Nájdeš nás aj na:

Cestopisy

Od oltáru do Santiaga. Keď dva rôzne druhy vyrazia na jednu púť

Od oltáru do Santiaga. Keď dva rôzne druhy vyrazia na jednu púť

Keď sa povie svadobná cesta, väčšina z nás si zrejme vybaví palmový raj s priezračne tyrkysovou modrou vodou a pár spokojne sa tváriacich novomanželov sediacich na bielej pláži a pozorujúcich dychberúci západ slnka. O nich to dnes ale nebude. Jana a Lukáš sa hneď po svadbe postavili veľkej výzve – Svätojakubskej púti.

Reklama

Presne 4.8.2018, tri dni po ich veľkom dni, sa so zbalenými batohmi a dvoma cestovateľskými denníkmi, čo bolo v tej chvíli všetko, čo mali (keď nepočítame jeden druhého), vydali z ich domova v Kuřimi smer španielske Santiago de Compostela. Pýtate sa na dopravný prostriedok? Žiadny – keď vynecháme 2 kilometre, ktoré boli nútení preplávať na lodi (jedinom dopravnom prostriedku, do ktorého počas cesty nastúpili), prešlapali si to pekne po svojich cez Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko až do Španielska.

Mapa cesty – z Kuřimi rovnou do Santiaga a odtiaľ ešte na pobrežie do mesta Finesterra

Svadobná cesta Jany a Lukáša v číslach

  • 5 krajín, cez ktoré prechádzali
  • 3 327 zdolaných kilometrov
  • 103 dní strávených na ceste
  • 10,5 + 12 kíl na chrbte (bez jedla a vody)
  • 2 denníky, do ktorých si každý zvlášť zaznamenával svoje dojmy a ktoré sa stali námetom na knihu

Čítate správne, kniha. Ich nápad zachytiť celé putovanie z dvoch pohľadov – mužského a ženského zaujalo nakladateľstvo Grada a Petr Urban sa pripojil s trefnými ilustráciami. Výsledkom je dielo zachytávajúce tragikomický príbeh novomanželskej pešej púte z Kuřimi až k Atlantiku. Nám sa podarilo vyspovedať každého zvlášť a vy si môžete prečítať, ako by sami povedali, obojpohlavný rozhovor o ich zážitkoch z cesty.

Finesterra – ďalej už to nepôjde

V koho hlave sa zrodil nápad poňať svadobnú cestu práve takto? Ako reagoval/prežíval situáciu ten druhý?

Jana: Vlastne si ani nie som istá, ako to vzniklo. Ja som chcela ísť na túru do Nepálu a Lukáš to evidentne nejak zle pochopil…

Lukáš: To, že sa nakoniec jednalo o svadobnú cestu, bola súhra šťastných náhod, pretože sa nám svadbu podarilo zorganizovať behom dvoch mesiacov. Zatiaľ čo cestu samotnú sme plánovali už pol roka vopred.

Prečo si si myslel(a), že to s tebou taký dlhý čas partner zvládne? Mal(a) si nejaké obavy?

Jana: Nemyslela som si, že to so mnou Lukáš zvládne. A už vôbec som nedúfala v to, že to zvládnem ja s ním. To bola moja najväčšia obava.

Lukáš: No, nemyslel. Mal som obavy, že nás to jednoducho prestane baviť, čo sa našťastie nestalo.

Aj napriek nástrahám na ceste v podobe desiatok rakúskych kliešťov alebo napríklad Janinho zápalu šliach všetko zvládli.

Santiago de Compostela

Ako si to vyriešil(a) v práci? 103 dní je dlhá dovolenka…

Lukáš: Tým najelegantnejším spôsobom – výpoveďou a vzdania sa všetkých neistôt.

Jana: Keď sme cestu plánovali, tak sme práve pracovali v Írsku a vedeli sme, že sa budeme vracať do Čiech. Skončiť s prácou sme teda museli, aj keby sme cestu nepodnikli.

Išlo ti balenie ľahko? Bral(a) si si iba úplné minimum? Mal(a) si niečo, čo partner nemal?

Jana: Balenie mi išlo perfektne, aj keď Lukáš by určite tvrdil niečo iné. Mali sme naozaj len to najnutnejšie… teda až na mapy Škótska, ktoré som v batohu objavila čisto náhodou druhý deň cesty. Trvalo ďalších niekoľko týždňov, kým sme ich poslali späť do Česka. A hádajte čo, naozaj som ich nevyužila.

Lukáš: Čo so sebou“ bola, okrem „Kedy?“ a „Kadiaľ?“, základná otázka. Každý má svoje minimum niekde inde. Janča by asi neoželela svoju zrkadlovku, ale tričká jej stačili dve. To nech si každý preberie podľa seba. 😀 Pravdou je, že naša výhoda spočívala v zdieľaní vecí ako napríklad varenie, stan, dokonca aj uterák sme mali spoločný. Na druhej strane sme presne nevedeli, aká chladná bude jeseň, takže sme boli pripravení si jednu vrstvu dokúpiť.

Výstroj Jana a Lulkáš zhadzovali vždy večer. Podobných miest na spanie bolo po ceste niekoľko.

Je niečo, čo si si bral(a) so sebou a potom si to ani nevyužil(a)?

Jana: Práve tie mapy Škótska.

Lukáš: Nevyužili sme iba všetky veci z lekárničky, vďakabohu. Inak sme využili všetko. Pravdou ale je, že fotenie Janču počas cesty celkom omrzelo a nakoniec by stačil kompakt.

Bolo ťažké si dohodnúť plán cesty? Kto mal hlavné slovo?

Lukáš: Áno. Jana, hoci viem, že odpovie niečo v zmysle: „Vždy šlo o kompromis.“ Nešlo! Išlo o ústupky – ústupky z mojej strany.

Jana: Rada nechávam veci na náhode, zatiaľ čo Lukáš je organizačný typ, takže plánovanie bolo isto na ňom. Dokonca si do mapy zaznačil všetky záchytné miesta, kempy a väčšinu hotelov. Horšie bolo, keď mu plány nevychádzali. V ten moment začal vyšilovať. To, že to nemohol zvaliť na mňa, situáciu iba zhoršovalo.

Z Českej republiky vyrazilo v roku 2018 pešo do Santiaga celkovo 27 pútnikov.

1000 kilometrov z celkových 3 326

Ako sa zrodil nápad, že si každý bude písať svoj denník?

Lukáš: Zrodil sa už pred cestou. Chceli sme si knihu vydať samonákladom a obdarovať kamarátov. Náhoda však chcela to, aby sme sa počas zapisovania zoznámili s Urbanovými a spoločne s nimi knihu ponúkli nakladateľovi. Tí nás najskôr odmietli, pretože žáner nespadal do ich portfólia, ale ukážku dostali aj napriek tomu. Hneď na ďalší deň si to rozmysleli a ponúkli nám spoluprácu, pretože sa im „obojpohlavný denník“ páčil.

Jana: To je ďalšia Lukášovina. Ja som k tomu bola donútená. Nerada si píšem denník. Vždy som to vydržala maximálne týždeň, ale vtedy sa z toho postupom času stala taká moja terapia, takže sa to dalo prežiť.

Pokiaľ sa nemýlim, mali ste so sebou stan. Aký máš vzťah k stanovaniu? Boli chvíle, kedy by si preferoval(a) väčší komfort?

Lukáš: Stan poskytoval skvelý komfort, až na to, že výrobca zabudol na sprchu a niveláciu podlahy.

Jana: Stanovanie milujem. Stanovanie s Lukášom je ale fyzicky i psychicky veľmi náročná záležitosť. Nejedná sa o stanovanie samotné, ale hľadanie miesta. Žiadne mu nebolo dosť dobré a bol presvedčený, že nás niekto objaví, niečo prejde alebo zožerie.

3krát za cestu sa Jana s Lukášom vyspali v posteli – 2krát na fare a 1krát v ubytovni pre pútnikov. Inak spali v stane, pod širákom alebo v miestnych prístreškoch.

Prístrešok v Rakúsku

Kto je lepší kuchár na cestách? Aká je tvoja špecialita na cestách? Prípadne, čo ti najviac lezie hore krkom?

Jana: Najlepší kuchár je hlad. Ale inak sú naše kuchárske (ne)schopnosti celkom vyrovnané. Chceli sme čo najmenej zaťažovať chrbát, preto bolo jedlo akési stereotypné. Instantné cestoviny, oriešky, syry… Rýchlo nám to liezlo aj ušami.

Lukáš: Myslím, že Janča vie uvariť tú najlepšiu instantnú polievku na svete! Najviac sa mi dvíhal kufor zo smradlavého syru, ktorého aróma bola umocnená teplotami a tým, že som ho v batohu ťahal tri dni, kým som sa nakoniec odhodlal vyhodiť ho.

Objavilo sa v priebehu cesty niečo, na čo si nebol(a) pripravený(á)?

Jana: Keď človek podnikne takú cestu, tak sa vždy vyskytne nejaká udalosť, na ktorú sa nedá pripraviť, ale práve s tým treba počítať a v tom je, podľa mňa, čaro cesty.

Lukáš: Hlad, kliešte, Jančine „samonasery“… Bolo dosť vecí, na ktoré sa nedá pripraviť, ale dá sa na ne zvyknúť.

„Zo začiatku sme sa stretávali s vysokými teplotami. V deň, keď sme vychádzali bolo viac ako 35 °C v tieni a my sme išli, bohužiaľ, väčšinou na slnku.“
Lukáš

Jana, Lukáš a silné slnko v Pyrenejách

Určite boli lepšie a horšie dni. Máš nejaké rady na zvládanie krízy / zlepšenie nálady?

Jana: Jedlo! Super je čokoláda. Ani trochu super nie je, keď vám ju niekto celú zje.

Lukáš: U Janči platí päť zásad, ktoré by sa dali označiť za návod k jej použitiu. Sú to predovšetkým prvé tri rady – kŕmiť, kŕmiť, kŕmiť, potom sprchovať, občas pochváliť.

Aká chvíľa pre teba bola ideálna na písanie denníka?

Jana: Taká chvíľa nie je.

Lukáš: Hlavne tie, keď bola zlá nálada. Písanie denníka sa stalo takou našou terapiou. Mohli sme sa tam vypísať z nálady a posťažovať sa.

Teplo vystriedala snehová nádielka pred španielskym mestom Burgos

Líši sa tvoj štýl zápisu od zápisu partnera?

Lukáš: Áno. Ja neudržím niť. Janča pre zmenu nenechá niť suchú, a to predovšetkým na mne.

Jana: Jednoznačne! Moje zápisky sú pravdivé, zatiaľ čo Lukáš dosť často realitu pozmeňuje, rád si vymýšľa a preháňa. Napríklad keď napísal, že som otravná – taká blbosť.

Aké ženské vlastnosi sú pri takej ceste výhodou a aké napak nevýhodou?

Jana: Výhodou je taká vlastnosť, ktorá sa príliš neprejavuje, nevýhodou naopak taká, ktorá sa prejavuje až príliš. Skrátka všetkého veľa škodí.

Lukáš: Myslím, že ženská intuícia nám prišla veľakrát vhod. Nevýhodná je predovšetkým náladovosť. Tá sa našťastie prejavovala len v jednomesačnom intervale.

Francúzsko prechádzali Jana s Lukášom najdlhšie. Bolo to viac ako 1 100 kilometrov. Ľudia mali o ceste povedomie a boli veľmi nápomocní.

Francúzske mestečko Conques – jedno z hlaných pútnických miest vo Francúzsku

Aké mužské vlastnosti sú pri takej ceste výhodou a aké naopak nevýhodou?

Jana: S mužskými vlastnosťami je to tak ist ako so ženskými.

Lákuš: Myslím, že výhodou je nebojácnosť, na to mám Janu. Bohužiaľ, má aj nie úplne dobrú mužskú vlastnosť a tou je tvrdohlavosť.

Absolvoval(a) by si cestu znovu? Prípadne, čo by si zmenil(a)?

Jana: Určite absolvovala a nezmenila by som vôbec nič. Teda možno by som si nabudúce nebrala mapy Škótska.

Lukáš: Radšej by som skúsil niečo nové, pokojne i dlhšie a radšej opačným smerom, teda na východ.

Podrážky na topánkach postupne ubúdalo, ale vlasy a fúzy pribúdali

Aký bol tvoj najlepší a najhorší zážitok z cesty?

Jana: Nedá sa vybrať ten najlepší. Prekrásnych zážitkov bolo veľa, napríklad keď nás ubytoval farár Stanislaus a pozval nás na večeru; keď sme boli v Conques na omši, ktorú slúžili benediktínski mnísi; keď som po prvýkrát uvidela ligotajúcu sa hladinu oceánu… takých zážitkov je neúrekom. A tie zlé? Tie boli väčšinou spojené s nedostatkom. Nedostatkom jedla, sprchy, tepla, sucha, čokolády… Ale aj na tie rada spomínam.

Lukáš: Každý deň sa stalo niečo dobré aj niečo nedobré. Pozitívnych zážitkov je našťastie viac a vybrať si to naj z jedného či druhého konca sa nedá.

Čo ti cesta dala, prípadne vzala?

Jana: Dala mi veľa zážitkov a skúseností. Napríklad som bližšie spoznala rôzne národy. Napríklad Francúzi boli veľmi príjemným prekvapením. To, akí skutočne sú, vôbec nekorešpondovalo so všeobecnou mienkou o nich. Oni by pre vás skutošne urobili prvé a posledné.

Lukáš: Dala mi pochopiť, čo k životu naozaj potrebujem – teda skoro nič.

Príroda všade naokolo

Aktuálne sú síce uzavrené hranice, ale keby sme sa bavili o budúcnosti, aké sú tvoje ďalšie cestovateľské plány a sny?

Jana: Určite sa chcem pozrieť do Nepálu, otázkou však je, ako si to môj drahý muž vyloží tentokrát.

Lukáš: Chcel by som konečne vidieť miesto, odkiaľ podľa mojej ženy pochádzam. Bohužiaľ sú lety na Mars ďaleká budúcnosť. Nie, teraz vážne. Lákajú ma všetky krajiny, ktoré nepodľahli zásahu človeka.

Obal knihy

Krst knihy a dobročinná dražba mali okrem iného za cieľ podporiť centrum Paraple. Kvôli aktuálnej situácii boli udalosti zrušené. Sľubované besedy sa však presúvajú na jeseň! Vyrazte si Janu a Lukáša vypočuť osobne.

Niečo málo o Svätojakubskej ceste

Celá Európa je pretkaná trasami, ktoré vedú do Santiaga de Compostela. Niektorí pútnici (tak ako Jana a Lukáš) odtiaľ pokračujú ešte 100 km ďalej až na samotné pobrežie do mesta Finisterra. To bolo kedysi považované za koniec sveta, respektíve pred objavom Ameriky sa verilo, že sa jedná o najzápadnejší bod známeho sveta.

„Zvláštne bolo, že cestou zo Santiaga na Fisterru sme stretávali ľudí opäť minimálne a vidieť ligotajúci sa oceán po sto dňoch cesty bolo dychberúce.“
Lukáš

V stredoveku bol cieľom púte hrob svätého Jakuba a cesta tak získavala náboženský rozmer. Absolvovanie púte bolo akýmsi prostriedkom k očisteniu či výrazom zbožnosti. V súčasnej dobe sú motívy pútnikov rôzne, napríklad rozmanitá a meniaca sa príroda, duchovné poznanie, zdolanie turistickej výzvy, spoznanie miestnych obyvateľov alebo ostatných pútnikov. Nech už sa na púť vydávajú z akéhokoľvek dôvodu, spojuje ich cieľ cesty, Santiago de Compostela.

Na získanie Compostely (preukaz o vykonaní púte) je potrebné prejsť aspoň posledných 100 kilometrov a preukázať sa credenciálom. V roku 2018 získalo Compostelu 327 378 pútnikov.

Credencial s prvou pečiatkou. Tá znamená označuje etapy

Zdroje: www.ultreia.cz

Zdroj použitých fotografií: archív Jany a Lukáše

Mohlo by vás zaujímať:


Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne ponuky pre našich čitateľov


  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
    • Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
    • Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
    5/5 - (2 votes)
Komentáre

Tereza je českou rodáčkou z Vysočiny. Miluje kopce, lesy a rozkvitnuté lúky. Možno aj preto bola vždy presvedčená, že najlepší spôsob na cestovanie je pešo. Potom, čo sa ale zoznámila so surfovaním v Portugalsku jej k srdcu prirástol aj oceán. A keď práve necestuje, vždy si rada zacvičí jogu, posedí pri táboráku alebo sa stará o svoje izbové rastliny.

Hore