Nájdeš nás aj na:

Cestovatelia

Rozhovor o Brazílii: V pralese strávili Vianoce, vyskúšali aj tisícročnú medicínu

Rozhovor o Brazílii: V pralese strávili Vianoce, vyskúšali aj tisícročnú medicínu

Maťo a Veronika cestujú po svete už desať rokov. Na ich blogu MatoVeve have gone mad nájdete desiatky textov a videí z ich ciest. Nás zaujala tá po Brazílii. Túlali sa v mestách aj v divočine, dokonca sa zúčastnili šamanskej ceremónie Ayahuasca. Aká je Brazília z ich pohľadu?

Reklama

Kedy ste sa rozhodli, že pôjdete do Brazílie?

M&V: Keď sme pred rokmi cestovali po Južnej Amerike, našu sedemmesačnú cestu sme zakončili práve v Rio de Janeiro. Už vtedy nám bolo jasné, že sa do Brazílie musíme vrátiť. Trvalo nám to iba pol roka a boli sme späť. 

Aké stereotypy vám napadnú ako prvé o Brazílii? Mne tie, že všetci hrajú futbal, ženy sú ľahko poddajné a Rio de Janeiro je hlavné mesto, hoci nie je.

M&V: Možno sme nejaké stereotypné predsudky mali, ale teraz sa nám zmiešali s reálnymi zážitkami. Naša predstava o Brazílii je už len taká, akú sme si ju zažili.

Aká je tá realita?

M&V: Po prvé, futbal a capoeira sú národným športom podľa toho, v ktorej časti Brazílie sa nachádzate. Hlavne capoeira sa v štáte Bahia tancuje úplne všade – ženy, deti, starci aj „nabúchanci“, či je ráno a či večer, pred kostolom alebo v centre mesta. Všade počuť neustály spev a bubny, ktoré udávajú tempo obrannému tancu pochádzajúceho z Afriky. To je jednoducho iný svet.

Po druhé – špagátik miesto plaviek. Brazílci sa neodhaľujú úplne, ale keď sú na pláži, tak určite aspoň na 97 percent. Brazílsky zadok je pojem a nejde ho nevidieť. Po tretie, churrasco je spôsob prípravy mäsa na grile, ktorý sa kvalitou porovnáva s argentínskym steakom. Sme vegetariáni šesť dní v týždni a veru sme sa zapotili, aby sme miestnym pochúťkam odolali a nejedli Churrasco každý deň.  

Nikto nevyzerá rovnako. Aj my by sme „prešli“ ako Brazílčania, ale len kým neotvoríme ústa. Žije tam cez 200 miliónov ľudí. Nájdete tam úplne všetko.

Viete opísať Brazíliu tak, aby sa tento opis nedal, trebárs, uplatniť na inú krajinu? Ako si ju môžu predstaviť tí, ktorí ju ešte nenavštívili?

M&V: To sa nedá. Pozrite si naše videá.

V Brazílii ste plánovali stráviť tri týždne, nakoniec ste zostali dva mesiace. Prečo?

M&V: Kľudne by sme mohli zostať ďalšie tri mesiace, aj tak by to nestačilo. Brazília má rozlohu 8,5 milióna km2. Je tu absolútne všetko – hory, pláže, prales, kultúra, história, skvelé jedlo a ešte lepší ľudia. Keby sme nemali pevný dátum stretnutia s kamarátkou v Kolumbii, tak by sme tam snáď pobehovali ešte doteraz.

Na aké miesta sa na cestách vydávate radšej – za tými komerčnejšími alebo skôr za tými divokejšími?

M&V: Čím sme starší, tým menej si užívame davy. Keď je niečo pekné a zaujímavé, je dosť možné, že tam bude viacej ľudí. To nás určite neodrádza, ale pokiaľ sa dá, snažíme sa vyhýbať organizovaným zájazdom.

Deväťdesiatdeväť percent všetkých ciest si organizujeme sami, nemáme problém sa vybrať na deväťdňový trek, terigať sa 40 hodín autobusom po ceste, ktorá neexistuje, ak to znamená, že  uvidíme niečo, čo stojí za to. Milujeme historické mestá, kopce, pláže. Nám sa vlastne páči všade, kde sú milí a usmievaví ľudia a kam sa nedá dostať inak ako po svojich.  

Pripravujete si cestovateľský itinerár?

M&V: Pred cestou sledujeme blogerov, študujeme príručky, aby sme sa s krajinou zoznámili. Je to super spôsob, ako sa na ďalší trip začať tešiť. Na mieste aj tak všetko pomeníme, lebo najlepšie sa nám osvedčilo rozprávať sa s domácimi alebo s cestovateľmi, ktorí nám na základe vlastnej skúsenosti aj tak odporučia tie najlepšie miesta. Na základe našich zážitkov sme zostavili odporúčania pre itinerár po Brazílii.

Hory alebo mesto? S čím sa bude Brazília spájať viac vám?

M&V: Kto sa chce vyhnúť mestám a stráviť čas iba v prírode, nebude mať žiaden problém a naopak. My sme si dali z každého rožka troška. Super bolo, že sme počas našich ciest spoznali ľudí, ktorí nás pozvali aj v Brazílii k sebe domov a ukázali nám lokálny život zo všetkých strán. Brazília sa nám už navždy bude spájať s pohostinnosťou domácich a ich umením si užívať život.

Ktoré z miest, ktoré ste navštívili, by ste odporučili zvážiť pri ceste do Brazílie našim čitateľom?

M&V: Dva týždne sme strávili v menej známom národnom parku Chapada Diamantina. Je plný vodopádov, baníckych mestečiek, hipisákov, jogínov a jaskýň s tou najkrajšou modrou vodou na svete. My sme boli mimo hlavnej sezóny a napriek tomu, že sme diamanty nenašli, sme si výlet poriadne užili. 

Neďaleko Ria, len tri hodiny cesty autom, sa nachádza Lumiar. Sťahujú sa tam mestom vyčerpaní Brazílčania a vlastne ľudia z celého sveta hľadajúci pokoj, spiritualitu a zmysel života. V tejto časti krajiny žije mnoho ľudí nasledujúcich náboženstvo zvané Church of Ayahuasca. Pokiaľ sa zaujímate o šamanské rituály, Lumiar je to pravé miesto.

Samozrejme nedá sa nespomenúť Amazonský prales. Pľúca zemegule boli náš vianočný darček, na ktorý len tak ľahko nezabudneme.

Aká bola jungle adventure v Amazonskom pralese?

M&V: Divoká, nespútaná, veľmi vlhká, plná štípancov, oči otvárajúca, poučná, proste jedinečná.

Je brazílska časť pralesa prístupná aj osamote alebo potrebujete sprievodcu?

M&V: Do pralesa sa dá dostať aj na vlastnú päsť, jednoducho si zoberiete loďku, necháte sa vyhodiť niekde pri brehu a môžete začať vlastnú jungle adventure. Ale to by sme asi neodporúčali. Stratiť sa v pralese nie je sranda. Sme radi, že sme našli sprievodcu, ktorý nám všetko vysvetlil, ukázal.

Vďaka nemu sme videli omnoho viac fauny a spoznali veľa flóry, o ktorej sme ani nechyrovali. On vedel, kam sa vybrať s lodičkou, aby sme mali najväčšiu šancu pozorovať riečne delfíny. Vedel, kde je bezpečné sa kúpať v rieke bez toho, aby nás zožrali pirane.     

Je cítiť, že z pralesa ubúda?

M&V: Tie časti, kde sa rúbe vo veľkom, sme nevideli. Tam kde sme išli, bolo nádherne, zeleno, čisto. To ale neznamená, že prales nie je ohrozený alebo že by jeho záchrana nemala byť našou prioritou.

Mali ste šťastie na divoké zvieratá?

M&V: Boli ich kopy – pirane, riečne aj ružové delfíny, kajmany, leňochody, opice, všelijaké vtáky, hmyz, škorpióny či papagáje. Proste pecka.

Nestali ste sa náhodou svedkami odchytávania kajmanov? Stále je to obľúbená tradícia domorodých obyvateľov aj zahraničných kupcov.

M&V: Jediná negatívna skúsenosť, akú sme mali, bola náruživosť nášho sprievodcu ukázať nám kajmana zblízka. Na Štedrý večer sme prespávali uprostred džungle, len tak pohodení v hamakoch. Po skvelej večeri na ohni nás zobral na nočnú plavbu bárkou. Vtedy je kajmany najlepšie vidieť, lebo im vo svetle lampy žiaria oči. Prvé pokusy chytiť kajmana boli do rúk, ale ani po dvoch hodinách sme neboli úspešní. Bolo vidieť že Samir, náš sprievodca, stráca trpezlivosť.

Pre nás bol zážitok už len byť tam a vidieť tú prírodu, nemuseli sme nič odchytávať. Nakoniec sa Samir rozhodol použiť kopiju. Kajmana chytil, ale my sme sa celý čas obávali, že mu ublížil. Neskôr sme ho vypustili späť do vody, ale s pocitom, že sme mu spôsobili enormný stres, ktorý za to, že sme si ho mohli chytiť, určite nestál.

Stretli ste v pralese aj miestnych obyvateľov? Ako hlboko ste vlastne zašli?

M&V: Do Amazónskeho pralesa sme vošli z mesta Manaus, ktoré je už celkom hlboko vo vnútrozemí a odtiaľ sme cestovali ešte pol dňa „into the wild“. Žijú tam domorodé kmene aj potomkovia domorodcov, ktorí už prešli na náš spôsob života. Samozrejme s menšími obmenami.

Juh krajiny sa ľuďom žijúcim v pralese trochu vysmieva, že nič nerobia, že nemyslia dopredu. My sme to ale vnímali inak. Ľudia z pralesa si berú len toľko, koľko potrebujú. Nerobia si zásoby na päť rokov dopredu, nepestujú plodiny v záhrade. Jedia len to, čo je momentálne v sezóne dostupné, v rieke alebo v lese.

Kde ste sa cítili bezpečnejšie, v divočine alebo v mestách?

M&V: Asi skôr tam, kde je menej ľudí. Ale v skutočnosti sme sa cítili bezpečne všade. Domáci nám vždy vysvetlili, kam netreba chodiť a všetko bolo v poriadku. Dokonca sme si trochu v Brazílii aj zastopovali alebo použili Blablacar, hoci nehovoríme po portugalsky.

Navštívili ste aj favelas? To je jedna z ďalších vecí, ktoré vraj domácich hnevajú. My cudzinci ich z médií vnímame negatívne, ako getá plné kriminálnikov, no oni vo favelas vedú komunitný život, kde na prvom mieste je spoločenské blaho.

M&V: Jasné, v jednej sme dokonca bývali päť dní. Favelu sme si vybrali ako miesto prenocovania, pretože to bola najlacnejšia alternatíva ubytovania, samozrejme nevediac, že je to preslávené geto. Rio nie je úplne lacná destinácia. Našli sme si ubytovanie, ktoré sa nám zdalo relatívne cenovo prijateľné a až keď nás tam dvaja taxikári odmietli odviezť, došlo nám, o čo asi ide.

O polnoci sme si to namierili pešo cez favelu s veľkými ruksami. Na každom rohu, v najväčšej tme, sedeli mladí chalani s vysielačkami v ruke. Zdalo sa nám, že na nás dávajú pozor, aby sa nám nič nestalo. Aj sme niekoľkých prekvapili, keď ich Veronika neskoro zbadala a od ľaku vykríkla. Až neskôr nám bolo vysvetlené, že dávajú pozor, aby sme ich neprekvapili pri tom, ako kšeftujú.

Na blogu ste písali, že kým človek dodržiava počas svojho pobytu v Brazílii bezpečnostné pravidlá, nemalo by sa mu nič stať. Aké sú to?

M&V: Hlavnou zásadou je nesprávať sa hlúpo, neohŕňať nosom nad vecami, ktoré sú pre domácich bežné. Byť milý a slušný sa nám zatiaľ vyplatilo najviac. Nenosíme šperky a hoci máme drahú filmársku techniku, zbytočne sa s ňou nechválime. Jednu zásadu ale dodržiavame vždy – v autobuse, hlavne počas nočných presunov, si malý ruksak s dokladmi, laptopom a všetkými dôležitými vecami vždy držíme vpredu. Nikdy ho nepoložíme na zem, ani hore do odkladacieho priečinku. Proste ho nepúšťame z rúk.

O Salvadore ste vo svojom blogu napísali, že je to Afrika mimo africký kontinent. Zmestí sa Afrika s celou svojou rozmanitosťou do jedného mesta aj so všetkými svojimi 54 unikátnymi krajinami?

M&V: V Brazílii bol v minulosti najväčší trh s otrokmi dovážanými z Afriky. Tí boli prevažne z Angoly, Konga, Senegalu, Mali, Ghany, Nigérie a podobne. Preto je to obyvateľstvo tak premiešané, a preto sú v Brazílii ľudia tak krásni. V Salvadore je to veľmi citeľné. Žije tam 95 percent obyvateľstva afrického pôvodu. Afrika je úplne všade: v jedle, hudbe, v športe aj v architektúre.

Čo z toho, čo ste v Brazílii ochutnali, by ste si dali hoci aj hneď teraz?

M&V: Dozlatista opražený Pastel (cestíčko) plnený vnútornou časťou palmy. Je to síce nezdravá, ale zato výborná a super lacná street food mňamka. Z tých zdravších jedál určite Açaí, čo sú amazonské bobule, ktoré sa podávajú buď ako nápoj alebo ako smoothie či zmrzlina. Sú označované nálepkou superfood, dodávajú energiu a servírované s granolou a ovocím sú tou najzdravšou pochúťkou sveta. Teda aspoň pre nás. A samozrejme už vyššie spomínané Churrasco, brazílske steaky na grile.   

Akým jazykom sa okrem portugalčiny v krajine dohovoríte ako turisti?

M&V: Vo väčších mestách sa dohovoríte aj po anglicky. My sme zväčša používali španielčinu a v pohode sme sa dorozumeli.

Dobrovoľne ste absolvovali aj cestu s Ayahuasca. Čo si pod tým máme predstaviť?

M&V: Ayahuasca je medicína, ktorá sa v Južnej Amerike používa tisícky rokov. Ceremónia sa spája s poznaním samého seba, otvorením sa duchovnej ceste, s liečbou chorôb či vyriešením základných ľudských otázok pod dohľadom šamana. Dôležité je poznamenať, že sme ayahuasca vôbec nehľadali, proste si nás našla sama.

V Brazílii sme spolupracovali s Yoga retreat centrum. Výmenou za Maťove filmárske umenie nás zobrali na týždennú dovolenku, kde sme okrem iného cvičili yogu, stravovali sa výlučne vegetariánskym jedlom, behali po horách, raftovali a meditovali. Až neskôr nám došlo, že celý týždeň bol prípravou na ceremóniu, ku ktorej sme boli prizvaní aj my.

Veronika napísala, že ste z toho zošaleli. Ako ste to mysleli?

M&V: Každý prežíva ceremóniu inak. Maťo vystúpil sám zo seba, celý večer pozoroval v dvojici seba samého a svoje racionálne ja. Riešili spoločne všetky životné otázky, ktoré ich napadli. Žiadne problémy, žiadne veľké emócie, hlavne absolútna spokojnosť so všetkým a so svojim životom.

Ja som si zase prešla rozličnými fázami, od príjemného pozorovania vlastného správania, cez absolútne peklo, až po uvedomenie si celého vesmíru. Keď mi zabrala druhá dávka ayahuasky a nedokázala som už racionálne ovládať svoje myšlienky ani pocity, tak to naozaj bolo, ako keby som zošalela. Všetko na mňa padalo, celý svet ma chcel zadusiť. Chvalabohu som sa odvážila požiadať o pomoc šamanku, tá ma vyviedla von, kde som zo seba vytancovala všetkých démonov a objavila vnútornú silu, o akej som ani nechyrovala. Čo Vám budeme hovoriť, na základe jednej skúsenosti sa z nás asi stali hipisáci.

Kam pôjdete najbližšie?

M&V: Najbližšie sa chystáme na letnú bicyklovačku z Amsterdamu na Slovensko po cyklotrasách Eurovelo, ktoré vybudovala Európska únia. Minulý rok sme absolvovali podobnú cestu od Atlantiku až na Slovensko, veľmi sa nám tento štýl cestovania zapáčil.


Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne ponuky pre našich čitateľov


  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
    • Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
    • Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
    5/5 - (2 votes)
Komentáre

Diana lepšie umýva riad, ako varí. Aj preto tak miluje svojho chlapa, čo sa v kuchyni snáď narodil. Na psy nedá dopustiť, na tie svoje, ani na tie z OZ Pes v núdzi. Ostatne, ako na všetky iné zvieratá. Keby mohla v živote vycestovať už len jediný raz, vrátila by sa domov k mame Esther, do Kene, na Aloo Drive do domčeka nad zátokou.

Hore