Nájdeš nás aj na:

Amerika

Brazília – krajina dokonalá na zásnuby, aj na rozchod – cestopis

Brazília – krajina dokonalá na zásnuby, aj na rozchod – cestopis

Na svete je toľko zaujímavých miest a krajín, ktoré by sme mohli navštíviť. Podľa čoho si vyberáte vy? Momentálne je jednou z hlavných kritérií výberu – kam nás pustia. A víta nás, napríklad aj Brazília! Korona-nekorona, ja osobne však najradšej cestujem do krajín, kde niekoho poznám… A tak som do Brazílie priletela pred pár rokmi s hlavným cieľom – „rodinná návšteva“!

Reklama

Z Dakaru do Sao Paula

Na úvod trošku „historických súvislostí“. Síce sa môj africký ex-priateľ, s ktorým som žila 4 roky v Senegale (podcast), narodil v Dakare, no z radov ebenovo-čiernych Senegalčanov vytŕčal farbou svojej pleti – biela káva. Nie, jeho senegalský otec, či matka, nesplodili „mulatka“ s Francúzom, čo je tu časté. Senegal je totiž bývalá francúzska kolónia, a najobľúbenejšia destinácia pre Francúzov. Nemusia si tu totiž namáhať mozgové závity iným jazykom ako francúzskym. Marcelovi však koluje v žilách z maminej strany krv brazílsko-kapverdská a zo strany otcovej – kamerunská. Jeho predkovia boli totiž „vtáky prelietavé“ ako aj ja, a nakoniec sa usadili v Senegale.

Po 4 rokoch som cítila, že sa vzťah chýli ku koncu. A keďže mal „drahý“ aj brazílske korene, hovorím si: „Dovolenka v Brazílii u jeho rodiny – teraz alebo nikdy“… Napokon, buď to vzťah utuží alebo položí.

Brazília – mediálny obraz verzus realita

Brazíliu som si na základe obrazu vytvoreného médiami vždy predstavovala presne ako ju zachytáva tento videoklip ich momentálne najznámejšej speváčky Anitty… (Pozrieť, prosím, povinne celý klip! Potom môžete správne naladení na brazílsku vlnu, pokračovať v čítaní. Teda ak vás to hneď na začiatku neodrovná…)

Áno, Brazíliu som si predstavovala ako krajinu temperamentnú, spontánnu, farebnú, multikultúrnu, žijúcu futbalom. Ale aj veľmi nebezpečnú… A síce som dovtedy bezstarostne brázdila s fotoaparátom v ruke naprieč africkým kontinentom, pred obrovskou brazílskou kriminalitou som mala „rešpekt“.

S ťažkým srdcom som preto nechala drahú zrkadlovku doma, a do ruksaku som hodila radšej iba malý vreckový foťák (z ktorého pochádzajú všetky tieto fotky), a pár nenápadných vecí.  Na letisku v Sao Paolo som vystupovala plná očakávaní, predstáv a plánov ako pobudnúť nejaký čas s Marcelovou rodinou, a potom precestovať celý kontinent krížom-krížom. Veľmi rýchlo som však pochopila, že všetko je inak…

Raketové tempo – verzus „pomalé cestovanie“

Všetky foto v článku: Diana Mrazikova

Väčšina návštevníkov Brazílie, má nasledovný itinerár: Priletia do Ria. Ubytujú sa na slávnej pláži Copacabana alebo Ipanena. Absolvujú povinné turistické atrakcie ako Cukrový Kopec (Pao de Azucar) a spravia si “Selfie” s Ježišom na vrchu Corcovado. Rozprúdia si krv v žilách niekoľkými pohármi Caipiriny a pohľadom na vrtiace sa sexy zadočky na Samba show. Poprípade si zrýchlia tep návštevou Favely. A potom rýchlo nasadnú na lietadlo, aby si mohli jedným ťahom odfajknúť aj návštevu amazonského dažďového pralesa, Iguazu vodopádov, či ďalšieho mesta. To bol pôvodne aj môj plán, ale hneď po príchode z neho vzišlo, keďže som si uvedomila, že…

Brazília je taká obrovská, že nemá zmysel ju obletieť za dva týždne raketovým tempom, ale radšej ho zvoľniť, a spoznať ju do hĺbky – najlepšie cez jej obyvateľov.

Sao Paolo – architektonický skvost a kultúrne centrum

Sao Paolo, naša prvá zastávka, je najväčšie mesto nielen Brazílie, ale aj celej Latinskej Ameriky, a 7. najväčšie mesto na svete. Má viac ako 12 miliónov obyvateľov, a na rozdiel od Rio De Janeira, jeho centrum neleží priamo pri oceáne, ale okolo 50 km od plážových oblastí. Marcelova rodina žije práve v jednej z nich, v časti Santos, v menšom rodinnom domčeku. A vďaka nim som mala možnosť nazrieť do života nižšej strednej vrstvy Brazílčanov.

S Marcelovou babkou som pochodila všetky miestne trhy. V Brazílii majú vynikajúce ovocie „od výmyslu sveta“, a každý deň som tu striedala avokádové smoothie s acai bombami. Ovocie je tu veľmi lacné, ako aj potraviny, či oblečenie.

Rodiny bývajú často spolu aj so starými rodičmi, či dospelými deťmi, takže žijú skromne, ale nič „základné“ im nechýba. Auto nemali, ale autobusová doprava funguje v Brazílii vynikajúco. Bez problému sme sa dopravili aj na pláž, aj do centra Sao Paula, a potom aj do Rio de Janeira. Ale o tom v samostatnej kapitole.

Sao Paolo je kultúrnym centrom, a architektonických skvostom, kde nájdete moderné stavby, súkromné vily, ako aj krásne historické budovy. (Miestami mi pripomínalo Los Angeles, ktoré bolo 7 rokov mojim domovom, a rady ako si tu užiť týždeň na maximum som zhrnula v článku: Užite si LA ako praví Angelinos)

Obyvateľov Sao Paola nazývajú „Paulisti“. Na prvý pohľad som sa tu zamilovala do ich bohémskej časťi mesta Vila Madalena. Spolu s Paulistami si tu môžete vychutnať skvelú gastronómiu, kaviarničky, trendy módne butiky, rušný nočný život, navštíviť galérie a múzeá…

Alebo si dajte umelecké dielo „permanentne nakresliť“ rovno na svoje holé telo. Je to veľkým trendom takmer všade na svete, avšak v Brazílii som mala pocit, že nepotetovaný človek (ako ja), je tu vyslovene ohrozený živočíšny druh. A čím väčšie tetovanie, tým lepšie…

Sao Paolo je najlepšie pešo – Zobrať si z jednej časti mesta do druhej taxík, alebo lacný Uber, je ľahké. Ale osobne, ak to vzdialenosti dovolia, chodím najradšej pešo. Práve počas prechádzky som totiž vždy objavila zaujímavé zákutia, ktoré sú mimo vyznačených „turistických trás“. Ďalším skvelým latinsko-americkým mestom, ktoré je najlepšie prejsť krížom-krážom pešo, je Mexico City (foto-reportáž).

Z Vila Madalena sme sa prešli (cca 6 km, hodina a pol chôdze) do nádherného mestského parku IBIRAPUERA. Pripomína Central Park v New Yorku, len má krkolomnejší názov. Najlepší čas na návštevu je tu určite víkend. Vtedy sa tu zídu Paulisti z celého mesta, a „bok po boku“, trávia voľný čas.

Couchsurfing v Rio de Janeiro

Návšteva známych alebo „prespávanie u lokálnych na gauči“ je najlepší spôsob ako spoznať krajinu.

Po týždni v Sao Paole nastal čas rozlúčiť sa, a pobrať sa ďalej. Nalogovala som sa teda na svoj dovtedy nikdy nepoužitý účet www.couchsurfing.com (stránka, ktorá ponúka ubytovanie u domácich). Zadala destináciu Rio de Janeiro, a onedlho mi už prišli ponuky od viacerých hostiteľov…

Univerzitný profesor americkej histórie Alexsander, nás čakal pred domom v hipsterskej štvrti Villa Isabella, neďaleko slávneho futbalového štadiónu Maracana.

Spoločnú reč sme našli hneď po prvom pohári tvrdého miestneho drinku cachaça v bare na ulici. Po troch dňoch s ním, počas ktorých nám poukazoval celé okolie, a zobral nás aj na nádherné pláže mimo Ria, kde chodia miestny, sme boli zasvätenejší do toho ako funguje, či respektíve nefunguje, tunajšia spoločnosť. Ako sa ukázalo, pod ťarchou rôznych sociálnych problémov, im do tanca – samby veľmi nie je. Ľudia si radšej vylúdia úsmev na tvári marihuanovým jointom, pivom, alebo niekoľkými pohármi tvrdého…

A keď sa takto “príjemne uvoľnení” stretnete s miestnymi pri jednom stole, hlavne si dávajte pozor na to, akým smerom sa uberá rozhovor. Lebo ani nebudete vedieť ako, a môžete zavadiť o citlivú tému číslo 1, a tou je…

RASIZMUS a Brazília

Táto diskriminačná teória, ktorá hlása nerovnocennosť ľudských rás, existuje v rôznej miere takmer všade na svete. V Brazílii však predstavuje naozaj závažný problém. Prekvapujúce je to o to viac, že ide o jednu z najmultikultúrnejších spoločností na svete. Obyvateľstvo Brazílie tvorí zmes rôznych národov a rás.

Brazília je jedna z ekonomicky najnerovnejších krajín sveta, pričom tu majú najviac bilionárov na svete, a na druhej strane, takmer 9% obyvateľov žije pod hranicou chudoby.

Na najčernejšej z čiernych listín, je slovo MAKAK, čo znamená v preklade opica.

Keď som sa snažila podnapitej depresívnej priateľke nášho hostiteľa vysvetliť, že u nás na Slovensku nemá opica žiaden rasový podtón, ale skôr sa môže použiť v pozitívnom slova zmysle, že niekto “šantí ako opička”, v mozgu zaliatom caipirinou, a s jej chabou angličtinou, sa zrejme stratila v preklade. V jednom momente dostala hysák, a chcela na mňa zavolať políciu, že som rasistka… Áno, najväčšia. Preto som za posledných 10 rokov prežila väčšinu času v „čiernej Afrike“ (z francúzskeho Afrique Noire) a na Kube. Našťastie sa kočka ukludnila, a išla si ľahnúť. Ja som si však uvedomila, že mnohí ľudia si tu nesú z detstva obrovskú traumu. Segregáciu pocítili na vlastnej koži, či už kvôli odlišnej farbe pleti alebo kvôli spoločenskej vrstve. Takže, pokiaľ sa nebudete prihovárať nejakej opici medzi 4 očami, ako napríklad ja na Cukrovom vrchu, tak toto slovo nepoužívajte. Vyhnete sa problémom. (A nekŕmte ich – až pri pozeraní fotiek som si všimla tabuľu za mnou…)

Ne-dorozumia na dennom poriadku

Ak ste boli doteraz pyšní na to, že ovládate viacero svetových jazykov (alebo aspoň angličtinu), a tým pádom sa vo svete nestratíte, v Brazílii si uvedomíte, že nie sú až tak „svetové“. Lebo im tu skoro nikto nerozumie. Bez portugalčiny sa tu nepohnete. Takže ak sa radi integrujete s lokálnymi, naučte sa pred cestou aspoň zopár základných zdvorilostných fráz v tejto krásnej ľubozvučnej reči. Hovorí ňou až 235 miliónov ľudí na svete, takže ju zrejme využijete aj v budúcnosti. Alebo si rýchlo nájdite lokálneho bilingvalného frajera/ prekladateľa/ sprievodcu/ bodyguarda – najlepšie v jednom, má to viacero výhod…

Nikomu na nás nezáleží –“They don’t care about us”

Spieva Michael Jackson vo svojom videoklipe, ktorý natáčal v roku 2004 vo favele Santa Marta v Riu. Favely sú chudobné slumy, postavené na kopcoch, ktoré susedia s bohatými obytnými mestskými štvrťami. Koncom 19.storočia si tu stavali domy vojaci, ktorí nemali kde bývať, ale aj bývalí otroci, ktorí nevlastnili žiadnu pôdu. Dnes v nich žije takmer 11 miliónov ľudí. “Favely v Riu sú ostrovčeky biedy obkolesené bohatým svetom,” hovoria jej obyvatelia. A keďže tieto časti vyrástli ilegálne a nespadali pod mesto, chýba tu urbanizácia, kanalizácia, ako aj iné základné mestské služby. Napr. policajná ochrana, preto tu panuje obrovská kriminalita. A síce večerné správy, stále ukazujú policajné razie na drogových pašerákov v rôznych favelách, situácia sa počas uplynulých rokov zlepšila.

Napríklad, do favely Santa Marta, sme vošli s mierne stiahnutým žalúdkom s cieľom nájsť sochu Michaela Jacksona, ktorú tu vystavali na jeho počesť. Po zdolaní stoviek schodov a desiatok úzkych uličiek, ktoré mali často slepý koniec, sme si vydýchli. Nielenže na malom námestíčku s krásnym výhľadom na mesto stál “bronzový vojačik” Michael, ale “strážilo ho” množstvo policajtov.

Samozrejme, neboli tu kvôli Michaelovi, ale kvôli nastoleniu poriadku. A vysvetlili nám, že odkedy je táto favela od roku 2008 pod policajným dohľadom, kriminalita sa znížila na minimum. Dnes sa o nej hovorí, že je dokonca bezpečnejšia ako pláž Copacabana. Je pravdou, že…

Nie je favela ako favela. Tieto slumy sa nedajú ani zďaleka porovnať s chudobnými slumami v Afrike či v Indii. Podľa prieskumov, 65% obyvateľov, ktorí tu dnes žijú sú novou brazílskou strednou triedou.

Hoci majú relatívne nízky príjem, no väčšina domov je postavená z tehál a cementu, väčšina z nich má tečúcu vodu a elektrinu. Najväčší problém tu stále spôsobuje kanalizácia. Odpadové vody tečú pomedzi domy.

Aj v rámci favely sú chudobnejšie a bohatšie časti. Tie najchudobnejšie časti sú na úplnom kopci, kam sa dostanete jedine pešo.

Ako sme tak zdolávali „poschodia“, našli sme tu aj holiča, a Marcel sa spontánne rozhodol, že sa dá ostrihať. Ja som len ocenila, že si môžem na chvíľu sadnúť a vydýchnuť si.

Girl from Ipanena

Rio je (neslávne) slávne nielen svojimi favelami. Vďaka bossa nova pesničke zo 1960-tych rokov, ktorú napísal Tom Jobim, “Dievča z Ipaneny” sa dostala táto pláž do povedomia takmer celého sveta.Pesnička bola prespievaná neskutočne veľa hrát, a jednou z najznámejších a najobľúbenejších verzií je tá od Franka Sinatru.

Ipanena je jedna z najkrajších a najštýlovejších plážových častí Ria, kde nájdete vynikajúce reštaurácie aj originálne butiky. Táto pesnička bola inšpirovaná 17-ročnou Helô Pinheiro, ktorá tu bývala. Tom v nej spieva, ako si kráska každý deň zašla na pláž, a do baru Veloso, kde kúpila svojej mame cigarety. Po tom čo pesnička povyhrávala všetky svetové hitparády sa z Helô stala celebrita. Pracovala ako modelka, potom podnikala. Dnes má 75-rokov, a ak chcete vedieť ako skutočne vyzerala a ako vyzerá dnes, pozrite si toto video.

Autor pesničky, Tom Jobim, je už síce po smrti (tak ako aj Sinatra), ale úplne náhodou „sme sa s ním stretli“ vďaka jeho tvorbe. Vykračujúc si rajskou botanickou záhradou Jardim Botanico z roku 1808, sme tu náhodou objavili jeho múzeum s názvom „Espaco Tom Jobim“. Môžete sa tu započúvať do jeho pesničiek, začítať do jeho textov, pozrieť fotografie z jeho života.

Ne-BEZPEČNOSŤ a záchranná akcia našej peňaženky

V Riu sme sa tak báli o to, že nás okradnú na ulici, že Marcel, krátko po tom, čo vznikla táto fotografia „šťastných turistov“, paradoxne vlastným nedopatrením, vytratil v autobuse z vrecka peňaženku.

S kreditnou kartou, občianskym a menšou hotovosťou. Nemalo zmysel mu nadávať. Iba zmeniť plán dňa. Z návštevy sochy Krista na vrchu, na modlenie sa ku Kristovi, aby sme stihli zablokovať kreditnú kartu skôr ako nám ju vybielia.

A predstavte si, zabralo to. Bola to dlhá a zamotaná historka, do ktorej sa zapojilo kopec úžasných ľudí, od policajtov, po náhodných okoloidúcich… Výsledok bol však ten, že nám peňaženku večer priniesla s plným obsahom pani, ktorá ju našla. Dokonca sme večer skončili so 6-timi eurami navyše. Úplne cudzí ľudia nám dali peniaze, aby sme si vedeli zaplatiť dopravu! Pri takýchto situáciách si uvedomíte, že predsudky, ani stereotypizácia, nikdy nie sú namieste. Treba veriť v dobro ľudí, a myslieť pozitívne. V každom prípade…

Pri návšteve Brazílie (ale aj celkovo na cestách), je najlepšie staviť na MINIMALIZMUS. Okrádajú tu nielen turistov, ale aj lokálnych, ktorí sa s tým už naučili žiť.

Všade na oknách tu vidíte mreže, do telefónov zbytočne neinvestujú, a keď ich “prepadnú”, zachovajú kľud. Odovzdajú, čo majú pri sebe, a hlavne to neberú ako doživotnú traumu. Najbezpečnejšie sa budete cítiť s vedomým, že vám nemajú, čo zobrať. Teda v ultratenkých šatočkách a šľapkách Hawaianas, bez kabelky, či akýchkoľvek šperkov. Len s pár reálmi (miestna mena) a s kópiou pasu vo vačku či v podprsenke. Ak máte pocit, že sa bez telefónu nezaobídete, skúste vyhrabať zo šuflíka “starožitností” starú tehličku Nokiu, alebo niečo podobné. O tie tu nemá záujem žiaden zlodej…

Brazília a adrenalín. Potrebujete ho zvýšiť?

My osobne sme si s Marcelom zvyšovali adrenalím takmer každý deň obrovskými hádkami. Tie najikonickejšie miesta Ria ako Socha Krista, Pláž Ipanena, či Cukrový kopec, mám zapamätané trpko-sladko. Ako miesta kde sme sa rozišli – počas dovolenky niekoľko krát. A potom po návrate definitívne…

Ale vám radšej doporučujem nasledovné:

Vyskúšajte paragliding nad mestom alebo sadnite na autobus. Jazda mestským autobusom v Riu sa vám zapíše do pamäti. Šoféri jazdia ako pretekári Formuly 1. Preto sa držte, najlepšie oboma rukami, inak budete na pláži Copacabana či Ipanena vystavovať svoje čerstvé modriny.

Jazdou z úplne iného súdka sú zase diaľkové autobusy. Preto, ak ste na ne nezanevreli ešte v čase, keď ste chodili v detstve na “sardinkové“ zájazdy, dajte im šancu. Príjemne vás prekvapia tým, že sa dá z každej sedačky urobiť posteľ, takže sa budete cítiť ako v prvej triede. A bude vám jedno, či vás čaká 8-hodinová cesta z Ria do Sao Paola, alebo 24-hodinová cesta na vodopády Iguazu.

Keď v Brazílii nemáš zadok, dáš si ho urobiť plastickým chirurgom

Topmodelka Gizele Bundchen a futbalista Neymar (brazílsky David Beckham) sú brazílske zlatíčka, ktoré sa na vás usmievajú úplne zovšadiaľ. Firmy sa idú potrhať o to, aby robili reklamu práve nim. Avšak dievčatá s mierami a s výzorom Gisele, vidieť v uliciach minimálne (zrejme ich stiahla Victoria Secret na predvádzacie móla do USA).

V reálnom živote tu však aj tak najviac fičia dievčatá typu „krv a mlieko“. Takže niet divu, že Brazília sa pýši prvenstvom v počte „Butt lifts“ operácií na svete. V preklade – „zdvihnutie či zväčšenie zadočku“, aby ste ho mali taký chutný ako speváčka Anitta v úvodnom videu.

Pozreli ste si ho dobre? Bola tam celulitídka? Bola. Takže, teraz môžete s o to väčším sebavedomým vytŕčať na plážach svoje zadočky všetkých tvarov a veľkostí aj vy…

Čo si nenechať ujsť v Riu?

(Na aspoň aké-také „turistické“ vychutnanie Ria by som si nechala 5 až 7 dní. Sao Paolo cca 2-3 dni).

  • Socha Krista a Cukrový vrch – Dych sa vám zastaví pri pohľade na gýčovo krásnu scenériu mesta zo sochy Krista na vrchu Corcovado a z Cukrového Kopca (Pao de Acucar). K Ježišovi (takmer do neba) sa vyveziete vláčikom. Na Cukrový kopec lanovkou.

Povinná fotka s Ježišom. Možno sa vám ju na 150-krát podarí zachytiť v tom správnom uhle. Ja som odfotila všetkých, ale nikomu sa nepodarilo odfotiť dobre mňa. Čo už. Obuvník chodí bosí. Keď sa prizriete lepšie, Ježišovi za mnou, medzi tým zrejme zašívali ruku…

Aha, takto sa to robí. Treba si k tomu ľahnúť na zem!

Z Ježiša, sme sa premiestnili na CUKROVÝ VRCH. Nezabudnite dopĺňať energiu, najlepšie Acai bombami, ako ja na fotke, predávajú ich tu všade. Z toľkej krásy sa vám ľahko zatočí hlava.

Keď sa lačne pokocháte výhľadmi na mesto, zájdite si doplniť energiu do:

  • Coinfentaria Colombo – slávnej 120-ročnej cukrárne, a kľudne si doprajte hocijakú kalorickú bombu.
  • Všetko vytancujete v noci v štvrti Lapa, kde sú najlepšie diskotéky so živou hudbou.
  • Keď vás omrzia pláže, jeden deň môžete zrelaxovať v rajskej oáze Botanickej záhrady z roku 1808, kde je aj múzeum Toma Jobima, ktoré som spomínala vyššie.
  • Alebo sa môžete stratiť v kľukatých uličkách umeleckej štvrte z 18. storočia Santa Teresy, ktorú nazývajú Francúzi aj Montmartrom Ria. Ubytovať sa tu môžete buď v štýlovom butikovom hoteli Santa Teresa, alebo ak máte nižší rozpočet v Bed & Breakfast Cama e café. 
  • Na západ slnka sa vydajte na pláž Ipanema alebo Copacabana, kde si môžete aj zasurfovať s spoločnosti takýchto brazílskych krások, či krásavcov.
  • Nás tu čakal takýto skvelý pouličný koncert.

Čo si doniesť ako darček? Brazília predsa ponúka skvelú kávu a Hawaianas!

Prečo sa slávne brazílske šľapky “žabky”, volajú Hawajčanky? To som nevypátrala ani na vševediacom Googli, ale jedno vám poviem: „Nenoste drevo do lesa!” Odcestujte do Brazílie len s jedným párom topánok, alebo najradšej naboso. Hneď po príchode si totiž nakúpite toľko krásnych flip-flopov vo všetkých možných farbách a vzoroch, aké u nás nedostanete. A hlavne za tretinovú cenu ako u nás.

Je Brazília otvorená turistom? Áno!

  • Pre vstup netreba ani negatívny výsledok testu na COVID-19 či povinnú karanténu.
  • Povinnosťou je mať opäť platné cestovné a zdravotné poistenie s minimálnym limitom 30-tisíc BRL – v anglickom a aj portugalskom jazyku.
  • Aktuálne sa počet nových prípadov nákazy koronavírus v krajine postupne znižuje.

Ktoré krajiny môžeme navštíviť: mapa, aktuálne odporúčania a zákazy (COVID-19) – v tomto článku si môžete nájsť pravidelne aktualizované informácie o tom, do ktorých krajín a za akých podmienok môžeme vycestovať.

Viac mojich cestovných reportáží a podkastov nájdete tu: Diana Mráziková

Volanie divočiny na Aljaške

Irán – Cestovateľské pokušenie – podkast

Havanský denník – Havana Diaries by Diana Mrazi – môj život na Kube

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na redakcia@pelipecky.sk. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na novinky@pelipecky.sk. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne zľavy pre našich čitateľov

  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
Komentáre

Publicistka, fotografka, dokumentaristka, NOMÁDKA. 7 rokov v Los Angeles, 4 roky v Senegale v Dakare, a posledné 4 roky na Kube v Havane - Kde sa Diane zapáči, a kde má umeleckú inšpiráciu, tam sa jednoducho presťahuje. A práve vďaka životu v rôznych krajinách a kultúrach, a zaujímavým ľudom, ktorých stretáva, má hlavu neustále plnú zaujímavých tém, a jej tvorba má takú autenticitu. Momentálne kotví na Slovensku, teda vlastne v Maďarsku (v pohraničnej Rajke), a smeje sa, že po tých rokoch mimo, jej to tu paradoxne pripadá ako najväčšia exotika...

Odporúčame

Horúce #PELIPECKY

Novinky a správy zo sveta cestovania

Americký sen? Los Angeles a Las Vegas v jednej letenke za 369€ na jeseň https://t.co/SPdK7mhjUP #letenky9 minút dozadu
PONUKA DŇA: All inclusive Egypt s letenkami a 4*hotelom za 511€ https://t.co/nzG2adFebL #dovolenky2 hodiny dozadu
V Egypte našli Stratené zlaté mesto. Ide o najvýznamnejší nález od Tutanchamóna https://t.co/xYj790kZ2P #novinky5 hodiny dozadu
Veľmi lacné letenky na leto: rezervuj skôr ako ostatní, ceny od 19€! https://t.co/P14f03FnXl #letenky5 hodiny dozadu
Ktoré krajiny môžeme navštíviť: mapa, aktuálne odporúčania a zákazy (COVID-19) https://t.co/x7NNWluw1g #novinky5 hodiny dozadu
Kam môžem cestovať? S týmto rýchlym prehľadom si hneď v obraze https://t.co/7cHVIhbXek #novinky5 hodiny dozadu
Ktoré krajiny očkujú najrýchlejšie? Pozri si svetový rebríček (aktualizované) https://t.co/AGlCgeGn5U #novinky5 hodiny dozadu
Koronavírus a cestovanie – všetko, čo potrebuješ vedieť (novinky) https://t.co/QOAvhIh2a4 #novinky5 hodiny dozadu
Francúzsko až do odvolania ruší všetky lety do Brazílie https://t.co/34XayZzcCk #novinky19 hodiny dozadu
Cestovanie do Izraela: od 23. mája majú voľný vstup zaočkovaní turisti s testom https://t.co/CEyAJXbuLc #novinky20 hodiny dozadu

Odporúčame tiež:

Reklama
Reklama
Hore