projekt. Snov a nápadov je ešte veľa.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
- So psom na tripe? Dôležité je, aby boli človek aj pes rovnaká krvná skupina
- Škandinávsky roadtrip: Nórske fjordy autom za päť dní
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
