Marakeš: Kultúrny šok, úžasné trhy, čaj z mäty, Atlas a Star Wars

Marakeš, kráľovské sídelné mesto, nachádzajúce sa v strede Maroka na úpätí pohoria Atlas, ktorého biele končiare (v závislosti od ročného obdobia) si všimnete už počas letu pri vstupe nad africký kontinent a budú vás sprevádzať až po pristátie na novom medzinárodnom letisku skoro v centre Marakeša.

Reklama

Z Viedne trvá let zhruba 3 a pol hodiny a z letiska ste v starom aj modernom centre pomerne rýchlo, cesta trvá len asi 15 minút po pekných dvojprúdových cestách. Na návštevu tohto mesta by som odporúčal zvoliť začiatok jari, keď teploty dosahujú okolo 20 stupňov (od cca 10 stupňov v noci až po cca 25 stupňov cez deň) a počasie tam je celkom stále – slnečné (nezabudnite si opaľovací krém).

Riad – domácke miesto na ubytovanie

Ak radi spoznávate nové kultúry, určite odporúčam ubytovanie v Riadoch (niečo ako penzión na Slovensku). Riad pozostáva z átria (vnútorného dvora, môže byť prekryté, aby do neho nepršalo), kde dookola sú umiestnené vchody do izieb pre hostí. Na prízemí sa môže nachádzať aj malý bazén a jedáleň. Riad má pomenej izieb, náš mal asi len päť a jeden strešný apartmán na streche, kde bola aj terasa a kde bolo možné si posedieť a pokochať sa výhľadom na okolité mesto.

Staré mesto je obkolesené hradbami, je tvorené hlavne úzkymi uličkami, kde sú na oboch stranách obchody, alebo v odľahlejších uličkách vchody do obytných domov. Do uličiek sa autá nezmestia, ale za to sa tam domáci radi preháňajú na motorkách, takže je dobré stále dávať pozor kam sa človek pohne. Do hotela, alebo Riadu vám batožinu rád odnesie „porter“ na drevenom vozíku. Za túto službu sa dáva sprepitné 2 eurá a verte, že ju oceníte, ani nie kvôli tej batožine, ale že bez neho by ste hotel alebo riad ťažko v tých uličkách hľadali.

Aj Eurom sa dá platiť

V Maroku sa platí Dirhamom, kurz na jar roku 2017 bol cca 10 Dirhamov za jedno Euro, čiže sa to pomerne ľahko počítalo. Zmeniť peniaze je možné priamo na letisku, ale aj v meste je pomerne veľa zmenárni, osobne však preferujem výber z bankomatu, kde býva najlepší kurz. Zaujímavé je, že v starom meste na trhu a aj v niektorých reštauráciách sa dá platiť bezproblémovo Eurom, akceptujú aj drobné a centy. S čím je však problém hlavne na trhu, je s vydávaním z väčších peňazí, už vydať z 200 Dirhamov je problém, preto odporúčam priniesť si veľa drobných Eur, alebo rozmieňať veľké peniaze v reštauráciách.

Ceny v turistických častiach nie sú najlacnejšie, keďže sem chodí veľa turistov. Jedlo sa v pouličných stánkoch pohybuje okolo 2 – 5 Eur, v reštauráciách na hlavnom námestí Jemaa el-Fina, ktorá každá má krásnu terasu na druhom alebo treťom poschodí, z ktorých je výhľad na námestie s trhom, sa pohybuje od cca 4 Eur za kuskus s mäsom alebo zeleninou až po cca 20 Eur za trojchodové menu.

Tajin, Tajin, kuskus a zase raz Tajin

Najčastejšie ponúkaným národným jedlom je Tajin. Ide o jahňacie alebo kuracie mäso dusené so zeleninou, ovocím, koreninami v špeciálne vyzerajúcom hrnci, v ktorom sa aj podáva. Väčšinou býva súčasťou trojchodového menu, kde sa začína šalátom/mi s domácim kukuričným alebo pšeničným chlebom, následne prinesú Tajin a na záver sladké potešenie vo forme sladkého zákusku, sladkého pohára s ovocím, alebo len mandarínkami v závislosti od reštaurácie.

Keď hovorím o mandarínkach, tak tie rastú v Marakeši snáď v každom parku a cesty sú lemované obsypanými stromami s dozretými plodmi. Ďalším ponúkaným jedlom je kuskuk a to buď so zeleninou, alebo so špízom s mäsom. Na pitie si určite treba dať mätový čaj z čerstvej mäty s veľkým množstvom cukru podávaným v krásnych čajníkoch –  je výborný, osviežujúci a vďaka cukru dodá aj energiu.

Obľúbeným dezertom sú palacinky, ktoré často dostanete aj v hoteli na raňajky. Na výber sú 2 varianty, buď klasické francúzske s džemom či sezónnym ovocím alebo marocké s medom. Tie sú hrubšie, mastnejšie a chrumkavé.

Nákupom neodoláte

Keď prídete do Marrakéša, jednou z vašich aktivít bude určite. Hlavný trh začína na hlavnom námestí Jemaa el-Fina. Tu si môžete dať spraviť Henu (kresbu na ruku), pozrieť si zaklínačov hadov, odfotiť sa s opicou, alebo kúpiť si výborný čerstvo vytlačený džús z pomarančov, jahôd, citrónov, alebo iného ovocia. Pomarančový stojí za dva deci asi 40 centov a mixovaný 1 euro, čiže piť ho budete ako aj my, pri každej príležitosti. Ak sa už nabažíte jedla, pitia a kultúry a máte čas a peniaze môžete sa povoziť na koči ťahaného koňmi a urobiť si prehliadku mesta.

Pri nakupovaní si dajte pozor, v úzkych uličkách a zákutiach je jednoduché stratiť smer (ani Google Mapa nám nepomohla), avšak pri najhoršom sa vždy dostanete na hlavné námestie. Pri prechádzkach vás očaria krásne kožené výrobky z ťavej kože, či už tašky, alebo topánky, nádherné šatky, všadeprítomné koreniny od výmyslu sveta, keramika, kozmetika z argánového oleja, sušené ovocie atď. Ak sa zatúlate hlbšie do uličiek na trhoch, dostanete sa do oblastí, kde každá ulička má svoj špecifický tovar, obchodíky sú striedané dielničkami, kde sú niektoré tovary vyrábané ručne a kde panuje aj menší zhon.

Pri nákupoch na trhu nezabudnite, že o všetkých cenách treba diskutovať a zjednávať. Nám sa darilo zjednať úvodnú cenu na zhruba 30%-40% z jej pôvodnej výšky. Predavači sú už veľmi skúsení a majú rozličné stratégie, ako čo najlepšie obalamutiť cudzincov, od zaliečania sa rozličnými komplimentmi, cez pozvanie na čaj, až po špeciálne predajné metódy, kde pri predaji krému vám najprv vymasírujú ruku, potom ju nakrémujú a máte si pozrieť rozdiel s nevymasírovanou a vymasírovanou a natretou rukou, že tá nevymasírovaná je oveľa bledšia (aj musí byť, keď nie je prekrvená z predchádzajúcej „masáže“). Najlepšie je vždy si dopredu povedať cenu, akú ste za danú vec ochotní zaplatiť a tej sa držať a radšej nekúpiť ako preplatiť. Veľa ráz sa stane, že ak aj odídete, predavač za vami bude kričať ešte nižšiu cenu, netreba sa báť odmietnuť ponuku a byť asertívny, avšak ak s cenou súhlasíte a podáte si ruky, treba ju už zaplatiť.

Všade sa viac-menej dohovoríte po anglicky, avšak z čias francúzskej nadvlády sa zachovala aj francúzština, ktorou plynule hovorí skoro každý Maročan.

V rámci bezpečnosti, pokiaľ sa pohybujete po turistických oblastiach, netreba sa ničoho báť, samozrejme v tlačenici na trhu si treba strážiť svoje cennosti. Hlavné pamiatky v Marrákeši sú strážené policajtmi so samopalmi a keď sme vyšli na výlet cez pohorie Atlas, tak na druhej strane pohoria sme na ceste stretli asi 4 policajné kontroly. Pozor si treba dať na podnikavých Maročanov, ktorí vám pri prechádzke po starom meste sľúbia, že vás zavedú na nejaké zaujímavé miesto a pritom vás zavedú niekam, kam ste ani nechceli ísť a nie je tam nič zaujímavé a vypýtajú si za to drobné (aj päť eur, nakoniec odišiel s dvoma).

Za pamiatkami Marrákeša

Na prehliadku Marrákeša by som počítal 2 dni aj so započítaní nákupov, aby ste stihli vidieť naozaj všetko a zbytočne sa neponáhľali. Medzi top atrakcie patrí mešita Koutoubia, katakomby Saadiens, kde sú naozaj úžasné vyrezávané stropy, palác El Badi, ktorý má vežu s krásnou vyhliadkou na okolie a môžete si pozrieť, ako vyzeral palác s bazénmi a záhradou uprostred, palác La Bahia, kde sú nádherne zdobené interiéry. Ak máte ešte trochu času cestou môžete zabehnúť sa pozrieť do múzea Dar si Said a nakoniec si pozrieť školu islamu Medersa Ben Youssef, ktorá má krásne nádvorie a môžete si pozrieť miestnosti (bez zariadenia), kde voľakedy žili jej študenti.

Vstupné do každej z týchto pamiatok je v prepočte asi 2 eurá. Všetky tieto pamiatky sa nachádzajú v starom meste Medine. Poslednou zaujímavosťou je záhrada módneho návrhára Yves Saint Laurenta v novom centre – Jardin Majorelle aj s múzeom Berberov – tá je vzdialená asi 45 minúť pešo od starého centra (časový údaj platí ak cestou nezablúdite v úzkych uličkách). Záhrada obsahuje úžasné kaktusy z celého sveta s výškou aj niekoľkých metrov, krásny modrý dom v marockom štýle, v ktorom sa nachádza asi najprepracovanejšie múzeum v Marrákeši.  Vstupné je trochu vyššie, ale dá sa platiť aj kartou.

Ak prídete do Marrákeša na dlhší čas, nemusíte sa báť, že by ste nemali čo robiť. Rozličné cestovné kancelárie ponúkajú identické výlety do okolia. Veľa z týchto cestovných kancelárii má aj webové stránky s možnosťou online objednania, avšak ceny na nich sú oveľa vyššie, ako na mieste. Najlepšou voľbou je však výlet zajednať si priamo v hoteli. Cenovo v tom rozdiel nie je, a máte výhodu, že šofér alebo sprievodca príde pre Vás rovno do hotela.

Môžete sa vydať na rozličné  jednodňové výlety do pohoria Atlas (vodopády Ouzoud, údolie Ourika, alebo vyraziť na treky), viacdenné výlety na Saharu, do prímorského mesta Essaouira, alebo ako my na výlet do mesta Ouarzazate spojený s návštevou stredovekej pevnosti zapísanej v UNESCO s názvom Ait Benhaddou. Tento výlet spája cestu pohorím Atlas s návštevou predmestia púšte Sahary.

Ouarzazate – konečne Star Wars, no určite nie hlavne

Výlet začal okolo siedmej ráno, avšak kým sa všetci nazbierali, vyrazili sme až o hodinu neskôr. Po cca polhodinke sme prišli k začiatku stúpania do pohoria Atlas až do výšky 2260 mnm. Cesta bola pomerne dobrá, občas sme zastavili, aby sme si mohli odfotiť okolie a pokochať sa nádhernými až gýčovými scenériami. Pri každej zástavke nechýbali predajcovia minerálov z pohoria – „originály z pohoria“ (alebo z Číny, neviem nie som odborník).

Cestou sme míňali dediny a usadlosti, kde ľudia pestovali plodiny na políčkach zasadených do prudkých svahov a prístup k domom bol len cez prudkú cestičku, kde chodili s oslami. Autobusové zástavky tu zjavne neexistovali, stačilo čakať pri krajnici. Milo sme boli prekvapený nabielo rozkvitnutými stromami pri ceste. Ako sme zišli z pohoria na druhej strane sa krajina náhle zmenila na hnedú – vyprahnutú. Hneď sme prechádzali cez prvú z viacerých policajných kontrol (ešteže náš šofér ich už poznal a tak sme nikde nemuseli stáť). Od Sahary nás delilo už len pár sto kilometrov. Cestou sme stretávali pomerne dosť nemeckých a francúzskych turistov na karavanoch a aj cestou bolo zopár kempingov. Niet sa čo čudovať, keď hlavným zdrojom prostriedkov v tejto oblasti je turizmus.

Cesta nás zaviedla do mesta Ouarzazate, ktoré pred päťdesiatimi rokmi prakticky neexistovalo, bola to len stará berberská pevnosť. K jeho rozmachu prispel filmový priemysel. Pri jeho vstupe sme minuli hneď prvé filmové štúdia, ktorých vchod bol lemovaný egyptskými postavami. Natáčali v nich napríklad film Asterix a Obelix, ale aj americké blockbustery ako StarWars a iné. Neskôr v novej časti mesta boli ešte ďalšie štúdia.

My sme prišli do starej časti skladajúcej sa hlavne z Kasbahu, čo je pevnosť, ktorá v minulosti slúžila ako miesto obchodu a diplomacie. Pokiaľ tieto pevnosti neboli vybudované, boli časté vojny medzi rozličnými kmeňmi a až tieto pevnosti ich ukončili a tiež slúžili ako ochrana pred nájazdmi Tuaregov zo Sahary. Dnes táto pevnosť je zrekonštruovaná a neobývaná a slúži hlavne ako kulisa pre filmy a turistická atrakcia. Na jej streche sa natáčal napríklad film Princ z Perzie.

Pri prehliadke pevnosti sme dostali domáceho sprievodcu (hovoril pekne po anglicky), hneď nám vysvetlil, ako filmový priemysel zmenil túto oblasť, priniesol financie a aj to, že on tiež často účinkuje ako komparz vo filmoch, lebo pre nich je to výborný zdroj zárobku, keďže denná odmena je okolo 50-60 Eur. Tiež zavtipkoval, že jeho veľkosť brady závisí od druhu filmu, v ktorom má účinkovať, keďže v každej časti arabského sveta sa nosí iná dĺžka brady. Vysvetlil nám, prečo si filmári zvolili Maroko ako svoju základňu. To z dôvodu, že má dobrú bezpečnostnú situáciu, čo sa o zvyšku arabského sveta povedať nedá a scenérie v danej oblasti sa dajú zameniť za akúkoľvek oblasť, či ide napríklad o film odohrávajúci sa v Jemene, Afganistane alebo na mieste mimo našej planéty.

V starom meste nám ukázal, ako musia filmári maskovať novodobé elektrické káble a čo tam po nich zostane. Elektrické káble sú tu ťahané po fasáde domu, čiže filmári ich musia prekryť polystyrénom a zafarbiť, aby ich nebolo vidieť. Sprievodca nám tiež ukázal domy, ktoré si kúpili Európania, Francúzi, Švajčiar atď., ktoré si zrekonštruovali a používajú ich ako prázdninové domy na dva-tri mesiace v roku, alebo ako ubytovňu pre turistov a po zvyšok roka sa im o tieto domy starajú domáci. Cena domov pre príchodom Európanov bola asi 400 Eur za dom a dnes sa vyšplhala na 2-3 tis. Eur, čiže ak by ste mali záujem o víkendové bývanie za lacné peniaze, treba sa rýchlo rozmyslieť, aby v meste bolo ešte dosť voľných domov (teraz ešte sú). O dostupnosť sa báť nemusíte, v meste je dokonca aj letisko pre ľahký prístup.

Počas prehliadky mesta nám ukázal aj dom patriaci „Bin Ládinovi“, ich susedovi, ktorý vyzerá ako Bin Ládin a ktorý vo všetkých filmoch a dokumentoch ho aj hral a od tej doby ho domáci volajú už len touto prezývkou. Ďalšia cesta smerovala do kasbahu Ati Benhaddou (zapísaného aj v zozname UNESCO). Pevnosť bola úžasná, z jej vrcholku musel byť úžasný výhľad a aby ste sa k nemu dostali, museli ste preskákať po vreciach s pieskom cez rieku a vyšliapať hore celou pevnosťou, pričom ste museli odmietať horlivé deti, ktoré vám za drobné chceli pomôcť prejsť na druhú stranu.

Dovolenka v Maroku je naozajstným zážitkom, tá odlišná kultúra, jej spoznávania, nám síce zo začiatku spravila kultúrny šok, avšak po čase si to začne človek užívať a domov sa vráti s množstvom zaujímavých zážitkov a skúseností.

Za reportáž a fotografie ďakujeme Matejovi Černému.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.

Špeciálne ponuky pre našich čitateľov

• Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
• Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
• Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
• Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
• Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
5/5 - (1 vote)