Galapágy zvyšujú po 20 rokoch poplatok za vstup. Dobre robia, strácame ich

Ekvádorská vláda navrhla koncom leta zvýšenie vstupného pre medzinárodných návštevníkov na súostroví Galapágy. Cena by sa mala podľa dĺžky pobytu  zdvojnásobiť až zoštvornásobiť – zo 100 dolárov na 200 pre tých, ktorí navštívia Galapágy a strávia na ekvádorskej pevnine tri a viac nocí, zo 100 na 400 dolárov sa cena zvýši pre turistov, ktorí zostanú len jednu či dve noci. Cieľom tohto opatrenia je, samozrejme, obmedzenie prístupu turistov.

Reklama

Do konca roka chce vláda túto tému uzavrieť, potom bude jasné, odkedy začne nariadenie platiť. Pre Galapágy je to dobrá správa, vstupné do národného parku sa nezmenilo dlhých 20 rokov, zatiaľ čo všetko ostatné sa zmenilo – klíma, životné podmienky zvierat, počet návštevníkov, okružných letov aj veľkých plavebných lodí. Krehký ekosystém súostrovia je narušený už príliš.

Z malého sveta Darwina značková destinácia

Za posledných desať rokov sa počet turistov na Galapágoch takmer zdvojnásobil. Podľa štatistík Turistického centra Galapágy prišlo na súostrovie v roku 2009 viac ako 150 tisíc návštevníkov, v roku 2013 ich počet narástol o vyše 40 tisíc. V roku 2017 vstúpilo na Galapágy 241 800 turistov, o rok neskôr už viac ako 255 tisíc ľudí.

Z malého sveta, ako nazval Galapágy Darwin v roku 1839, sa stala značková destinácia, kde sa stovky tisíc ľudí chodia pozerať na modronohé vtáčiky, plávajúce leguány spolu s rovníkovými tučniakmi a obrími korytnačkami, po ktorých je tento ostrov pomenovaný. Fotia sa s tuleňmi, nedodržiavajú odporúčanú vzdialenosť od zvierat, ktoré tým vyrušujú.

Príliš veľa rizík

Veľkým problémom sú posledné roky turisti, ktorí neprichádzajú na súostrovie ako členovia posádky drahých zaoceánskych plavieb, ale priletia na jeden z ostrovov Baltra alebo San Crístobal a výjazdy podnikajú a lá carte. Počet lodí a ich kapacita sa dajú regulovať. Okružný let z ekvádorského Quita stojí približne 400 dolárov a ubytovanie v miestnych hosteloch približne 20 dolárov na noc. To sú ceny rádovo nižšie ako tie za výletné plavby. Turizmus tu preto potrebujú zredukovať skôr, ako sa opäť znásobí.

Galapágy sú z 97 percent svojej rozlohy neobývané ľuďmi, malo by to tak aj zostať, píše New York Times. Viac ľudí na ostrovoch znamená väčší tlak na existujúcu infraštruktúru, zásahy do života zvierat, ohrozenie pôvodných biotopov a zvýšené riziko zavlečenia inváznych druhov rastlín a živočíchov.

Množstvo problémov a medzi nimi klimatická zmena

Po rokoch boja ochranárov prírody za lepšiu konzerváciu tohto miesta, ktorý podporilo aj UNESCO, to konečne vyzerá na prísnejšiu reguláciu turizmu. Galapágy však čelia aj iným výzvam, s ktorými má človek spoločného príliš mnoho.

Zvýšený počet ľudí na ostrovoch, aj lokálnych, so sebou prináša problém s odpadom, najmä plastovým, chuť a dopyt po morských plodoch, čo vedie k nadmernému a na mnohých miestach ilegálnemu rybolovu. A potom je tu ešte jeden problém – klimatická zmena.

Studená je lepšia ako teplá

Keď sa ponoríte do oceánu na súostroví Galapágy, rýchlo si uvedomíte, že to nie je typická tropická destinácia. Voda je studená – na niektorých miestach je dokonca chladnejšia o šesť alebo sedem stupňov Celzia ako vo väčšine tropických vôd, hoci súostrovie sa nachádza pozdĺž rovníka. Morský ekológ a profesor biológie na Univerzite v Severnej Karolíne John Bruno povedal, že Galapágy sú prirodzeným laboratóriom pre výskum zmeny klímy.

Pre Washington Post vysvetlil, že na Galapágoch je práve takto studená voda bohatá na výživné látky z hlbokého oceánu, ktoré sem unášajú spodné prúdy. Výsledkom je mimoriadne biodiverzitné prostredie, veď kde inde na svete nájdeme tučniaky a plameniaky žiť na jednom mieste.

„Galapágy sa nachádzajú asi 600 km od pobrežia Južnej Ameriky, no aj tak mi pripomínajú svojím podmorským životom južnú Austráliu alebo centrálnu Kaliforniu,“ napísal Bruno pre Washington Post. Otázkou je – dokedy. 

Teplo, teplejšie, najteplejšie

Každý ekosystém sa zahrievaním mení. To ohrozuje jedinečnú flóru a faunu Galapág. Na necelých ôsmich tisícoch kilometrov štvorcových, na ktorých sa Galapágy rozprestierajú, žije nečakane vysoký počet endemitov, ktoré sa nikde inde na svete nevyskytujú.

Ak nespomalíme zahrievanie atmosféry a oceánov, teda dôsledky klimatickej zmeny, ktorej čelíme, vedci naznačujú, že vody okolo ostrovov Galapágy sa do konca 21. storočia zahrejú asi o 14 stupňov Celzia. Viete si predstaviť, ako by ste sa cítili vy, keby sa na Slovensku oteplilo o 14 stupňov? Ja nie.

Bruno aktuálne pracuje spolu s ďalšími vedcami na dokumentovaní zvykov širokej škály živočíchov a rastlín okolo Galapág. Niektoré druhy sa pravdepodobne prispôsobia, iné budú nútené premiestniť sa do vyšších, chladnejších zemepisných šírok.

Nie každá nová výzva je dobrá

Nové rastliny a zvieratá, ktoré sú v súčasnosti obmedzené relatívne chladnými vodami Galapág, budú kolonizovať priestor okolo ostrovov, v teplejších podmienkach sa im bude dariť. Noví dravci, nová konkurencia, nové výzvy, nie každý tvor a jeho druh to prežije.

Aj podmorský svet, nielen ten na Galapágoch, zrejme pocíti rovnakú bezmocnosť ako ľudstvo či populácia ľadových medveďov – hlad. Takmer všetky zvieratá, ktoré žijú v oceáne, sú chladnokrvné alebo, ako vysvetľuje Bruno, ektotermické. To znamená, že ich telesná teplota sa zhoduje s teplotou morskej vody. Čím chladnejšia je voda, tým sú chladnejšie aj ich telá, všetky procesy trvajú dlhšie a pomalšie.

Čím viac sa ektotermy zahrievajú, tým viac sa zrýchľuje ich metabolizmus a fyziologické procesy. Rastú, rozmnožujú sa, lovia, unikajú, jedia a trávia rýchlejšie. Otepľovanie teda zvýši kalorické požiadavky týchto zvierat. Bruno si však nemyslí, že sa zvýši aj ich zásobovanie potravinami, skôr naopak. To povedie v podmorskej ríši k hladomoru.

Strácame ich

Darwinom obľúbené obrie korytnačky aj leguány morské pomaly vymierajú už približne 30 rokov, toľko čelia úbytku potravy v galapágskych vodách. Do sto rokov tu hrozí vyhynutie morským vtákom a tučniakom – ak teplota vody stúpne nad 25 stupňov, prestanú znášať vajíčka.

„Príroda vie byť na svoje zdroje lakomá a počet druhov, ktoré ekosystém dokáže podporiť, je obmedzený,“ dodal Bruno.  Otepľovanie vôd sa deje po celom svete, vedci preto predpokladajú, že hlad, zmena rastlinstva, živočíšstva a ich fyziológia sa už dejú v mnohých podmorských ekosystémoch, Galapágy a Veľký bariérový útes sú toho dôkazom.

INÉ OD TOHTO AUTORA:

• Nepál: Bez elektriny, vody a pod plechovou strechou. Aká je moja komfortná zóna a aká tých miestnych?
• Rozhovor: Aljaška vyzerá tak, ako kedysi vyzerali Európa aj Slovensko
• V Keni som si prvýkrát uvedomila, že som beloška (Zápisky z Kene, 5. časť)

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.

Špeciálne zľavy pre našich čitateľov

• Zľava 20€ na letenky - stiahni si našu novú appku, pri objednávke letenky zadaj zľavový kód PECKYAPPKA a máš to o 20€ lacnejšie.

• Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut

• Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.

• Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne

• Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
• Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
5/5 - (3 votes)