Nájdeš nás aj na:

Cestopisy

6 dní v Toskánsku: od Volterry až po Florenciu (reportáž + tipy)

Toskánsko je región v strede Talianska so známym hlavným mestom, Florenciou. Naša kolegyňa, Kika, nedávno navštívila tento romantický kus Zeme, a vrátila sa k nám plná zážitkov. Čo všetko zažila? Čítaj ďalej…

Reklama

Minulý rok boli 50. narodeniny mojej mamy, po dlhej úvahe sme sa s celou rodinou (tatko, brácho a ja) dohodli na tom, že tento rok nebudú žiadne klasické darčeky, prekvapíme ju jedinečným zážitkom. Mama je inak veľká fanatička Toskánska, nepamätám si obdobie, kedy by nemala ako pozadie Sienu alebo Florenciu. Čiže, rozhodli sme, že toto bude ideálny darček, a síce darčekovú poukážku sme jej darovali v novembri, na samotnú cestu sme museli počkať na jar. 6 dní, 4 dospelí, 8 leteniek (jednu nám tatko hneď pri odchode stratil), 1 auto a milióny zážitkov z Toskánska.

Odchod

Z Budapešti sme leteli do Pisy, cesta bola bezproblémová, lietadlo nemeškalo, jedinú komplikáciu sme mali počas bezpečnostnej kontroly, a tí, čo už cestovali so svojimi rodičmi, nebudú sa pýtať, prečo. Takže, doleteli sme do Pisy, letisko je tu trošku menšie, vyzdvihli sme našu batožinu a vyrazili sme do autopožičovne. Sem sa môžeš dostať so shuttle busom alebo pešo (5 minút chôdze ťa nezabije). Milučký Citröen C4 nám zapožičala firma Sicily by Car za cca. 120€ na 6 dní. Plus tankovanie. No, takže nahádzali sme do auta všetky naše kufre a tašky, potom aj samých seba a do GPS sme naťukali Volterru.

Diaľnice v Taliansku fungujú podobne ako v Chorvátsku, čiže prejdeš cez bránu, až potom zaplatíš poplatok. My sme však túto službu nevyužili. Nie preto, lebo sme šetrili na víno, ale preto, lebo čo by bolo Toskánsko bez romantického vozenia sa po zákrutách s výhľadom ako z rozprávky?

Volterra sa nachádza tak na 40 minút od Pisy. Ubytovanie sme mali booknuté cez airbnb. Bývali sme v typickom kamennom dome s obrovskou terasou a dychberúcim výhľadom. Prvý deň sme objavovali Volterru, očarilo nás hlavne staré mesto postavené na kopci a jeho veže a hradba. Ulice s mačacími hlavami sú plné obchodov so suvenírmi, reštauráciami, kaviarňami a cukrárňami.

2. deň – Florencia

Ja viem, ja viem, na Florenciu vôbec nestačí iba jeden deň. Boli sme si vedomí tohto jednoznačného faktu, ale nie je možné všetko stihnúť za 6 dní, uznaj. Vyrazili sme skoro ráno na našu cestu dlhú 70 km. Na okraji mesta hneď nájdeš platené parkovacie miesta, my sme však riskovali, a podarilo sa nám zaparkovať bližšie k centru mesta (a samozrejme nechať tu auto) úplne zadarmo. V Taliansku sú platené parkovacie miesta označované modrou čiarou, biele patria tým bezplatným a žlté čiary znamenajú zákaz parkovania.

Ale teraz naspäť k nášmu tripu. Do mesta sme sa dostali električkou. Vystúpili sme pri železničnej stanici, pokračovala 10 minútová prechádzka do centra. Florentský dóm, alebo Dóm Santa Maria del Fiore, je vážne monumentálny a to, že je krásny, asi ani nemusím hovoriť. O vstupenky sa oplatí vopred postarať, teda, ak sa ti nechce čakať v kilometrovom rade. My sme si takúto formu prevencie zničených nervov nezabezpečili, a keďže k tomu všetkému aj lístky priamo namieste stáli 45-50€, rozhodli sme sa návštevu dómu vynechať. Smútok nás donútil dať si obrovskú dávku zmrzliny, a rozhodli sme sa, že sa pôjdeme pozrieť na Piazzu della Signoria.

Piazza della Signoria je už od 14. storočia centrom florentského politického života, a jej hlavnou výzdobou je slávne Palazzo Vecchio. Je to miesto mnohých historických udalostí, ako napríklad návrat Mediciho v roku 1530 alebo poprava Girolama Savonarolata v roku 1498 (toto miesto je označené mramorovým kruhom).

Cez rieku Arno vedie viac mostov, ale tým najslávnejším je Ponte Vecchio alebo Starý most. Má aj ďalší názov: Most zlatníkov, a keď ho uvidíš naživo, pochopíš, prečo. Je plný klenotníctiev. A aby toho nebolo málo, volajú ho aj ako Most šťastia, pretože počas 2. svetovej vojny ho nezbombardovali spolu s ostatnými mostmi a historickými budovami. Niektorí tvrdia, že preto, lebo bola Hitlerova obľúbená pamiatka, ale to nie je pravda. Išlo „len“ o to, že kvôli ruinám sa k nemu nemohli nemeckí vojaci dostať.

Milovníkom umenia odporúčam galériu Uffizi, ktorá vznikla zo zbierky Mediciovcov. Obrazy (Leonardo da Vinci, Piero fella Francesca, Botticelli atď), antické sochy, 45 výstavných miestností, toto nemôžeš vynechať.

Highlightom tohto dňa bolo to, že poobede sme sa dostali do Dómu! Ceny lístkov sa totiž znížili na 18€.

3. deň – Siena

Po 30 000 krokoch vo Florencii a samozrejme po výdatnom spánku sme odcestovali do Sieny. Musím sa priznať, mne sa Siena páčila oveľa viac, ako Florencia. Je menšia, útulnejšia, menej turistická, ale rovnako krásna. Toto stredoveké mestečko je domovom najslávnejšieho toskánskeho eventu s názvom Palio (stredoveké konské dostihy).

Parkovali sme pri železničnej stanici, na parkovisku obchodného centra Galeria PortaSiena. Je to miestom odjazdu autobusov do historického centra mesta, ale pešo je to tiež blízko (10 minút). Siena je mesto, ktoré si zaslúži pomalú prechádzku bez náhlenia sa. Smerovali sme ku katedrále. Uvidieť túto budovu je ako získať pohľad do neba, to isté platí aj na interiér.  So vstupenkami sme tu mali väčšie šťastie, hneď oproti dómu na recepcii sme si ich zakúpili za 6€.  Bronzová socha Donatella, diela Michelangela, Berniniho, knižnica Piccolomini, Museo dell’Opera Metropolitana, podzemná krypta, a mnoho iných atrakcií, ktoré v rámci tejto prehliadky uvidíš.

Druhá veľká láska bola Piazza del Campo, námestie mesta v tvare obrovskej mušle. A miesto, kde je povinné vychutnať si talianske gelato. Čo všetko tu uvidíš? Predovšetkým veľa zvedavých turistov, ale aj čarovné paláce a Torre del Mangia, vežu,ktorá ťa za pár sekúnd teleportuje do výšky, z ktorého sa ti ponúkne výhľad na celý toskánsky región. Táto veža a dóm sú rovnako vysoké, toto symbolizuje rovnocennosť cirkvi a vlády.

Ak si nájdeš čas, navštív aj Palazzo Pubblico pri veži, tu sa nachádza dnešný mestský úrad Sieny. Určite ťa očaria prekrásne freská v tomto paláci. A potom večera v malých reštauráciách alebo kávička v minikaviarniach, s výhľadom na červené skútre, miestnych s miestnymi klebetami, čerstvé ovocie… U mňa 10 bodov z 10.

4. deň – San Gimignano

Síce som si povedala, že nič na svete nemôže prekonať Sienu, veľmi som sa tešila aj na San Gimignano, mesto, ktoré sa nazýva aj ako stredoveký Manhattan vďaka svojim vežiam. Nachádza sa 30 km od Volterry. Síce toto nie je veľká diaľka, kvôli zákrutám táto cesta trvala oveľa dlhšie, ako by trvala napríklad na Slovensku. Ale nesťažujem sa, to, čo som videla, bola dostatočnou útechou.

Parkovali sme priamo pri stredovekých hradbách, a dávam 1* za označenia parkovacích miest v tomto meste. Dorazili sme ešte pred návalom turistov, síce nám bola zima, ale dalo sa to vydržať. Počas prechádzky po mačacích hlavách sme našli malé obchodíky so suvenírmi, kaviarničky, butiky, remeselníckych predajcov. V San Gimignano sú 2 hlavné námestia, Piazza della Cisterna a Piazza del Duomo. V rámci nich sa nachádza aj najviac veží. Tých bolo pôvodne 72, ale vojny a prírodné katastrofy vyhrali boje nad nimi, zostalo ich teda iba 12. Takto sa zredukovala aj spoločenská rola tohto mesta medzi ostatnými toskanskými obcami kvôli moru.

Collegiatu, kostol na námestí del Dumo, sme videli iba zvonka. Jednoduchý vzhľad skrýva úžasné freská s obrazmi zo Starého a Nového zákona. Ďalším cieľom bolo Torre Grossa, veža, ktorá sa kedysi pýšila pozíciou tej najvyššej v meste. Tréning po 254 schodoch uľahčuje premietanie úlomkov z histórie mesta, až kým sa nedostaneš hore. Tam sa ti ponúkne výhľad na oranžové strechy, kamenné domy, zelené polia… Vstupné stojí 9€, zabezpečí ti aj vstup do Museo Civico.

A ako všade, aj tu ti odporúčam nenáhliť sa, dať si zmrzlinku v Gelato Dondoli (nie je to hocijaká zmrzlináreň, už viackrát vyhrala cenu za najlepšiu zmrzlinu na svete).

Inak, možno pre niekoho to bude úplne bezvýznamná informácia, ale cestu späť do Volterry som si tiež riadne užila. Zastaviť sa uprostred ničoho, dať si domáce talianske jedlo v rodinnej reštaurácii je lepšie, ako som si to predtým predstavovala.

5. deň  – Cecina, San Vincenzo, Massa, Maritima

Náš predposledný deň sme sa chceli naplno venovať ničnerobeniu na pláži. Našou prvou zastávkou bola Cecina. Zaparkovali sme pri pošte a k moru sme išli pešo. Nebola som veľmi nadšená… Ani z mesta, ani z pláže. Ale bolo tu lacno, asi preto sem chodí toľko turistov. Takže po rýchlej káve sme aj išli ďalej. Do San Vincenza.

Všimli sme si ho náhodou, nedalo sa ho nevidieť. Architektúru by som tu nazvala skôr mediteránskou, páčili sa mi najmä domy a apartmány nachádzajúce sa na brehu. V máji tu bolo všetko veľmi pokojné a tiché, pláž bola čistá a prístav fotogenický. Počas prechádzky po móle sme si uvedomili, že sme hladní, takže sme si vybrali najsympatickejšiu reštauráciu z ponuky, a najedli sme sa.

Po San Vincenzovi nasledovala Follonica, zastavili sme sa priamo na brehu a… ako to povedať. Sklamali sme sa. Možno, že v hlavnej sezóne je tu všetko inak, teraz nám však vadilo smetie, či už na pláži alebo na uliciach. Takže veľmi rýchlo sme sa posunuli do Massa Marittimy. A dobre sme spravili, pretože opäť sme si mohli užiť naše obľúbené, fotogenické kamenné domy, zákruty a výborné presko na námestí pred  katedrálou.

6. deň – Pisa a Lucca

Posledné ráno sme sa rozlúčili s naším krásnym ubytovaním, pri rannej káve sme naposledy odpadli z výhľadu. Čakala nás Lucca. Na mňa toto mesto nevplývalo tak silno, ako na redaktorov bedekrov, ktoré som si pred výletom prečítala. Ale koľko ľudí, toľko chutí.

Auto sme zaparkovali 5 minút od centra, nasávali sme chvíľku lokálnu atmosféru na námestí a snažili sme sa vyhýbať cyklistom, ktorí nestrácali balans ani na hradbách. Na námestí Piazza Amfiteatro sa nachádza dom, v ktorom sa narodil sám Puccini. Predtým tu stálo inak amfiteátrum, ktoré malo kapacitu 10 000 ľudí, ale žiaľ už nič z neho nezostalo. Na jeho mieste sa teraz nachádzajú  stredoveké budovy v tvare kruhu.

Zaujímavou vežou je Torre Guinigi, rastú na nej totiž stromy. Kedysi bola obytnou budovou, a od samých začiatkov pôdou pre rastliny. Torre delle Ore je ďalšia veža, ktorá stojí za pohľad, ale aj za túru na jej vrch ešte po pôvodných drevených schodoch. Inak vstupenky stoja 4€.

Na to najlepšie sa čaká, či ako sa to hovorí. Áno, Pisa bola naša posledná zastávka. Predtým sme však natankovali auto a vrátili sme ho do požičovne. Odovzdali sme ho s bleskovou rýchlosťou, batožinu sme nechali strážiť na letisku za 6€/osoba. Keďže letisko v Pise sa nachádza veľmi blízko k centru, môžeš sa sem dostať pešo, ale v ponuke sú aj možnosti ako taxík, vlak, autobus. My sme sa rozhodli pre vlak, ktorý premáva každých 10 minút za 5,40€.

Námestie zázrakov alebo Piazza del Duomo sme uvideli po 15 minútovej prechádzke z konečnej do centra. Je naozaj zázračné! Do Šikmej veže sa dostaneš za 24€, prehliadka trvá približne 30 minút. Mne sa osobne veľmi páčil ešte malý gotický kostol Santa Maria della Spina. Spina inak znamená „tŕň“, tento chrám totiž stráži jeden z tŕní Kristovej koruny. A aby sme z Toskánska neodišli bez nákupov, butiky na ulici Via Santa Maria ťa určite potešia.

Toľko sa zmestilo do 6 dní, nie preto, lebo sme mali málo času, ale kvôli tomu, že sme si Toskánsko chceli užiť tak, ako sa patrí: pokojne, talianskym tempom a plné dobrého jedla.


Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne ponuky pre našich čitateľov


  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
    • Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
    • Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
    5/5 - (9 votes)
Komentáre
Hore