Nájdeš nás aj na:

Tipy

Salzburg, Paríž aj Madrid. Na návšteve v najstarších reštauráciách v Európe

Salzburg, Paríž aj Madrid. Na návšteve v najstarších reštauráciách v Európe

Odkedy žijem s mužom, ktorého živí kuchyňa a jeho kulinárske umenie, reštaurácie, bistrá a jedlo všeobecne sú mi akési bližšie. Najstaršie reštaurácie sú veľkou kuriozitou, mnohé sa o tento titul dodnes bijú a som si istá, že zainteresovaní čitatelia by našli dokonca možno ešte staršie európske reštaurácie, o ktorých som čítala ja. Zrejme záleží na tom, čo za reštauráciu považujeme, aký bol jej pôvodný účel a z akého uhľa sa na tento rebríček pozeráme. Aj Guinnessova kniha rekordov má svojho favorita najstaršej reštaurácie sveta. Nazvime to teda takto nazrime do šiestich z najstarších reštaurácií sveta, doma v Európe, ktoré sú dodnes vysoko hodnotené verejnosťou aj odborníkmi.

Reklama

St. Peter Stiftskulinarium, rok 803, Salzburg, Rakúsko

Prvá zmienka o Kulináriu svätého Petra pochádza z roku 803, fakticky je tak táto reštaurácia tou najstaršou v Európe. A hoci to o nej hovoria mnohí, v Guinessovej knihe rekordov jej tento titul nepatrí, neskôr sa dozviete prečo. Prvýkrát sa o nej v deviatom storočí zmienil jeden z učencov v opátstve svätého Petra, nasledovník Charlemagna ako prezývali Karola Veľkého. Toho učenca volali brat Albuin. Vraj tu jedávali aj Mozartovci, Nannerla, sestra Wolfganga Amadea Mozarta, si o tom vraj napísala pár poznámok aj do svojho denníka.

Časť reštaurácie je akoby zapustená do skalnej steny priľahlého, vyše päťstometrového Mönchsbergu. Má jedenásť jedálenských priestorov, v ktorých sa pohodlne usadí až 620 hostí, medzi nimi aj barokovú sálu, Haydnovu izbu, vonkajší salónik a nádvorie či prerobenú Richardstube, vínnu pivnicu.

Najlepším pokrmom je vraj tradičné rakúske jedlo Tafelspitz, varené hovädzie mäso so strúhaným jablkom a chrenom, servírujú tu však aj známy Wiener Schnitzel alebo sladké parené buchty. Proste tradičná lokálna kuchyňa. Vyzerá to tak, že si potrpia na dobré víno, organizujú tu obrovské cateringy, sú otvorení čisto vegánskej strave a psy majú vstup do tohto reštauračného komplexu povolený.

Pozrite si MENU tejto viac ako 1 200 rokov starej reštaurácie, TU zase nájdete adresu a podrobnejšie informácie o tomto mieste.

Zdroj fotografie: www.salzburg.info / Autor: Marcus Rieder
Zdroj fotografie: www.salzburg.info / Autor: Marcus Rieder

Zum Franziskaner, rok 1421, Štokholm, Švédsko

Populárna vďaka svojim pivovarníckym technikám a chutiam, reštaurácia Zum Franziskaner existuje, s niekoľkými prestávkami, od roku 1421, keď ju postavili nemeckí mnísi, ktorým škandinávsky kráľ Erik z Pomoronska dovolil účtovať si za jedlo a nápoje. Vraj aj dnes si tam môžete objednať tie isté pokrmy ako pred 600 rokmi. Lokálne suroviny a tradície si ctia v jedle aj v pití, Zum Franziskaner podporuju miestne malé nezávislé švédske pivovary. Dokonca im pivo, vyrobené špeciálne pre nich, nosia aj z Nemecka.

Nenechajte sa však pomýliť. Budova, v ktorej táto germánska reštaurácia sídli dnes, je pomerne nová, postavená bola začiatkom 20. storočia. Tú pôvodnú zbúrali. Reštaurácia prešla aj niekoľkými rekonštrukciami, no stále ju zachovávajú v rovnakom štýle. Vraj tu treba ochutnať nakladaného sleďa a spätzle. Obľúbeným pivom je Franconia.

Hoci toto nie je typ kuchyne, pri ktorej by som si labužne oblizovala prsty, pozrite si MENU germánskej reštaurácie Zum Franziskaner, TU zase nájdete adresu a podrobnejšie informácie o tomto mieste.

Zdroj fotogragie: Facebook reštaurácie Zum Franziskaner
Zdroj fotogragie: Facebook reštaurácie Zum Franziskaner

La Tour d´Argent, rok 1582, Paríž, Francúzsko

Pri Francúzsku je pôvod najstaršej reštaurácie veľmi diskutabilný. Mnohí vravia, že je to bez pochýb slávna La Couronne z mesta Rouen v Normandii založená v roku 1345. No podľa všetkého to bol predovšetkým hotel, v ktorom sa ako bonus servírovalo i jedlo. Ak sa mýlim, opravte ma. V roku 1431 tu navyše neďaleko upálili Johanku z Arku. Pre mnohých to na dlhú dobu nebola obľúbená lokalita. Povieme si preto niečo o jednej z najstarších európskych a francúzskych reštaurácií, parížskej La Tour d´Argent z roku 1582.

Kto z vás videl animovaný film o potkaňom kuchárovi Ratatouille, trochu túto reštauráciu už aj navštívil. Poslúžila totiž ako živá inšpirácia. Rovnako tak aj Ernestovi Hemingwayovi, ktorý ju spomína vo svojom diele z roku 1964 s názvom Pohyblivý sviatok. V La Tour d’Argent sa pred nami už stihli najesť napríklad 32. americký prezident Franklin Delano Roosevelt, nemecká herečka a speváčka Marlene Dietrich aj herec, režisér a producent Charlie Chaplin.

Táto reštaurácia má navyše jednu Michelinskú hviezdu! Jej kulinárskou špecialitou je vraj lisovaná kačica s dobrým vínom z pivnice, ktorú takmer zbombardovali počas druhej svetovej vojny.

Pozrite si MENU tejto reštaurácie, ktorá je vraj prvým miestom vo Francúzsku, kde použili vidličku. TU zase nájdete adresu a podrobnejšie informácie o tomto mieste. Svoju pobočku majú otvorenú už aj v Tokiu.

Zdroj fotogragie: Facebook reštaurácie La Tour d’Argent Paris
Zdroj fotogragie: Facebook reštaurácie La Tour d’Argent Paris

Zur Letzten Instanz, rok 1621, Berlín, Nemecko

Táto nemecká reštaurácia, najstaršia v Berlíne, by toho o histórii vedela rozprávať! Otvorili ju v roku 1621, hoci budova na tomto mieste stála už v 13. storočí. Hostila slávnych umelcov a politikov, od Beethovena až po Napolona Bonaparte, od Clary Zetkinovej po Charlieho Chaplina, prežila druhú svetovú vojnu aj budovanie Berlínskeho múru.

Stredovekú budovu kompletne zrekonštruovali v roku 1963, interiér však zachovali v pôvodnom stave, aj starú tehlovú podlahu, prešiel iba menšími úpravami. Dnes sa na dvoch reštauračných poschodiach pokojne usadí 120 ľudí. Obrazy, fotografie aj nábytok sú dôkazom starých dobrých čias. Najstaršou z relikvií tohto miesta je kachľová pec, pri ktorej sedel vraj i Napoleon. Je stará takmer tristo rokov. Novším prvkom reštaurácie je zas pivná záhrada vedúca pozdĺž stredovekého mestského múru.

Podobne ako v inej bežnej nemeckej kuchyni, aj tu servírujú množstvo mäsových jedál, zemiakov a kapusty. Z menu to však, bohužiaľ, vyzerá, že vegáni sa tu nenajedia. Pozrite si MENU reštaurácie Zur Letzten Instanz, TU zase nájdete adresu a podrobnejšie informácie o tomto mieste.

Zdroj fotogragie: Facebook reštaurácie Zur Letzten Insaltz
Zdroj fotogragie: Facebook reštaurácie Zur Letzten Insaltz

Restaurante Sobrino de Botin, rok 1725, Madrid, Španielsko

Podľa Guinnessovej knihy rekordov je práve táto najstaršou nepretržite fungujúcou reštauráciou na svete. Prvýkrát ju v roku 1725 otvorili francúzsky kuchár Jean Botín a jeho manželka z Astúrie. Na horných poschodiach budovy, ktorá na tom istom mieste stojí už od roku 1590, bol malý hotel. Sobrino de Botin slúžil pôvodne ako akýsi hostinec prislúchajúci malému hotelu, kam si mohli návštevníci priniesť vlasné ingrediencie a jedlo, ktoré im v hostinci neskôr uvarili. Keď starý Botín zomrel bezdetný, reštauráciu po ňom prebral jeho synovec, po španielsky sobrino. Odvtedy sa toto miesto volá Reštaurácia Botinovho synovca, Restaurante Sobrino de Botin.

Od 20. storočia ju vedie rodina Gonzálesovcov, manželia Amparo Martín a Emílio. Počas Španielskej občianskej vojny slúžili priestory Sobrino de Botín nedobrovoľne ako jedáleň pre príslušníkov armády. Keď neskôr prevzali majetok synovia Antonio a José Gonzálesovci, hotel splynul s reštauráciou, ktorá má teraz štyri podlažia, zachoval sa aj interiér a pôvodná pec na drevo. A hoci mne osobne je to proti srsti, miestnou špecialitou je malé pečené prasiatko v tehlovej peci, španielska lahôdka.

Sobrino de Botin preslávil aj Ernest Hemingway vo svojom prvom románe Slnko aj vychádza z roku 1926. Hovorí sa tiež, že slávny maliar Francisco de Goya tu istú dobu pracoval ako čašník. Pozrite si MENU tejto reštaurácie, dezerty sú tou najchutnejšou časťou jedálnička. TU zase nájdete adresu a podrobnejšie informácie o tomto mieste.

Zdroj fotografie: shutterstock.com / Autor: Oleg Znamenskiy
Zdroj fotografie: shutterstock / Autor: Kiev.Victor

Rules Restaurant, rok 1798, Londýn, Anglicko

Najstaršiu reštauráciu v Londýne, Rules Restaurant, založil v roku 1798 v štvrti Covent Garden istý Thomas Rule, odvtedy nepretržite funguje. A tak ako pred 222 rokmi, aj dnes sa v nej hostia pohodlne usadia na červenom zamate s tmavým drevom v zajatí obrazov, skečov, olejomalieb a karikatúr, a tlmeného svetla sviečok. Na poschodí sa nachádza intímny bar, kde voľakedy sedávali Evelyn Waugh a John Betjeman. Ten dokonca bojoval, a úspešne, proti zdemolovaniu tohto miesta v roku 1971.

Kuchyňa a jedálniček reštaurácie Rules sú plné diviny, pečienky a sladkých koláčov, pudingov a Golden syrupu. Pre vegetariánov a vegánov sa však, vyzerá to tak, nenájde v Menu nič vhodné ako hlavný chod, to je veľká škoda. Presvedčte sa sami o tom, či by vám v tomto britskom podniku chutilo. Pozrite si MENU tejto reštaurácie, ktorá sa ocitla aj v jednej z bondoviek s názvom Spectre z roku 2015, dezerty sú tou najchutnejšou časťou jedálnička. TU zase nájdete adresu a podrobnejšie informácie o tomto mieste.

Zdroj fotografie: Facebook Rules Restaurant
Zdroj fotografie: Facebook Rules Restaurant

Mohlo by vás zaujímať:


Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne ponuky pre našich čitateľov


  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
    • Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
    • Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
    4.2/5 - (5 votes)
Komentáre

Diana lepšie umýva riad, ako varí. Aj preto tak miluje svojho chlapa, čo sa v kuchyni snáď narodil. Na psy nedá dopustiť, na tie svoje, ani na tie z OZ Pes v núdzi. Ostatne, ako na všetky iné zvieratá. Keby mohla v živote vycestovať už len jediný raz, vrátila by sa domov k mame Esther, do Kene, na Aloo Drive do domčeka nad zátokou.

Hore