Vitajte na Kalaalit Nunaat, najväčšom ostrove sveta zvanom Grónsko

Mám jeden sen. Teda, mám ich mnoho, ale tento je veľký, jeden z tých najväčších. Je dvadsaťjedenkrát väčší ako Island. Chcem navštíviť Kalaallit Nunaat, Grónsko. Najväčší ostrov na svete. Predstavujem si ho ako (ne)hostinný kút sveta, kde vietor vzdúva morské vlny, tie, ktoré ešte nezamrzli a nepremenili sa na nehybné ľadové sochy a ostrým vzdušným hrebeňom prečesáva koruny silných spiacich stromov.

Reklama

Pred tou drsnou prírodou by som sa ukrývala v obydlí porastenom trávou, zasadenom do tvrdej grónskej zeme, aby splývalo s prostredím. Cez okno by som pozorovala polárnych vlkov a medveďov, a prudké búrky, pred ktorými musia zahnať hlad, aby ich vonku prežili.

Duchovia

Keby som v Grónsku žila pred piatimi tisíckami rokov, keď túto obrovskú masu zeme a ľadu zrejme objavili prví prisťahovalci, lovci žijúci v oblasti dnešného Beringovho prieplavu, iste by som verila všetkému, čomu verili aj oni. V prírodných duchov. Verili, že každý kameň, každé steblo trávy, všetky stromy a zvieratá majú schopnosť prevtelovať sa do iných bytostí, že môžu na seba vziať inú podobu, aj ľudskú.

Verili tomu Dorseti, ktorí sem prišli z oblasti severovýchodnej Ameriky, aj Vikingovia, Inuiti a Thule, ktorých od Grónska neodradila ani malá doba ľadová. Hovorí sa, že zima bola okolo roku 1 300 taká tuhá, že vlci prebiehali z ostrova až na pevninu v dnešnej Aljaške a Kanade.

Skutočný objaviteľ Ameriky aj Otec eskimológie

Kalaallit Nunaat – krajina ľudí sa zmenila. Grónske DNA má hlboké korene, je kombináciou desiatok prisťahovalcov, menšín a etník, ktoré dnes tvoria jeden národ. Dokázali sa prispôsobiť arktickým výzvam, a čo sa mi páči najviac, keď vonku fučalo a pískalo, za svetla olejových lámp a telesného tepla, lebo inšieho nebolo, rozprávali si príbehy o premenách tvorstva do rôznych podôb, o čudesných bytostiach a bohoch.

A hoci po Grónsku kráčali známi Gunnbjørn Ulfsson, Erik Červený aj Leif Eriksson, skutočný objaviteľ Severnej Ameriky, vtedajšieho Vinlandu, ani jeden z nich nezaznamenal tieto, prevažne inuitské, legendy. Až Knud Rasmussen, prieskumník a bádateľ, zberateľ týchto legiend, ich v 20. storočí zaznamenal písomne. A tak sa na Navaranaaq či Kaassassuk nezabudlo. Vďakabohu, že mu jeho kariéra operného speváka v Dánsku nevyšla a stal sa z neho grónsky Otec eskimológie!

Keď sa topia ľadovce

Časy minulé sú preč. Keď pôvodných a dnešných Gróncov niečo spája, tak je to ich adaptabilita na práve prevládajúcu klímu a jej zmeny. Dnes, v období antropogénnych klimatických zmien, tých spôsobených človekom – mnou aj vami, sa väčšie národy ako je ten grónsky snažia vyhnúť zvýšeniu teploty, no oni oteplenie planéty vítajú. Iste, topenie týchto arktických ľadovcov nie je rarita, najmä v lete, keď sa niektoré z nich topia prirodzene. No stratená masa v zime zvykla opäť zamrznúť, deje sa to však čoraz menej.

Pre topenie ľadovcov v Grónsku sa mohla podľa vedcov zdvihnúť hladina oceánov od roku 1992 o 1,06 cm, to sa nezdá veľa, však? No keď k tomu pripočítame iné topiace sa ľadovce a rozpínanie vody v dôsledku otepľovania na svete, centimetre sa vyšplhajú až na sedmičku. To už nie je malé číslo, píše magazín New Scientist. To zvyšuje riziko búrok a záplav v pobrežných oblastiach v iných častiach sveta, straty na životoch aj čoraz menej obľúbenú a hoaxami opradenú migráciu.

Všetko má svoje pre a proti. Možno len proti

Pre vyše 56 tisíc Gróncov však topenie ľadovcov znamená viac peňazí. K pobrežiu prichádza viac rýb, voda z ľadovcov v sebe skrýva veľa výživných látok. Tuniaky modroplutvé, ktoré boli pre Grónsko pred siedmimi rokmi rokmi ešte len snom, idú teraz na dračku. Spolu s nimi aj makrely. Farmári zas veria v poľnohospodársky rozmach, orajú nové polia a pestujú nové plodiny. Lenže čo tie letné suchá, keď ani raz nezaprší, vysychajú jazerá a kade-tade sa rozmáhajú lesné požiare?

Takmer 80 percent Grónska stále spí pod ľadovou pokrývkou, ak sa čo-to z masy poodhalí, nikomu to neublíži, myslia si ľudia a myslela by som si to, byť Grónkou, možno aj ja. Teda, až na tú mohutnú ľadovú horu, ktorá sa pomaly, tritisíc rokov, formovala ako súčasť pevninského ľadovca, až sa z neho pôsobením prílivových vĺn Severného ľadového oceánu otrhla a neskôr potopila, už vo vodách Atlantického oceánu, slávny Titanic. Grónci potopili Titanic, písali by v alternatívnych médiách. „Sprisahanie!“ povedal by slovenský premiér.

Arktída sa však otepľuje dvakrát rýchlejšie ako väčšina ostatných území a zatiaľ čo priemerná teplota Grónska vzrástla od 50. rokov 20. storočia o 1,5 stupňa, niektoré časti sa už zahriali o viac ako dva stupne, to sú čísla, ktorým sa chce svet podľa Parížskej dohody o zmene klímy vyhnúť. Pozrite si krátky dokument od DW Documentary o tom, ako sa topí ľad v Akrtíde.

Zelená krajina

No ak vystúpite na transatlantickom letisku v Grónsku, v Kangerlussuaq, kam sa dostanete z Kodane, alebo na letisku v hlavnom meste Nuuk, kam doletíte z islandského Reykavíku, zistíte, že na tých dvadsať percent krajiny, ktorá nie je prikrytá studenou bielou pokrývkou, by ste potrebovali týždne, ba mesiace, aby ste ich preskúmali celé. Navyše, v letnej sezóne sa do Grónska dostanete z Reykavíku, Keflavíku, Akureyri a Kodane aj do iných miest na ostrove, majú až šesť medzinárodných letísk. Video nižšie vám všetky možnosti prepravy do Grónska zhrnie pekne na mape a bez zbytočných slov.

Prísť do Grónska sa dnes zaručene oplatí v každom ročnom období, pre mňa by však bolo najdôležitejšie znova zazrieť tancujúcu polárnu žiaru a vyskúšať si, aké to je, keď mi príroda polnočným slnkom poblúzni zmysly a znemožní vnímanie času, dní a nocí. Tomu vďačí Grónsko, aj my, grónski obdivovatelia, jeho geografickej polohe. Prevažná časť ostrova sa totiž nachádza za Severným polárnym kruhom.

Polnočné slnko

Slnko, ktoré nezapadá, iba mení tóny svojich farieb, možno v Grónsku pozorovať v širokom časovom rozpätí. Napríklad v Sisimiute, Qaqortaq a Nanortalik, najjužnejších mestách oblasti polárneho kruhu, uvidíte polnočné slnko asi od mája do júla. Niekedy ho badať až v júni, niekde len jeden deň, inde zase niekoľko mesiacov, aby ho po malej prestávke vystriedala polárna noc. No v najsevernejších oblastiach vydrží na oblohe od apríla do augusta, najdlhšie vraj v mestách Qaanaaq a Upernavik.

Rybári vtedy jasajú a na ryby prišiel mráz – za zlatistého svetla polnočného slnka ich lovia od rána až do noci. Pre turistov to však znamená, že sa im Grónsko pod rúškom noci neschová a majú tak príležitosť vychutnať si ho do presýtenia, napríklad pri polnočných plavbách okolo mamutích ľadovcov a ľadovcovými zátokami, na kajaku či na lodi, na psom záprahu alebo pozorovaním polárnych medveďov, symbolu grónskej divočiny. Za tými sa určite vyberte na východ či na sever ostrova.

Čo ukrýva grónska divočina

Tučniakov by ste tu hľadali márne, tí tu totiž, ako si často mylne myslíme, nežijú. Buďte ostražití a pozorne sledujte, čo sa deje nad aj pod hladinou. Možno natrafíte na orliaka morského na love, tuleňov alebo veľryby veselo oboplávajúce čln, v ktorom sedíte. Presvečte sa o tom na videu nižšie, to musí byť zážitok! Divokú grónsku súš zase obývajú majestátne tvory, jeden dokonca s trochu menej majestátnym menom, pižmoň. Ostražitosť a orlí zrak budete potrebovať na to, aby ste zbadali rýchlu arktickú líšku alebo divého vlka. Jelene a mrože sa vystavovaniu na obdiv bránia asi najmenej.

Mnohé z týchto vzácnych tvorov obývajú najnetradičnejší, najväčší národný park na svete, ktorý sa rozprestiera na severovýchode ostrova, v divočine, bez bežných ľudských obydlí. Z času na čas sa tu objavia zamestnanci meteorologickej stanice a dozornej elitnej jednotky dánskych ozbrojených síl Sirius a páni, ktorých mám najmenej rada, lovci veľrýb a tuleňov z mesta Ittoqqortoormiit. Na návštevu tejto oblasti potrebujete špeciálne povolenie od ministerstva životného prostredia, no účasť na organizovanom turistickom zájazde, napríklad na okružnej plavbe, vás od tejto povinnosti oprostí.

Čo v prírode, to na tanieri

Neviem, aký je váš vzťah k týmto majestátnym tvorom, no Grónci vám ich takmer všetky radi naservírujú na tanier. Myslím, že ja by som sa tam s radosťou stravovala ako pred dánskou kolonizáciou ostrova, keď pôvodní Grónci jedli okrem mäsa prevažne bobule, morské riasy a bylinku menom Angelica. Milujem čučoriedky a šucha čierna, ktorá v Grónsku rastie, je im veľmi podobná. Inuiti ich fermentovali alebo miešali s masťou, tak im dhšie vydržali. Bobuľky šuchy majú v sebe vyšší obsah tanínov, takže sú v surovom stave pomerne horké. Používajú ich hlavne do koláčov, kompótov či džemov.

Keď sa kohokoľvek spomedzi miestnych opýtate na dnešnú tradičnú a autentickú špecialitu, väčšina z domácich vám asi povie Suaasat. Je to hustá polievka, ktorej základ tvoria miestne najbežnejšie zdroje bielkovín – tuleň, veľryba alebo sob. Aby polievka poriadne zasýtila, nájdete v nej väčšinou aj zemiaky a cibuľu. Dochutia ju ešte soľou, korením a bobkovým listom. Niekto ju ešte zahustí namočeným jačmeňom, ktorý do polievky vypustí svoj prirodzený škrob, čím jej dodá správnu konzistenciu.

Ryby som vám už spomínala, ak si spomínate. Okrem tresky, ktorá sa tu pre zmeny klímy vyskytuje čoraz častejšie, majú domáci v obľube halibuta alebo takzvané červené ryby, redfish. Pripravia vám ich buď tradičným spôsobom, údené či sušené, alebo bežnou tepelnou úpravou, grilované, opekané alebo uvarené.

Thajsko v Grónsku

Kto by to bol povedal, že v Grónsku bude mať úspech thajská kuchyňa. V jednom z najväčších miest, Quaqortoq, nájdete reštauráciu, ktorej personál kuchyne je čisto thajskej národnosti. V podniku Inbox Cafe: A Little Thai Corner nájdete na menu napríklad lokálnu rybu „redfish“ opečenú vcelku, s kokosovým mliekom a omáčkou z chilli a citrónovej trávy. Samotní miestni si chilli veľmi obľúbili, v chladné dni im dodáva pocit príjemného tepla.

Zelený tanec na oblohe a futbal

Na Arsarnerit, teda polárnu žiaru na oblohe, narazíte s troškou šťastia v Grónsku od septembra až do apríla, no čistá jasná obloha je väčšinou jedným z dominantných predpokladov k jej videniu. Nepôjde to ani bez poriadnej tmy. Toto zelené svetlo je v Grónsku opradené legendami. Jedna hovorí, že tie zelené tancujúce svetlá na oblohe sú mrtví, čo hrajú futbal (alebo niečo ako futbal) s guľatou lebkou mroža. Iní si zas dodnes myslia, že ak splodia dieťa pri polárnej žiare na oblohe, narodia sa im veľmi inteligentné deti.

Pri tom futbale by sme ešte mali zostať. Vedeli ste o tom, že Grónsko je krajina s prekvapivo zaujímavou futbalovou kultúrou? Ja nie, vedela som to o Islanďanoch, ale o Gróncoch nie. Tí majú až 5 500 registrovaných hráčov futbalu, dalo by sa teda povedať, že takmer 10 % grónskej populácie hrá futbal na profi úrovni. Napriek veľkej snahe, ktorú veľmi oceňujem, dodnes nie sú členmi futbalových asociácií UEFA a FIFA, keďže jednou z ich podmienok je, že krajina musí mať národný futbalový štadión s kapacitou aspoň 40 000 návštevníkov, to je asi 71 % všetkých obyvateľov Grónska. Úplne zbytočné pravidlo!

Farebné kvety a divé bylinky

Keď už sme spomínali tú zelenú, nech vás nepomýli väčšinová ľadová pokrievka Grónska. Leto v Arktíde je krásne zelené, plné divých farebných kvetov a byliniek, môžete tu chodiť bosí po machových kobercoch a nazbierať si bobuľové ovocie. Narazíte tu, najmä na juhu, na zakrpatené stromy, aj vysoké kry.

A za týmito arktickými farebnými idylickými obrázkami stoja pekné drevené domy s farebnými strechami a za nimi sa tiahnu ľadové čiapky vysoké ako obytné vežiaky z bratislavského sídliska. A čím severnejšie sa vydáte, tým budú ľadovce a ľadovcové hory pre vás nedostupnejšie. Okúste ich najprv na juhu a na severe sa do bielej divočiny nevydávajte sami.

Grónsky surrealizmus

Radšej sa vyberte za iným prírodným fenoménom, tento vás zahreje a upokojí – sú to horúce grónske pramene. Na nikým neobývanom ostrove Uunartoq v južnej časti ostrova nájdete jediné miesto, kde sú pramene dostatočne teplé na kúpanie, majú približne 38 stupňov Celzia. Obklopovať vás budú vrcholky a hôr a pomalé ľadovce v pohybe. Tomu sa hovorí grónsky surrealizmus. Nenechajte sa pomýliť, v Grónsku nájdete ďalšie temálne pramene, tisícky z nich, ale majú okolo 60 a viac stupňov Celzia. To už je na príjemné kúpanie trochu príliš, nemyslíte?

Ak vám je väčšinu roka príliš teplo alebo skrátka patríte k tým, čo majú radi poriadnu zimu, môžete sa v Grónsku zúčastniť niečoho, čo ja by som s radosťou pozorovala len z diaľky. Každý október sa tu koná najchladnejší maratónsky beh na svete. A hoci sa väčšina z neho odohráva na ceste pokrytej snehom, istý úsek pobežíte aj po ľadovej pokrievke. Kto už kedy videl, behať po ľadovci?

Predmestie Qinngorput, hlavné mesto Nuuk

Ale Grónsko predsa nie je len o ľade, snehu a divokých tvoroch. Podobne ako Island či Faerské ostrovy. Ak tam raz zamierite, neopomeňte predmestie hlavného mesta Nuuk, Qinngorput. Pripomína mi Reykjavík. Podobne ako Iiminaq s výhľadom na fjord, dreveným domami vo všetkých farebných odtieňoch a kvetinovými záhonmi. Kamene, kožu a kosti ako stavebný materiál však vymenili miestni pôvodní obyvatelia za drevo až v 18. storočí. V okolí Nuuku natrafíte na jedny z najkrajších nehnuteľností na ostrove, v typickom severskom minimalizme, v súznení s okolím.

V Nuuku sa, aspoň podľa mňa, no netvrdím to sama, nachádza snáď najkrajšia plaváreň na svete, alebo aspoň v Škandinávii. Vlnová strecha, podľa ktorej získala plaváreň aj svoj názov – Malik, je len čerešničkou na torte dokonalého scénického výhľadu z presklennej plavárne von na fjord a zasnežené vrcholky.

Taká je moja predstava o Grónsku, iste je trochu zromantizovaná, ale snažila som sa, aby bola čo najviac založená na pravde.

Všetky fotografie použité v článku pochádzajú z platenej fotobanky shutterstock.com. Autorom fotografie s pôvodnou obyvateľkou Grónska, Inuitkou z mesta Ssisimiut, je Ruben M. Ramos.

Mohlo by vás zaujímať:

• Island: 5+ tipov kam sa vydať na ostrove ako z rozprávky
• Reykjavík má niekoľko tvárí. Zatiaľ mi ukázal tú vianočnú a festivalovú
• Rozhovor: Aljaška vyzerá tak, ako kedysi vyzerali Európa aj Slovensko

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected] Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected] Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.

Špeciálne zľavy pre našich čitateľov

• Zľava 10€ na letenky - stiahni si našu novú appku, pri objednávke letenky zadaj zľavový kód PECKYAPPKA a máš to o 10€ lacnejšie.

• Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut

• Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.

• Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 12-krát denne

• Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
• Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
5/5 - (2 votes)