Let do Iránu im zrušili. Sadli do auta a vydali sa na Balkán
S Honzom a Vláďou sme sa minulý rok rozprávali o webovom serveri Flightor, na ktorom nájdete ponuku lacných leteniek z celého sveta. To oni ho vytvorili. Na akom princípe funguje Flightor a čo vlastne robia chalani v bežnom živote, si môžete prečítať tu. Myslím, že tak akosi vyplýva z kontextu, že radi cestujú. O tom, ako sa títo dvaja mladí Česi rozhodli ísť do Iránu, no osud ich zavial na Balkán, si zase môžete prečítať práve teraz.
Ako dopadla vaša cesta do Iránu v roku 2019?
H: Naša cesta do Iránu nabrala nečakaný smer. V deň odletu sme sa od leteckej spoločnosti dozvedeli, že z prevádzkových dôvodov nemôžeme odletieť. Nenašli sme ani žiadny náhradný termín, ktorý by nám vyhovoval. Miesto cesty metrom na letisko sme teda zrazu riešili, čo miesto toho urobíme. Sklamanie zo zmarenej dovolenky sa nám ale podarilo celkom rýchlo vyriešiť. Slovo dalo slovo a vymysleli sme plán B – prebalili sme si batohy a hneď druhý deň ráno sme sadli do auta a vyrazili smer Bosna a Hercegovina. Bez veľkého plánovania sa naša dovolenka zmenila v akýsi improvizovaný roadtrip, ktorý nás zavial ešte aj do Čiernej Hory a do Srbska.
Prečo práve cez tieto krajiny? Možností bolo iste viac.
H: Ja som tu strávil na jar v roku 2019 predĺžený víkend, ale videl som v podstate len Mostar a pár miest Bosny a Hercegoviny smerom k chorvátskym hraniciam, odkiaľ som prišiel autom z požičovne. Tá krajina ma jednoducho nadchla. Povedal som si, že sa sem musím vrátiť a preskúmať ju viac. Aj vďaka tejto skúsenosti sme sa rozhodli vyraziť práve sem.
V: Mne zase napadlo, že keď už sme mali pôvodne naplánovaný výlet do moslimskej krajiny, tak návšteva Bosny by mohla byť zaujímavou alternatívou.
Ako vyzeral veľmi rýchly plán vašej cesty? Skúsme to čitateľom zosumarizovať.
H: Na zorientovanie sa a vymýšľanie plánu sme mali naozaj len pár hodín večer pred odchodom. Vytipovali sme si miesta, ktoré sa nám páčili na mapách Google alebo z pár webových stránok o Bosne. Ráno počas cesty autom smerom na Viedeň sme si potom stanovili prvý cieľ – mesto Banja Luka. Plány na ďalšie dni sme vymýšľali vždy večer. Buď podľa toho, čo sa nám páčilo na internete alebo podľa toho, čo nám odporučili miestni, s ktorými sme sa dali do reči. Potom sa kostra našej cesty stočila k Sarajevu, prilákali nás národné parky na hraniciach s Čiernou Horou. Keď sme zistili ako ďaleko od domova už sme boli, zvolili sme pre návrat asi najrýchlejšiu cestu cez Srbsko, kde sme sa tiež na pár miestach zastavili.
V: K plánovániu ešte doplním – na Google maps sme si označovali miesta, ktoré sa nám páčili, no potom sme sa pokúšali ich všetky prepojiť s najschodnejšou trasou, ktorou sme mohli ísť. Hoci sa niekoľkokrát počas nášho výletu zmenila, väčšinu miest, ktoré sme si vytipovali, sme aj navštívili.
Sú to multikultúrne krajiny. Moslimská kultúra sa tu storočia miešala s tou rímskokatolíckou, sú tu aj pravoslávni Srbi, od 19. storočia Židia, pokiaľ viem. Panuje v nich bosniansko-srbská zášť alebo máte pocit, že tu už tieto pocity hodili za hlavu?
H: Išli sme tam úplne naslepo. Niečo málo o histórii síce vieme, ale za tých pár dní sa, myslím si, tieto veci nedajú úplne odpozorovať. Vyzeralo to tak, že v rámci väčších miest je všetko kultúrne premiešané, ale myslím si, že na vidieku je situácia v niektorých regiónoch úplne iná. Ale neviem sa k tomu viac vyjadriť, to by tam človek musel skutočne stráviť dlhší čas.
Už ste spomínali, že ste sa stýkali aj s domácimi. Vyhľadávali ste ich spoločnosť alebo sa sami prihovárali?
H: Väčšinou sme sa ubytovávali v súkromných B&B (bed & breakfast) zariadeniach cez Booking.com za päť až osem eur za izbu pre dvoch. Kvalita bola rozmanitá, úmerná cene. Tam sme občas prichádzali do kontaktu s miestnymi. Občas aj v reštaurácii alebo v horách na treku a prehodili sme pár viet. Brali sme aj miestnych stopárov, tých bolo, kupodivu, celkom dosť. No väčšinou bola medzi nami jazyková bariéra, tak sme sa o nich toho veľa nedozvedeli.
Pred asi 25 rokmi tu NATO cielilo na bosniansko-srbské ciele, aby ukončili vojnu na Balkáne. V Belehrade boli ešte nedávno zbúrané niektoré budovy, neopravené 25 rokov. Je tento región pripravení splniť požiadavky turistu zo Západu?
H: Sú miesta, kde je turizmus už celkom rozvinutý, predovšetkým hlavné mestá – Sarajevo alebo Belehrad. To už sú podľa mňa vyspelé turistické mestá a v ich historických centrách je to poznať. Boli sme veľmi prekvapení, koľko turistov z Ázie tam prúdi – predovšetkým Japonci a Číňania. V Sarajeve je určite dosť možností, kde minúť peniaze za luxusné ubytovanie a služby.
V: Vo veľkých a turistických mestách už je všetko opravené a pripravené na turistov. V tých menších mestách sú však stále vidieť stopy po vojne, príkladom sú rozstrieľané fasády domov.
Koľko ste asi minuli peňazí? Respektíve, priblížte nám prosím ceny za bežné turistické spotrebné suroviny.
H: Dokopy sme za benzín, mýta, ubytovanie, jedlo a pitie zaplatili asi 700€, teda 350€ na osobu za týždeň dobrodružstva. Určite by sa to dalo aj drahšie, aj lacnejšie. Ušetriť by sa dalo napríklad spaním v aute alebo vlastným varením si, no myslím si, že to nie je tak úplne potrebné.
V: Porcia čevapu stála od dvoch do štyroch eur, podľa počtu turistov v okolí. Pivo stálo okolo jedného eura. Iba v centre Sarajeva bolo drahšie, okolo dvoch eur. Čo sa týka nákupu potravín, všetko bolo lacnejšie než u nás a obzvlášť, keď sme nakupovali na trhu. Všetkým odporúčam nakupovať na trhoch čerstvé paradajky – tu naozaj pochopíte, prečo sa im hovorievalo rajské jablká.
Hovorili ste, že ste navštívili aj druhé najväčšie mesto Bosny, Banja Luka. Kúsok od mesta, aspoň na fotografiách, sú tu hory, stromami lemované uličky, záhrady a parky. Je to jedno z komerčných centier v tejto krajine. Ako si ju budete pamätať vy?
H: My jsme do Banja Luky dorazili v podvečer, ubytovali sme sa a šli sme do mesta. Bola sobota večer a v meste to žilo. Ulice boli plné ľudí, ktorí sa dobre bavili a ja som sa tam cítil dobre. V ten moment som viac nevnímal, bolo to príjemné. Od rána plynul život v uliciach úplne normálne a to sa prenieslo i do celého nášho pobytu.
Viem, že ste navštívili aj Jajce v centrálnej Bosne. Patrí k najnavštevovanejším miestam Bosny a Hercegoviny a je žhavým kandidátom na zapísanie do zoznamu UNESCO. Sídlil tu aj komunistický predstaviteľ Tito. Ako ste sa tu cítili vy?
V: Do Jajce som sa zamiloval. Predstavte si malé historické mestečko na sútoku dvoch riek, kde sa jedna vlieva do druhej úchvatným vodopádom. Do toho historické centrum, ktoré mi trochu pripomínalo Český Krumlov, ale bez všadeprítomných turistov. Je to tak nádherné malinké mestečko s veľmi smutnou históriou z obdobia občianskej vojny… Toto mesto bolo dokopy šesťkrát dobyté jednou zo znepriatelených strán a zároveň sa miestny kostol šesťkrát zmenil na mešitu a späť. Keď sa pozriete z hradieb na druhú stranu údolia, uvidíte dva rozsiahle cintoríny, jeden je moslimský a druhý kresťanský. Sú plné bielych náhrobkov. V súčasnosti už je v meste jedna mešita a jeden kostol. Stretnete tu moslimov aj kresťanov a mám pocit, že na to hrozné obdobie vojny nikto z nich spomínať nechce.
Odtiaľ už smerovali vaše kroky do Sarajeva? Boli ste v Baščaršiji, miestnej tržnici?
H: Áno, samozrejme, to je stredobod celého Sarajeva. Je to skvelé miesto s parádnou atmosférou. No práve tu ma skutočne prekvapilo množstvo turistov a ázijských fotovýprav s dáždnikovými sprievodcami. Určite odporúčam vyraziť tam skoro ráno alebo naopak večer. Ten stret kultúr je tu úplne famózny – na jednej strane ulice si dáte pivo a cez okno sa pritom pozeráte na halal reštauráciu, kde roznášajú klasické čajové poldecáky čaju Rize.
Japrak, pljeskavica, sudžuk, ajvar. Ochutnali ste všetko?
H: Áno. Najjednoduchšie bolo zohnať čevapi alebo pljeskavicu. Upozornil by som na jednu reštauráciu v meste Travnik, kam chodilo snáď celé mesto. Nerobili v nej nič iného než čevapčiči. Bolo to vtipné, pretože objednávka vlastne bola len o tom, koľko si ich dáte – žiadne menu.
V: Často sme si dávali burek alebo kura grilované na ohni, to chutilo nepredstaviteľne dobre.
Odíďme na chvíľu z mesta do prírody, tú majú krásnu. Spomínali ste, že ste na výlete aj trekovali.
H: Stihli sme toho hrozne málo. Myslím, že príroda je tam najväčší poklad, aký majú. Je tam skutočne všetko – od kaňonov, vodopádov, cez trávnaté kopce až po horské štíty. My sme navyše stihli krásne jesenné obdobie, keď sa listy stromov farbia do neuveriteľných farieb. Neviem, aké je to počas sezóny, ale my sme boli v podstate všade sami. Nadchol nás Národný park Sutjeska, kde by sme najradšej zostali niekoľko dní. Nádherné miesta ale boli aj okolo už spomínaných miest Jajce a Travniku.
Zašli ste aj k moru, napríklad v Čiernej hore?
V: Na zastávku pri mori nám už, bohužiaľ, nezostal čas. Ešte počas plánovania sme si hovorili, že by bolo fajn dôjsť až tam, ale keď sme sa blížili k hranici s Čiernou Horou, uvedomili sme si, že by sme tam tak akurát prišli a museli by sme sa hneď vydať na cestu späť. Rozhodli sme sa, že radšej ten čas strávime v horách v Národnom parku Durmitor.
Aký vo vás zanechal dojem Belehrad? Je to slávne historické mesto, ale mňa až tak veľmi neočarilo. Kam by som sa rada pozrela ja, je štvrť Skadarlija, ktorej hovoria bohémska – žili tu a chodili sem hudobníci, básnici, spisovatelia aj maliari. Skrátka umelci. Kde ste boli vy?
H: Nás toto mesto tiež trochu sklamalo. Bolo pro nás také… neuchopiteľné. No možno sme mu len nedali šancu. Mali sme naň vyhradený jeden deň, ale nakoniec sme sa rozhodli to skrátiť a vyrazili sme na úkor Belehradu do mesta Novi Sad.
To bola, ak sa nemýlim, vaša posledná zastávka. Ako sa vám tu páčilo? Neďaleko tohto miesta sú dva utečenecké tábory – Adeševci, postavený doslova na diaľničnej pumpe a Principovač.
H: Tu sa nám to náramne páčilo. Hlavne ich víkendová atmosféra, hŕba miestnych, rodiny s deťmi v parku, divadelné predstavenie pre deti. Proste, nádherne to tam žilo a všetci boli milí, usmievali sa od ucha k uchu. Cítili sme tu pozitívnu atmosféru. O utečeneckých táboroch sme nevedeli, ani sme si cestou nič nevšimli.
Koľko ste vlastne počas toho týždňa najazdili kilometrov? Myslíte, že to v najbližšej dobe dotiahnete až do Iránu, ak zvážime aktuálne dianie.
H: Najazdili sme približne tritisíc kilometrov. Uvidíme, čo nám príde do cesty najbližšie. Určite budeme zase primárne čakať na lacnú letenku na nejaké miesto, ktoré nás láka. Irán je určite jeden z favoritov, ale vzhľadom k vývoju situácie v tomto regióne to momentálne nevyzerá úplne dobre. Možno sa ukáže letenka do Arménska alebo do Kirgizska. Našu uhlíkovú stopu už nezmažeme, ale snažíme sa pomáhať inde, aby sa nám to trochu vyvážilo.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
- O Japonsku s Mišom Kordošom: Sushi nie je pre každého, teplé záchody áno
- Rozhovor o Kolumbii: Nepočúvajte dobre mienené rady ľudí, ktorí tam nikdy neboli
- Rozhovor: Aljaška vyzerá tak, ako kedysi vyzerali Európa aj Slovensko
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
