Všetci tu akceptujú inakosť druhých, hovorí Slovenka žijúca v Paname
Šarlotin príbeh je ako vystrihnutý zo ženského románu. Nebudem vás dlho naťahovať, navyše, tá najväčšia pecka príde hneď v prvej odpovedi. Carlos je trochu zdržanlivý v odpovediach, ale Šarlota ho v tom neuveriteľne dopĺňa. Stretnúť ich oboch, ešte k tomu v Paname, musí byť poriadna paráda!
Aký je Carlosov a Šarlotin panamský príbeh?
Šarlota: Náš príbeh sa začal pred 40 rokmi. Carlos prišiel študovať do Žiliny na vtedajšiu Vysokú školu dopravy a spojov. Aj moja sesternica tam študovala, tak sa dostal do našej rodiny. Každý si ho obľúbil. Trávil s nami sviatky, aj k môjmu strýkovi chodil na prázdniny. Keď skončil školu, vrátil sa domov do Panamy. Vždy, keď mali stretávku z vysokej školy, prišiel na Slovensko. Nikdy nezabudol navštíviť mojich rodičov, strýka aj strynku, sesternice a mňa. Udržiaval s nami celý čas kontakt.
Naposledy, keď mali stretávku v roku 2015, ma pozval do Panamy. Sama som vtedy plánovala dovolenku v Karibiku, pozvanie som teda rýchlo prijala. Strávila som tam krásne dva týždne v decembri, ďalší rok som sa tam vrátila v apríli. Požiadal ma o ruku. Potom ešte raz v auguste oficiálne pred rodičmi a v decembri sme mali svadbu v Paname. Sme „mladomanželia v rokoch“.
Carlos: Sme štyri roky manželia. Na Slovensku sa mi veľmi páči, mám tam veľa priateľov. Plánujeme, že keď budeme na dôchodku, časť roka budeme žiť v Žiline a zimu strávime v Paname.
Nebola slovenčina pre vás ťažká? Predsa len, samé mäkké i, tvrdé y, mäkčene.
Carlos: Nemám problém s mäkkým i, ani s tvrdým y.
Šarlota: Slovenčina je ťažká, ale Carlos rozpráva veľmi dobre po slovensky. V Herľanoch bolo stredisko pre zahraničných študentov, patrilo pod Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici. Tam strávil rok, až potom prišiel do Žiliny.
Čo vlastne teraz robíte v Paname?
Šarlota: Do Panamy som prišla v 50-ke, musela som sa teda v prvom rade naučiť po španielsky. Stále sa učím, oboznamujem sa s úplne iným životom. Okrem domácich prác vyrážam každý deň do ulíc Panama City. Veľa športujem, venujem sa návštevám. Víkendy trávime na pláži, radi tancujeme, chodíme za kultúrou a radi cestujeme.
Carlos: Ja som už 32 rokov zamestnaný v jednej americkej telekomunikačnej firme ako odborník projektov. Pôsobím tiež na dvoch univerzitách ako docent.
Ako ste, Šarlota, vnímali Panamu predtým, ako ste sa tam presťahovali? Predsudky v nás a často i spravodajstvo predsa hovoria, že do Panamy sa chodia schovávať samí kriminálnici. Veľa ľudí sa sem ešte stále ísť bojí. Majú sa naozaj čoho báť?
Šarlota: Moja prvá návšteva bola šokom, v pozitívnom zmysle slova. Nikdy predtým som nebola v Latinskej Amerike. Tá hudba, nahlas hovoriaci ľudia, mrakodrapy, múzea, palmy a pláže – proste zaujímavá, iná, krásna krajina. A dnes? Stále si to myslím, ale už to vidím aj trochu inak, z iného uhla. Je tu obrovský vplyv USA, je to latinský temperament v kombinácii s americkým štýlom života. Napríklad, je tu obrovský konzum, obchoďáky gigantických rozmerov, veľmi veľa vecí a tovaru. Každý si môže vybrať, na čo má chuť – je tu množstvo parkov vhodných na relax, telocviční, bazénov, miest na prechádzky po meste, národné parky, múzeá a pláže. Proste luxus.
Ľudia sú tu veľmi dobrí, milí, ochotní hocikedy pomôcť. My Slováci si od nich môžeme brať príklad. Nažívajú tu spolu rôzne kultúry a náboženstvá. Stretnete sa tu s Indmi, moslimami, židmi, Číňanmi, žije tu naozaj veľká komunita Číňanov, s Rusmi, Poliakmi, proste s ľuďmi z celého sveta. Všetci akceptujú inakosť tých druhých – toto je pre mňa na Paname obdivuhodné.
S kriminálnikmi a zločincami som sa tu za tie tri roky nestretla. A turisti si tu musia dávať pozor presne tak ako doma na Slovensku. V Žiline na železničnej stanici ma okradli, ale tu ešte nie. Všade treba byť opatrný.
Carlos: Nie, turisti sa tu nemajú čoho báť. Panama je stred bankovníctva, telekomunikácií, námornej a leteckej dopravy. Je historickým prechodom pre cudzincov, už od koloniálnych čias. Panama má dnes najvyšší ekonomický rast v celej Latinskej Amerike. Ale samozrejme, sídlia tu aj medzinárodné spoločnosti, ktoré sa vyhýbajú daňovým povinnostiam.
Už ste spomenuli, že na to, akí sú Panamčania v podstate malý národ, žijú vo veľmi multikultúrnej krajine. Žije tam veľa expatov, Afričanov, Aziatov, pôvodných obyvateľov a potom etnických skupín, ktoré sú akoby mixom rôznych obyvateľov. Musí to byť veľmi pestrá kultúra. Aké korene má Carlos?
Šarlota: Áno, Panama je malý štát s veľa národnosťami a kultúrami na malom priestore. To som ešte nikdy nevidela. Pôvodní obyvatelia sú Indiáni, veľmi pokorní a pracovití ľudia. Panama je duša rás pomiešaná z Indiánov, Európanov a Afričanov.
Carlos: Pôvodom som zo Španielska, od Indiánov a černochov.
Niekde som čítala, že v Paname čas nehrá žiadnu rolu. Že keď má niekto rande, je možné, že ten druhý bude meškať aj pol hodinu či hodinu, je to úplne v poriadku. Že keď je niekde napísané, že autobus príde vtedy a vtedy, je dosť možné, že nepríde. Je to pravda?
Carlos: Áno, povestná panamská hodinka naozaj existuje. Ľudia tu sa tu časom neriadia, často preto meškajú.
Šarlota: Súhlasím, tie autobusy naozaj nechodia načas. Ale metro jazdí každé štyri minúty, je to najrýchlejšia doprava.
Zvykli ste si na to, Šarlota?
Šarlota: Sú veci, na ktoré si nezvyknem, ale ich akceptujem a neriešim. Som zvedavá, čo na to povie manžel.
Carlos: Šarlota si nezvykla na nedodržiavanie termínov, ale úplne tomu rozumiem. Dokonca aj ja to neznášam. Preto si s manželkou tak dobre rozumieme.
Pozrime sa na Panamu cez kontrasty. Čo je podľa oboch z vás na Paname najkrajšie a s čím je naopak v krajine najväčší problém? Možno s korupciou či so sociálnymi nerovnosťami?
Carlos: Najkrajší na Paname sú ľudia. Sme veselá krajina, napriek problémom. Máme krásne oceány, roviny aj kordyljery. Máme bohatstvo vtákov, motýľov a rýb. Určite, problémy tu máme aj s korupciou aj s nerovnosťou medzi bohatými a chudobnými, ale aj s drogami.
Šarlota: Ja mam iný názor. Možno preto, že som tu ešte krátko a stále mám ružové okuliare. Problém ale vidím aj ja v drogách, cez Panamu sa prevážajú z juhu na sever. S tým súvisia aj iné problémy. Ešte je tu neporiadok, hlavne v Panama City, ten na dedinách napríklad nie je.
Hovoria Panamčania dobre po anglicky alebo sa turistom zíde mať vo vrecku slovník?
Šarlota: Áno, väčšina Panamčanov hovorí po anglicky. V škole totiž majú povinnú angličtinu.
Carlos: Netreba si zobrať so sebou slovník.
Jazdia ešte stále v Paname ojazdené americké autobusy, ktoré slúžia ako verejná doprava?
Carlos: Takmer 95 percent amerických autobusov sme nahradili novými, štátnymi a modernými autobusmi.
Šarlota: Po Paname jazdí všetko – luxusné autá, žlté taxíky, malé súkromné autobusy, medzinárodné luxusné autobusy, pomaľované americké autobusy, tým hovoríme červení diabli. Jazdí tu všetko.
Dajme teraz čitateľom pár tipov, ako sa zabaviť v meste a čo v ňom určite nevynechať. Počula som, že večerné párty a akékoľvek festivaly a oslavy sú v Paname nezabudnuteľným zážitkom.
Šarlota: Ja som od svojich známych zase počula, že na hlavné mesto, Panama City, vraj stačia tri dni. Prekvapilo ma to, som tu už tri roky a každý deň mám kam chodiť, užívam si to tu. Vždy si mám z čoho vyberať. Je tu toľko vecí, ktoré netreba pri návšteve vynechať – Panama Viejo, Casco Viejo – diskotéky tu v piatok a v sobotu bývajú do rána. Turisti, nezabudnite si so sebou zobrať doklad totožnosti, musíte prejsť kontrolou. Dáždniky, alkohol, ostré predmety, perá, obočenky aj kontúrky nechajte doma, kontrolóri vám to vyhodia. Choďte si pozrieť Panamský prieplav, Cinta Costera, Amador Coastway, Cerro Ancón, Biomuzeum, Punta Culebra, Vía Argentina, obchodný dom Multiplaza. Toho tu je!
Sú tu aj múzeá, veľa mrakodrapov, pekné hotely aj s vyhliadkou na mesto. Panama má ako jediné mesto na svete vo svojom centre chránený národný park, volá sa Metropolitano. Pre nás, čo sme zvyknutí na celodennú turistiku na Slovensku, je toto síce iba prechádzka, ale v tomto panamskom teple aj to stačí.
Carlos: Festivaly tu máme celý rok, napríklad festival kvetov v Boquete či festival Polleras, národných panamských krojov.
Keď už ste spomenuli Boquete, ako ďaleko je od hlavného mesta Panamy? Iste je to jedna z najkrajších a najzelenších oblastí krajiny.
Carlos: Boquete-Chiriquí je asi 500 kilometrov od Panama City. Je tam nádherná príroda – tropicka džungľa a príjemné teploty okolo 21 stupňov. V Chiriqui sú aj iné známe miesta, napríklad sopka Volcán Barú či kávové plantáže Cerro Punta.
Šarlota: Sú tu pekné čisté rieky, v ktorých chovajú pstruhy. Majú tam krásne dedinky a veľa kvetov.
Kam v Paname za morom?
Šarlota: Oázou pokoja je Národný park Soberanía, sú tu žaby, vtáctvo aj vodopád. Najbližší ostrov od mesta sa volá Taboga, sú tam krásne pláže a ten výhľad na mesto!
Carlos: Okrem Tabogy sú známe aj Archipielago de las Perlas, teda Perlové ostrovy. Hlbšie v Karibiku sú tiež Archipielago de San Blas, najprv treba ísť autom cez Kordiliery, potom loďkou a ste tam. Pozostávajú z asi 350 ostrovčekov. Je to približne 110 km od mesta. Pri hraniciach s Kostarikou zase nájdete ostrovy Bocas del Toro, tie už sú trochu ďalej, asi 600 km. Ale stoja za to, sú tu krásne pláže a príroda.
Kde v Paname nájdeme dnes ešte pôvodných obyvateľov?
Šarlota: Pôvodní obyvatelia, Indiáni Kunas, žijú práve na ostrovoch San Blas. Udržujú si tam svoju kultúru, zvyky aj životný štýl. Je tam krásne, je to nedoknuté civilizáciou.
Carlos: V Paname žije šesť skupín Indiánov, Ngöbe-Buglé, Emberá-Wounaan, Naso (Teribe), Guna (Kuna), Bri Bri, a Bokata. V lesoch Panamského prieplavu býva kmeň Emberá Parará Purú. Oni vás radi prevedú ich zvykmi a životom.
A kde nájdu turisti a cestovatelia vás?
Šarlota: Žijeme s Carlosom v hlavnom meste Panama City. Som tu síce len tri roky, ale neustále nás niekto navštevuje. Máme priateľov zo Slovenska, z Kuby, Ameriky, Kostariky, z Írska, Nemecka aj Maďarska. Nedávno sme tu mali priateľov zo Žiliny, boli u nás aj rôzni cestovatelia aj cestopisár, manželia Ivonne a Palo Vitekovci. Na TA3 v relácii Za hranicami dokonca o tomto pobyte rozprával. Strávili u nás dva týždne a fakt sme mali nabitý program. Vyrážali sme o deviatej ráno a vracali sme sa o piatej podvečer. Vždy ľuďom zakomponujem do itinerára aj výlety mimo hlavného mesta. Beriem ich napríklad na návštevu údolia El Valle, na pláže pri Tichom oceáne, keď sa dá, tak aj na San Blas.
Ak majú záujem navštíviť aj naše ostrovy, musia mi dať vopred vedieť. Vstup sa totiž objednáva vopred, inak sa tam nedostanete. Takže, vezmite si pohodlnú obuv, tentokrát aj dáždnik, zíde sa proti slnku aj dažďu. Ja ho tu používam každý deň. Je fajn mať pri sebe hotovosť v dolároch, nie všade sa dá platiť kartou, najmä mimo mesta.
Carlos: Ak niekto plánuje prísť do Panamy na výlet, ozvite sa nám. Moja manželka hovorí po slovensky, po maďarsky aj po polsky. Ja zase hovorím plynule po slovensky, po anglicky aj po španielsky. Nájdete nás aj na sociálych sieťach.
Akciové letenky do Panamy
V prípade seriózneho záujmu o kontakt na Šarlotu a Carlosa v prípade vašej cesty do Panamy nás, prosím, kontaktujte na [email protected]
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
