Albánsko plné krásnej prírody, histórie a priateľských domácich (cestopis)

Čo sa vám vybaví, keď sa niekto zmieni o Albánsku? Áno, je to krajina ležiaca v Európe. Nie, nezúri tu vojna. Krajina, v ktorej si prídu na svoje milovníci hôr, mora, histórie, ale aj bizarností. Na jednej strane sa nám pre prítomnosť islamu može zdať vzdialená, na strane druhej vďaka komunistickej ére veľmi blízka. Albánci sú veľmi hrdí na svoju krajinu, ale aj veľmi sebakritickí. Vedia, v čom „zaostávajú“, ale zároveň vedia, že to z nich robí autenticky zaujímavú krajinu.

Berat za tisícimi oknami

Mesto na zozname svetového dedičstva Unesco je známe ako mesto tisícich okien. Najväčším turistickým lákadlom Beratu je hrad, ktorý sa vznešene vypína nad mestom. Za bránou vás možno odchytí samozvaný sprievodca, ktorý vás areálom prevedie za pár drobných. My sme túto možnosť nevyužili a prešli sme si ho sami. Úzkymi, kamennými uličkami sme sa dostali k priestrannému nádvoriu Beratského hradu. Mimo iné si môžete dať kávu priamo na “nádvorí”, pozrieť Kostol sv. Teodora, Katedrálu Panny Márie, Národné ikonografické múzeum Onurfi alebo zájsť na obed do rodinnej reštaurácie Temi Albanian Food. Pani vám ochotne poradí, čo máte ochutnať, pridá niečo navyše a ešte zabalí ovocie na cestu.

Národný park Llogara, Albánska riviéra a mesto, ktoré dnes už neexistuje

Ďalšia zastávka bola predovšetkým o načerpaní energie z albánskej prírody – Národný park Llogara. Dajú sa tu podniknúť kratšie ale aj náročnejšie okruhy. My sme podnikli výstup na vrchol Maja e Gjipalit (1446 m) a prešli po hrebeni na Maja e Thanasit (1380 m). Túra nám zabrala približne 6 hodín a nastúpali sme 650 výškových metrov. Ak vám praje počasie, naskytne sa vám krásny kruhový výhľad na pobrežie Iónskeho mora a z druhej strany na majestátny vrchol Maja e Cikes (2045 m).

• Od autorky vyšiel tiež cestopis: Hory, výhľady a paella na Malorke alebo trasa Ruta de Pedra en Sec

Ak hľadáte niečo kratšie, určite sa ako dobrá voľba ponúka vyhliadka v sedle Qafa e Qesarit. Naspať to môžete vziať cez pramene Burimi i Ponaces, mimochodom jediný zdroj pitnej vody pre všetky reštaurácie a hotely, ktoré ste pravdepodobne míňali v okolí hlavnej cesty. 

Cesta z parku až do mestečka Dhermi patrí k najvýraznejším zážitkom z Albánska. Po asfaltovej ceste klesáte z Llogary až k pobrežiu. Pocit adrenalínu umocňujú kone a ovce, ktoré radi prebiehajú cez cestu. Buďte opatrní!

Pozdĺž Albánskej riviéry si prídu na svoje milovníci mora a romantických západov slnka. Za návštevu určite stojí pláž Gjipe. Dajte si tú námahu, zabaľte si deku, plavky, jedlo, vodu a vydajte sa sem pešo. Čaká na vás kamenistá pláž ukrytá medzi útesmi.

Južnejšie od spomínanej pláži nás zlákal hrad Porto Palermo, kde sme si urobili malú zastávku. Bolo síce zatvorené, ale milý kastelán nás pozval dnu a s lámavou angličtinou nám porozprával o histórii hradu, ktorý dal postaviť Ali Paša Janinský, vládca v Albánsku za čias Osmanskej ríše. Hrad slúžil ako väznica aj počas komunistickej éry Albánska.

Keď už sa nachádzate na juhu Albánskej riviéry, odporúčam navštíviť Butrint. Historické mestečko, v ktorom namiesto obchodov a kaviární nájdete už len zrúcaniny. Pri troche predstavivosti počas prechádzky mestom míňate amfiteáter, kostol, školu, viaceré vstupné brány do mesta, až sa ocitnete na samotnom hrade Butrint. 

Vnútrozemie a jeho top atrakcie

Medzi zaujímavé atrakcie “vnútrozemia” Albánska patrí rozhodne prameň The Blue Eye s priezračne čistou, modrou a zelenou vodou. Na miesto sa ľahko dostanete autom. Podobne je to aj s termálnymi prameňmi Banjat Bënjës. Bez problémov sa v oboch miestach môžete aj okúpať.

Cesty v Albánsku sú zväčša postavené v horských podmienkach so zlou viditeľnosťou, skromnejšie na šírku. Nebezpečné sú aj v tom, že vašu pozornosť od premávky neustále pútajú prekrásne panorámy, voľne pasúce sa a prebiehajúce hospodárske zvieratá, ale aj spôsob života miestnych. Aj preto sme sa ani na okamih nenudili, hoci sme niekoľko hodín cestovali do mesta Korce. Korce je pomerne vyspelé mesto, plné života a s bohatou históriou. Má starobylé centrum s malými domčekmi inšpirované architektúrou Rakúsko-Uhorska. Občerstvenie si môžete dať v pivovare, kde ako na jednom z mála miest v Albánsku ponúkajú čapované pivo Korce. Ak ste, podobne ako my, milovníkmi výhľadov, zájdite ku Kostolu sv. Eliáša (Shën Ilia).

Príjemným spestrením môže byť aj Ochridské jazero, ktoré oddeľuje Severné Macedónsko a Albánsko. Nenápadná dedinka Lin ponúka krátky okruh na pobreží, kde sa cítite opäť ako pri mori.

Farebná Tirana

Tirana sa nazýva aj najfarebnejším hlavným mestom Európy. Dlhú komunistickú históriu nezaprie a snaží sa ju aspoň oživiť novými farebnými fasádami budov. Na námestí sa nachádza Národné historické múzeum, na ktorom sa nedá prehliadnuť typická komunistická maľba. Sú na nej zobrazení ako inak než bežní občania, budovatelia. Keď uhnete pohľadom doprava, uvidíte budovu opery, kde sa každý deň o 10:00 a 18:00 začínajú prehliadky mesta pre turistov. Prijímajú len dobrovoľné príspevky, ináč si to môžete vychutnať aj zadarmo. Na prehliadke dostanete ucelený obrázok o Albáncoch a o ich histórii. 

My sme ešte využili služby Hiking Adventure Club Albania, ktorú vedie zanietený horolezec a každý víkend organizuje výlety po okolitých horách. Nám vyšla túra na vrchol Maja Gamtit nad jazerom Bovilla, obľúbené výletné miesto Tirančanov, ktorí po celom týždni v meste chcú aspoň na krátky výlet do prírody.

Zaujímavosti o Albánsku

• Do 90-tych rokov 20. storočia bolo pre Albáncov takmer nemožné vlastniť auto. Preto buďte na cestách obozretní. V Tirane často uviaznete v zápche, pretože si nevedia dať prednosť, každý sa snaží „prepchať“, majú len jeden obchvat, atď.
• Väčšina obyvateľov vlastní Mercedes.
• V horách si dajte pozor na psov. Zvyčajne strážia nejaké stádo a sú nebezpečné. 
• Aj v krčmičke v tej najmenšej dedinke vám pripravia espresso, bohužiaľ capuccino poznajú zatiaľ len ako prášok zaliaty horúcou vodou.
• Po krajine je postavených niekoľko 100 000 bunkrov, ktoré nikdy neboli použité. Začali sa stavať z obavy pred napadnutím.
• V Tirane stojí jeden bunker v centre mesta ako múzeum. Tento symbol sa nestretol s porozumením spoločnosti, pre občanov je trpkou spomienkou na bývalý režim.
• Počas komunistickej éry bolo povolené počúvať iba ľudovú hudbu alebo vážnu hudbu.
• Ľudia sú veľmi milí a ochotne vám pomôžu s čímkoľvek. Nečakajú tringelt či prepitné v reštauráciách, ale samozrejme ich poteší ????. 
• V Albánsku sa nenachádzajú vlakové spojenia a v podobnom stave ako na obrázku sa niekedy nachádzajú aj spoje medzi mestami. Aktuálne sa dosť investuje do výstavby dialníc. Avšak pre náročný terén im to trochu trvá.

Článok pre Pelipecky napísala Patrícia Rosenbergová (na Instagrame ako @patrisia_berg).
Fotografie: @patrisia_berg

Ak potrebuješ pomôcť pri výbere destinácie či leteckej spoločnosti, zorientovať sa v ponuke a dostať kompletné poradenstvo pri rezervácii letenky či dovolenky, využi našu ponuku konzultácie. Služba je spoplatnená sumou 20 eur, avšak tá sa ti okamžite odpočíta z ceny objednávky letenky či dovolenky, ktorú si zakúpiš cez Pelikán.

Ak máš pripomienku alebo si našiel chybu, napíš, prosím, na [email protected]. Ak máš super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chceš sa o svoje zážitky podeliť so svetom, neboj sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.