„Mami, na Vianoce (ne)budem doma“ alebo „Za jogou do Indie“
Obsah článku
Neviem ako vy, ale ja som sa rozhodla stráviť tohtoročné Vianoce a Silvester mimo domu. Mala som týždenný predvianočný pracovný trip v Bhutáne, z ktorého návrat mal byť 24. decembra, a tak som si povedala, že namiesto jedenia štedrovečernej večere v lietadle (nič proti Turkish airlines, ich jedlo milujem, ale kapor je kapor), využijem prestup v Delhi, a ostanem na 2 týždne v Indii na nejakom ayurvédskom wellness detoxikačnom pobyte (bez kapra, aj bez večere). Lebo viete, ku koncu roka si treba zharmonizovať čakry (makry), a namiesto sviatočného pribrania radšej schudnúť (resp. naplniť novoročný – každoročný „schudnem“ záväzok ešte z januára 2019.)
(Foto: Shutterstock a Diana Mráziková)
Ale pekne po poriadku…
15 – 22. 12 – Predvianočný týždeň v Bhutáne…
O tom vám napíšem samostatný článok čoskoro, lebo to je na dlhšie (mám odtiaľ viac ako 20-tisíc fotiek, a ešte viac dojmov, ktoré treba pretriediť a utriediť si v hlave). Ale tu je pár info a fotiek ako chuťovka:
Super reportáže už čoskoro
V Bhutáne som fotila a pripravovala sériu zaujímavých reportáží s Češkou Lilia Khousnoutdinova pre český magazín Marie Claire. Lilia je pôvodom z Tatarstanu, preto to krkolomné meno, ale Bhután je jej srdcovkou. Viac info o reportáži a aj podkast (PeliCast) s ňou o Bhutáne už čoskoro.
Slováci sú všade
Na vnútroštátnej linke Bhutan Airways z mesta Paro (s jednou z najťažších pristávacích dráh na svete) na východ Bhutánu, som na moje veľké prekvapenie stretla slovenského pilota Jozefa Mikulu (pôvodom z Trenčína) a ako VIP slovenský klient, som si mohla posedieť a „hodiť slovo“ v pilotnej kabíne 🙂 Musím povedať, že to tam majú viac stiesnené ako v ekonomickej triede, tak sa nesťažujte, piloti na tom nie sú o moc lepšie, a zatiaľčo my môžeme počas cesty spať, oni sa musia sústrediť na cestu a „šoférovať.“
Stretla som tu aj mladého Dalajlámu
Teda Jamyanga Jamtsho Wangchuka, ktorý ho hral po boku Brada Pitta v roku 1997 vo filme 7 rokov v Tibete. Ako vidíte, medzitým vyrástol. Viac o ňom, a veľa ďalších zaujímavostí už čoskoro.
Welcome to INDIA (Vitaj v Indii) – mojich prvých 24-hodín v Delhí…
Tranzitná zóna – ups, niekto si zabudol vybaviť včas indické víza…
Do lietadla dračej bhutánskej aerolinky DRUK Airlines (Druk – znamená drak), sme s Liliou nastupovali ako dve bhutánske princezné v tradičnom oblečení skoro ráno v meste Paro so zimomravkami na tele (v Bhutáne bola dosť zima) a BEZ indických VÍZ v pase. Lilia bola v pomykove, či máme na poslednú chvíľu odkloniť let do Thajska, Bangkoku (kde víza netreba), no ja som sa dobrodružne priklonila k adrenalínovej možnosti, že budeme niekoľko hodín až deň zavreté v tranzitnej zóne. Videli ste film „The Terminal“, kde strávil Tom Hanks v tranzitnej zóne niekoľko rokov? Celkom ma lákalo vyskúšať si to na vlastnej koži. Ale hlavne sa mi nechcelo meniť itinerár – v hlave som mala tak nejako už (ne)naplánovanú tú Indiu.
S Indickými vízami je to takto:
Vybavujú sa veľmi ľahko online, tak ako americká ESTA, preto som si myslela, že mi prídu okamžite. Ale omyl. Od podania, a zaplatenia vízového poplatku (cca 25 eur), majú indické úrady 4 dni na spracovanie. Keď začnete vyplňovať formulár, vlastne vám ani systém nepovolí zadať skorší deň príletu do Indie ako o 4 dni. My sme mali prílet o 2 dni. Lilia mi však povedala, že nevadí, v minulosti jej tie víza poslali do 24 hodín. A tak som zadala neskorší dátum príletu, ako sme reálne mali, a verili sme, že víza prídu skôr… A oni neprichádzali… Lietadlo pristáva po menej ako dvojhodinovom lete z Bhutánu v Indii, a ja mám v hlave scenáre ako obmäkčiť indické úrady, aby nás pustili do Indie…
„Smola“, pobyt v tranzitnej zóne si nakoniec neužijeme, a tak sme sa pekne obliekli – Lietadlo sa ešte ani nedotklo pristávacej dráhy, a už sa na mňa Lilia otáča s úsmevom, že jej pípol email s indickými vízami!!! Musím povedať, že internetové pokrytie v Bhutáne aj v Indii je fakt super – treba si len vždy kúpiť lokálnu kartu s dátami – stojí to centy.
Víza – sú. Nie je – vzduch. Vysvetlím…
Poznáte tú rozprávku „Soľ nad zlato?“ Tak v Indii, je „Vzduch nad zlato“. Ako sme vystúpili z letiska omráčila nás hustá hmla. Vlastne nebola to hmla. Bolo to ťažké znečistenie vzduchu, ktoré malo hodnoty aj 20x väčšie ako u nás na Slovensku – to more červenej alarmujúcej farby…
V preklade tieto tabuľky znamenajú, že znečistenie vzduchu v Indii, ale aj v mnohých krajinách Ázie je také extrémne, že u nás by vyhlásili stav evakuácie… Európa aj Slovensko sú zatiaľ hlavne v pozitívnej zelenej farbe. Avšak Indovia zo všetkých spoločenských vrstiev, bez ohľadu na to, či sú bohatí alebo chudobní, s týmto žijú väčšinu roka, a počas zimy sa hodnoty výrazne zhoršujú. Musím priznať, že tento ekologický problém ma tu šokoval, preto o ňom napíšem čoskoro viac.
Privítanie v hoteli otlačením Tilaky (červenej guličky pre šťastie na čelo) a po pár hodinách indickej eufórie…
…mi prišlo tak zle (ktovie či z jedla, zo vzduchu, alebo zo všetkého dokopy), že objímam celú noc záchod, a v duchu ďakujem, že sme v prezidentskom apartmáne, kde máme dve veľké identické kúpeľne – každá svoju vaňu, záchod, sprchu…
Viete, keby chcela aj Lilia zvracať synchronizovane so mnou, môže… To mám za to, že som chcela v Indii schudnúť, hovorím si. „Ten hore ma vypočul…“ Ale nie taktoooo!!!! Mám zimnicu, všade je mi zima (ani v Bhutáne ani v Indii nevedia kúriť!!! Dokonca v Bhutáne nemajú ani ústredné kúrenie), a tak si líham do horúcej vane, a zaspávam… Do toho stále zvoní pri dverách alebo na telefóne hotelový servis a pýta sa, či niečo nepotrebujeme – ÁNOOOO, POKOJ!!!!!!! Neotravujte!!
Kde stráviť Vianoce a Silvester? Indická Kerala či Goa, alebo odísť na Srí Lanku?
Keď sa trošku preberám z mrákot, pár hodín googlujem vo vani ayurvédske wellness jogové pobyty. Môj pôvodný indický zámer bol totiž…
Prísť na chuť joge…
Snažila som sa o to (ne)poctivo niekoľko rokov, no doteraz sa mi to nepodarilo, a to bola raz dokonca mojou inštruktorkou v Los Angeles aj herečka Brenda Strong z môjho najobľúbenejšieho seriálu „Zúfalé manželky“. Spravila som o nej síce foto-reportáž, a veľmi na to nadchlo, ale tá vášeň sa na mňa dlhodobo nenalepila…
Ani z Fredyho Ayisiho sa nepreniesla, hoci ma dlhodobo pozýva do svojho jogového štúdia. Vždy sa mu pekne poďakujem, a vyvlečiem sa z toho, hoci viem, aké má joga blahodárne účinky na náš organizmus, a že by som s ňou fakt mala (na staré kolená) začať. A tak som si povedala, že keď som sa naučila Salsu priamo v Havane (a ostala tam 4 roky), tak sa naučím jogu priamo v Indii. A razom sa zo mňa stane COOL jogínka, ktorá bude môcť zdielať takéto COOL indické instagramové fotky…
A po návrate do bežného (slovenského) života zdielať takéto fotky…
No dobre, toto je trochu komplikovaná póza pre začiatočníčku, a nemám mačku.. A takéto štekle už nenosím tiež… Ale uznajte, vyzerá to COOL.
Alebo budem môcť začať robiť takéto komplikované pózy s mojim partnerom…
Vlastne, kurník, ani toho nemám…
No dobre #relationshipgoals2020 – 1.nájsť si partnera, 2.praktizovať s ním jogu. Ale nie, robím si srandu. Žiadny PARTNER v mojich novoročných záväzkoch nefiguruje. V tých je realistické si dávať len to, čo VIEME SAMI OVPLYVNIŤ. Ako napríklad, Lucie Kutrová, ktorá prešla 4 300 km dlhú Pacifickú hrebeňovku – PEŠO!!! A v inšpiratívnom cestovateľskom podcaste #PeliCASTe (ktorý budeme zdieľať prvý januárový týždeň) mi potvrdila, že je ľahšie prejsť tisícky kilometrov ako nájsť ideálneho partnera. Respektíve, ako Lucie povedala, takáto dlhá turistická cesta je dobrý test na spoločnú cestu životom – páry sa počas nej buď veľmi rýchlo rozídu, alebo na jej konci jeden z nich padá do kolien – aj od únavy, ale zároveň žiada o ruku. Tak, či onak, dobrou správou je, že momentálne najväčším trendom vo svete „randenia“ je byť “self-partnered”. To je nový COOL názov pre “Single” – teda slobodných. Herečka Emma Watson to presne v jednom interview vyjadrila takto: “Trvalo mi to veľmi dlho, ale som veľmi šťastná (byť single). Volám to “self-partnered – som partnerkou sama sebe.“ Tak som rada, že to mám aj celebritne potvrdené, ale späť k vianočno-jogovej téme, lebo ako vidíte, ja veľmi ľahko ulietavam – myšlienkovo, aj reálne…
Skrátka, môj cieľ bol, že po návrate z Indie budem v praxi v kancelárii v Pelikáne vyzerať asi takto…
Myslím, že túto polohu po 2 týždňoch nacvičovania v mega drahom rezorte zvládnem (o tomto nečakanom indickom šoku viac neskôr), a snáď ma za sedenie na stole nevyhodia z roboty. Vyzujem sa predsa…
A o 5-6 popoludní budem takto s úsmevom a s karimatkou pod pazuchou odchádzať z práce na jogu. A možno ma tá joga tak nadchne, že vymením Pelikán za prácu jogovej inštruktorky na plný úväzok, presťahujem sa do Indie…
Jedine, že by nie… Prepáčte zase sa nechávam uniesť. Mimochodom takýchto chlapov ako na obrázku z fotobanky Shutterstock v Pelikáne nemáme. Máme KRAJŠÍCH. Väčšinou chlap(c)ov do 30. Neveríte? Sme taký super mladý progresívny tím. Časopis Forbes a jeho rebríček 30 pod 30 , na ktorého stránkach sa často objavuje aj naša šéfka, stojaca za zrodom Pelikánu, Tatiana Ondrejková, by z nás mal radosť. Ináč máme dosť veľa voľných pozícií – kuk sem, ak hľadáte novoročné pracovné výzvy. Mojím najväčším „vianočným“ darčekom by bolo, ak by sa prihlásil nejaký schopný adept na pomoc so strihaním podkastov, lebo ich máme veľa, a nestíham! Bude robiť so mnou. Nehryziem. Teda dúfam, že ani po harmonizujúcom jogovom pobyte v Indii NEZAČNEM.
LENŽE…
Žiadne rezervácie som dopredu neriešila, pretože som si bola istá, že ako zvyčajne, na mieste, last-minute, alebo „na blind“ ľahko poriešim. Ale zrazu sa mi to nezdá také jednoduché. Za ayurvédou a za vzduchom treba preletieť minimálne 3 hodiny do oblastí –
Obe oblasti sú z Delhi približne rovnako vzdialené, a spiatočná last minute letenka (na zajtra) stojí cca 300 eur. Čítam referencie rôznych wellness centier, niektoré veľmi dobré, niektoré veľmi zlé, a mám zmiešané pocity.
A som prekvapená, aké sú drahé – cca 2000 eur s masážami a diétou na 14 dní (myslela som si, že India je lacnejšia), no hlavne sa obávam o bezpečnosť. Všade píšu, že si treba dávať pozor na elektroniku, pretože sú tu časté krádeže, a izby nie sú dobre zabezpečené. A ja jej mám príliš veľa… Čo budem každý deň ťahať všetko so sebou na jogu??? Napísala som pár mailov do centier, či majú od zajtra voľno, a o 4 ráno vysilená zaspávam… Netuším kam zajtra odletím, ale hovorím si, že „Ráno je múdrejšie večera!“
Útek z Delhí za vzduchom, do bezpečia, do tepla…
Ráno som sa zobudila o 10, samozrejme na vyzváňanie hotelového servisu pri dverách „či niečo nepotrebujeme“ – ÁNO, SPÁNOK!!!, ale aj tak bolo treba vstávať, a konať. Našla som pár odpovedí z wellness centier, že majú všetko vypredané až do apríla. No super. Všetci sa rozhodli koncom roka HARMONIZOVAŤ, nielen ja. Čo teraz?
Mojim cieľom bolo ísť na wellness pobyt, a ten evidentne nebol dostupný. (A zrejme bol, ak by som tam išla a hľadala na mieste, ale ja som včera vyvracala poslednú energiu, a bola som zoslabená). Chcela som KĽUD.
A tak nebolo, čo riešiť.
Spontánne som zadala do vyhľadávača letenku Delhi – Viedeň. A na moje prekvapenie mi vyskočil priamy let Air India, odlet o 3 hodiny za 350 eur!!! Oči mi zasvietili, a už som vyťahovala platobnú kartu, a volala na recepciu nech pripravia šoféra, a rýchlo ma eskortujú na letisko (to a ten osobný záchod bola hlavná výhoda prezidentského apartmánu, v ktorom sme bývali s Liliou.) Pravdu povediac, za daných okolností som sa v krajine cítila tak zle, že by som tú letenku zrejme kúpila, aj keby som ju mala dať na kreditku za 1 000 eur. Chcela som čo najrýchlejšie vypadnúť a nadýchnuť sa…
Predvianočný darček od Air India – Do tepla domova s economy „1st class“
Síce mi pani pri check-ine povedala, že nie je voľné žiadne sedadlo pri okne, ale nakoniec som mala pre seba 3 sedačky vrátane okna, a spala som celých 8 hodín priameho letu Delhí – Viedeň ako bábätko v posteli – verím, že pohodlnejšie ako v 1.triede – áno, občas máme aj v ekonomickej triede veľké šťastie.
A musím povedať, že som bola nadšená, keď som videla 1x v živote iniciatívu aerolinky znižovať plasty!!!! Air India mala prikrývky zabalené v papieri, žiadne plastové poháre ani príbory, ale z dreva… India razom stúpla v mojich očiach, hoci som už letela domov…
Home sweet home! Domov sladký domov!
Cestovanie nie je o tom, že si musíme niečo dokazovať. Počúvajte vždy svoj inštinkt, nesilte to, a kľudne to vzdajte, a vráťte sa aj predčasne domov – ako ja. Bolo to super rozhodnutie. Moja rodina sa mi potešila, a ja tu cítim skoro taký kľud ako na ayurvédskom pobyte…
Poučenie: Spontánne plány na poslednú chvíľu mi väčšinou vychádzajú. A občas aj nie… Niektoré destinácie alebo typy špecifických dovoleniek, kde vieme presne, čo chceme, je dobré mať naplánované dopredu… A často sú online balíčky služieb, ktoré si zakúpime dopredu, aké máme aj my na www.pelikan.sk omnoho lacnejšie ako keď chceme niečo riešiť individuálne na mieste.
Chrániť, chrániť, chrániť – Pitnú vodu, alebo vzduch, ktorý dýchame berieme za samozrejmosť, a pritom na mnohých miestach ňou nie sú. Nekúpime si ich ani za peniaze!!! Ani zdravie. Zhoršujú nám kvalitu života, a my môžeme do seba potom pchať vitamíny. Voda a vzduch je základ. Vďaka tým 24-hodinám v Delhí si ešte viac vážim život v Európe, na Slovensku… A hlavne si ešte viac uvedomujem, že ekologická hrozba je realita. Blízka, a strašná. Robme niečo, kým sa dá. Oceňujem vynikajúce reportáže Viktora Vinczeho v tejto oblasti, ktoré pravidelne zdieľa na svojom profile.
Mojich prvých 24 hodín v Indii, bolo zatiaľ aj posledných – ale verím, že sa vrátim…
Hoci India nebola pre mňa láska na prvý pohľad, neznamená to, že nesadne vám. Je to jedna z krajín, ktoré si vraj zamilujete, alebo znenávidíte. A veľa ľudí si ju práve naopak zamilovalo. Ako mi nedávno povedala Katka Líšková prezývaná „Stará Liška“ v našom podkastovom rozhovore o Iráne, čaro cestovania spočíva v tom, že si môžeme utvoriť na všetko svoj vlastný subjektívny názor. Ja verím, že môj „pravý“ indický čas, ešte len príde – naučím sa jogu, a spravím tam také krásne fotky, aké tam urobil Miňo Debnár, s ktorým sme práve dnes uverejnili o Indii veľký rozhovor.
Namaste, a krásne Vianoce kdekoľvek ste.
P.S.1 – Tento článok som napísala úplne triezva (aj keď sa vám možno miestami nezdá). Nepila som pri ňom žiaden vianočný grog, vaječný koňak, ani varené víno, iba 3 šálky kávy. Ale teraz si dám. Na oslavu, že je hotový, hoci som jeho písaním strávila na Vianočný deň v kuse 14 hodín. A tak som na Vianoce vlastne (ne)bola doma – fyzicky, áno, ale mentálne v Indii, a v Bhutáne 🙂
P.S.2 – Nezabudnite počas sviatkov na svojich starých rodičov, aj keď nežijú s vami, alebo aj keď sú takí chorí, že máte pocit, že vás nevnímajú…
Moja prvá cesta po návrate z Indie viedla do ústavu, kde žije moja 84-ročná babka. Mama, ako ju volám, má už niekoľko rokov Alzheimera a vlastný svet, a hoci si väčšinu vecí nepamätá, a neviem sa s ňou porozprávať, stále hovorí univerzálnym jazykom – a tým je LÁSKA. Keď sa jej spýtam, kto som, nepamätá si, že som jej vnučka, ale povie mi, že som jej LÁSKA. A keď jej poviem, aby mi dala 10 pús, tak mi ich dá. A ja jej. A tak sa počas návštev len tak na seba pozeráme, usmievame, objímame… Mnohí si bohužiaľ toto neuvedomujú, a s ľútosťou pozerám na starých opustených ľudí, za ktorými nikto nechodí. Je jeden príbeh, o manželovi, ktorý chodil celé roky za svojou manželkou Alzheimeričkou do ústavu. A mnohí sa ho pýtali: „Prečo tam chodíš, však ona si nič nepamätá.“ A on na to odvetil: „Aj keby si nepamätala, ale ja si pamätám, čo pre mňa ona znamenala.“
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
