Nájdeš nás aj na:

Ázia

Z Irkutska rovno k najhlbšiemu jazeru na svete, k Bajkalu (+letenka)

Z Irkutska rovno k najhlbšiemu jazeru na svete, k Bajkalu (+letenka)

V juhovýchodnom Sibíri na rieke Angara, ktorá ako jediná odteká z neďalekého jazera Bajkal, leží Irkutsk – vraj najkrajšie sibírske mesto. Volajú ho Parížom Sibíru, no mne sa viac páči starý názov oblasti – Pribajkalsko. Odkedy som zatúžila po objavovaní tohto chladného kusu Zeme, po prste na glóbuse ukazujúc na OymyakonKamčatku, prišiel rad aj na toto kultúrne centrum Sibíru, na túto ázijskú časť Ruska za Uralom.

Reklama
70 km od Irkutska sa rozprestiera najhlbšie a nastraršie jazero na planéte, Bajkalské jazero.
Zdroj fotografie: https://unsplash.com

Akciové letenky

Tak ďaleko a tak blízko

Tu ste jednou nohou v kaviarni, v butiku a tou druhou už v prírode. V parku, na pobrežnej promenáde pri Angare, ktorá delí mesto na dve časti, a stále v divočine na Sibíri. Kdesi som čítala vtipnú poznámku o tom, čo znamená pre obyvateľov Irkutska porekadlo „čo by kameňom dohodil“.

Je na pol ceste medzi Moskvou (5 200 km) a Vladivostokom, od mongolského Ulanbátaru vzdialený 500 km, od ruského Krasnojarska 1 060 km. K susedom ďaleko. Irkutskom ale prechádza od roku 1898 Transsibírska magistrála – zážitok, ktorý túžime okúsiť mnohí.  

Vraj tu v okolí, ktoré dokáže byť poriadne ďaleké, nenájdete lepších univerzít. Mladí sa tu zhlukujú, tisícky študentov tisíce kilometrov od domova, v gýčovej Štvrti 130. Novostavby, staré stavby aj zachované drevostavby, stovky z nich. Vysoké a mohutné chrámy. Poza nich za mestom a okolo neho vykúkajú borovicové, brezové, smrekovcové aj zmiešané lesy.

Lesy v Irkutsku.
Zdroj fotografie: https://www.shutterstock.com/

Mesto pána Pochabova

Na pravej strane rieky Angara sa dnes nachádza historické centrum Irkutska, jedného z najväčších miest na Sibíri. Nevyzerá socialisticky, nie ukážkovo socialisticky. Mesto má naozaj auru európskeho typu. Na osi Marxovej a Leninovej stoja staré kupecké domy, kostoly, divadlá, múzeá, vládne budovy aj bistrá, kaviarne a reštaurácie z 19. storočia. Predtým zachvátilo mesto požiar, bola to veľká tragédia.

Staré mesto, centrum Irkutska.
Zdroj fotografie: https://www.shutterstock.com/

Niekedy v druhej polovici 17. storočia prišiel na toto miesto objaviteľ a kolonizátor Sibíru Jakov Pochabov. Zimoval tu so svojou družinou predtým, ako sa vydali na cestu do Číny a do Mongolska. Pretože mesto leží na sútoku malej rieky Irkut a mohutnej Angary, dostalo pomenovanie po tej krehšej z nich. Ani nie o sto rokov po jeho založení, v roku 1725, už jeho cesty brázdil pán Vitus Bering, dánsky objaviteľ. Chvíľu tu pobývala jeho Kamčatská expedícia.  

Rieka Angara z výšky, Irkutsk.
Zdroj fotografie: https://www.shutterstock.com/

Čudné dobrodružstvá českého spisovateľa

Na českého spisovateľa Jaroslava Hašeka si z hodín literatúry na gymnáziu pamätám celkom presne. Neviem si pomôcť, jednoducho mi výzorom pripomína vodcu Severnej Kórei Kim Čong-una. Aspoň trochu. Jeho život, ako aj život jeho knižnej postavy vojaka Švejka je opradený toľkými príbehmi, že už sa snáď ani nevie, ktoré sú pravdivé a ktoré nie.

Hovorí sa, že Hašek pôsobil od roku 1920 v Irkutsku ako vedúci zahraničného oddelenia politického oddielu piatej armády, oddielu Čuvašov, etnického národa zo Sibíri v službách Červenej armády. Hovorí sa však aj o tom, že pracoval v knižnici v budove bývalého hotela Modern, kde dnes na stene visí ako dôkaz pamätná tabuľa.

Katedrála Kazan, Irkutsk.
Zdroj fotografie: https://www.shutterstock.com/

Voják Švejk na Sibíri

Hovorí sa aj o tom, že tento český bohém vlastne v Rusku ani nikdy nebol a ktosi tiež tvrdí, že dokonca pracoval na utajovanom prevrate Československa práve z Irkutska z pozície lídra robotníckeho hnutia, len čo je pravda?

Hašek vraj pomohol i Burjatom, pôvodným obyvateľom tohto územia. Burjati sú ďalšou etnickou skupinou, tentokrát Mongolov. Založil prvé burjatské noviny Uur. Nerozumel ich jazyku, ale mal svojho prekladateľa. Dokonca vraj vymyslel pre Burjatov i písmo. To sú mi informácie! Neviem ich však stopercentne potvrdiť. Isté však je, že v Irkutsku existuje reštaurácia, ktorá sa volá U Švejka a snáď je i dobrá.

Irkutsk.
Zdroj fotografie: https://www.shutterstock.com/

Slnko, teplo, vietor aj ukrutný mraz

Milujem, keď svieti slnko a príležitostný studený vánok mi vytvorí na líčkach námrazu, z nej sa potom pekne červenajú. No v Irkutsku môže byť i nevinný vetrík zo severných sibírskych planín ako ľadový bozk – nebezpečný, bolestivý, ak si nedáte pozor. Rozdiel medzi letnými a zimnými teplotami už dosiahol aj 70 stupňov. Ale hoci ste na Sibíri, aj v ukrutnej zime vám bude dni skrášľovať slniečko, svieti tu viac ako 300 dní v roku. Keď prežili v Irkutsku všetky obdobia roka aj iní cestovatelia, prečo nie vy alebo ja?

Zims v Irkutsku.
Zdroj fotografie: https://www.shutterstock.com/

Jasná mrazivá zima bez vetra trvá päť dlhých mesiacov, začína v októbri, kulminuje v januári, vtedy je najostrejšia, s pocestnými sa nemazná a tento kraj opúšťa až v apríli. Po mínusových teplotách, ktoré klesajú miestami až na -39°C , príde krátka a suchá jar. Prvá polovica leta je ešte stále suchá, zato teplá, takmer 20 stupňová, v druhej polovici leta prší. Jeseň sa snúbi s teplom, ale aj s vetrom. Ani to nezbadáte a prudké ochladenie zmení jeseň opäť na dlhú zimu.

Dedina Kultuk na jeseň a prichádzajúci vlak, Bajkalské jazero.
Zdroj fotografie: https://www.shutterstock.com/

Z Irkutska k svätému moru – Bajkalu

Irkutsko je pre mnohých východiskovou destináciou k hlbokému, temnému 25 miliónov rokov starému Jazeru Bajkal. Vzdialené 70 km od Irkutska, je spádovou oblasťou takmer 400 druhov riek a riečok. Rusi ho nazývajú svätým morom. Je to seizmicky aktívna oblasť, časté slabšie zemetrasenia sú tu prirodzenou súčasťou života, cítiť ich aj v Irkutsku.

Dodnes sa pri mnohých zemetraseniach prepadávajú časti brehu aj dna Bajkalu. Od Irkutska sa tiahne 635 km na sever až po samý koniec Nižneangarska. Prejsť touto cestou Transsibírskou magistrálou musí byť fascinujúce, po južnej časti jazera to možné je. Zo severnej strany obchádza Bajkal zase Bajkalsko-amurská magistrála.  

Jazero Bajkal.
Zdroj fotografie: https://www.shutterstock.com/

Najstaršie a najhlbšie, tak si ho ceňme viac

Je to jedno z najneuveriteľnejších miest na svete, ktoré príroda vytvorila. Je také hlboké, že obsahuje celú jednu pätinu objemu sladkej vody na Zemi – 1 648 metrov v celej svojej podstate. Bohužiaľ, voda v ňom je znečistená. Rieky, ktoré sa do Bajkalu vlievajú, sú plné toxínov. Nielen ruskí, ale aj medzinárodní vedci na to upozorňujú už od roku 1998, ľudia na jeho ochranu už aj protestujú v uliciach Ruska.

Biodiverzita Bajkalu, viac ako 3 600 druhov rastlín a živočíchov, z ktorých väčšina je endemická, klesá. Vymierajú. Najstaršie a najhlbšie jazero na svete, hoci pod ochranou UNESCO, denne čelí 56 miliónom litrov odpadovej vody len z jednej rieky – Selenga z Buriatskej republiky. Situácii nepomohli ani tohtoročné požiare, s ktorými Sibír dlho márne bojoval. Tri milióny hektárov okolitých lesov sú zničené.

Sibírska riviéra

K najvýznamnejším pobrežným miestam Bajkalu patria Sljudjanka, Bajkalsk a Babuškin, prístavy Bajkal, Tanchoj, Vydrino, Usť-Barguzin a Nižneangarsk. V okolí je niekoľko schodných pohorí, z ktorých je na jazero krásny výhľad. Napríklad z dediny Listvjanky do Bolšoje Golustnoje vedie turistická cestička cez horskú oblasť, časť cesty vedie priamo popri Bajkalskom jazere.

Pobrežie Bajkalského jazera s názvom Pešanaja dostalo prezývku Sibírska riviéra. Tu sa v lete ľudia na jazere kúpu, opaľujú ako na pláži s bielym pieskom pri mori, odchádzajú odtiaľto na plavby loďkami do ťažšie prístupných oblastí. Pre turistický ruch je to veľmi vzácna oblasť jazera. Až v zime Bajkalské jazero zamrzne tak, že je ľad hrubý aj 120 cm, chodia po ňom ťažké stroje, čo prepravujú náklad a ak sa podarí a ľad nepraská, môžete sledovať podvodný svet akoby cez sklo.

Jazero Bajkal.
Zdroj fotografie: https://www.shutterstock.com/

Navonok to síce nevidno, ale Bajkal trpí. Paradoxom však zostáva, že až sa po zime roztopí ľad, aj napriek znečisteniu je vraj vidno až do hĺbky 40 metrov. Ktovie dokedy. Myslite na to, až tam raz pôjdete.

INÉ OD TOHTO AUTORA:


Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne ponuky pre našich čitateľov


  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
    • Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
    • Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
    4.8/5 - (5 votes)
Komentáre

Diana lepšie umýva riad, ako varí. Aj preto tak miluje svojho chlapa, čo sa v kuchyni snáď narodil. Na psy nedá dopustiť, na tie svoje, ani na tie z OZ Pes v núdzi. Ostatne, ako na všetky iné zvieratá. Keby mohla v živote vycestovať už len jediný raz, vrátila by sa domov k mame Esther, do Kene, na Aloo Drive do domčeka nad zátokou.

Hore