Mount Everest nie je len pre horolezcov. Vydaj sa do Himalájí!
Obsah článku
Chceš vidieť Mount Everest na vlastné oči? Vydaj sa do Nepálu a uvidíš úchvatné scenérie himalájskeho pohoria. Možno ťa zaujíma, ako sa tam dostať, koľko to stojí alebo či zvládneš vysokohorské treky sám/sama. Prinášame ti osobné skúsenosti, ktoré ti pomôžu s plánovaním cesty k najvyššej hore našej planéty.
Pozri sa rovno na výhodné letenky do Nepálu!
Ako cestovať do Himalájí?
Najvyššia hora sveta, Mount Everest, sa nachádza na hranici Nepálu a Tibetu. Jednoduchší prístup budeš mať z Nepálu, pretože vstup do krajiny nevyžaduje toľko formalít ako do Číny. Na letisku v hlavnom meste Káthmandú sa platí len za tzv. visa on arrival na príslušný počet dní. Poplatok je nutné zaplatiť v hotovosti, v dolároch alebo v eurách. Podrobnejšie informácie o prílete do Nepálu nájdeš v našom predchádzajúcom článku Prvýkrát v Nepále? Takto sme precestovali Himaláje.
Začiatok treku v Lukle
Po prílete do Káthmandú začni okamžite s plánovaním cesty k Mount Everestu. Samozrejme záleží na tom, aký máš obmedzený čas, či cestuješ na vlastnú päsť alebo s cestovnou agentúrou, a či máš dohodnutú dopravu do Lukly vopred. Lukla je miesto, odkiaľ sa k najvyššiemu vrcholu našej planéty vyráža.
Mount Everest a spôsoby ako sa k nemu dostať
Existujú dve hlavné možnosti, ako sa do Lukly dopraviť. Najbežnejším variantom je vnútroštátny let malým lietadlom z Káthmandú. Druhou možnosťou je cestovať jeepom alebo autobusom z Káthmandú do obce Jiri, odkiaľ následne začneš niekoľkodenný trek do Lukly. Autobus ťa počas tvojej návštevy možno zavezie už trochu ďalej, pretože Nepál sa snaží vybudovať cestu až do samotnej Lukly, aby sa stal Everest ešte prístupnejším. Bude to však pravdepodobne trvať ešte dlho.
Ideálnu dopravu si moc nevyberieš
Najnebezpečnejšie letisko na svete
Hovorí sa, že letisko v Lukle patrí k najnebezpečnejším letiskom na svete, pretože je zasadené priamo medzi himalájskymi veľhorami. Môžu sem lietať len špeciálne preškolení piloti a malé lietadlá. Pristávacia plocha je navyše veľmi krátka, vzduch vo vysokej nadmorskej výške je riedky, vietor býva silný a počasie sa môže zmeniť veľmi rýchlo.
Autobusom alebo jeepom
Pokiaľ pôjdeš autobusom alebo jeepom, bezpečnosť nie je o mnoho lepšia. Stav ciest v Nepále je totiž všeobecne veľmi zlý a okolité svahy sú neúprosne strmé. Za daždivého počasia dochádza k zosuvom pôdy aj pádom kamenia. Over si preto predpoveď počasia a za silného dažďa sa na cestu nevydávaj. Lety sú v prípade zlého počasia alebo silného vetra zrušené.
Malým lietadlom do Lukly
Nakoniec sme predovšetkým vďaka časovej úspore zvolili let. V akejkoľvek turistickej kancelárii v Káthmandú si môžeš let do Lukly ľahko zakúpiť. Ceny sa medzi predajcami takmer nelíšili, aj napriek tomu sa s miestnymi neboj trochu vyjednávať. Jednosmerná letenka stojí približne 160 dolárov, ale vždy záleží na ročnom období a turistickej sezóne.
Vyššia cena, ale veľký zážitok
Autobus je omnoho lacnejší, stojí cca 40 dolárov. Musíš však k tomu pripočítať utrpenie na ceste a cca štyri dni treku, kedy budeš musieť platiť za ubytovane a jedlo. Let do Lukly malým lietadlom má výhodu v tom, že je zároveň vyhliadkovým letom nad „Strechou sveta“, čím si môžeš trochu ospravedlniť jeho vyššiu cenu. Výhľady počas 40 minútového letu sú nezabudnuteľné!
Problémy na letisku v Káthmandú
Lety do Lukly odbavuje malý vnútroštátny terminál, odkiaľ sa odlieta tiež napríklad do Pokhary (oblasť pri Annapurne). Letenku smer Everest si kúp v čase 6:00 ráno, maximálne o 7:00! K zrušeniu alebo posúvaniu letov dochádza na vnútroštátnom termináli pravidelne. Lety skoro ráno sa väčšinou posúvajú napríklad na 9:00 až 11:00. Ak máš let zarezervovaný na neskôr, tak je veľká pravdepodobnosť, že v ten deň vôbec neodletíš a povedia ti, aby si prišiel/prišla na druhý deň.
Divoký ázijský štýl prepravy
Situácia sa môže opakovať, pretože na letisku funguje akási „nepálska mafia“, ktorá ovláda pozadie vnútroštátnych odletov. Videli sme, ako Nepálci náhle priviedli celú skupinu turistov a umiestili ich do nášho lietadla. My sme boli preradení na ďalší let a zostali sme niekoľko hodín čakať na termináli. Kamarát, ktorý v Nepále sprevádzal skupinku Čechov, mal na letisku podobnú skúsenosť. Opakovane sa do lietadla nevošli a museli sa vrátiť do Káthmandú. Potom miestni Nepálec, s ktorým spolupracoval, zdvihol telefón a odlet skrátka dohodol.
V prípade zlého počasia sa nelieta
Ďalšiu významnú rolu pri odlete na trase Káthmandú-Everest hrá počasie. Jasné počasie a málo veterná klíma býva práve skoro ráno. Pokiaľ sa situácia dopoludnia zhorší, zrušia sa v ten deň všetky lety. Poobede ani večer do Lukly nelieta nikto. Pokiaľ bude počasie veľmi zlé, môže sa ti stať, že neodletíš aj niekoľko dní.
Ani pri spiatočnom lete si ešte nevyhral/a
Podobná situácia môže nastať aj v opačnom smere, z Lukly do Káthmandú. Opäť si kúp letenku na skorý ranný čas a dúfaj, že ti let nezmenia. Mali sme šťastie, že sme v oboch smeroch čakali asi len tri hodiny a vždy sme odleteli v plánovaný deň. Bolo to však po hlavnej sezóne v decembri a za skvelého počasia. Tiež sme neboli toľko obmedzení časom, a preto sme sa nemuseli báť. Pokiaľ máš dovolenku z práce a zarezervované lety do Európy, potom je situácia zložitejšia.
Rezervne dni v Káthmandú
Ak chceš vidieť Mount Everest, musíš počítať s niekoľkými extra rezervnými dňami v Káthmandú, a to na začiatku aj na konci tvojej cesty. Nemusíš sa báť, že by si sa v Káthmandú nezabavil/a! Pre inšpiráciu sa pozri na článok Káthmandú a 6 vecí, čo robiť v hlavnom meste Nepálu.
Flexibilný návrat domov
Pri rezervácii spiatočnej letenky do Nepálu je na zváženie zakúpenie možnosti zmeny termínov letu. Pri návšteve Mount Everestu sa ti to môže hodiť, pretože počasie je skutočne ťažké predvídať. Zmene letu a predĺženiu dovolenky sa vyhneš práve dostatočnou časovou rezervou v Káthmandú.
Koľko stoja treky na Everest?
Povolenie na treky na Everest bolo predtým potrebné zariadiť v Káthmandú, ale dnes už zaplatíš poplatky priamo na mieste. Budeš potrebovať povolenia Sagarmatha National Park Permit a Local Permit of the Everest Tegion. Za obe povolenia zaplatíš dokopy približne 50 USD. V prípade organizovaného zájazdu ti povolenia pravdepodobne vybaví cestovná agentúra.
Vezmi si dostatok hotovosti
Za Luklou a Namche Bazzarom už nenájdeš žiadny bankomat, a preto budeš potrebovať hotovosť na zaplatenie horských chát a jedla napríklad aj na desať dní. Na bankomaty v uvedených dedinách sa však tiež nedá príliš spoliehať, a preto si peniaze radšej prines už z Káthmandú. Obce sa nachádzajú na začiatku treku, a tak ti situáciu moc neuľahčia. Vždy si naplánuj radšej väčší obnos peňazí a pre istotu si do batohu schovaj aj nejaké extra peniaze, napríklad 100 dolárovú bankovku. Nikdy nevieš, kedy sa ti môže rezerva hodiť.
Pri treku z Jiri sa platí ešte jeden poplatok
Pokiaľ pôjdeš k Everestu autobusom a do Lukly sa vydáš peši z Jiri, tak si zariaď v Káthmandú ešte kartu TIMS. Stojí 20 dolárov a je potrebná na prekonanie tohoto územia.
Pozor na nadmorskú výšku!
Lukla sa nachádza v nadmorskej výške 2 860 metrov nad morom, čo je približne dvojnásobok oproti hlavnému mestu Káthmandú. Nadmorská výška je najväčšou výzvou všetkých vysokohorských turistov mieriacich na Everest a správna aklimatizácia je v Himalájach úplne zásadná.
Aklimatizuj sa v Namche Bazzare
Odporúča sa zotrvať aspoň dva dni v hlavnej obci Namche Bazzar, kde sa vo výškových rozdieloch pre vysokohorských turistov „láme chleba“. Tato posledná veľká dedina sa totiž nachádza v nadmorskej výške 3 440 m, s ktorou už telo môže mať problémy. V Namche Bazzare tiež celkom lacno nakúpiš chýbajúce jedlo alebo vybavenie. Na ďalších chatách už je citeľná vysokohorská prirážka.
Choroba z výšky sa spravidla prejavuje postupne
Najskôr ťa začne bolieť hlava, potom sa môžu dostaviť pocity slabosti, neistoty a dezorientácie a tiež zvracanie. Pri silnejších príznakoch by si rozhodne nemal/a pokračovať napred. Niekedy naopak pomôže zísť späť do predchádzajúcej dediny a vyspať sa jednu noc v nižšej nadmorskej výške alebo aspoň zotrvať v rovnakej výške.
Everest a triky proti výškovej chorobe
Každý deň sme sa na konci trasy snažili vyjsť 100-200 metrov vyššie, kde sme napríklad hodinu strávili fotením alebo pitím čaju. Potom sme zišli dolu do chaty a spali lepšie aklimatizovaní. Telo si musí na nižší prísun kyslíku zvyknúť. Uvádza sa, že v nadmorskej výške cez 5 000 metrov má telo k dispozícii len asi 50% kyslíka, ktoré by malo na úrovni mora.
Rešpekt horolezcom lezúcim na Everest!
Predstava výstupu na Mount Everest bez kyslíka je preto pomerne desivá. Jeho nadmorská výška 8 848 metrov naozaj nie je dlhodobo zlučiteľná so životom, a preto sa o výške nad osem tisíc metrov hovorí ako o zóne smrti.
Nerob príliš rýchle pohyby
Vo vysokých výškach nerob zbytočne rýchle pohyby, hlavne hlavou. Keď si budeš zaväzovať šnúrky na topánkach, tak sa nepredkláňaj, ale pokrč sa v kolenách. Jednoduchým trikom sa vyhneš bolestiam hlavy. Telo dostáva v týchto drsných podmienkach omnoho viac zabrať a spotrebováva omnoho viac energie. Pred cestou ti pomôže tiež tréning vo forme behu, ktorý ti zlepší okysličovanie mozgu. Záleží samozrejme i na stavbe tela, genetike a podobne.
Bez alkoholu a liekov
Alkoholu sa vo vysokých horách úplne vyhni, pretože by mohol skaziť celé tvoje snaženie. Pivo si daj až v nižších nadmorských výškach, napríklad pri zostupe. Lieky proti nadmorskej výške by sme radšej vynechali, pretože môžu potlačiť príznaky horskej choroby a následne ťa vystaviť omnoho nebezpečnejšej situácii. V juhoamerických Andách nám pomáhali listy koky, ktoré ale na Evereste zoženieš len ťažko. Nemal/a by si tiež prechladnúť, pretože tým už zaťaženému telu výrazne znížiš energiu.
Dodržuj pitný režim!
Pitný režim je v horách kľúčový! Pi veľa aj napriek tomu, že nie si smädný/á a kvalitne jedz. Vo vysokých horách môže veľmi ľahko dôjsť k dehydratácii organizmu, čo bol zrejme i môj prípad. Pri návrate zo základného tábora Mount Everest sme si cestu ešte predĺžili k hore Chhukung Ri (5 546 metrov), z ktorej je úchvatný výhľad na štvrtú najvyššiu horu sveta – Lhoce.
Problémy pri Chhukung Ri
Po celom dni chôdze sme sa ubytovali pod horou vo výške okolo päť tisíc metrov. Najedli sme sa a ja som rozhodol vydať sa ešte sám na vrchol Chhukung Ri na západ slnka. Bol december a ľudí na Evereste už veľa nebolo. Šiel som tak úplne sám a nikoho som cestou ani nestretol. Západ slnka priamo pod štítom Lhoce bol nezabudnuteľný a tento trek by som ti rád odporučil! Problémy začali až druhý deň ráno.
Ako som prestal rozprávať
Teploty v Himalájach nad päť tisíc metrov sú veľmi nízke. Naviac bola druhá polovica decembra a prichádzal večer. Nemal som tak cestou príliš chuť piť studenú vodu, čo sa ukázalo ako nebezpečné. Po príchode z treku som si dal večeru a čaj, a unavený z takmer dvojtýždňového chodenia medzi himalájskymi velikánmi som zaspal ako zabitý. Spali sme v tú noc snáď desať hodín, čo tiež nie je úplne ideálne. Telo dýcha riedky vzduch a neprijíma žiadne tekutiny. Pokiaľ ideš v noci na záchod, maj pripravenú vodu a nezabudni sa napiť!
Začal som komoliť slová
Ráno sme si chceli pripraviť pred cestou cestoviny. Zapol som varič a hovorím Natálke: „Podej mi ty nuuuuddd ehhh ehhh“. Zrazu som začal komoliť slová, až som nemohol hovoriť vôbec. Dokonca som nemohol ani myslieť. Dosť ma to vydesilo a tak som schytil batoh a začal rýchlo schádzať o niekoľko sto metrov nižšie k dolnej chate. V ruke som mal flašu s vodou a neustále som pil s nádejou, že mi myseľ naskočí. Nati medzitým zaplatila noc v horskej chate a vydala sa za mnou.
Dosť ma to vydesilo!
Skúšal som spievať štátnu hymnu, ale vždy som sa zasekol na „bory šumí po lučinách“. Nemohol som to skrátka vysloviť. Na ostatné piesne som si ani nespomenul. Bolo to skutočne dosť strašidelné, ale okrem straty reči som žiadne fyzické problémy nemal. Počas 15 minútach chôdze som vypil asi dva litre vody a začal som cítiť, že mi „software“ pomaly naskakuje.
Už som mohol hovoriť aj spievať, tak som začal kričať od radosti. Po chvíli som stretol nejakých Nepálcov a hovoril som s nimi plynulo po anglicky. Zišiel som radšej ešte trochu nižšie, sadol som si na kameň a počkal na Nati. Tá už od Nepálčanov vedela, že rozprávam.
Nečakaj, že ťa niekto spasí
V tú chvíľu som si uvedomil, že by mi tam zrejme nikto nepomohol. Občas si myslíme, že nás v krízovej situácii niekto spasí. Musíme si však priznať, že ide o Áziu, kde všetko funguje trochu inak a pomalšie než napríklad v Európe. V Malajzii sme napríklad videli, ako sa začal topiť miestny chlapec v morskom prúde. Nikto z miestnych nevytiahol loď a neurobil vôbec nič. Vytiahli ho až po dlhej dobe, keď sa priblížil k brehu, neúspešne ho skúsili oživiť a potom naložili jeho mŕtve telo na traktor.
Helikoptéra nemusí priletieť
Na Evereste by som mohol dúfať, že niekto zavolá helikoptéru. Možno mu práve nebude fungovať satelitný telefón alebo helikoptéra z dôvodu zlého počasia nepoletí alebo bude na inej záchrannej akcii. Čo by som urobil, keby som padol do bezvedomia? Neviem.
Nikdy nepodceňuj hory, nielen Himaláje
Pravdepodobne ma v ten deň zastihla dehydratácia. Nešlo o klasickú výškovú chorobu, pretože tá prichádza postupne a je sprevádzaná silnou bolesťou hlavy, slabosťou a zvracaním. Nadmorská výška a únava v tom samozrejme svoju rolu zohrali. Človek môže umrieť i v Tatrách, nieto v Himalájach. Jedná sa síce o jeden z najpopulárnejších trekov sveta, aj napriek tomu nikdy nevieš, ako tvoje telo zrovna zareaguje.
Vybav si kvalitné cestovné poistenie
Dávaj si preto pozor, zbytočne sa nevysiluj, veľa jedz a pi a v žiadnom prípade nepodceňuj cestovné poistenie na vysokohorskú turistiku. Niektoré poistenia majú však v podmienkach obmedzenie do dvoch-troch tisíc metrov nad morom. Záchranná akcia helikoptérou stojí asi šesť tisíc dolárov. Nemusí ísť len o problémy s výškovou chorobou. Helikoptéru budeš najskôr potrebovať aj v prípade, že si zlomíš nohu alebo si vyvrtneš kotník.
Dôjsť späť do Lukly je totiž fyzicky náročné aj pre úplne zdravého človeka. Everest je od trekov pri Annapurne rozdielny v tom, že keď vystúpiš do štyroch-piatich tisíc metrov, musíš v tejto vysokej výške zotrvať aj dlhšie než týždeň. Znovu preto opakujeme, že aklimatizácia je zásadná!
Trasy do základného tábora na Everest
Do základného tábora Everest (EBC) môžeš ísť z Lukly priamo a vrátiť sa potom späť rovnakou cestou alebo môžeš absolvovať okruh cez tri horské priesmyky. Tento trek sa nazývá „Three Passes Trek“. Cestu si môžeš naplánovať aj cez jeden alebo dva priesmyky. Najmä priesmyk Kongma La vyžaduje veľkú fyzickú pripravenosť.
Nádherné plesá Gokyo Lakes
Chceli sme vidieť hlavne oblasť jazier Gokyo Lakes a tak sme sa z Namche Bazzaru vydali k jazerám a potom cez priesmyk Cho La až do základného tábora Mount Everest, kde nezabudni vystúpiť na Kala Patthar vo výške 5 643 metrov nad morom. Z tohoto vrcholu sa ti naskytne jeden z najlepších výhľadov na Mount Everest. Najlepší je tam západ slnka! Späť zo základného tábora EBC sme pokračovali cez vyššie zmienený Chhukung Ri, kde sme z tej krásy doslova onemeli.
V smere alebo v protismere hodinových ručičiek
Priesmyk Cho La bol zo strany od jazier Gokyo veľmi strmý, ale pripadalo nám lepšie vyraziť najprv k božským jazerám, pretože predpoveď počasia hlásila veľmi slnečné dni. Výhľad z vrcholu Gokyo Ri (5 357 m) patrí k najkrajším v okolí. Sú z nej vidieť štyri osemtisícové vrcholy vrátane toho najvyššieho – Mount Everestu.
Everest a najbežnejšia cesta
Jednotlivé priesmyky majú inú obtiaž práve podľa toho, z akej strany sa na ne vydáš. Obľúbenejšou cestou je Kongma La – EBC – Cho La a na záver Renjo Pass. V opačnom smeru (anticlocwise) sú totiž dva z priesmykov veľmi strmé. To samozrejme neznamená, že sú treky nemožné. Chodí sa sem bežne v oboch smeroch. Vždy je dobré zistiť predpoveď počasia a začať trek skoro ráno. Môžeš ísť aj priamo do Everest Base Campu bez prekonania priesmykov.
Pozor na zlé počasie
V prípade zlého počasia sa vraj práve v priesmykoch občas ľudia strácajú. V tak vysokej nadmorskej výške môže prakticky kedykoľvek napadnúť sneh a ďalej ťa môže prekvapiť i silný dážď alebo vietor.
Daždivá historka Nepálčana
Jeden pracovník horskej chaty pri Gokyo Lakes nám povedal, že tam mal ubytovaného jedného Rakúšana, ktorý si išiel von zafajčiť a už sa nevrátil. „Mám tu stále jeho batoh a pas“, povedal nám kľudným hlasom. „Čože? A kedy to bolo?“ obrátil som sa na neho vydesene. „Ale, asi pred mesiacom,“ odpovedal pokojne Nepálčan a šiel nám pripraviť večeru. Príbeh uvádzame len pre predstavu, že k tragédiám dochádza nielen na Evereste, ale aj na horských trasách pod ním. Najvyššie pohorie planéty tak nesmieš nikdy podceniť!
Zvládnem Everest Base Camp sám? A kedy vyraziť?
Oblasť Everestu je na turizmus za tie roky dobre pripravená, a tak budeš každú jednu či dve hodiny míňať niektorú z horských chát. Cesta je dobre značená a v hlavnej sezóne (september-november a marec-máj) tam prúdi veľké množstvo ľudí. Z osobnej skúsenosti odporúčame na návštevu začiatok decembra, kedy je na Evereste málo ľudí a obloha je veľmi jasná.
V decembri je chladno, ale jasno
Pätnásť dní sme na oblohe nevideli takmer ani mrak, čo nie je v ostatných mesiacoch v Himalájach bežné. Jedinou nevýhodou je väčšia zima, s ktorou sa budeš musieť vysporiadať hlavne ráno a v noci.
Môžeš si zaplatiť aj sprievodcu alebo nosiča, čím pomôžeš miestnym ľuďom. Služby sme nevyužili, ale cena je približne 20 dolárov na deň. Pokiaľ cestuješ v skupine, tak sa náklady rozpočítajú a zaplatíš malý obnos peňazí. Miestni ti navyše povedia mnoho zaujímavých informácií o celom regióne. Everest poznajú ako svoje boty!
Nepálčania sú praví borci
Stretli sme jedného miestneho chlapíka, ktorý nám po chvíľke rozhovoru povedal, že vyšiel na vrchol Mount Everestu 12-krát. „Čože?“ nemohli sme tomu uveriť. „To nič nie je“, odpovedal Nepálčan a pokračoval: „Jeden známy z Tibetu kedysi chodil za svojou láskou do Nepálu tak, že sám vyliezol na Everest z tibetskej strany a zliezol do Nepálu, aby ju navštívil a potom sa zase vrátil, aby ho nechytili.“ Na túto historku už sme mu nedokázali povedať vôbec nič.
Nepálčania žijúci pri Evereste sú na vysokú nadmorskú výšku zvyknutí. Tam, kde Európania lapajú po dychu, tam sa Nepálčania najskôr rozohrievajú. Až uvidíš miestnych šerpov, ako nosia na chrbtoch aj cez sto kíl nákladu, tak ti bude tvoj batôžtek pripadať ako pierko. Šerpovia sú etnikum, ktoré žije v najvyšších himalájskych výškach práve pri Evereste. Pôvodne tento kmeň pochádza z východného Tibetu. Sú to skutoční borci a páni veľhôr!
Výhľady na najvyššie hory sveta sú nezabudnuteľné a do Nepálu sa budeš rád vracať aj pre úžasných usmievavých Nepálčanov!
Napísal cestovateľ Karel Štěpánek | travel4ever.cz
Jeho ďalšie dobrodružstvá sleduj na jeho Instagrame
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
