Rozhovor: Aljaška vyzerá tak, ako kedysi vyzerali Európa aj Slovensko
Ján Zelina je zakladateľom produkčného štúdia Zeldeo. Je kameraman, stará sa o postprodukciu, tvorí aj zvuk. Minulý rok strávil na Aljaške 16 dní. Na festivale Cestou necestou v Bratislave tento rok o Aljaške povedal, že sa v nej cítil, akoby sa vrátil v čase – všade boli iba stromy a rieky si samé hľadali cestu krajinou. Nazrieť do aljašskej divočiny môžete spolu s nami, ak si prečítate tento rozhovor.
Ako sa ti v spí v stane?
Stan je moje najobľúbenejšie miesto na spanie, pretože ma fascinuje, ako si viem kdekoľvek spraviť instantne absolútne pohodlie. Základ je dobrá karimatka (ideálne vzduchová) a páperový spacák. Tak si aj moja manželka už neraz nebola ráno istá, skôr ako otvorila oči, či sa zobudila v hoteli alebo v stane.
Ako sa ti spalo v stane 16 dní na Aljaške?
Perfektne, ale veľmi to záleží aj od vybavenosti kempu. V niektorých je len voda z kohútika, suchý záchod a tým to končí. Žiadne Chorvátsko to teda nie je, ale za to je tam neuveriteľný pokoj. Na svetlo v noci počas leta si treba zvyknúť, ale nie je to nič tragické. Šestnásť dní ale stačilo.
Aké základné vybavenie bolo pre teba na cestu po Aljaške nevyhnutné?
Ako som spomínal, základ je dobrá karimatka a spacák. Keď treba, je dobré mať po ruke repelent, ale inak je treba hlavne varič, vodu a suchú, trvanlivú stravu. Hlavne nákup plynovej bomby netreba odkladať, nie všade sú dostupné. Lepšie je mať rezervu. Reštaurácií tam veľa nie je a je fajn byť naozaj flexibilný a kedykoľvek si môcť dať teplé jedlo a pivo. No a k základnej výbave turistu na Aljaške patrí aj bear spray. Ten asi väčšina nevyužije, ale aspoň trochu zvyšuje pocit bezpečia.
Na Aljašku sa odporúča cestovať od júna do konca septembra, ty si tam bol, ak sa nemýlim, v júli. Aká bola toho roku sezóna?
Áno, bolo to v prvej polovici júla minulého roku. To znamená – stále svetlo a veľmi prijemné teploty okolo 15 až 25 stupňov. Čo sa týka turistov, typické RV (skratka pre recreational vehicle, teda karavany, pozn. autora) sú tam všade, ale napriek vrcholu sezóny sme nikdy nemali pocit preľudnenia a masovej turistiky. Všetkého bolo akurát. Občas sme si počas turistiky hovorili, že by tam mohlo byť aj viac ľudí, nech má kto odplašiť medvede.
Washington Post totiž pred pár mesiacmi zverejnil veľký článok o Aljaške a o tom, ako ju ovplyvňujú klimatické zmeny. Je uprostred päťročného náporu extrémneho tepla. V centrálnej Aljaške neďaleko Fairbanks sa ľad na rieke Tanana rozpustil tento rok už 14. apríla. To je 103-ročný rekord.
Áno, vysoké teploty nás prekvapili hneď po našom prílete na Aljašku, kedy bolo cez deň v Anchorage 25 až 27 stupňov. Aljašku trápia ubúdajúce ľadovce, ktoré sme mohli vidieť naživo napríklad na Kenai Peninsula. Pri príjazde k ľadovcu Exit Glacier značky naznačujú, kam až siahal ľadovec v minulosti, pričom ide o stovky metrov strateného ľadovca.
Aljaška je aj môj, bohužiaľ ešte nesplnený, sen. Predstavujem si ju ako obrovskú plochu zeme, zalesnenú a voňavú, s dlhým pobrežím, jazerami a zátokami, kde hučí voda a je chladno, hoci je teplo. Je tam málo ľudí, ale veľa zvierat. Ako veľmi som trafila skutočnosť?
Je to presne také. Videl som už veľa odľahlých miest bez ľudí, ale vždy to boli púšte v USA, vysoké Alpy v Európe alebo vyprahnuté vulkanické polia na Islande. Na Aljaške je naopak možné vidieť zelenú krajinu bez polí, ciest či vodných nádrží. Aljaška vyzerá teraz tak, ako kedysi dávno vyzerala Európa a aj Slovensko. Treba si to len zapamätať a predstaviť si, ako by mohla vyzerať Podtatranská kotlina, keby ňou viedla len jedna železnica a nič iné.
Nedávno som čítala, že ak by mal New York rovnakú populáciu ako celá Aljaška, na Manhattane by žilo 16 ľudí.
Ľudia žijú primárne v Anchorage a Fairbanks. Zvyšok krajiny je absolútna divočina, väčšinou bez možnosti dostať sa tam autom alebo peši. Na získanie pocitu samoty stačí vyjsť pár kilometrov z mesta a už nestretnete takmer žiadne auto.
Predtým, ako sa porozprávame o tvojom výlete Aljaškou, musím vedieť ešte niečo. Videl si naživo lososy tiahnuce proti prúdu v rieke Russian River ako skáču medveďom rovno do tlám, ako to býva v reportážach National Geographic?
Pri Russian River sme boli, ryby sme nevideli v takom množstve, ako nám on nich hovorili miestni, ale zato sme tam stretli čierneho medveďa, doslova pár metrov od nás. Keď sme varovali rodinku rybárčiacu neďaleko, pochopili to tak, že sa im chceme pochváliť a oni nám na oplátku povedali o hnedom medveďovi, ktorého zase niekto videl ísť opačným smerom. To nás dostatočne vyplašilo na to, aby sme už lososy nehľadali.
Poďme teda rozobrať na drobné tvojich 16 dní na Aljaške. Začnime letom, vstupom do krajiny a rozpočtom.
Leteli sme takto – Viedeň – Frankfurt – Anchorage. Pre vstup stačí turistom ESTA (bezvízová cestovná autorizácia, pozn. autora), tak ako v USA. Celý výlet sa pohyboval okolo 3 000 eur na osobu, vrátane pomerne komfortného letu, nehľadali sme totiž najlacnejšiu možnosť, auta, viacerých platených výletov, jedla a pár suvenírov. Najnákladnejší bol let okolo Denali z mesta Talkeetna, ale určite to stálo zato.
Prenajali ste si auto. Je to jednoduchšie a pohodlnejšie alebo ste zvažovali aj iné formy dopravy, napríklad stopovanie či autobusy?
Bola to naša svadobná cesta, nechceli sme sa obmedzovať, aj preto prenájom auta určite vyhral. Našli sme veľmi dobrý deal – auto nás stálo cca 50 eur na deň aj s poistením, no bez nafty, ktorá je ale naozaj lacná. Bežná cena je okolo 100 eur na deň, takže sa určite oplatí trochu pogoogliť. Nakoniec nám požičali aj väčšie auto, ako sme mali objednané, takže pomer cena-výkon bol výborný.
Veľa si vo svojom popise o Aljaške na Facebooku hovoril o tom, že ste si takmer všetko rezervovali dopredu. Je to nutné alebo to bola len prevencia?
Jediné, čo sme dopredu rezervovali bolo auto, kemp pri Denali, kemp pri Wonder lake v Denali a lístok na bus do Denali parku. Denali je turisticky najvychytenejšia destinácia, nechceli sme riskovať, že tam nezoženieme ubytovanie. V čase, keď sme si rezervovali kemp v Denali, teda asi dva-tri týždne pred dovolenkou, bol kemp pri Wonder lake jediným voľným kempom v termíne, ktorý sme hľadali.
Na prvú časť výletu sme si vytypovali kempy a atrakcie, pripravili sme si hrubý harmonogram, ale okrem Denali sme kempy a atrakcie riešili na mieste a v zásade bez problému.
Spali ste aj v divočine či len v kempoch? Pravidlá stanovania sú zrejme, najmä kvôli bezpečnosti, na Aljaške prísne.
Spali sme len v kempoch, ale ani tie väčšinou nie sú oplotené a sú naozaj priestranné, mali sme pocit, ako by sme spali v divočine. Keďže sa do kempu môžu ľahko dostať medvede, je potrebné dodržiavať bezpečnostné pokyny, napríklad nenechávať jedlo vonku a v stane. V kempe Wonder Lake boli napríklad miesta na kempovanie roztrúsené medzi kríkmi tak, že susedov takmer nebolo vidno.
Jedlo sa pripravovalo a skladovalo v na to určených priestoroch, pretože tam nebol plot, ktorý by medveďovi zabránil prísť na návštevu. A medveďov v Denali rozhodne nie je málo, o čom sa presvedčíte počas štvôr až päťhodinovej cesty autobusom po parku.
Keď už spomínam Wonder Lake, ak sa tam chystáte, určite nepodceňte výbavu proti komárom. My sme mali len jeden repelent a aj ten sa nám pokazil. Pred komármi sme sa chránili tak, že sme na slnku, bolo minimálne 25 stupňov, mali na sebe gore-texové bundy, rukavice a čiapky. To samozrejme veľmi nepomohlo, takže sme celí doštípaní na druhý deň skoro ráno doslova utekali na prvý autobus preč. Odporúčam veľa repelentu a ideálne aj sieťku na hlavu.
Stanovanie v Denali však má o čosi iné pravidlá, však?
V Denali ako takom môžete stanovať aj vo voľnej prírode, ale musíte prejsť preškolením, na základe ktorého dostanete povolenie. Vysvetlia vám napríklad, akým spôsobom skladovať jedlo alebo čo robiť pri stretnutí s medveďom, prípadne losom.
O aljašských komároch čítam všade, tvoje zápisky z Aljašky neboli výnimkou. Dá sa proti nim bojovať inak ako repelentom?
Komáre na Aljaške sú, ale myslím, že v znesiteľnom množstve. Zhruba ako u nás počas sezóny. Boli miesta, kde sme ani repelent neriešili a boli miesta, kde ich bolo trochu viac. Okrem Wonder Lake, kde je ich naozaj extrémne veľa, netreba ale nič viac ako repelent riešiť. Ak sa do Wonder Lake chystáte, odporúčal by som aj spomínanú sieťku na hlavu a repelent aj do zásoby.
Niekoľko zastávok od Wonder Lake je síce turistické center, ale nič tam nepredávajú. Takže najbližší repelent kúpite až pri vstupe do parku, čo je de facto celodenný výlet autobusom.
Ako vyzeral prelet nad horou Denali? Starší čitatelia ju možno poznajú pod názvom Mount Mc Kinley.
Leteli sme z mesta Talkeetna. V Talkeetne prevádzkujú lety dve spoločnosti a myslím, že ponuky majú porovnateľné. My sme sa rozhodli ísť si zalietať, pretože bolo dobré počasie, rezerváciu sme ale dopredu nerobili. Možno sme mali šťastie, ale dostali sme sa na let, ktorý začínal necelú hodinu od nášho príchodu do Talkeetny. Leteli sme malým lietadlom s pilotom a ďalšími dvoma pasažiermi. Priblížili sme sa k Denali, obleteli sme viacero vrcholov a medzipristáli sme na ľadovci. Ak je dobré počasie, naozaj to stojí za to.
Čo vám ponúkol najsevernejší bod civilizácie, ako si nazval Fairbanks, vo vnútrozemí?
Jedinú noc v normálnom ubytovaní. Potom obchod a doplnenie zásob na ďalšiu cestu. Pri Fairbanks sme navštívili banícke múzeum Gold Dredge n.8, ktoré je síce komerčné a masové, ale myslím, že stojí za to. Prehliadka sa začína cestou vláčikom, počas ktorej sprievodca v dobovom oblečení rozpráva o histórii ťažby zlata. Vysvetlí vám techniku ryžovania zlata, po vystúpení z vláčiku si vyskúšate zlato vyryžovať sami.
A tu začína ich ryžovanie na turistoch, pretože vyryžované zlato si môžete nechať vložiť do šperkov a nakúpiť si tu suveníry. My sme tento voľný čas využili na prehliadku historického zariadenia na ťažbu zlata.
Ak si správne pamätám, navštívili ste tu ešte jedno múzeum.
Keďže sme mali pred návštevou bane trochu času, navštívili sme Ice Museum vo Fairbanks. To bol síce svojský zážitok, ale domáci vraveli, že sme mali ísť radšej do Ice Museum v Chena neďaleko Fairbanks. Tam je aj jedno z mála termálnych kúpalísk na Aljaške. Zistili sme však, že termálna voda na štípance od komárov aj tak nepomáha. (smiech)
Zo samotného Fairbanks sme nevideli takmer nič, našim cieľom bola skôr príroda, ale predpokladám, že tam stačí stráviť jednu, maximálne dve noci. Z nášho pohľadu to bolo bežné americké mesto.
Dedinu Nort Pole si nazval najgýčovejším miestom Aljašky. Je to skutočne severný pól aj geograficky?
Je to len turist trap, kde je jeden obchod s vianočnými dekoráciami a ohrada so živými sobmi. Nič, čo by stálo za výraznejšiu zastávku.
Na Aljaške je viac ako 100 sopiek, ktoré sú aktívne, vraj sú v štáte celkom bežné aj malé zemetrasenia. Mali ste skúsenosť aj s týmito dvoma prírodnými úkazmi?
Počas nášho pobytu sa nič také neudialo alebo si aspoň toho nie sme vedomí. Zemetrasenia sa spomínali len v múzeách a jedno bolo aj krátko potom, ako sme z Aljašky odišli. Na pobreží sú značky s únikovými cestami pred tsunami, ale našťastie sme sa nimi nepotrebovali riadiť.
Mať prístup hneď k trom veľkým vodám sa nedá nevyužiť – Beringovo more, Severný ľadový oceán a Pacifik. Okúpali ste sa?
Pri oceáne sme boli na Kenai Peninsula, kde som sa aj okúpal. Voda bola chladnejšia, ale stálo to za to. Aj sme kajakovali na mori. Začali sme v meste Whittier, ktoré je v zálive, takže voda bola pokojná. Blízko k ľadovcom sme sa ale na kajaku nedostali.
Zaujímavo znel aj výlet do baníckej veže v Kennecotte, nazval si ho mestom duchov, prečo?
Kennecott je pre mňa osobne určite „must see“. Je to veľmi odľahlé miesto, ktoré dýcha baníckou históriou na každom rohu. Mestom duchov ho nazvali preto, že všetci obyvatelia mesta sa odsťahovali počas jedného dňa, zobrali si so sebou len to najnutnejšie a všetko ostatné nechali tak, ako to bolo. Prečo? To už musí vidieť každý sám.
Je to najväčšie nálezisko medi na svete. Vidieť naživo, čo boli ľudia schopní spraviť pre ťažbu v takýchto podmienkach, je vskutku neuveriteľné. Zároveň je pri mestečku ľadovec a zaujímavé možnosti na turistiku.
Kam ste ešte smerovali po Kennecotte?
Mestom Kennecott sme uzavreli náš prvý týždeň, potom sme sa vydali späť k Anchorage a pokračovali sme ďalej na Kenai Peninsula. Ak má človek málo času, tu toho uvidí na jednom mieste najviac – more, ľadovce, lesy, údolia, divoké rieky a samozrejme zvieratá.
- Mohlo by vás zaujímať: Volanie divočiny na Aljaške
Nemali ste nutkanie prekročiť z jednej strany do Kanady a z druhej do Ruska?
Určite áno, ale to by sme tam museli stráviť aspoň mesiac, vzdialenosti sú tam obrovské. Nás skôr lákalo spraviť kombináciu Aljaška-Hawaii, bola to predsa len svadobná cesta. Nakoniec zvíťazila len samotná Aljaška.
Aká je vlastne pravdepodobnosť, že kdesi narazíš na medveďa či vlka?
Pri vstupe na Kenai Peninsula je Wildlife centrum, kde je možné vidieť zblízka aljašské zvieratá. Sú to zvieratá, ktoré boli zranené alebo prišli ako mláďatá o matku, tým pádom by v divočine neprežili. Tam si človek zváži, či mu to stačí alebo chce medveďa stretnúť aj bez deliaceho skla.
Najviac zvierat vo voľnej prírode sme ale videli počas vyhliadkovej cesty autobusom v Denali – medvede, soby, losy aj svište. Milovníci zvierat si tu prídu na svoje.
Mojím snom je, ak už tam raz budem, vidieť veľryby a prejsť sa po ľadovcoch. Vám sa také čosi podarilo?
Určite sa oplatí stráviť jeden deň na výletnej lodi. Plavby začínajú v meste Whittier alebo v ikonickom meste Seward. My sme šli zo Sewardu, pričom sme videli aj veľryby, uškatce, ostrov vtákov aj odlamujúce sa kusy ľadovca padajúce do vody.
Kúsok od Sewardu je ľadovec Exit glacier, ktorý ponúka naozaj pekný denný výlet s výhľadom na obrovské ľadovcové pole. Po ľadovci sme sa prechádzali v napríklad Kennecotte.
- Mohlo by vás zaujímať: Aljaška je pravá divočina! Ako si splniť cestovateľský sen
Jedna z posledných otázok, sľubujem. Dlhé dni boli počas leta asi fajn, najmä pre dlhší čas na turistiku za svetla, no nevadilo vám to počas spánku? Nikdy nebola úplná tma.
Stačí maska na oči a pre pokojný spánok aj štuple do uší. Niekedy je lepšie nepočuť, ako rozmýšľať nad tým, že čo je to za šuchot hneď vedľa vášho stanu.
Čo by si urobil, ak by sa na Aljašku ešte raz vrátil?
Ak by som mal raz v živote príležitosť vrátiť sa tam, tak by som spravil to, čo robia domáci. Ich víkendové chaty bývajú naozaj odrezané od civilizácie a dostať sa k nim môžu iba lietadlom s pristátím na vode. Toto raz zažiť, to by bolo naozaj nezabudnuteľné.
Myslím, že náš výlet obsiahol takmer všetky „must see“ Aljašky, takže by som nič zásadnejšie nemenil. Pre nás bola najviac ohromujúca nedotknutá príroda, kilometre lesov v údoliach, obrovské hory, ľadovce a pokoj. To je niečo, čo sa u nás, resp. v Európe, dá už ťažko nájsť.
- Mohlo by vás zaujímať: Yukon: Uteč do krásnej kanadskej divočiny
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
