Nájdeš nás aj na:

Cestopisy

Rozhovor: Nedovoľte, aby sa vaša dovolenka v Ríme zmenila na preteky po pamiatkach

Rozhovor: Nedovoľte, aby sa vaša dovolenka v Ríme zmenila na preteky po pamiatkach

Obe sú sprievodkyne Rímom a roky v ňom žijú. Ivana Kvetánová je asi jediná Slovenka, ktorá prešla všetky rímske katakomby. Veronika Záborská zase v Ríme vychováva spolu so svojim talianskym manželom dvoch slovensko-talianskych pubertiakov. Prečo sa usadili práve v Ríme, čo obnáša práca sprievodcu a ako sa zžili s talianskou kultúrou? Prečítajte si rozhovor.

Reklama

Prečo ste sa rozhodli usadiť v Taliansku a kedy padlo definitívne rozhodnutie?

Ivana: Pre mňa bol Rím láska na prvý pohľad. V roku 1998, cestou nazad zo školskej exkurzie, som si sľúbila, že raz sa sem vrátim a budem tu študovať. Tento sen sa mi splnil. Paradoxne, až po skončení doktorátu v čase, keď som už neštudovala, ale „trápila“ vlastných študentov na univerzite prednáškami z klasickej archeológie.

V roku 2009 som získala výskumné štipendium na Americkej akadémií v Ríme. Práve tejto inštitúcií vďačím za to, že mi otvorila cestu do „rímskeho“ sveta.  Dodnes je mojou dôležitou základňou. K návratu do Ríma mi zásadne pomohol práve arcibiskup Róbert Bezák. S jeho odporúčaním som mohla študovať na Pápežskej gregoriánskej univerzite a na Pápežskom inštitúte pre kresťanskú archeológiu. A vďaka nemu som asi jedinou Slovenkou, ktorá prešla všetky rímske katakomby. Moja profesia je archeológ – historik, to ma sprevádza a z toho čerpám do dnešných čias.

Ivana pri práci.

Veronika: Ja som zase do Ríma prišla pred 25 rokmi. Dôvodom bola láska k starým rodičom, u ktorých som trávila väčšiu časť detstva. V tom čase som bola študentkou ekológie vo Zvolene. Potom ako moji starkí odišli pracovne do Ríma, poprosili ma, či by som im nemohla pomôcť v domácnosti. Požiadala som o individuálny študijný plán a v štúdiu som pokračovala diaľkovo z Ríma.

Ako rýchlo sa človek zabýva v meste ako Rím?

Ivana: Rím je mesto, v ktorom som sa cítila hneď ako ryba vo vode. Aspoň čo sa orientácie v meste týka. Spoznať však mentalitu jeho obyvateľov a pochopiť systém fungovania krajiny, si vyžaduje svoj čas. To platí všade. Čím rýchlejšie sa zorientujete, tým lepšie. Pre mňa bol asi najtvrdším orieškom jazyk,  keď som sa z profesorskej katedry zrazu ocitla v školskej lavici a učila som sa akoby úplne nanovo rozprávať. Najťažšie sú momenty, keď neviete nájsť tie správne slová, aby ste vyjadrili to, čo chcete, na čo myslíte. Našťastie, Taliani sú k našim gramatickým omylom pomerne zhovievaví. Slovo, komunikácia a spôsob ako sa s Talianmi bavíte je podľa mňa dosť zásadný, tak pre život tu ako i pre prácu sprievodcu.

Veronika: Moja situácia bola trošku špecifická. Bývala som na slovenskom veľvyslanectve, prvý rok som bola preto v Ríme v kontakte predovšetkým so Slovákmi. Základy taliančiny som sa naučila najmä z televízie. Moje obľúbené boli hlavne programy o varení, tak som okrem základnej slovnej zásoby pričuchla aj k tajomstvám talianskej kuchyne. Po roku som sa zapísala na postgraduálne štúdium vo vedách životného prostredia, ktorý v tom čase otvorili na Pápežskej univerzite Antoniánum. Tam som spoznala aj môjho manžela – Claudia. Dnes máme spolu dvoch taliansko-slovenských pubertiakov.

Akí sú domáci vo vzťahu k cudzincom žijúcim v Ríme?

Ivana: V čase mojich rímskych začiatkov boli veľmi tolerantní a priateľskí. Dnes mám pocit a dúfam, že mi to Taliani nebudú mať za zlé, že posledné roky aj oni strácajú trpezlivosť. Treba za tým však hľadať ospravedlnenie v podobe aktuálnej politickej a ekonomickej situácie Talianska. Bola som svedkom a neraz i účastníkom viacerých situácií, kedy logicky preferovali alebo bránili ľudí vlastnej krvi. Čo im nemôžem ani zazlievať. Keď sa udeje niečo, často ste práve vy ako cudzinec na liste podozrivých, nezáleží odkiaľ a kým v živote ste.

Som však naďalej presvedčená, že Taliani sú jedným z najtolerantnejších a voči cudzincom najotvorenejších národov v Európe. Taliansko je postavené navyše na známostiach, rodinnej príslušnosti a kamarátstvach, bez týchto pilierov je vaše postavenie málo stabilné.  Tieto si musíte budovať.

Veronika: Možno sa vám bude zdať, že idealizujem, ale ja mám len dobré skúsenosti. Nemala som nikdy pocit, že by sa na mňa pozerali cez prsty. Vďaka mojej práci v cestovnom ruchu som v každodennom pracovnom kontakte s Talianmi. Je pravda, že človek musí zistiť ako na nich. Podľa mojich skúseností najviac na nich funguje úsmev. Pokiaľ si dokážete s nimi vytvoriť srdečný a priateľský vzťah, tak aj v práci dajú zo seba maximum.

Sú v Ríme silné slovenské a české komunity? Patria medzi vašich známych skôr Slováci alebo domáci Taliani?

Ivana: Sú tu tri okruhy našincov. Tí, ktorých k Rímu pripútal vzťah a založili si tu rodiny. Obvykle ide o šarmantné dámy zo Slovenska, Čiech a Moravy. Mužov, ktorí si vyženili taliansku nevestu, je pomenej. Ďalšou skupinou sú kňazi a rehoľné sestry, ktoré tu plnia svoje poslanie, prípadne prišli do Ríma študovať. A tou ďalšou prechodnou skupinou sú študenti alebo pracujúci, ktorí sa tu objavujú dočasne. Buď zostanú dlhšie alebo sa vrátia domov.

Kde môžete nájsť Slovákov? Každú nedeľu popoludní je svätá omša v slovenčine v kostole v centre Ríma. Viaceré aktivity organizuje naše veľvyslanectvo a Kultúrny inštitút v Ríme, škoda len, že je tak od ruky. Ostatní sa stretávajú zrejme vo vlastnej línií. Mojich priateľov si nevyberám podľa národnosti, ale podľa spoločných záujmov. Je to široké spektrum od Talianov, nechýba ani Italo-američanka s fínskymi koreňmi, či italianizovaná Japonka a pochopiteľne Slováci. Azda každému padne vhod porozprávať sa v rodnom jazyku o veciach, ktorým môžeme rozumieť len my.

Veronika: V Ríme žije pomerne veľa Slovákov. Niektorí, ako ja, sa tu usadili natrvalo. Iných tu zaviali štúdia alebo práca a zdržia sa tu len dočasne. Patria medzi nich i mnohí slovenskí kňazi, ktorí prichádzajú študovať na pápežské univerzity. Máme príležitosť spoločne sa stretnúť na rôznych akciách organizovaných Veľvyslanectvami Slovenskej republiky pri Talianskej republike a pri Svätej Stolici, Slovenským kultúrnym inštitútom i Slovenskou katolíckou misiou v Ríme. Často sa však stretávam na kávičke či pri pohári vína s mojimi kamarátkami – Slovenkami, ktoré do Talianska zavial podobný osud ako mňa.

Ako sa z vás stali sprievodkyne Rímom ?

Ivana: Za všetkým treba hľadať moju pôvodnú profesiu – archeológ a historik, k tomu primiešajme zvedavosť z objavovania nového, schopnosť riešiť absurdné situácie, radosť z cestovania a spoznávania ľudí. Rada rozprávam príbehy, ktoré sa stali a spájajú sa s miestami, ktoré treba vidieť.  A tá praktická stránka – urobila som si skúšky pre sprievodov už u nás na Slovensku a potom i tu v Taliansku. Prejsť ťažkou skúškou tu v Taliansku je podmienkou, aby ste mohli vykonávať toto povolanie. V čase, keď som žila na Slovensku, som dokonca prednášala históriu nádejným sprievodcom cestovného ruchu. Aj mnohí moji študenti z univerzity sú aktívni a veľmi kvalitní sprievodcovia. Myslím si, že každý sprievodca sa učí najmä na vlastnej koži a vlastnými skúsenosťami.

Veronika: Už počas môjho pobytu na veľvyslanectve som mala moju prvú – neplánovanú skúsenosť so sprevádzaním. Náš dobrý rodinný priateľ Juraj Michal Bohuš, autor viacerých kníh o Ríme a v tom čase aj sprievodca, ma poprosil, aby som mu pomohla. Musel nečakane odcestovať na Slovensko a bez toho, aby mi dal na výber, mi oznámil, že ho mám zastúpiť. Priznám sa, ešte teraz, keď si na to spomeniem, mi behajú zimomriavky po chrbte.

Nielen preto, že si uvedomujem, že môj výkon bol ďaleko od dokonalosti, ale zároveň aj preto, že pravé vtedy som si uvedomila, že sprevádzanie je mojím skutočným povolaním. Vysokoškolské aj postgraduálne štúdium ekológie som dokončila, ale túžba zrealizovať môj sen vo mne rástla každým dňom. Nebolo to jednoduché, ale po úspešnom absolvovaní konkurzu na získanie preukazu oficiálneho sprievodcu pre Rím a okolie sa môj sen stal realitou.

Aký je Rím mestom a Rimania obyvateľmi?

Ivana: Rím je mesto, ktoré buď milujete alebo nenávidíte. Z malebných uličiek plných krásy a umenia, skočíte do preplneného autobusu, lebo viete, že na ten ďalší si budete musieť počkať možno aj polhodinu, ak nie viac. Mestská doprava je asi najčastejšou témou medzi Rimanmi, ale bez žiadnych zmien k lepšiemu. Život v Ríme je navyše drahší. Všade musíte čakať a všetko dlhšie trvá, čo vás učí trpezlivosti. My Slováci chceme všetko hneď.  

Taliani sú v porovnaní s nami bezprostrednejší, to ale nemusí znamenať, že sú priamejší. Sú flexibilnejší, čo ale na mnohých Slovákov pôsobí akoby boli roztekaní a neseriózni. Flexibilita je však vlastnosť, ktorú na nich mimoriadne obdivujem. Je to znak ich schopnosti sa rýchlo prispôsobiť vzniknutým situáciám. Čo veľa razy nie je na škodu. Navyše sú to gurmáni a majú zmysel pre krásu. Na Slovensku sa málo usmievame, veľmi radi sa ľutujeme, čo ale vychádza z našej minulosti a geografickej polohy. Sme ale precíznejší, a precíznosť aj vyžadujeme.

Veronika: Rím na prvý pohľad vyzerá ako chaotické a neorganizované mesto, v ktorého anonymite sa človek môže cítiť stratený. Priznám sa, že keď som sa v roku 1998 rozhodovala či zostať žit v Ríme, bola to práve táto anonymita, ktorá mi naháňala najväčší strach. Po dvadsiatych rokoch však môžem s istotou povedať, že som sa mýlila. Otvorenosť, srdečnosť a ústretovosť Rimanov ma presvedčili o opaku. Vlastnosti, ktoré vždy charakterizovali i Slovákov. Dnes možno na Slovensku ustupujú do pozadia, množstvo práce a povinností nás oberajú o čas.

Práve o ten čas, ktorý si Taliani ešte vždy nájdu – na seba, na rodinu, na priateľov, na dobré jedlo, ale i človeka, ktorý sa ich často v lámanou angličtinou alebo taliančinou  pýta kde je Koloseum a oni sa mu rukami, nohami, ale vždy s úsmevom na tvári snažia vysvetliť cestu.

Chodievate domov na Slovensko? Navštevuje vás v Taliansku rodina?

Ivana: Na Slovensko chodím pravidelne v lete. Rodina si ma však veľmi neužije, pretože prichádzam pracovne. Tento čas trávim na Katarínke pri Dechticiach, kde s mladými dobrovoľníkmi skúmame históriu tohto miesta. Je to akýsi návrat k mojej archeológií, kedy si tak trocha oddýchnem od sprevádzania a preplnených vatikánskych múzeí a dám si hlasový kľud. Pomáha mi to neupadnúť do pracovnej rutiny. A  keď sa pozriem na oblohu nad rozobratou strechou kostola na Katarínke, spomeniem si na slová kamarátky Elorien, ktorá vždy hovorí, že strop Sixtínskej kaplnky má svojho slovenského konkurenta práve tu.

Veronika: Spolu s manželom a deťmi chodievame na Slovensko vždy v auguste. A tiež vianočné sviatky slávime v Bojniciach spoločne s celou širokou rodinou, ktorá sa u našich schádza z mnohých kútov sveta.

Akí sú pelikánci klienti?

Ivana: Rôznorodí. Sú to pelikánci všetkých vekových kategórií. Veľakrát sú to rodičia, ktorým ich iniciatívne deti dopriali darček v podobe výletu do Ríma so sprievodcom, aby sa hádam nestratili. Veľmi často sú to manželské páry, ale i rodinky, mladí ľudia a študenti, ktorí si chcú Rím pozrieť v rodnom jazyku a nebyť odkázaní na informácie v cudzom jazyku. Program, ktorý s Pelikánom absolvujeme, je bohatý, ale zostáva i čas na voľno. Sprievodca pomôže klientom sa zorientovať v meste, aby stratili zábrany a vedeli sa v ňom túlať i sami.

Veronika: Skupinky klientov od Pelikánu sú zakaždým iné a rozmanité, čo robí prácu sprievodcu o to zaujímavejšou. To čo ich všetkých spája, je záujem dozvedieť sa  čo najviac o minulosti, ale i súčasnosti Ríma.

Ktorú atrakciu alebo lokalitu máte v Ríme najradšej?

Ivana: V Pantheone by som dokázala presedieť aj tri hodiny a pozorovala by som svetlo dopadajúce z otvoru v kupole. Milujem ruch na námestí pred Pantheonom, ktorý sa večer premení na tiché divadlo maličkých postáv, ktoré sa takmer strácajú pod obrovským stĺporadím. Je to také pulzujúce srdce Ríma. Zeleň a vôňu kráľovnej ciest – Via Appia, Pavlovu fontánu na kopci Gianicolo, odkiaľ máte Rím ako na dlani, či miesto, kde akoby zastal čas – kostol Santissimi Quattro Coronati, kde vás podvečer privítajú klauzúrne sestry večernými vešperami. Za podobným zážitkom sa dá ísť aj do Trastevere, do baziliky Sv. Cecílie.

Veronika: Za tie roky, čo sprevádzam turistov po Ríme, som zistila, že každá archeologická pamiatka, každá budova či fontána, obraz i socha nerozprávajú len svoj vlastný príbeh, ale ako puzzle zapadajú do veľkolepej viac ako 2 700-ročnej histórie tohto mesta. To, čo ma najviac okúzľuje na mojej práci, je priblížiť klientom tento úžasný príbeh pravé prostredníctvom každej z pamiatok, ktorá je súčasťou našich prechádzok Rímom.

Majú aj naši turisti najobľúbenejšie miesta v Ríme?

Ivana: Myslím, že to sa treba opýtať priamo ich. Som presvedčená, že každý si tu nájde svoje. Ľudí očarí krása Fontány di Trevi, milovníkov architektúry Pantheon či Koloseum, pri ktorom ožijú aj unavené deti, dych vyrazí majestátnosť Baziliky sv. Petra a asi každého ohromí krása námestia Navona či fotogenickosť Anjelskeho mostu a hradu. Niekto si užíva jednoducho atmosféru mesta, jeho jedlo a dobrú kávu, či víno.

Veronika: K najobľúbenejším atrakciám určite patrí Koloseum – jeho história priťahuje návštevníkov Ríma každého veku. Pokiaľ ho navštívia so sprievodcom, dozvedia sa množstvo zaujímavých vecí, ktoré nie sú bežne uvedené v turistických bedekroch. Medzi iným aj odpoveď na najčastejšiu otázku, ktorá je nám sprievodcom kladená počas prehliadok – prečo Koloseum množstvom dier na fasáde pripomína ementál?

Ktoré pamiatky môžete v Ríme navštíviť zadarmo? Prečítajte si.

Čo hrozné sa môže pri sprevádzaní Rímom stať?

Ivana: Je paradox, že v pamäti sa vynoria skôr tie horšie zážitky, ktoré sa s odstupom času stávajú buď úsmevnými príbehmi alebo zostávajú nočnou morou. Jeden z najhorších zážitkov bol, keď sa stratila 80-ročná turistka v deň odletu skupiny. Rodina ju celú dobu držala za ruku. Pred vatikánskymi múzeami stoja neodbytní predavači lístkov, a tí ju zastavili a pýtali od nej lístok. Ona pochopiteľne žiaden nemala, keďže ho nosí so sebou sprievodca. Tak ju poplietli, že sa nám stratila v dave čakajúcom pred múzeami.

Zalarmovali sme všetkých od talianskej polície až po vatikánsku, dokonca aj švajčiarska garda o nej vedela. Našťastie sme boli v skupine dvaja sprievodcovia, tak sme si rozdelili úlohy. Ja som s ostatnými vstúpila do múzeí a popri výklade stíhala obtelefonovávať patričné inštitúcie a Karol mapoval ulice Ríma. Pani sa našla. Pod obeliskom na námestí sv. Petra. Našťastie si pamätala moje slová, že po prehliadke sa stretávame práve tam.

Veronika: Počas sprevádzania som zažila veľa krásnych zážitkov. Ťažko vybrať len jeden. Je to asi prirodzený dôsledok toho, že robím prácu, ktorá sa mi veľmi páči a aj keď je náročná po každej stránke, je pre mňa zároveň zdrojom množstva pozitívnej energie. Spomínam si na jeden zážitok, ktorý môžem nazvať najhorším, ale zároveň najkrajším.

Počas prehliadky, kedy sme sa s rodinkou s dvomi dcérkami presúvali mestskou dopravou, sa jednému z dievčatiek zasekla nožička medzi perónom a vagónom metra. Zatiaľ čo sa ju rodičia snažili neúspešne vyslobodiť, ja som si uvedomila, že v danej situácii je najdôležitejšie zatiahnuť záchrannú brzdu. Okolo malej Noemi bola veľká tlačenica, prebehla som k vedľajším dverám a pre istotu som zatiahla všetky páky, ktoré boli na dosah. V tej chvíli sa ockovi podarilo vytiahnuť nožičku, aj keď čižmička zostala pod súpravou. Vďačnosť rodičov mi vykompenzovala všetok stres.

Asi sa zhodneme na tom, že mať sprievodcu, ktorý v meste žije, je zaručene lepšie ako mať sezónneho sprievodcu, najmä ak sú turisti neskúsení.

Ivana: Sledovať z diaľky, čo sa v meste Rím deje pri každodenných prekvapeniach a neustálych zmenách, ktorými mesto prechádza, je často možné, len keď na danom mieste žijete. Klienti dostávajú informácie z prvej ruky. Odporúčame ľuďom to, čo si vyskúšame na vlastnej koži. Pre mňa je dôležité, aby sa naši cestovatelia vracali domov s príjemnými zážitkami. Kam sa chodím najesť i ja, to miesto odporučím aj im.

Ľudia často nevedia rozlíšiť, čo je dobrá talianska kuchyňa a dajú sa nalákať na turistické menu, ktoré nemôže byť kvalitným ani delikátnym zážitkom. Neraz sa v snahe ušetriť ocitajú v situácií, keď doplácajú na svoju šporovlivosť. Zlá kuchyňa predstavuje riziko, že vám bude na ďalší deň ťažko. Určite to však nie je len o jedle. Neraz som vyriešila problémy, ktoré boli spojené s prácou práve vďaka osobným kontaktom, čo pre sprievodcu na diaľku môže byť problémom.

Veronika: Po rokoch, ktoré sprievodca prežil v meste, v ktorom sprevádza, pozná temer dokonale nie len pamiatky a ich históriu, ale aj bežný život mesta a jeho obyvateľov. Vďaka tomu dokáže sprostredkovať svojim klientom užitočné informácie napríklad o reštauráciách s kvalitnou miestnou kuchyňou či o efektívnom a rýchlom spôsobe prepravy. Sprievodca zároveň môže dať typy na individuálny program na základe vlastných skúseností a poskytnúť dobré rady ako sa vyhnúť prípadným nepríjemnostiam.

Predsa sú cestovatelia, ktorí uprednostňujú cesty bez sprievodcu. Čo by ste im poradili, aby určite nevynechali a čo v bedekri o Ríme nenájdu?

Ivana: Ak sa budú túlať sami Rímom, nech okrem tých najzákladnejších pamiatok zájdu do Trastevere, vyjdú na Aventínsky pahorok, vydajú sa za hľadaním sochy Mojžiša od Michelangela, prejdú sa uličkami štvrti Monti. Nech nakuknú do slávnej kaviarne Caffé Grecco, odvezú sa výťahom na Monument Viktora Emanuela, žiaľ, za poplatok, ale pohľad stojí za to alebo sa cestou k moru môžu zastaviť v antickej Ostií. Okrem Baziliky sv. Petra choďte určite aspoň do jednej z pápežských bazilík. Navrhujem Baziliku sv. Pavla za hradbami, miesto, kde je sv. Pavol pochovaný.

Veronika: Je množstvo zákutí Ríma, ktoré patria k tým menej navštevovaným, aj keď sa nachádzajú neďaleko známych pamiatok. V blízkosti Pantheonu by som určite odporučila urobiť si krátku zástavku v Kostole sv. Ignáca z Loyoly, kde okrem množstva zaujímavých vecí môžete obdivovať aj neexistujúcu kupolu. Pre rodinky s deťmi je zaujímavá návšteva múzea, ktoré vás pomocou virtuálnej reality prenesie do čias antického Ríma.

Múzeum Welcome to Rome sa nachádza v blízkosti námestia Navona. Samozrejme k Taliansku neoddeliteľne patrí i zmrzlina a tak pre maškrtné jazýčky mám odporúčanie na výbornú zmrzlináreň v blízkosti Baziliky sv. Jána v Lateráne. Zmrzlinu značky Rivareno Gelato si môžete vychutnať od 12:00 až do jednej v noci.

Prečo by ľudia mali uvažovať nad návštevou Ríma aspoň raz?

Ivana: Rím treba vidieť. Či už ste milovník umenia, histórie, dobrého jedla alebo pútnik, ktorého sem privádza duchovná náplň cesty. Uvidíte skvosty, ktoré si mohli dopriať rímski cisári, alebo výtvory tých najexcelentnejších umelcov, ktorí pracovali v službách pápežov. Počas Vášho pobytu máte príležitosť navštíviť dva štáty – Taliansko a Vatikán. Navyše poznám fígeľ, ako byť v jednom čase v dvoch naraz. Ten si ale nechám pre tých Pelikáncov, ktorí prídu do Ríma osobne.

Čo by ste im pred cestou odporučili?

Veronika: Počas dovolenky si chceme všetci oddýchnuť a načerpať novú energiu, ale si aj odniesť domov čo možno najviac krásnych zážitkov. Oodporúčam vopred si starostlivo vybrať termín pobytu a ubytovanie, prípadne prečítať si čo to o pamiatkach ale i o súčasnosti miesta, kde plánujeme stráviť dovolenku. Pokiaľ klienti radi degustujú miestnu kuchyňu, nie je na škodu pozrieť si i recenzie reštaurácii. Ak však patria k tým, ktorí radi prídu na hotové, môžu využiť bohaté skúsenosti a služby cestovných kancelárii a miestnych sprievodcov.

Sprievodkyňa Veronika.

Kedy sa oplatí cestovať do Ríma? Vzhľadom na počasie, ceny či množstvo turistov.

Ivana: Aj napriek mnohým dňom voľna, vyhnite sa máju. Rím existuje aj v iným mesiacoch roka ako máj a je rovnako krásny. Všetko vás bude stáť viac a všade budete dlhšie čakať. Počas sviatkov riskujete, že niektoré pamiatky budú fungovať v obmedzenom režime a tomu treba prispôsobiť aj vaše očakávania, čo všetko chcete vidieť.

Veronika: Tu si klienti musia zvážiť, či uprednostnia príjemné počasie alebo nižšie ceny a menej tlačenice. Ako všade na svete, aj v Ríme existuje nízka a vysoká sezóna. Tá vysoká začína Veľkou nocou a končí na začiatku letných prázdnin, kedy už vysoké teploty môžu znepríjemniť prechádzky Rímom. Okrem veľkého tepla a vysokej vlhkosti je august charakteristický aj tým, že mnohí Rimania čerpajú dovolenky a tak aj väčšina služieb funguje v dovolenkovom režime.

Všetko sa opäť dostáva do pôvodných koľají v septembri, kde vysoká sezóna trvá až do začiatku novembra. Samozrejme i obdobie veľkých cirkevných sviatkov sa spája s vyššou návštevnosťou pútnikov. Preto vždy odporúčame nakupovať do známych pamiatok prednostné vstupy. Vo vysokej sezóne musia však návštevníci rátať s radami na metaldektorovú kontrolu, ktorá bola zavedená na mnohých miestach v rámci zvýšenia bezpečnosti.

Aké chyby robia najčastejšie turisti prichádzajúci do Ríma?

Ivana: Chcú vidieť všetko za jeden deň a porovnávajú ho so Slovenskom. Často počuť, kritiku na rímsku dopravu, sociálne zariadenia a iné veci. V mnohom je to pravda, ale to sú záležitosti zásadnejšie pre obyvateľov mesta a tých, ktorí tu musia žiť každý deň. Do Ríma však prichádzame ako turisti len na pár dní, neprichádzajme hľadať chyby, ale pozrieť si to, čo je pekné, odniesť si to pozitívne, čo nám toto mesto môže dať. Ak ste čakali praktickú odpoveď, podľa mňa je toto zásadný kľúč, ako sa treba na mesto pozerať a pripraviť na cestu. Akceptovať ho také aké je.

Veronika: Možno to znie paradoxne z úst sprievodcu, ale podľa mňa častou chybou ľudí prichádzajúcich do Ríma, je chcieť vidieť toho čo najviac za krátky čas. Často sa tak dovolenka zmení len na preteky od pamiatky k pamiatke, kde množstvo informácii, vnemov a v neposlednom rade aj únava spôsobia, že v hlave sa nám veci začnú miešať a nakoniec si takmer nič nepamätáme. A preto určite odporúčam nechať sa inšpirovať Talianmi a počas dovolenky si užívať plnými dúškami všetku tú krásu, ktorá nás obklopuje – pamiatky, kostoly, sochy, maľby, ale i dobré jedlo a výborné víno, úžasnú zmrzlinu a mnohé ďalšie fantastické veci, ktoré nás okúzľujú aj preto, že si ich môžeme vychutnať v jedinečnej a neopakovateľnej atmosfére Večného mesta.

Ak by ste sa mohli vrátiť v čase, urobili by ste niečo inak?

Ivana: Ja som sa musela pre Rím vzdať mnohých veci. Neľutujem svoju voľbu a ak by som sa mala rozhodnúť, tak aj po druhýkrát by som dala prednosť Rímu. Sú aj iné mimoriadne čarovné a možno aj na život jednoduchšie mestá, avšak Rím vás naučí mnohému. Raz mi jeden rímsky bezdomovec na ulici povedal, že Rím je také malebné a sympatické väzenie, keď sa do neho raz dostaneš, ťažko sa dostaneš von. Bol to mudrc.

Veronika: Jedna z vecí, ktorú som sa od Talianov naučila, je netrápiť sa minulosťou a nefantazírovať o budúcnosti. Pochopila som, že ani jednu z týchto vecí do veľkej miery nemôžeme zmeniť. Jediné čo je skutočne reálne, je prítomná chvíľa a tú sa snažím prežívať naplno. Určite by som mesto, v ktorom momentálne žijem a pracujem, nemenila za iné aj preto, že mi umožňuje robiť prácu, ktorá ma baví. Myslím si, že mať možnosť robiť povolanie, ktoré človeka napĺňa, je jeden z najväčších darov, ktoré môžeme v živote dostať.

Ako vyzerá bežný deň sprievodcu?

Ivana: Aj sprievodca má isté stereotypy popretkávané nezvyčajnými, nečakanými situáciami a prekvapeniami. Ani jeden deň nie je rovnaký. Ráno neraz vyskočíte z postele a chvíľu vám trvá zorientovať sa v programe dňa. Vaše pracovné miesto je vždy iné, prichádzajú noví ľudia. Mení sa aj čas a miesto stretnutia. Vy, ale ani oni nevedia, koho majú očakávať. Po chvíľke prvotného napätia sa neraz objaví taká konštalácia skupinky, že sa vytvárajú priateľstvá a je vám ľúto, keď klienti odchádzajú.

Počas dňa urobíte aj 20 km s plnou poľnou a domov sa vraciate s vyplazeným jazykom. Veľakrát ešte po návrate domov riešite nepredvídané situácie a často nadčasujete. Dni kedy nesprevádzate, sú plné administratívy, vybavovania e mailov, objednávania lístkov, vymýšľania nových itinerárov, ale i študovania a prípravy na nové sprevádzania.

Veronika: Mnohí ľudia si myslia, že práca sprievodcu je monotónna a možno aj preto sa ma pýtajú, či ma po toľkých rokoch sprevádzanie nenudí. Ja môžem z vlastných skúseností konštatovať, že opak je pravdou. To čo pre mňa robí každú prehliadku jedinečnou, sú predovšetkým ľudia, ktorých sprevádzam. Vždy sa snažím pochopiť, koho mám pred sebou a tomu prispôsobiť výber a množstvo informácii ako i spôsob ich podania. Verím, že toto je cesta, ktorou sprievodca môže pomôcť klientom preniesť sa v čase a zároveň naplno vnímať dušu miesta, ktoré navštevujú.

Ďalšia vec, ktorú som sa rokmi naučila, je tá, že klienti od sprievodcu okrem fundovaného výkladu a dobrých rád k spríjemneniu ich pobytu očakávajú i promptné vyriešenie nečakaných problémov. V takej krajine ako je Taliansko, je vždy dobré, keď si sprievodca zachová vnútorný pokoj, nadhľad nad vecou a využije maximálne skúsenosti získané praxou, ale i umenie improvizácie.

Zdroj fotografií: archív sprievodkýň Ivany Kvetánovej a Veroniky Záborskej


Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne ponuky pre našich čitateľov


  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
    • Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
    • Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
    5/5 - (3 votes)
Komentáre

Diana lepšie umýva riad, ako varí. Aj preto tak miluje svojho chlapa, čo sa v kuchyni snáď narodil. Na psy nedá dopustiť, na tie svoje, ani na tie z OZ Pes v núdzi. Ostatne, ako na všetky iné zvieratá. Keby mohla v živote vycestovať už len jediný raz, vrátila by sa domov k mame Esther, do Kene, na Aloo Drive do domčeka nad zátokou.

Hore