Klimatické deti: Ako nás nútia pozerať sa na svet a naše 250 rokov neekologické návyky
Kto je dnes tvárou generácie Z, ktorá vytvára silný tlak na verejnosť v boji proti klimatickým zmenám? Mohla by ňou byť Švédka Greta Thunbergová. Ako 16-ročná spustila v auguste v roku 2018 dnes už globálne hnutie piatkových školských štrajkov za budúcnosť klímy.
Nikoho zo svojho okolia, najmä svojich rovesníkov, nedokázala presvedčiť, že klimatický štrajk môže byť dostatočne účinným prostriedkom k zmene, preto si 20. augusta minulého roku sadla pred švédsky parlament sama, so sebou mala letáky s vysvetlivkami o globálnom otepľovaní, o klimatickej zmene aj o tom, prečo sa rozhodla štrajkovať. Svoju iniciatívu zverejnila na sociálnych sieťach Instagram a Twitter. Vtedy sa to všetko začalo.
Všetko je čierno-biele
Hovorí, že nič nie je na svete čierno-bielejšie ako klimatická kríza – buď zastavíme produkciu enormného počtu emisií skleníkových plynov alebo nie. Ak nie, potom ľudstvo zrejme nečaká príjemná budúcnosť. V marci 2019 sa Greta objavila na obálke amerického magazínu The Nation, v apríli v i-D, v máji v americkom magazíne Time, v britských The Guardian a vo Wired U.K. zase v júni.
Bola nominovaná na Nobelovu cenu za mier, podporu jej v tomto prípade vyjadrili aj pápež František a bývalý americký prezident Barack Obama s manželkou. Nakoniec sa v stredu 25. septembra stala jednou zo štyroch tohtoročných laureátov alternatívy Nobelovej ceny – Ceny za správny život.
Zmeňme svoje priority
Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose sa 22. januára 2019 postavila pred najmocnejších ľudí sveta – politikov a biznismenov, aby im do očí povedala, že aj oni, ak nie najmä oni, sú tí, ktorí nesú zodpovednosť za stav našej planéty len preto, aby zarobili čo najviac peňazí. Vyzvala ich, aby pre svoje deti a vnúčatá zmenili svoje priority. Je obdivuhodná.
Okrem toho Greta odmieta lietať po svete lietadlom. Na summit OSN o zmene klímy v New Yorku a na klimatickú konferenciu COP25 v Santiagu priplávala cez Atlantický oceán z Európy pretekárskou jachtou Malizia II. Greta však už nie je jediná, kto premýšľa nad globálnym dopadom každého jedného svojho rozhodnutia. Nasledujú ju desaťtisíce mladých ľudí. S počtom 1,4 miliardy ľudí, ktorí po svete cestujú, je možno čas, aby sme sa nad tým zamysleli všetci.
Cestuje nás príliš veľa, pretože nás je príliš veľa
Cestovný ruch síce neuveriteľne oživuje hospodárstvo jednotlivých krajín, napríklad až 80 percent obyvateľov ostrovov Seychelly sú od turizmu závislí, je to pre nich živobytie, ale keď je ho už príliš, škodí. Pretvára pôvodný ráz krajín a miest, škodí životnému prostrediu aj jeho obyvateľom.
Napríklad centrá mnohých hlavných miest už opúšťajú pôvodní obyvatelia a bývanie si hľadajú radšej inde. Barcelona. Rím. Benátky. Reykjavík. Lisabon. Amsterdam. Paríž. Sú príliš hlučné, preplnené, nielen cudzími ľuďmi, ale aj odpadkami. Ceny v nich kvôli turistom rastú, hodnoty nehnuteľností a nájomného tiež.
S turistami už bojuje aj škótsky Edinburgh, zvažuje preto zaviesť turistickú daň. Až do jari bývalo Škótsko pre nepriaznivé počasie a tuhú zimu od turistov oslobodené, posledné roky to však už vôbec neplatí. Podľa Škótskej národnej organizácie pre cestovný ruch sa počet turistov zvýšil v roku 2017 až o 19 percent, v roku 2018 o ďalších takmer 13 percent.
Problémy má aj Malorka, najväčší zo španielskych Baleárskych ostrovov. Podľa Fondu regionálneho rozvoja Európskej únie sa tu za sedem rokov zvýšil počet turistov o štyri milióny. Masívny komplex hinduistických chrámov Angkor Wat z 12. storočia navštívilo v roku 2017 takmer 2,5 milióna ľudí, o 12 percent viac ako v roku 2016.
Ubližujeme aj prírode
Od januára 2020 tiež začne platiť zákaz používania jednorazových plastov v okolí Mount Everestu. Nedávno tam totiž vyzbierali až 11 tisíc ton odpadkov. K prísnejším pravidlám doviedli nepálsku vládu smrteľné úrazy turistov a nadmerný odpad, ktorý po sebe turisti zanechávajú. Zvýši sa aj priemerná cena za výstup na horu z 11 tisíc dolárov na osobu na 35 tisíc dolárov.
Ani k Machu Picchu, stratenému mestu Inkov medzi vrcholmi peruánskych Ánd, sa od mája tohto roka nedostanete len tak. Úrady pre rozvoj kultúry v regióne Cusco zavádzajú systém regulácie návštevnosti rôznych oblastí Machu Picchu. Dôvodom je jeho trvalá udržateľnosť a zachovanie pre ďalšie generácie. Denne ho navštívi od štyri do šesťtisíc ľudí, čo komplexom chrámov, schodov a terás škodí.
Vyhynutie endemickým druhom hrozí aj na Galapágoch – 19 ostrovoch nachádzajúcich sa niekoľko sto kilometrov od pobrežia Ekvádoru. Nadmerným turizmom trpí aj Indonézia. V roku 2017 ju navštívilo takmer 14 miliónov ľudí, pričom v roku 1990 to boli necelé tri milióny. Tretina z týchto návštevníkov smerovala na Bali.
Ostrov je preťažený, čelí aj nedostatku pitnej vody. Možno si ešte pamätáte na december 2017, keď miestna vláda vyhlásila odpadovú pohotovosť po tom, ako sa niekoľko najnavštevovanejších pláží doslova topilo v plaste. Takýchto miest je po svete čoraz viac.
Vodu káže, víno pije?
Nie, nikto nehovorí, aby ste zrazu zostali doma, nelietali, necestovali. Aké pokrytecké by to bolo, najmä od nás, ľudí pracujúcich v turistickom priemysle. No verte mi, sama niekedy premýšľam nad tým, dokonca čoraz častejšie, či je moja práca redaktora v najväčšej cestovnej kancelárii na Slovensku eticky, smerom k prírode, ešte stále v poriadku alebo už prekračuje hranice udržateľnosti.
Aj preto je Greta pre mňa malou veľkou hrdinkou. Myslím si, že odvážnych tvorcov zmien by sme ako spoločnosť mali odmeňovať. Aspoň úctou a rešpektom. Určite nie som jediná, kto dnes pre klimatické zmeny premýšľa nad tým, či je jeho práca v súlade s potrebnými zmenami nášho správania. Môžem doma separovať odpadky, nakupovať v bezobalových obchodoch aj kompostovať, len či to nie je málo. Konieckoncov, vyzerá to tak, že moja generácia, aj tie mladšie, už majú iné priority ako generácie pred nami.
Znepokojenie so stavom Zeme
Na Harvardskej univerzite nedávno urobili prieskum preferencií medzi generáciami X,Y a Z. Podľa generácií X a Y, narodených približne v rokoch 1965 až 1999, by mala byť cieľom zahraničnej politiky Spojených štátov amerických porážka terorizmu. O čosi mladšia generácia, generácia Z, narodená po roku 2000, si však myslí, že by to malo byť zníženie globálnej karbónovej stopy.
Svoje znepokojnenie so stavom Zeme a frustráciu s klimatickými zmenami prejavuje generácia Z v každej krajine inak. Napríklad v apríli tento rok spôsobili mladí ľudia v Londýne desaťdňový, no organizovaný chaos, keď v kostýmoch a spiac v stanoch zabarikádovali cesty a mosty hlavných mestských prúdov. Viac ako tisíc z nich sa dokonca nechalo dobrovoľne zatknúť.
Niekoľkodňový štrajk v Londýne zorganizovalo hnutie Extinction Rebellion, to od britskej vlády požaduje agresívnejší cieľ v oblasti klímy. Koordinátorom hnutia je 24-ročný Mikey Rose, ktorý so svojimi rovesníkmi uzatvorili dohodu, že lietať lietadlom budú len raz za tri roky alebo vôbec.
Juliana vs. Spojené štáty americké
Dvadsaťjeden detí, na čele s Kelsey Julianou, tvrdí, že vláda USA ich vedome nechráni pred zmenou klímy spôsobenou človekom. Preto na ňu v roku 2015 podali žalobu, Kelsey mala vtedy iba 19 rokov, najmladší člen skupiny 11. Ak zvíťazia, môže to znamenať obrovské zmeny vo využívaní fosílnych palív v Amerike.
Skupina mladých ľudí totiž žiada o úplný zákaz ich používania. Historicky je to zrejme jeden z najzaujímavejších prípadov, ktorými sa už štyri roky zaoberá americký federálny súd. V oblasti, v ktorej Kelsey vyrástla a žije, v americkom Oregone, sa zvyšuje riziko sezónnych lesných požiarov, tento rok boli požiare také silné, že miestnym obyvateľom odporúčali nevychádzať z domu, aby sa nenadýchali splodín z horenia. Okrem toho sužujú oblasť povodne alebo silné vetry.
Federálna vláda v tomto prípade nedávno uznala, že ľudská činnosť – najmä zvýšená koncentrácia skleníkových plynov – bude pravdepodobne dominantnou príčinou otepľovania už od polovice 20. storočia. Priznávajú, že zmena klímy zvyšuje riziko straty ľudských životov a vyhynutia mnohých druhov zvierat aj to, že je spojená so zvýšením intenzity hurikánov, frekvenciou búrok, silnými zrážkami, topením ľadu a stúpajúcou hladinou mora. Uvidíme, aký bude mať celý prípad koniec.
Aj Kelsey Juliana by mohla byť tvárou generácie Z v boji proti klimatickým zmenám.
Tvárou generácie Z môžeme byť všetci
Protesty proti klimatickým zmenám, ktoré odštartovala minulý rok mladý Greta Thunberová, sa dnes konajú vo viac ako 1 600 mestách a vo viac ako 125 krajinách sveta. Napriek zvýšenej informovanosti a záujmu verejnosti o klimatickú krízu, sú vlády pri implementácii politík na potlačenie globálneho otepľovania príliš pomalé.
Jedným z dôvodov je aj to, že väčšina populácie stále úplne nerozumie tomu, čo to klimatická zmena vlastne znamená, tejto téme stále venujeme málo priestoru v médiách, aj vo svojom každodennom živote. Ak to zmeníme, tvárou generácie Z za boj s kliamtickou zmenou môžeme byť všetci.
Čo sa s nami deje?
Termín climate change, teda klimatická zmena, sa vo všeobecnosti používa na označenie dlhodobej zmeny globálnych teplôt a vzorcov počasia. Tí, ktorí neveria, že tentokrát sme za klimatickú zmenu zodpovední my ľudia, používajú najčastejšie argument, že Zem zmenila svoju teplotu za svojich 4,5 miliárd rokov niekoľkokrát.
Mali sme tu dobu ľadovú, ktorá na tristo miliónov rokov pokryla Zem ľadom, aj takú, keď nad polárnym kruhom rástli palmy a žili krokodíle. V súčasnosti sa pojem klimatická zmena používa v súvislosti s účinkami globálneho otepľovania v dôsledku ľudskej činnosti od priemyselnej revolúcie v 18. storočí.
Sme plní plynov
Atmosféra Zeme je plná plynov. Tak sa na tie plyny poďme pozrieť. Dusík, kyslík a zopár iných plynov spolu tvoria 99% plynov v našej atmosfére. Neabsorbujú teplo zo Slnka, a teda sa to teplo vracia späť do vesmíru. Ostatné plyny (0,1% atmosféry), tie voláme skleníkové plyny a patria medzi nej aj sporné oxid uhličitý, oxid dusný a metán, slnečnú energiu naopak absorbujú a vyžarujú ju späť na povrch Zeme a do iných molekúl plynu. Tak vzniká skleníkový efekt.
Skleníkový efekt zohráva dôležitú úlohu pri prirodzenej regulácii teploty našej klímy. Bez nej by priemerná teplota Zeme bola mrazivých -18 °C. Od priemyselnej revolúcie sa koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére rapídne zvyšuje, pretože spaľujeme fosílne palivá, odlesňujeme a používame invazívne poľnohospodárske postupy. To znamená jedno – viac skleníkových plynov a väčšie zahrievanie planéty.
Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) už v roku 2013 prišiel na to, že koncentrácia CO2 v atmosfére sa od prvej priemyselnej revolúcie zvýšila až o 40 percent, čo už viedlo k zvýšeniu teploty Zeme o jeden stupeň.
Scenáre pre Zem, jeden horší ako druhý
Minulý rok vydala IPCC správu o tom, čo sa stane, keď sa Zem oteplí v priemere o 1,5 stupňa – čakajú nás extrémnejšie poveternostné podmienky, stúpanie hladiny mora, ničenie pobrežných ekosystémov, strata životne dôležitých druhov plodín či vysídľovanie obyvateľstva. To všetko predstavuje obrovské náklady pre globálnu ekonomiku.
Ak ako ľudstvo nič neurobíme a teplota Zeme sa zvýši o dva až tri stupne, scenár je ešte horší – celé mestá pohltí stúpajúca voda, úrodná pôda bude vyčerpaná extrémnym suchom či dažďom, zahynú tisícky živočíchov a rastlín, zvýši sa počet klimatických migrantov, pre zdroj pitnej vody budú rásť konflikty, prípadne vojny.
Stratégia adaptácie na zmenu klímy čaká aj Slovensko. Klimatológovia predvídajú Slovensku ešte v tomto storočí pokles zrážok a tým aj využiteľných vodných zdrojov. Zároveň sa má na Slovensku zvýšiť výskyt silných búrok.
Každý musí začať od seba
Môžeme to zmeniť? Vedci si myslia, že zmenu klímy vieme ovplyvniť, musíme však bezprecedentne zmeniť svoje 250 rokov staré zlé návyky. To znamená zmeny v našom každodennom živote – spôsob stravovania, cestovania, výroby a nakupovania. Druhou veľkou výzvou je zvrátenie účinku klimatických zmien znížením množstva oxidu uhličitého, ktorý už je v atmosfére jeho zachytávaním až po jednoduchú výsadbu ďalších stromov.
Každý musíme začať od seba. Môžeme sa zbaviť plastov, recyklovať, kompotovať, nejesť mäso, konzervovať vodu, chodiť do práce na bicykli. Ale stačí to?
Topíme sa v plastoch
Šéf Programu OSN pre životné prostredie Erik Solheim nazval v roku 2017 stav, do akého sme my ľudia priviedli oceány, armagedonom. Každý rok vyprodukujeme 320 miliónov ton plastu. Z toho až 90 percent tvorí nerecyklovateľný odpad. Ak to takto bude pokračovať ďalej, v roku 2050 bude v oceánoch viac plastu ako rýb. Príliš abstraktné čísla? Predstavme si to teda takto – je to akoby sme každú jednu minútu vysypali do oceánu veľké smetiarske auto plné plastového odpadu.
Symbolom globálnej plastovej krízy je Veľká pacifická škvrna, ktorá sa nachádza tritisíc námorných míľ od severného Tichomoria. k takzvanej Veľkej pacifickej škvrne. Je dvakrát taká veľká ako Texas, niekde medzi Havajom a Kaliforniou. Nedávna štúdia ukázala, že obsahuje viac ako 1,8 bilióna kusov plastov s hmotnosťou približne 80-tisíc ton.
Greta Thunbergová používas na to, čo sa deje, výraz – náš dom je v plameňoch. A pokiaľ sa vedci z IPCC nemýlia, máme už len 12 rokov na to, aby sme dokázali zvrátiť moment, keď bude neskoro.
TIPY NA ČLÁNKY:
A keď cestujeme? Skúsme to tak, aby sme životné prostredie zaťažovali čo najmenej. Moja kolegyňa Hanka spísala niekoľko tipov, ktoré sa cestovateľom zídu, keď chcú cestovať udržateľne.
Dnes už existujú aj letecké spoločnosti, ktoré emisie skleníkových plynov kompenzujú, o tom som zase napísala článok ja.
O tom, že sa dá cestovať aj inak ako letecky, sa dozviete v článku o ženskej expedícii naprieč oceánmi.
Aká je najabsurdnejšia doprava na svete a aké produkty by ste mohli zvážiť nekupovať?
Kvôli nadmerným počtom turistov už niektoré krajiny zvažujú aj ekologickú daň.
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
