Nájdeš nás aj na:

Cestopisy

Island: Zo západu na východ, zo severu na juh aj stredom zeme

Island: Zo západu na východ, zo severu na juh aj stredom zeme

Island je veľmi špecifická krajina. Je to vulkanický ostrov ležiaci na hladine Atlantiku, ďaleko od svojich najbližších susedov, Grónska a Faerských ostrovov. Pevnina je pomerne mladá a stále sa mení, zemetrasenia a erupcie neustále očesávajú jej tvar. Je dokonale krásna, no neskrotná a nebezpečná. Islanďania na svojom území nikdy nezažili vojnu a vravia, že majú dosť miesta pre každého. Sú to jedni z najmilších a zároveň najprazvláštnejších ľudí, akých som kedy stretla.

Reklama

Island je jedným z miest, ktoré vás, vyzerá to tak, nikdy neomrzia. Neustále sa naň pýtate a tak sme dali dokopy hlavy plné zážitkov so zážitkami iných hláv a s knižkami o Islande medzi riadkami.

Knižné odporúčania z Islandu

Keď už sme pri tých knihách, odporúčam tú od Margrét Tryggvadóttir a a Lindy Ólafsdóttir, Here is Iceland. Alebo Sjónovu beletriu, či Gunnarssonovu vianočnú, moju každoročnú klasiku Advent. Ak máte radi pochmúrno, potom chyťte do rúk Kalmana Stefánssona a jeho knihy na pokračovanie o rybách, čo nemajú nohy. Doma na poličke mám nepoškvrnené Sagas of Icelanders so 782 stranami, no ešte som sa na ne neodhodlala. Vychválil ich aj Milan Kundera! Povedal, že keby boli napísané v niektorom z jazykov väčšieho európskeho národa, ich vplyv na literatúru by bol oveľa väčší a dokonca by sme ich možno považovali za predchodcov európskeho románu.

Letenky na Island

Pozrime sa teda na Island prostredníctvom niekoľkých tipov aktivít alebo okamihov, ktoré by ste si nemuseli nechať ujsť. Od vrcholkov hôr až do hlbokého oceánu a naprieč ostrovom – Západné fjordy, Reykjavík a jemu priľahlý región, juh Islandu a Reykjanes Peninsula, východný Island, Islandskú vysočinu a severný Island.

Západné fjordy

  • Ísafjörður a vodopád Dynjandi
  • dedinky Hnífsdalur, Flateyri, Suðureyri a Þingeyri
  • Cesta číslo 643 a Djúpavík
  • Hornstrandir
  • Útes Látrabjarg a pláž Rauðisandur
  • Polostrov Snæfellsnes

Niektorí vravia, že Západné fjordy sú na Islande najkrajšie, ale tvrdiť tu čosi také je veľmi subjektívne, ostatne – to predsa platí pri všetkom. Geologicky, a o tom zrejme niet vedeckých pochýb, je táto oblasť Islandu najstaršia. Ak sa tu ocitnete v zime, možno vás pre zlé počasie a lavínové nebezpečenstvo nepustia ďalej. Od novembra do januára majú westfjorďania cez deň veľmi málo svetla, ale zato veľa horúcej čokolády, kávy, množstvo kníh a tancujúcej polárnej žiary.

Najväčšou ľudskou usadlosťou tu je mesto Ísafjörður, no nenechajte sa pomýliť slovom „najväčšia“, má totiž menej ako tritisíc obyvateľov. Aj tak tu však nájdete kostol, nemocnicu, škôlku, školy a dokonca malú univerzitu a pobočky rôznych vládnych organizácií, ubytovanie pre turistov a reštaurácie. Ísafjörður býval v 16. storočí významným obchodným miestom, v 19. storočí sa z neho stalo centrum rybárskeho priemyslu. Potom sa ľudia, prevažne z ekonomických dôvodov, presťahovali dolu na juh, bližšie k regiónu okolo hlavného mesta. Z Ísafjörðuru to nie je ďaleko k stometrovým vodopádom Dynjandi, miestnemu turistickému lákadlu.

Romantická Simbahöllin café

Priľahlé dedinky Hnífsdalur, Flateyri, Suðureyri a Þingeyri sú takmer vyľudnené, ale niekoľko desiatok miestnych tu ešte nájdete. V Þingeyri zájdite do kaviarne s názvom Simbahöllin café. Býval to schátraný dom, ktorý belgicko-dánska manželská dvojica prerobila na príjemné miesto s chutným občerstvením a dobrou kávou. Stretli sa v Reyjavíku, zamilovali sa do seba a odišli sem, do najmenej osídlenej časti ostrova. Romantika hodiaca sa do tohto prostredia, uznajte!

Cesta číslo 643

V takom Djúpavíku žije len niečo cez 50 obyvateľov. Vedie sem cesta číslo 643 cez obec Árneshreppur, na Islande sa radí medzi tie najkrajšie. História Djúpavíku sa datuje do roku 1917, keď tu založili prvú továreň na spracovanie sleďov. Prvý pokus nevyšiel podľa predstáv, ale to sa zmenilo v roku 1934, keď tu vybudovali vtedy najväčšie betónové domisko na spracovanie rýb na Islande. Dnes slúži skôr ako výstavisko, ktoré stojí za to navštíviť, ak ho máte cestou.

Človek tu už dávno nie je nepriateľom divokých zvierat

V Hornstrandire už živej ľudskej duše niet, vládnu tu líšky a rôznorodé vtáctvo v zálive Hornvík. Nikto tu nežije od roku 1950, navyše, platí tú zákaz poľovania na zvieratá. S veľkou pravdepodobnosťou sa vám tu pred očami zjaví nejedna líška, nemajú sa totiž čoho báť. Človek tu už dávno nie je ich nepriateľom, nepokazte to.

Západné fjordy, teda najmä ich najzápadnejší bod zvaný Látrabjarg, skrývajú 14 kilometrov dlhý a 440 metrov vysoký útes, ktorý je domovom tisícov vtákov. Práve tu nájdete morské papagáje, mníšiky bielobradé. A pláž Rauðisandur so širokým pobrežím plným červeného piesku, ktorý vplyvom denného svetla a počasia mení svoje odtiene.

Island v kocke

Hovorí sa, že ak môžete na Islande stráviť len niekoľko dní, mali by ste prísť sem, do oblasti polostrova Snæfellsnes. Nazývajú ho miniatúrou Islandu alebo Islandom v kocke. Z Reykjavíku sú to len dve hodiny cesty autom, časť dokonca vedie podmorským tunelom popod fjord. To je vždy fascinujúce!

Nájdete tu všetky prírodné poklady islandskej prírody na jednom mieste – aj snehové čiapky, akú má väčšinu roka jedna z najfotogenickejších hôr ostrova – Kirkjufell. Pri potulkách na koňoch alebi peši natrafíte na sopky, ľadovec Snæfellsjökull (ten inšpiroval svojim vzhľadom aj najslávnejšiu Cestu do stredu Zeme od Julesa Verna), lávové polia, jaskyne, vodopády, pláže aj malé rybárske dedinky a známy čierny kostol s názvom Búðarkirkja. Ten stojí v úplne opustenej osade Búðir ​​a opodiaľ Lóndrangarské komíny, čadičové vrchy vystupujúce priamo z oceánu.

Reykjavík a región hlavného mesta

  • Presidential Peninsula
  • Culture Hill
  • Old Harbour
  • Point Panorama
  • Hlíðar
  • Laugardalur Valley
  • Árbær Valley
  • City Center
  • Fossvogur Valley
  • Grafarvogur
  • Mountain Borough
  • Harbour Village
  • Hiking Haven
  • Breiðholt

Keď som premýšľala nad tým, ako podchytiť región hlavného mesta, ktorý je najväčším a najľudnatejším miestom krajiny, spanikárila som. Je tam toho toľko! No potom som natrafila na skvelé systematické rozvrstvenie Reykjavíku na susedstvá. Tento zdroj si iste zapíšte a zapamätajte, pri spoznávaní mesta a regiónu hlavného mesta vám bude nápomocný. Každý deň budete vedieť, čo sa v meste práve deje, kde a ako sa tam dostanete. Jednoducho: VISITREYKJAVIK. Tak si predstavme aspoň niektoré z nich, ostatné už bude na vás!

Na potulkách centrom mesta

Začnime teda centrom mesta, v ktorom budete, predpokladám, tráviť najviac času. Vôbec neviem, kde sa vo mne vzala chuť nechať sa v Reykjavíku potetovať. No vždy, keď si spomeniem na mesto, vybaví sa mi v hlave malé tetovacie štúdio Reykjavík Ink v úzkej uličke Frakkastígur. Raz sa mi to možno podarí.

Každopádne, každodennou prechádzkou centrom Reykjavíku som vždy natrafila na niečo iné. Okolie jazera Tjörnin je moje najobľúbenejšie, pre mňa je akýmsi centrom Reykjavíku, vychádzkovým bodom do všetkých strán. Nachádza sa hneď pri parlamente a verejnom parku Austurvöllur, odkiaľ to nie je ďaleko k ikone mesta, ktorá nad ním bdie ako ochranca, kostolu Hallgrímskirkja. Nie je to ďaleko ani ku koncertnej hale Harpa s výhľadom na Atlantik a neďaleké pohorie Esja. len pár minút od jazera Tjörnin sa nachádza Hólavallagarður, veľmi starý cintorín. Ten rozhodne navštívte, nie preto, že by ste mali chuť na morbídnosti, ale preto, aké staré hroby s akými krásnymi menami tam nájdete.

Nie je taký malý, ako sa zdá

Trochu ďalej sa prejdite až k domu Höfði. Práve tu sa v roku 1986 konal samit prezidentov Ronalda Reagana a Michaila Gorbačova, ktorý znamenal koniec studenej vojny. K centru ešte patrí aj ostrov Viðey. Ak sa k nemu vydáte cestičkou pri pobreží, od oceľovej sochy vikingskej lode Sólfar doprava a Esju budete mať po svojom ľavoboku, do pol hodinky pomalou chôdzou zrejme cestou narazíte na miesto zvané The Recycled House – vraj tu býva režisér filmu When the Raven flies, Hrafn Gunnlaugsson.

Ktovie, čo je na tom pravdy. Miesto aj dom vyzerajú opustene. No okolie je tu krásne, tráva bola na jeseň 2018 žltá ako moje vlasy a slnko svietilo tak silno, že sme si povyzliekali kabáty. Až dorazíte do oblasti Starého prístavu, na ostrov vás odvezie loďka. Niektorí to tu nazývajú oázou pokoja. Hniezdia tu rôzne druhy vtákov, naskytnú sa vám tu panoramatické výhľady a stojí tu aj Imagine Peace Tower, svetelná veža, ktorú tu na počesť Johna Lennona nechala postaviť jeho milá, Yoko Ono.

Ak chcete pochopiť existenciu polárnej žiary a to, ako ju kedysi vnímali naši predkovia, potom zájdite do Múzea polárnej žiary Aurora Reykjavík. Moje najobľúbenejšie je však múzeum Whales of Iceland, nachádza v novšej časti centra ešte nedostavaného mesta, kúsok od prístavu a s výhľadom na Atlantický oceán. Nájdete tam dvadsaťtri veľkoformátových ručne maľovaných veľrýb a iných morských cicavcov, ktoré kedy plávali v islandských vodách, visiac zo stien v sprievode zvukov oceánu. Dajte si tam kávu a domáci koláčik.

Na skok do iných susedstiev

Susedstvo, ktoré familiárne nazývame Hiking Haven, je od centra mesta snáď najďalej a to je dobre! Práve tu sa bohovo každý rok v zime sleduje tancujúca polárna žiara. Okrem iného je to výborná lokalita pre športovcov. Možno ste netušili, ale tu, na juhovýchodnom okraji mesta Reykjavík, sa nachádza prekrásna rekreačná oblasť Heiðmörk s hustou vegetáciou a lávovými útvarmi. Chodia sa sem prechádzať aj zaľúbenci.

V oblasti po anglicky zvanej Mountain Borough zase môžete uskutočniť výšľap na najprestížnejšiu horu Reykajvíku, Esju. Zvládajú to i starší ľudia v dobrej kondícii. Priamo pod jej svahom sa nachádza rodinná reštaurácia Esjustofa s fantastickými dezertmi! V Starom prístave sa zase za dobrým jedlom chodí do Grandi mathöll, trochu hipsterskej starej streetfoodovej tržnice. Tu nájdete islandskú klasiku aj multikulturalizmus na tanieri. Ak chcete vidieť, kde býva islandský prezident, zájdite do štvrti takzvaného Prezidentského polostrova k rezidencii Bessastaðir. Zo všetkých strán ho obklopuje Atlantik, nežije sa mu tam veru zle.

Južný Island

  • Hekla, Katla a Eyjafjallajökull
  • vodopád Seljalandsfoss
  • vonkajší bazén Seljavallalaug
  • vodopády Skógafoss a Gullfoss
  • dedinka Vík a pláž Reynisfjara
  • púšť Sólheimasandur a vrak lietadla DC-3
  • ľadovec Sólheimajökull
  • geotermálna oblasť Geysir
  • Národný park Vatnajökull
  • ľadovcová lagúna Jökulsárlón
  • Diamantová pláž
  • Rezervácia Skaftafell a vodopád Svartifoss
  • Národný park Þingvellir a tektonické dosky
  • mesto Reykjanesbær
  • ostrovy Vestmannaeyjar

Juh ostrova je, aspoň podľa mňa, popretkávaný najväčším množstvom prírodných atrakcií, ktoré, navyše, nie sú tak ďaleko od seba. Myslím, že je i turisticky najatraktívnejší. Čas je však na Islande rovnako dôležitý ako počasie, kvôli dĺžke dňa. Ak sa sem vydáte, nepodceňte to a radšej si cestu južným Islandom rozdeľte na viac dní. Mnohí sa z juhu vždy vrátia späť do Reykjavíku, prespia v aute alebo strávia noc v Hvolsvöllure či Höfne, ktorý už ale patrí do východného Islandu. A ponáhlať sa na Islande nemá význam.

Pre veľké množstvo prírodných úkazov južného Islandu, ktoré sú vyššie v zozname, sa nebudeme venovať v tomto článku všetkým, spomenieme si len niektoré. Tie, s ktorými mám osobnú skúsenosť a aj tie, ktoré mám ešte stále na zozname islandských miest, ktoré chcem navštíviť.

Tri nahnevané sopky

Vraví sa, že juh Islandu je najcharakteristickejší pre svoje dlhé pobrežie, no pre mňa sú to skôr Hekla, Katla a Eyjafjallajökull, tri nahnevané sopky. Pri brázdení južného Islandu, najmä smerom do vnútrozemia, vám budú robiť spoločnosť. Ostatne, bez sopečnej činnosti by ani sám Island neexistoval. Ani neviem, ktorá z tejto trojice je najznámejšia, zrejme 1 491 metrov vysoká Hekla, voľakedy považovaná za bránu do pekla.

Je turisticky schodná. Pred výstupom si však zistite, či sa náhodou nechystá opäť vybuchnúť. Žartujem, Islanďania by o tom vedeli, svoje sopky veľmi dobre poznajú. Narážam na to, že je to stále jedna z najaktívnejších sopiek na svete. Hekla je pomerne roziahla sopka, zatiaľ čo z juhu na ňu párkrát dovidíte, prístupná je z vnútrozemia od chráneného územia Landmannalaugar, ktoré je východiskovým bodom pre známy turistický trek Laugavegur na území Islandkej vysočiny. Na vrchol je to peši tri až štyri hodiny, no v zime turisti radi využijú služby snežných skútrov, ktoré ich vyvezú až na vrchol Hekly.

Eyjafjallajökull, meno sopky, ktoré viem po dvoch výletoch na tomto ostrove konečne vysloviť bez zaváhania, spôsobila v roku 2010 menšie problémy v leteckej doprave, popol z jej výbuchu zahalil nebo na kontinentoch. No a podľa sopky Katla zase pomenoval jeden môj islandský známy, hudobník zo skupiny Sikur, svoju malú dcéru. Musel na to dostať povolenie od špeciálnej komisie, ale podarilo sa. Meno Katla zaradili do zoznamu povolených islandských mien!

Voda, voda divoká

Vodopád Seljalandsfoss sa považuje za hlavnú zastávku na vyhliadkovej trase po južnom pobreží. Legenda hovorí, že ak pôjdete až za kaskádu vodopádu a niečo si budete priať, splní sa vám to. Voda padá z výšky asi 62 metrov. Seljalandsfoss je zrejme práve pre svoju schodnosť poza stĺpec padajúcej vody snáď ešte známejší a obľúbenejší ako druhý najvyšší islandský vodopád Glymur, ten má takmer dvesto metrov či dokonca najvyšší vodopád Morsárfoss s vyše 240 metrami. Ten nájdete v Národnom parku Vatnajökull. To isté platí aj o vodopádoch Skógafoss a Gullfoss.

Dvadsaťtri kilometrov východne od vodopádu Seljalandsfoss zakopnete o jeden z vonkajších bazénov južného pobrežia, Seljavallalaug. Je jedným z najstarších kúpalísk na Islande vôbec, funguje od roku 1923. Voľakedy držal prvesntvo aj vo svojej veľkosti, má 10×25 metrov. Nečakajte však horúce termálne kúpanie, horská prírodná, hoci horúca, voda steká po jednej zo stien bazéna, preto je, pri najlepšom, voda v bazéne vlažná.

Vďaka vodopádu má Island prvú environmentálnu aktivistku

Môj najobľúbenejší vodopád z už spomínanej trojice je posledný menovaný, dvojfázový Gullfoss. Najmä pre príbehy, ktoré sa naň viažu. Jeden z nich je o Sigriður, dôležitej ženskej osobnosti islandského aktivizmu. Narodila sa v roku 1871 a ako 87-ročná zomrela na jeseň v roku 1957. Celý život prežila na farme v Brattholte, tá tam stojí dodnes. Svoje detstvo a mladosť strávila so zvieratami v okolí vodopádu, prevádzala tade aj prvých turistov, niekedy okolo roku 1875.

Keď istí investori prejavili záujem o vybudovanie vodnej elektrárne na hučiacej rieke Hvítá, do ktorej Gullfooss padá, Sigriður ho ochraňovala zubami-nechtami. Stala sa z nej v podstate prvá ekologická aktiviska na Islande. Dokonca sa vyhrážala skokom dolu vodopádom, ak by sa o čokoľvek na rieke pod vodopádom pokúsili. Nemusela skákať, tento nápad vláda zamietla a v roku 1979 vyhlásili toto miesto za prírodnú rezerváciu.

Trolovia, čo nestihli ujsť pred slnkom

Pri mestečku Vík, v ktorom žije zhruba 300 obyvateľov a najbližších 70 kilometrov väčšiu ľudskú usadlosť nenájdete, približne 160 km od hlavného mesta Reykjavík, sa nachádza pláž Reynisfjara. Pre mňa to bol jeden z najkrajších zážitkov vôbec, dokonalé, nebezpečné miesto. Vodopády, ľadovce aj sopky sú majestátne a krásne, ale sú to pláže a divoký Atlantik, ktorý vás, ak si nedáte dobrý pozor, zmetie do svojich hlbín. Na pláži nenájdete ani obyčajný biely piesok, ale čierny, dotvorený vulkanickou aktivitou dávno vybuchnutých sopiek.

Skryť pred oceánskym mrazom a vetrom sa môžete v čadičovej jaskyni so šesťuholníkový stĺpmi vytesanými priamo do nej. Ak budete mať šťastie na odliv, môžete sa prejsť až k skalnatým pilierom Reynisdrangar, ktoré ako mnohé podobné útvary, Islanďania považujú za trolov. Zastihlo ich ranné slnko a tak skameneli. Oblečte sa poriadne, také vetrisko ste možno ešte nikdy nezažili.

Z Víku to nie je ďaleko ani za slávnym vrakom amerického námorného lietadla DC-3. V islandskej sopečnej púšti Sólheimasandur odpočíva od roku 1973 a je jednou z tých obľúbenejších atrakcií na ostrove.

Ľadový jazyk

Už sú to tri roky, čo som sedela zoči-voči ľadovcu Sólheimajökull na tak tvrdom a suchom zamrznutom snehu, že už snáď ani nebol studený. Pamätám si, ako mi sprievodkyňa vtedy povedala, že ešte pred desiatmi rokmi pokrýval ľadovec Sólheimajökull miesto, z ktorého som ho sediac pozorovala. Na ten zvuk, ako praská ľad, nikdy nezabudnem. Za tých desať rokov sa vraj zmenšil o približne osemsto metrov. Po 13 rokoch to tak už môže byť aj kilometer straty.

Tento ľadovec volajú ľadovým jazykom, trochu tak aj, koniec koncov, vyzerá. Je súčasťou väčšieho materského ľadovca Mýrdalsjökull. Po štrkovej ceste nás vtedy k ľadovcu doviedla smradľavá rieka Jökulsá. Volajú ju tak, pretože obsahuje kyselinu sírovú zo subglaciálnej sopky ukrytej pod ľadovou prikrývkou. Ozaj smrdí. No a na ľadovec sa vydajte len so sprievodcom, s mačkami, helmou a sekerkou na ľad, je to nebezpečný terén. V ľadovocovej lagúne sa môžete dokonca aj kajakovať.

Ľadovcové divadlo

Zostaňme ešte chvíľu pri ľadovcoch, nemôžeme predsa opomenúť ľadovec Vatnajökull a rovnomenný národný park, ten tvorí 13 percent rozlohy ostrova. Pohltil ďalšie dva národné parky, rezerváciu Skaftafell a patrí doň aj ľadovcová lagúna Jökulsárlón s obrovskými ľadovými kryhami a úlomkami v bielej a elektrizujúcej modrej farbe. Niektoré z nich ešte zdobí čierna farba popoľa z dávno vybuchnutej sopky. Ak ich unesie more, nenájdeme už po nich ani stopy, no ak sa dostanú k brehu Diamantovej pláže s čiernym pieskom, zostanú tam uväznené a budú žiariť, takmer nehybne, ako diamanty na prsteňoch ženskej ruky.

Národný park sa rozprestiera na juhovýchode Islandu, niektorí ho preto zaraďujú skôr do jednej, iní zase do druhej časti ostrova. A tí ostatní do oblasti Islandkej vysočiny. A nie je to jedno? Veď všetci majú tak trochu pravdu. Je to jedno z najfamóznejších miest na outdoorové aktivity ľadovcové túry a výstupy, plavby v ľadovcových lagúnách a v zime prechádzky jaskyňou, ale aj na obyčajné pozorovanie neobyčajných javov, ktoré dokáže vytvoriť príroda.

Napríklad už spomínaná prírodná rezervácia Skaftafell je známa pre svoje turistické chodníčky, hoci na rozdiel od tých vo vysočine, trvajú miesto niekoľkých dní niekoľko hodín. No dostanete sa na také miesta ako je vodopád Svartifoss, ktorý obklopujú bizarné čadičové stĺpy alebo k ľadovcu Svínafellsjökull, o ktorom bežný turista nemá ani tušenia.

Na chrbte Európy a Ameriky

Už je toho priveľa, však? Ale ešte chvíľu na juhu až juhovýchode zostaňme. Rada by som vám povedala ešte čosi, aspoň v krátkosti, o dvoch zaujímavých miestach ostrova národnom parku Þingvellir, kde som kráčala po tektonických doskách, ktoré oddeľujú Európu od Severnej Ameriky a o ostrovoch Vestmannaeyjar, kam veľmi túžim ísť.

Národný park Þingvellir som navštívila v decembri, deň pred Vianocami v roku 2017. Videla som ho teda v čase, keď spal pod hrubou prikrývkou snehu, z ktorej sem-tam vykúkali suché lávové polia pokryté machom a nad nimi sa týčili vysoké kopce, odhalené tektonické platne, s bielou snehovou čiapkou. Prechádzka kaňonom Almannagjá medzi dvoma tektonickými doskami, severoamerickou a euroázijskou, bola prednáškou geológie naživo! Nie všetky sa dajú pozorovať voľným okom, nie na všetky sa dá postaviť a skúsiť si uvedomiť neuvedomiteľné, že to, čo tu trčí zo zeme, je časť zemskej kôry a najvrchnejšia časť zemského plášťa, ktorá kdesi hlboko pod sebou ukrýva zemské jadro.

Druhá zaujímavosť, za ktorou sem chodia návštevníci, je parlament, veľmi významný subjekt islandskej (politickej) kultúry, tej svetovej nevynímajúc. Na tomto mieste, v doline Národného parku Þingvellir, sídlil miestni parlament, Alþingi, od roku 930 až takmer do konca 18. storočia, kedy ho Islanďanom zakázali Dáni, vtedajší vladári ostrova. V polovici 19. storočia sa opäť vrátil aj so svojimi právomocami na ostrov, ale už do Reykjavíku.

Raj puffinov

Ostrovy Vestmannaeyjar, ktoré často v angličtine označujú ako Westman Islands, sú súostrovím 15 ostrovov na južnom pobreží Islandu. Najväčší z nich sa volá Heimaey. Ostrovy sú pomenované podľa dvoch írskych otrokov, mužov zo západu (tak v dobách minulých prezývali Írov), ktorí zavraždili jedného z prvých osídlencov Islandu, ušli až sem, no tu ich stretol rovnako krutý trest. Chcela by som tu žiť! Takmer v zajatí krátera Eldborg, ktorý spôsobil v 20. storočí ľudom na najväčšom z ostrovov obrovské škody.

Od mája do septembra tu hniezdi najväčšia populácia takzvaných severských papagájov, papuchalkov či ak chcete, mníšikov. Odborníci, ale aj zvedavci a turisti ich sem chodia pozorovať z rôznych končín sveta. Hniezda vysoko v útesoch vo veľkých skupinách. Tradíciou miestnych obyvateľov je pomôcť mladým jedincom dostať sa do oceánu, keď uviaznu na ulici alebo bližšie k obydliam. Svetelný smog z miest ich totiž mätie a stratia smer. Miestne deti ich teda s radosoťu hádžu do mora, nebojte sa, neublížia im, práve naopak.

Je tu ešte čosi, za pozorovaním čoho tak ľudia šalejú za veľrybami. V lete sa v tejto oblasti pohybujú vráskavce a veľryby Minke, kedykoľvek počas roka tu, ak máte šťastie, narazíte aj na kosatky. Vybrať sa tak na tour po ostrovoch, loďou a potom na bicykli, krásnou prírodou so šumom oceánu v ušiach! To je zatiaľ môj nesplnený islandský sen.

Z Reykjavíku sa sem dostanete letecky alebo v rámci plateného zájazdu loďou. Najjednoduchšie a zrejme i najpraktickejšie je pre tých, čo sú radi pánmi vlastného času, vziať si trajekt v Landeyjahöfn, ktorým to na ostrovy trvá asi 40 minút, požičať si auto alebo bicykel a ísť, kam vás nohy samé zavedú.

Východný Island

  • mesto Egilsstaðir
  • najväčší les Hallormsstaðaskógur
  • jazero Lagarfljót
  • Východné fjordy a rybárske dedinky
  • Bustarfell, jedna z najstarších islandských fariem

Východný Island, po domácky Austurland, je pre mňa tuším španielskou dedinou, nepoznám ho a túžim doň zrejme ísť zo všetkých oblastí ostrova najmenej. Zatiaľ. Našla som v ňom totiž zopár miest, pri ktorých sa mi rozbúchalo srdce, možno budú mať podobný efekt aj na vás.

V Austurlande platí jedno pravidlo, na ktoré nezabudnite: Nezáleží na tom, kde na východe sa nachádzate, za každým rohom je vždy aspoň jeden plavecký bazén. Tak si nezabudnite so sebou plavky!

Škriatkovia, elfovia aj hadia príšera

Centrálnym spojítkom medzi východnou a ostatnými časťami ostrova je mesto Egilsstaðir, má takmer 2 500 obyvateľov. Ešte pred sto rokmi to bolo jedno z najväčších centier v krajine, po minulosti zostali stopy v podobe krásnych starých domov a folklóru v podobe mýtov a rozprávok o škriatkoch, elfoch a haďom monštre menom Lagarfljotsormur. Ľahko sa sem dostanete lietadlom, sídli tu jedno z regionálnych letísk, alebo jednoducho autom po Ring Road. Z Reykjavíku je to asi 630 kilometrov.

Z mesta vedú turistické chodníky do šíreho okolia, napríklad k najväčšiemu lesu na Islande, Hallormsstaðaskógur, či k tajomnému jazeru Lagarfljót, kde sa ukrýva mytolgické hadie monštrum. V lete sa tu dá pohodlne kempovať. Les je veľký asi 740 hektárov a rastú na ňom stromy takmer z celého sveta A to tu v roku 1910 ešte nerástlo takmer nič. Žijú tu desiatky druhov vtákov a soby, ktoré nikde inde na Islande nenájdete. Výbežky lesa zas lemujú polia, na ktorých sa pasú ovečky a mohutné islandské kone.

Naprieč prázdnymi rybárskymi dedinkami a ešte ďalej

Ak sa vydáte z Egilsstaðiru ešte viac na východ, dostanete sa k nádherným východným fjordom. Rovnako ako Westfjordy, Západné fjordy, aj tie východné sú jedny z najodľahlejších miest v krajine. Často sa stáva, že tu nikoho nestretnete. Vôbec nikoho, len vtáky, kolónie tuleňov, či jelene. To však neznamená, že by tu bola nuda, práve naopak, zastavte sa v niektorých z miestnych starých rybárskych dedín. Trebárs v tej, ktorej názov nebudete vedieť prečítať. Tu je zopár z nich, iste takých bude viac.

Borgarfjordur Eystri, Seydisfjordur a Neskaupsstadur

Borgarfjordur Eystri je dedinka odkiaľ vraj pochádza elfská kráľovná. To je zrejme empiricky nepotvrditeľné, ale celkom iste potvrditeľné je, že sa tu narodil aj najobľúbenejší islandský maliar Johannes Kjarval. Je rajom pre turistov s desiatkami dobre značených turistických trás po okolí. Hory sa tu náramne líšia tvarmi, ale aj farbami. Od čiernych piesočných pláží prejdete zelenými údoliami až k ružovkastým hrebeňom.

Seydisfjordur, dedinka ako vystrihnutá z každej streotypnej predstavy o Islande farebné drevené domčeky, zasnežené fjordy v pozadí, vodopády. V polovici 19. storočia prekvitalo toto miesto ako centrum zahraničných rybárov, ktorí sem chodili loviť ryby a veľryby. Zbohatlo však na love a predaji sleďa, ktorému sa vo vodách tohto fjordu výborne darí. Zelené kopce, rezervácia, vzácne prírodné ekosystémy a vodopády tu človeka lákajú obuť si turistické topánky a vybrať sa im naproti.

Neskaupsstadur je dedina, ktorá bola do roku 1949 takmer odrezaná od zvyšku islandského sveta. Dostať sa tam bolo dovtedy pre skutočne zlé cesty a vysokánske hory možné len loďou. Dnes tam pohorím Oddsskard vedie 626 metrov dlhý tunel. Je tu aj vľmi obľúbené rovnomenné lyžiarske stredisko. Neskaupstadur je však zaujímavý ešte niečim iným, v júli sa tu pravidelne koná obľúbený metalový festival. Každým rokom sa tu vraj stále viac a viac zmedzinárodnieva. Na pódiu aj pod ním.

Múzeum Bustarfell

Bustarfell je jednou z najstarších a najzachovalejších fariem svojho druhu na Islande. Je to starobylé sídlo a jeden z najväčších statkov vo východoislandskom Vopnafjordure, ktoré dnes funguje už len ako múzeum, no ešte v roku 1966 sa tu farmárčilo. Ukážu vám, akou zmenou prešli ostrovania a ich poľnohospodárske zvyky, ako sa menil ich životný štýl na vidieku. Ak budete mať šťastie, možno sa bude v areáli konať práve nejaký workshop, býva ich tam celkom požehnane. Naučia vás rôzne sedliacke triky a tipy starých Islanďanov.

Islandská vysočina

  • prírodná rezervácia Þórsmörk
  • Dúhové hory Landmannalaugar
  • pohorie Kerlingarfjöll
  • Hveradalir

S rozlohou viac ako 40 tisíc kilometrov štvorcových patrí Islandská vysočina k jednej z najneobývanejších oblastí Európy, a predsa je pulzujúcim srdcom ostrova. Je centrom surovej a silnej energie, vďaka ktorej vznikli dva rôzne kontinenty, ktoré sa od seba neustále vzďaľujú. Stredoatlantický chrbát a tektonické dosky, ktoré sme už spomínali vyššie, sa tiahnu aj touto vysočinou. Pre dobrodruhov je táto rezerváciami plná oblasť ako stvorená, najmä v lete, keď hrá všetkými farbami a horské cesty sú ľahšie schodné. Jún, júl až september, všetko však záleží od počasia, sú na turistiku po vysočine zvyčajne ideálnym obdobím. Aj na výstup na sopku Heklu, ktorú sme spomínali už v časti Juh Islandu.

Thorov les a iné podivuhodnosti

Medzi tromi ľadovcami, Eyjafjallajökull, Mýrdalsjökull a Tindafjallajökull, leží jedno z najobľúbenejších turistických miest vysočiny, Þórsmörk. V preklade to znamená Thorov les, temne znejúci názov pre temne pôsobiace miesto. Čiernym púštnym pieskom sa tu rynú burácajúce biele rieky s čerstvými oázami machu a papradia, skoro ako v pralese. Až na tie stromy. Vrcholky horských hrebeňov sú tu často zahalené v hmle. Ľahko tu odbočíte z cesty, keď náhodou natrafíte na jeden zo schovávajúcich sa kaňonov, či na jaskyňu.

Z Þórsmörku vedie snáď najznámejšia turistická, 55 kilometrov dlhá trasa až k dúhovým horám a geotermálnym vodám Landmannalaugar. Mnohí začínajú tento náročný trek s názvom Laugavegur na opačnom konci. Tak či onak, cestou uvidíte kráterové jazero Ljótipollur, sopky Brennisteinsalda aj Bláhnúkur a naskytne sa vám aj dokonalá príležitosť vidieť z vrcholku jedného ľadovca celú oblasť Landmannalaugar. A neostýchajte sa okúpať v jednom z prírodných bazénov.

Tipy na výlety

Z Þórsmörku sa však dostanete ešte napríklad aj do Skogaru, táto trasa sa zas volá Fimmvörðuháls a je o viac ako polovicu kratšia ako Laugavegur.

Komu sa mália našlapané kilometre sledujúc zázraky islandskej prírody, ktoré vykúzlila v okoli Landmannalaugar, môže sa vybrať až k pohoriu Kerlingarfjöll cez drsný terén horského priechodu púšte Kjölur, medzi mini ľadovcami, geotermálnymi prameňmi, kalderami a ryolitmi. Voľakedy, predovšetkým v lete, slúžil tento priechod ako prechod zo severu ostrova na juh a opačne. Môžete sa tam aj ubytovať v miestnom rezorte.

A ešte čosi, niet nad kúpanie sa v horúcom prameni vonku, v prírode. Len niečo viac ako päť kilometrov od rezortu v pohorí Kerlingarfjöll natrafíte na údolie s horúcim prameňom, táto geotermálna oblasť sa volá Hveradalir. Ponoriť sa doň a pozerať sa okolo seba, na tú zem ohňa a ľadu. Paráda!

Severný Island

  • hlavné mesto severu, Akureyri
  • Grimsey
  • Húsavík
  • Národný park a jazero Mývatn
  • jaskyňa Grjótagjá
  • krátery Skútustadagígar a Víti a lávové polia
  • sopka Krafla
  • priesmyk Námaskarð
  • vodopád Dettifoss a iné vodopády

A sme tu, na samom severe Islandu, v druhom najväčšom meste ostrova, Akureyri. Skúste si rýchlo tipnúť, koľko v ňom žije ľudí. Nie viac ako 20 tisíc. Pre toto je Island božie miesto! Každý má svoj osobný priestor, mesto dýcha. Islanďania majú radi kultúru, či už tú kulinársku, hudobnú alebo v podobe umeleckých diel a tak tu narazíte na niekoľko dobrých reštaurácií, barov, aj tých kávových, kde hrá živá hudba, na jar sa vonku festivaluje a kto chce, nazrie do niekoľkých z miestnych múzeí a kultúrneho centra Hof. A nočný život je pestrý snáď ako ten v Reykjavíku. Každý deň v roku je tiež otvorený mestský bazén s horúcou vodou. Úľava pre dušu.

V meste nájdete ikonický kostol, architektonický skvost severu, Akureyrarkirkja, ktorý trochu pripomína reykjavícky kostol Hallgrímskirkja. Navrhol ich ten istý architekt, Guðjón Samúelsson. Neopomeňte Botanickú záhradu Akureyri, je otvorená od roku 1912. Z múzeí iste navštívte tieto: Akureyri Art Museum, Akureyri Museum, The Aviation Museum a zaujímavé The Motorcycle Museum of Iceland. Skoro som zabudla, nakuknite aj do Múzea hračiek vo Friðbjarnarhús. Miestami he až strašidelné, akú majú tvorcovia hračiek predstavivosť.

K Akureyri patrí aj ostrov Grímsey. Trajekt na tento ostrov, kde dnes žije asi sto ľudí, jazdí trikrát do týždňa. Je to jediná časť Islandu, ktorá skutočne leží v arktickom pásme. Aj preto je tak lákavá pre turistov, zastaviť sa aspoň na chvíľu v Arktíde. To, čo láka oveľa viac ako mesto samotné mňa, je jeho okolie Eyjafjörður, kde sa chodí pozorovať veľké vráskavce, hora Hlíðarfjall, kde sa aj lyžuje a jazero Mývatn, ktoré mám zromantizované z kníh o Islande.

Malá zastávka v Húsavíku

Húsavík je veľrybie mesto. Výlety na more zo zálivu Skjálfandi, za veľrybami, obrovskými vráskavcami, vraj majú stopercentnú úspešnosť. Okrem vráskavcov sa tu objavujú aj kosatky, majestátne belugy, sviňuchy tuponosé a delfíny. Splneným snom musí byť pozorovanie vráskavcov obrovských (Blue whales), najväčšie živočíchy žijúce na tejto planéte.

Na jazere Mývatn

Ešte pred desaťtisíc rokmi bola celá oblasť sopečného jazera Mývatn a okolité územia len pustinou pokrytou ľadovcami. Väčšina z nich však v dôsledku narastajúcej sopečnej činnosti zmizla. Mnohé zo súčasných priľahlých kopcov a hôr vznikli subglaciálnymi erupciami, samo jazero vzniklo z lávových prasklín, ktoré zablokovali prietok rieky. Jazero a jeho okolie, nachádzajúc sa v jednej z geologicky najrozmanitejších geotermálnych oblastí krajiny, sú také krásne, že sa ocitli aj Za stenou v seriáli Game of Thrones. Nachádza sa tu aj jaskyňa, v ktorej sa Jon Snow muckal s divoškou Ygritte. Volá sa Grjótagjá.

Mývatn si obľúbilo niekoľko druhov vtákov a asi trinásť druhov kačíc, čo je snáď viac ako kdekoľvek inde na svete, hniezdia tu každý rok. Okrem nich sa tu darí aj hrabošom, myšiam a potkanom. Odtiaľto sa zrejme rozšírili do celého ostrova. Na nich si zas rady pochutnajú hladné líšky. Príroda to má jednoducho vymyslené. Viete, čo majú spoločné islandský Mývatn a Japonsko? Marimo, machové gule. Tie totiž dostali svoje meno v Japonsku, kde sú veľmi populárne a predstavte si, darí sa im aj tu, tvoria bohatý podvodný život jazera na severe Islandu.

Za predvianočnými škriatkami a do pekla

V okolí jazera treba zájsť k Dimmuborgir, skalným útvarom a lávovému polu, ktoré je akýmsi odrazom následkov vulkanickej činnosti na Islande. Asi tak, ako sú tektonické dosky dôkazom toho, že tam dolu, hlboko pod zemou, sa niečo fakt deje, čo nie je v našich rukách. Hovorí sa, že v tejto oblasti žijú trináti Santovia, ktorých Islanďania volajú Yule. Sú to zlomyselní vtipálci, ktorí trinásť dní pred Vianocami, jeden po druhom, obťažujú obyvateľov a robia im zle.

Prístupné a schodné sú aj miesta s krátermi Skútustadagígar a Víti (prekladá sa ako peklo), ktorý vznikol v roku 1724, keď vybuchla Krafla, aj okolité lávové pole. V okolí nepredvídateľnej sopky Krafly a neúrodného priesmyku Námaskarð je tiež niekoľko geotermálnych horúcich prameňov. Je taký horúci, že na ňom nič nedokáže vyrásť. Pôda je kyslá a parí sa z nej, aj napriek tomu žiari farbami. Nekúpte sa však tam, kde to nie je povolené, v priesmyku dokonca do vody ani nestrkajte ruky, môžete sa nepekne popáliť. Vo vzduchu cítiť síru.

*Kúpať sa môžete, ak sa nemýlim, len v prírodných kúpeľoch Mývatn Nature Bath za rozumnú cenu. Viac sa dozviete TU.

Všetko je so všetkým prepojené

Na východ od jazera Mývatn nájdete najsilnejší vodopád na Islande a vraj aj v celej Európe, Dettifoss. Tou silou ho kŕmi ľadovcová rieka Jökulsá á Fjöllum. Prietok vody v ňom je (pri šírke 100 metrov a výške 45 metrov) v priemere 193 metrov kubických za sekundu. Voda padá do kaňonu Jökulsárgljúfur, ktorý tvorí severnú hranicu národného parku Vatnajökull. Teraz možno budete mať pocit, že vás úplne mätiem, ale nie je to pravda, ak chcete, overte si to na mape, bude to dávať oveľa väčší zmysel. Sami uvidíte, ako jednotlivé časti krajiny presahujú do iných a tvoria tak jeden krásny celok.

V tejto oblasti nájdete ešte dva pôsobivé vodopády, Selfoss a Hafragilsfoss. Ďalší vodopád leží na okružnej ceste medzi Akureyri a oblasťou s jazerom Mývatn, Goðafoss. Hoci nie je tak veľký ako Dettifoss, voľakedy doň hádzali modly ako symbol prechodu od viery v staroseverských bohov k viere v kresťanského boha.

Užite si Island, či už podľa tohto alebo iných zoznamov. Stovky miest a aktrakcií, skryté vodopády a jaskyne, kopce a krátery, gejzíry či lávové polia a ľadovce sa na môj zoznam nedostali, neznamená to však, že za nič nestoja. Toto je len moja predstava o dvoch či troch týždňoch potuliek po Islande bez potreby ponáhľať sa a prežiť naraz všetko.

Majte pekný deň. Njóttu dagsins!

*Zdroj všetkých fotografií v článku: shutterstock.com

Zdroje informácií v článku:

Mohlo by vás zaujímať:

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na redakcia@pelipecky.sk. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na novinky@pelipecky.sk. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne zľavy pre našich čitateľov

  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
Komentáre

Diana lepšie umýva riad, ako varí. Aj preto tak miluje svojho chlapa, čo sa v kuchyni snáď narodil. Na psy nedá dopustiť, na tie svoje, ani na tie z OZ Pes v núdzi. Ostatne, ako na všetky iné zvieratá. Keby mohla v živote vycestovať už len jediný raz, vrátila by sa domov k mame Esther, do Kene, na Aloo Drive do domčeka nad zátokou.

Odporúčame

Horúce #PELIPECKY

Novinky a správy zo sveta cestovania

ČSA vyhlásili insolvenciu, lety budú prevádzkovať naďalej https://t.co/kutbnFfEfd #novinky42 minút dozadu
PONUKA DŇA: All inclusive Egypt so 4*hotelom a letenkami z Bratislavy od 490€ https://t.co/9kB67sX3eQ #dovolenky6 hodiny dozadu
Slovenské národné parky sú medzi najkrajšími v Európe. Briti ich zaradili na 3. miesto https://t.co/WrhUTLCvVF #novinky6 hodiny dozadu
Mexiko uvoľnuje opatrenia. Presúva sa z oranžovej fázy do žltej https://t.co/2lBTNiDnt7 #novinky7 hodiny dozadu
Čierna Hora je otvorená, po novom vyžaduje PCR test nie starší ako 72 hodín https://t.co/Dl8zOkqGIV #letenky8 hodiny dozadu
Dánsko predĺžilo obmedzenia vstupu cudzincov do 5. apríla https://t.co/OXRfRQ5Fya #novinky8 hodiny dozadu
Ak sa EÚ nedohodne, Rakúsko aj tak zavedie COVID pas už na jar https://t.co/BPNNyDgIwZ8 hodiny dozadu
Boeing 737 MAX vo farbách Smartwings už opäť lieta https://t.co/Dz7uOVa4OO #novinky8 hodiny dozadu
Procida, malá bodka na mape, je talianske hlavné mesto kultúry 2022 https://t.co/fIvaQWyENa #cestopisy24 hodiny dozadu
Karibský ostrov Curaçao je naďalej dostupný Slovákom. Stačí PCR test a registrácia https://t.co/Paj1375iMT #novinky1 deň dozadu

Odporúčame tiež:

Reklama
Reklama
Hore