Nájdeš nás aj na:

Cestopisy

Čo treba vidieť a zažiť v Tokiu? Prečítaj si tieto tipy a triky (bedeker)

Jedna z vecí, ktorá nás mimoriadne teší je, keď nám naši vlastní čitatelia prinášajú super reportáže z miest, ktoré navštívili a lacno ošéfovali. Tým posledným prírastkom je skvelá reportáž od českej fanúšičky Terky a jej zábavného blogu Nebuď Vorváň. Terka vyrazila do Japonska a jednou z hlavných zastávok nebola žiadna iná metropola ako ohromné ​​Tokio. Spísala pre teba a pre nás všetkých užitočné rady a tipy, vďaka ktorým sa v tejto metropole rozhodne nestratíš. Nebudeme ďalej zdržovať, pusťme sa do toho!

Nebuď Vorváň! Tipy a triky od Terky

Naše prvé zoznámenie s Japonskom prebiehalo rovno v jeho hlavnom meste – Tokiu. Iba jeho centrum má ešte o pár miliónov obyvateľov viac než celá Česká republika či Slovensko. S priľahlými oblasťami to robí dokonca okolo 40 miliónov obyvateľov, čím je najväčším mestom na svete! Dokážete si to predstaviť? Boli sme natešení ako malé deti a… tiež trochu zničení. Do tejto chvíle som si napríklad nemyslela, že by mohol byť problém nájsť východ z metra 🙂 Ale pekne po poriadku.

Na letisku je to sranda – idete s davom a prechádzate jednotlivými kontrolami. Do Tokia priletíte buď na letisko Narita alebo Haneda. Dnes už pritom viete zohnať aj lacné letenky do Tokia na obidve letiská. My sme v dopoludňajších hodinách pristáli na Narite, ktorá sa nachádza cca hodinu cesty východne od centra Tokia. Kontroly sú podobné ako v USA – najskôr prechádzate samoobslužnými terminálmi, kde sa naskenuje pas a odtlačky prstov, potom vám dá úradník na imigračnom nálepku do pasu a pri odchode ešte prebieha kontrola batožiny. Na naše batôžky len tak naoko pozreli a spýtali sa, čo ideme robiť do Japonska. Odpoveď „sightseeing“ bola vyhodnotená ako postačujúca, a tak sa presúvame k priehradkám s cestovnými lístkami pre presun do centra.

Prvá noc v Asakusa

Prvú noc bývame vo štvrti Asakusa, čo môžem odporučiť aj vám, pretože ihneď po prílete sa zrejme nebudete púšťať do veľkých akcií. Možno budete dokonca radi, že po skoro trinásťhodinovom lete udržíte otvorené oči a postačí vám len ľahká prechádzka, čo je v tejto časti mesta ideálne. Mimochodom na tejto trase, asi tak hodinu po prílete, sa mi niekde podarilo stratiť mikinu… samozrejme, moju jedinú mikinu na 14 dní. V Japonsku sa síce nekradne, no ja som sa o svoju obľúbenú vec pripravila vlastnou nepozornosťou. No nič, našťastie bolo prvé dva dni horúco 🙂 Každopádne možností, ako sa presunúť do centra, je niekoľko:

Doprava do mesta

1. Keisei Electric Railway:

Spoločnosť má na výber niekoľko typov vlakov z ktorých všetky idú do cieľovej stanice UENO, a ktoré sa líšia cenou a časom stráveným na ceste:

Skyliner – Najdrahšie a najrýchlejšie riešenie 2 470 ¥ (19 EUR) / 40 minút

Access Express – Zlatá stredná cesta. Má výhodu, že sa trasa rozdvojuje – jedna ide na Ueno a druhá skrz Asakusa až na letisko Haneda. Cena sa odvíja podľa toho koľko zastávok prejdete. Na Asakuse sme platili 1 290 ¥ (10 EUR) a išli sme 50 minút.

Keisei Main Line (Limited Express) – Najlacnejšie ale aj najpomalšie riešenie; ide o miestny prímestský vlak. Aj týmto by sme sa na Asakusu dostali, ale museli by sme prestupovať a komplikovať si cestu kvôli pár jenom sa nám prvý deň naozaj nechcelo. Cena na Asakusu 1100 ¥  (8,50 EUR) s prestupom na stanicu Aotou.

2. Keisei Bus:

Shuttle bus medzi Tokio Station a Narita Airport, jednosmerný cestovný lístok 1000 ¥ (8 EUR, cesta cca hodinu)

3. Narita Express (skrátene N’EX):

Spadá pod JR Line, takže týkať by sa vás mohol, keby ste si chceli aktivovať svoj JRP hneď prvý deň, pretože inak to úplne lacná sranda nie je. My sme s N’EX išli posledný deň a súčasne našu poslednú japonskú jazdu vlakom zo stanice Tokio, pretože nám ešte platil JRP. Ale pozor všetky sedadlá sú na rezerváciu.

Doprava v Tokiu

Najjednoduchšie sú presuny metrom, ktorého linkami je Tokio doslova pretkané. Ale berte do úvahy, že metro zabezpečujú dve spoločnosti – Tokyo Metro a Toei Subway (má symbol zeleného listu ginkgo => súčasne i symbol Tokia). Každá z nich má iné linky a ceny, a vy máte dve možnosti. Buď si môžete kupovať jednotlivé lístky alebo si kúpiť zvýhodnené denné cestovné. V prípade Toei denný lístok kúpite v automate v stanici za 700 ¥ (5,50 EUR) a vzťahuje sa na ich metro aj autobusy. Výhodnejšie pre vás ale najskôr bude kúpiť jednodňový kombinovaný lístok za 800 ¥ (6 EUR), ktorá platí pre obe spoločnosti, takže nebudete musieť riešiť, na ktoré metro máte alebo nemáte nárok.

V ponuke je aj dvojdňová verzia za 1 200 ¥ (9 EUR) a trojdňová za 1 500 ¥ (11,50 EUR). Túto kartičku si ale necvaknete v automate, musíte ju kúpiť osobne na prepážke v jednom z predajných miest ako sú napr. väčšie metro stanice, turistické stánky alebo vybrané hotely. Pri kúpe totiž ukazujete svoj pas ako kontrolu, že ste turista a že sa na vás vzťahuje táto špeciálna cena. My sme metro pass zakúpili v informačnom centre Asakusa, okolo ktorého sme prechádzali, ale kompletný zoznam predajných miest nájdete tu.

Aplikácia príde vhod

Spoje potom môžete vyhľadávať cez ich aplikáciu alebo si vystačíte aj s Google Maps, pretože cestovné poriadky tak úplne nie sú potrebné. Metro jazdí stále, nikde sme nečakali dlhšie ako 5 minút. A aby som sa vrátila k tomu „vychádzaniu z metra“. Stanice sú často ohromné a niekoľkoposchodové budovy s X možnosťami prestupov a desiatkami východov. Tie sú očíslované a značené žltou farbou. Buď budete vedieť, kam sa od metra chcete dostať alebo si v stanici vyhľadajte mapku východov a snažte sa zorientovať podľa toho. Potom už sa stačí len držať šípok, ktoré vás nasmerujú k vybranému východu. A jasne, že môžete vyliezť akýmkoľvek, ale v tom prípade počítajte s tým, že si napríklad urobíte nedobrovoľne dlhú prechádzku.

Ubytovanie v Tokiu

Ako som už spomenula, prvú noc trávime v najtradičnejšie tokijskej štvrti Asakusa, konkrétne v hoteli APA Hotel Asakusa Kuramae. Perfektná lokalita, neďaleko zastávky a výborná dostupnosť k množstvu zaujímavých miest vrátane chrámu Senso-ju či sumo štadiónu Ryogoku Kokugikan. Pri skorej rezervácií vyšla jedna noc iba na 5 500 ¥ (42 eur), čo je na klasickú hotelovú izbu v centre Tokia vážne veľmi dobrá kúpa. APA Hotely sú lokálnym reťazcom, narazíte na ne po celom Japonsku. Majú naozaj veľmi kvalitné služby a my ich môžeme len odporučiť.

V Tokiu sme trávili aj našu poslednú noc. Chceli sme vyskúšať inú štvrť a chceli sme byť bližšie k zastávke N’EX, preto sme zvolili lokalitu Akihabara. Tentoraz som to podcenila a rezervovala neskôr, preto sa &AND HOSTEL Akihabara stalo naším najdrahším ubytovaním na noc. Najdrahším rozumej v prepočte presne 50 EUR za modernú izbu s obrovskou TV, a spoločnou kúpeľňou pre jedno poschodie. Nič čo by sa nedalo jednu noc prežiť, zvlášť keď za celý čas nikoho ani nestretnete 🙂

A teraz to najdôležitejšie – čo by ste rozhodne nemali v Tokiu minúť! Samozrejme by ste tu mohli stráviť 14 dní a stále by bolo čo objavovať, ale ak máte menej času – tu je zrýchlená verzia toho, čo treba zažiť v Tokiu:

Asakusa

Musíme spomenúť najmä chrám Senso-ju, ktorý je tým najnavštevovanejším miestom v celom Tokiu a to nielen preto, že sa tu neplatí vstup. Väčšinou sa oveľa väčšej pozornosti tešia šintoistické svätyne, avšak tento chrám je paradoxne budhistický. Vedie k nemu nákupná ulica zvaná Nakamise Street, kde nájdete množstvo obchodíkov so suvenírmi (vejármi, šperkami, paličkami, katanami ..) a miestnymi špecialitami … a áno aj veľmi veľa ľudí.

V týchto končinách je naozaj veľmi rušno, avšak je nám to úplne jedno. Sme zo všetkého tak trochu paf. Razom sa ocitáme v záplave rúšok, cupitajú tú japonské turistky v kimone, na každých desiatich metroch sú nápojové automaty, všade sa predáva matcha zmrzlina a práve okolo nás prefrčal Mario a Luigi na motokáre (čože?!). Trošku iný svet 🙂

TIP: Perfektný výhľad na Nakamise je z turistického centra Asakusa (tam, kde si môžete kúpiť celodenný cestovný lístok), ktoré má vlastnú vyhliadkovú plošinu, na ktorú je vstup zdarma.

Vstupnou bránou do areálu je brána Kaminarimon s obrím červeným lampiónom. Potom sa ocitnete na rozľahlom ihrisku, po ktorého ľavej strane stojí nádherná päťstupňová pagoda, ktorá však verejnosti nie je prístupná. Uprostred neho sú v bronzovom kotli zapálené vonné tyčinky a okolo hlúčiky ľudí, ktoré sa mávaním rúk snažia dym nasmerovať na seba. Tento dymový rituál ich má vraj ochrániť pred chorobami. Ani do samotného chrámu Senso-ju sa neplatí vstupné. Stojí na rovnakom mieste už viac ako 1000 rokov, avšak pôvodný chrám bol za 2. svetovej vojny úplne zničený a v roku 1957 tu bola vztýčená táto impozantná kópia.

TIP: Senso-ju určite navštívte aj v noci. Budovy sú nádherne osvetlené a ľudí je tu minimum.

Ak už sa pohybujete po štvrti Asakusa, môžete zamieriť aj k už spomínanému sumo štadiónu Kokugikan do štvrti Ryogoku, ktorá sa nachádza na druhom brehu rieky Sumida. Jeho súčasťou je aj múzeum, ktoré je zadarmo. Bohužiaľ pri našej návšteve tu práve prebiehal turnaj Sumo Tournament 2019 a štadión vrátane múzea bol zavretý. Lístky nám ani neprišli príliš drahé (cca 2 500 ¥ = 20 EUR), ale boli beznádejne vypredané… večná škoda, museli sme si zápasy pustiť len pred spaním v televízii 🙂 Ale svoj smútok sme nakoniec utešili vo vedľajších záhradách Kyu Yasuda (bez vstupného). Naša prvá japonská záhrada v Japonsku! No vôbec to nebola zlá kompenzácia 🙂

Tokijský záliv

Druhý deň sme si privstali, aby sme navštívili najväčší rybí trh nielen v Tokiu, ale aj na svete – Tsukiji market. Cesta z Asakusa je jednoduchá – zbehnete na metro linky Oedo Line alebo Asakusa Line a za 25 minút ste tam. Pozor: v októbri 2018 sa má tento trh presúvať do nových priestorov, takže si radšej overte, kam presne sa máte vydať 🙂

Od skorých ranných hodín je tu veľmi živo, ale na samotnú predajnú plochu nás bohužiaľ strážcovia nepustili, a tak aspoň pozorujeme hemženie predajcov, dodávok a vysokozdvižných vozíkov. V okolitých uličkách je tiež dosť rušno – predávajú sa tu rôzne dobroty, ale napr. aj korenie, nože či dosky. Narazíte tiež na hŕbu turistov radiacich sa do front, ktoré sa stoja pred vyhlásenými reštauráciami na to najčerstvejšie sushi.

V podstate hneď vedľa tržnice sa potom rozprestierajú úplne úžasné záhrady Hama Riky, ktoré by ste určite nemali minúť. Vstup do nich stojí 300 ¥ (2,30 EUR), ale rozhodne to za to stojí. Japonské záhrady sú preslávené svojou jednoduchosťou a detailným prepracovaním so skrytou symbolikou. Hama Riky sú ešte umocnené kontrastom skvostne upravenej zelene a okolitých týčiacich sa mrakodrapov. Okrem mrakodrapov ale ponúka aj ďalšie zvláštnosti. Prvou z nich sú tamojšie jazierka (Shioiri-no-ike), ktorých hladina sa mení v súvislosti s prílivom a odlivom oceánu. Súčasťou týchto záhrad sú tiež špeciálne priekopy na lov kačíc, ktorý bol v minulosti obľúbenou aktivitou – tzv. Kamoby. V poslednom rade uprostred hlavného rybníku objavíte malý ostrovček s pravou japonskou čajovňou (Nakajima-no-ochaya). Pripravte sa na vyzúvanie! 🙂

Shinjuku / Shibuya

Od záhrad Hama Riky sa presúvame linkou Oedo Line do štvrti Shinjuku, v ktorej by bola veľká škoda nenavštíviť tokijskú radnicu – Metropolitan Government Building. Zastávka metra sa nachádza priamo pod ňou, takže to určite trafíte 🙂 To, že je to sídlo vlády vás asi veľmi tankovať nebude. Ale to, že sa môžete nechať ZADARMO (na rozdiel od Tokyo Sky Tree či Tokyo Tower) vyviezť výťahom do 45. poschodia a mať celé Tokio ako na dlani, to už je niečo! Vo vstupnej hale vás čaká len veľmi zbežná kontrola batožiny a potom už len pár chvíľ so zaľahnutými ušami než výťah príde až na samotný vrch. Výhľad z 202 m na tú neskutočnú džunglu mrakodrapov vám zaručene vezme dych.

Od betónu utečte do parku

Až sa betónu a skla dostatočne nabažíte, možno budete hľadať útechu v kúsku zelene. Aj tú si v Tokiu užijete! Stačí prejsť len ​​jednu zastávku smerom späť. Od stanice Yoyogi sa totiž o pár minút dostanete do rovnomenného obrovského parku, miestnej oázy pokoja a odpočinku. Park Yoyogi je naozaj veľmi rozľahlý, a tak nemusíte mať strach, že by ste nenašli voľnú lavičku, kde by si mohli vaše unavené nôžky oddýchnuť. Určite budete prechádzať impozantnou 12 metrov vysokú bránou z 1 500 rokov starého cyprusu, a neskôr dôjdete až k najväčšej tokijskej svätyni – Meiji Jingu. Uprostred nádvoria stojí mohutný strom, okolo ktorého sú rozvešané drevené tabuľky tzv. Ema. Tieto doštičky si môžu veriaci zakúpiť za 500 ¥ (4 EUR) a na ne potom napíšu svoje priania či modlitby.

Ak budete pokračovať od parku Yoyogi ďalej južným smerom, dostanete sa opäť do centra chaosu a zhonu. Tieto dve veci perfektne vystihuje slávna Shibuya Crossing – šialená križovatka, ktorej prechody pre chodcov vedú aj diagonálne, a kde zrazu prechádzajú stovky ľudí. Všetko je to ešte umocnené blikajúcimi neónovými obrazovkami a hlasnou hudbou hrajúcou z bohviekadiaľ. Uff, toto je vážne masaker.

TIP: Perfektný výhľad na tento chaos sa naskytne pri návšteve Starbucks na poschodí priamo pri križovatke. Ďalším dôvodom, prečo zavítať do týchto končín, je socha legendárneho psa Hačikó. Bol to pes plemena Akita Inu, ktorý svojho pána sprevádzal pri ceste do práce na vlakovú zastávku a večer na neho vždy čakal pri návrate. Jedného dňa však jeho majiteľ nečakane zomrel. Hačikó aj napriek tomu každý deň behal na stanicu očakávať návrat svojho pána a to celých deväť rokov. Týmto sa stal exemplárnym príkladom oddanosti a lojality a na tomto mieste dnes stojí bronzová soška, ​​pri ktorej stoja dlhé rady ľudí, ktoré sa s ňou chcú odfotiť.

Akihabara

Posledné o čom vám chcem napísať je elektronická štvrť Akihabara, kde sme trávili náš posledný večer. Že to tu žije, by bolo veľmi slabé prirovnanie, pretože toto je už skutočne veľmi silné kafé 🙂 Pôvodne bola Akihabara čiernym trhom so súčiastkami do rádií, ktorý tu vznikol po 2. svetovej vojne. Teraz je to štvrť všetkých nadšencov do videohier, cosplay, anime a manga (= japonský komix). Hemží sa to tu elektronikou všetkého druhu, všade sú neskutočné zástupy ľudí, okolité budovy žiaria LED obrazovkami a vy toho všetkého môžete byť súčasťou. Stačí len vliezť do najbližšej herne, napríklad do tej s obrím nápisom SEGA. Nie je to ale len tak nejaká herňa! Hudba tu vyhráva na plné obrátky a aj budovy majú napríklad päť alebo sedem poschodí, z ktorých každé je zamerané na niečo iné.

V najnižších poschodiach sú sústredené automaty na plyšáky a rôzne hračky a plastové modely, ktoré musíte vytiahnuť pomocou mechanického ramena. V ďalších poschodiach potom nájdete športové hry, strieľačky, rôzne ťahové stratégie, ale napríklad aj tanečné podložky, DJ pulty či bubny. Horné poschodia väčšinou patria čoraz populárnejšej virtuálnej realite.

Pre milovníkov akýchkoľvek hier je to hotový raj a tak niet divu, že tu Japonci trávia celé hodiny. Stratiť pojem o čase tu nie je žiadny veľký problém. Vy si len dajte pozor, do ktorého hracieho domu vleziete, niekde je totiž dovolené aj fajčiť, tak nech vôbec cez ten dym niečo vidíte 🙂

Nebuď Vorváň, sleduj Terku

Ak sa ti článok od Terky páčil, nezabudni navštíviť aj priamo jej stránku, kde sa dočítaš ďalšie zaujímavosti z jej cestovania po Japonsku! Určite nevynechaj ani jej instagramový účet @nebudvorvan, na ktorom nájdeš nálož parádnych fotiek alebo FB účet. Tešiť sa môžeš nielen na Japonsko ale aj na Európu alebo Ameriku.

5 (100%) 1 vote
Pokračovať v čítaní
1 komentár

1 komentár

  1. Pingback: Toto sú najlepšie svetové letiská pre rok 2019. Viedeň v TOP20!

Radi si prečítame tvoj názor, nechaj nám odkaz!

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Horúce #PELIPECKY

Novinky a správy zo sveta cestovania

Štvrtok, 18. apríl 2019
15:40 | Pozri, čo k nám priletelo! Havaj za 499 EUR
12:30 | Korfu spiatočne za 20 eur z Bratislavy! Rezervuj termín 23 – 30.apríla
9:40 | Super lacná Kodaň! Už si letel tam aj späť za 33 eur?
9:01 | Azorské ostrovy a Madeira sú hit tohto obdobia: A tieto letenky za 169 eur tiež.
8:11 | Opäť sú tu priame lety do Kalifornie za 329 eur. Leť z Viedne do Los Angeles.
Streda, 17. apríl 2019
10:01 | Letisko Viedeň spustilo veľkú letenkovú kampaň na lacné letenky Spiatočne rezervuješ od 26 eur.
9:51 | Aj Bologna sa dá lacno rezervovať. Spiatočne od 33 eur!
9:35 | Aj Bologna sa dá lacno rezervovať. Spiatočne od 33 eur!
1 2 3 23

Odporúčame tiež:

Advertisement
Advertisement
Hore