Cestopisy
Takto to vyzerá, keď sa na safari vyberiete bez sprievodcu
Obsah článku
Richard je profesionálny fotograf. Spolu so svojou manželkou si dali záväzok, že navštívia minimálne jednu zaujímavú krajinu ročne. A tak si jedného dňa spoločne splnili svoj veľký sen – kúpili letenky do Afriky a navštívili horské gorily v Rwande. Porozprával nám o tom, aké je to stanovať na vlastnú päsť na safari, prečo sa tam rozhodli ísť bez sprievodcu, a či je Afrika bezpečná krajina pre turistov zo Slovenska.
Prečo ste sa rozhodli práve pre Afriku? Bola to svadobná cesta? Alebo jednoducho dovolenka?
Prvú „exotickú“ dovolenku sme absolvovali v roku 2010, keď sme s manželkou (vtedy ešte priateľkou) a kamarátmi vybehli na pár týždňov do Peru. Neskutočne nás to chytilo a odvtedy sa snažíme každý rok navštíviť minimálne jedno zaujímavé miesto na Zemi. Prešli sme viaceré krajiny Južnej Ameriky a Ázie a ako sme boli zbehlejší cestovatelia, postupne sa mi v hlave začal rozvíjať jeden cestovateľsky sen – navštíviť horské gorily v Rwande. Bola to len taká nejasná vidina, až sme si jeden večer v obývačke povedali, že sny si treba plniť. A aj keď sme mali na začiatku z Afriky trošku obavy, tak sme sa rozhodli, že to dáme. Svadobná cesta to nebola, aj keď tú sme poňali tiež celkom dobrodružne a prešli sme celé Nórsko zo severu na juh.
Čo je najdrahšie na dovolenke v Afrike? Aký ste mali rozpočet?
Afrika je pre turistov všeobecne veľmi drahá. Turizmus tu nie je ešte tak rozvinutý a skôr sa sústreďuje na bohatšiu klientelu. Človek je často odkázaný na drahšie ubytovanie. Stravovanie v (turistických) reštauráciach je tiež pomerne drahé. Ale to neznamená, že Afrika je pre bežnych ľudí nedostupná. Vyžaduje možno lepšiu prípravu a plánovanie a keď si človek dokáže veci zorganizovať sám, tak sa to dá. Náš konečný rozpočet bol cca 3 500 eur na osobu a to bolo vrátane leteniek, návštevy goríl a požičania auta.
Hotel, hostel alebo guesthouse? Čo sa oplatí viac?
Systém hostelov tu príliš nefunguje. Čiže človek sa musí viac obzerať. Nie je to ako v Juhovýchodnej Ázii, že prídete do mesta a na každej ulici máte desiatky možností ubytovania. Nám sa ako alternatíva osvedčilo kempovanie. V Ugande nám k autu zapožičali komplet kempingový výstroj len za pár dolárov na deň. Niekoľko nocí sme tak strávili v stane. Bola to celkom romantika, najmä keď vám povedia, aby ste v noci vychádzali zo stanu naozaj len v nevyhnutných prípadoch kvôli potulújucim sa hrochom. Zároveň nám stan ušetril pár stoviek dolárov na ubytovaní a mali sme možnosť zložiť sa aj priamo v národných parkoch, čo bolo výhodné z hľadiska logistiky.
Ako je to s požičaním auta? Dá sa to poriešiť na vlastnú päsť? Aké sú tam cesty?
Auto som zajednal cez internet ešte z domu. Je viacero stránok, ktoré ponúkajú možnosť prenájmu jeepov bez vodiča. Opäť sa treba trochu poobzerať, prečítať nejaké fóra, aby si človek správne vybral. Ja som mal celkom šťastnú ruku. Auto, Toyotu RAV4 s pohonom na všetky štyri kolesá, nám priniesli do prvej dediny za rwandsko-ugandskou hranicou. Chcelo to kúsok šťastia, keďže nám nefungovali telefóny, ale nakoniec sme sa našli. Auto šlapalo ako hodinky. V Ugande sa jazdí vľavo a cesty sú zväčša prašné a neskutočne rozbité. Takže šoférovanie je zážitok sám o sebe. Náhradné koleso je úplná nevyhnutnosť. Nám sa podarilo chytiť defekt poriadne ďaleko od civilizacie a veľmi sme trpli, aby sme s náradným kolesom nechytili ďalší.
Čo hovoríš na africké jedlo? Skúsili ste niečo domáce?
Afrika, aspoň teda tá časť, ktorú sme navštívili, rozhodne nie je gurmánsky zážitok. Boli samozrejme svetlé výnimky ale zväčša, keď sa snažili pripraviť západniarske jedlá, tak to nebolo veľmi úspešné. Zvyknúť sa ale dá na všetko a ku koncu výletu sme sa držali hesla „doma by som to nezjedol, ale tu mi to chutí“.
Lepšie boli lokálne špeciality, ktoré sa dali často zohnať pri ceste. Obľúbili sme si napríklad „rolex“, čo bola placka z múky a vajec, zakrútená ako naša palacinka. Domáce obyvateľstvo sa stravovalo veľmi stroho. V Rwande sme stretli jedného chlapca, ktorý s nami strávil asi pol dňa a vzal nás aj k sebe domov na návštevu. Bol to malý hlinený domček bez elektriny a bez vody. Jedna miestnosť bola plná zemiakov, pretože zemiaky jedia prakticky 365 dní v roku. Jedine na Vianoce si doprajú kura.
Je Rwanda a Uganda bezpečná aj pre turistov?
Toto bola moja hlavná obava, keď sme sa rozhodli, že sem chceme ísť. Špeciálne, keď tu historicky boli jedny z najkrvavejších konfliktov. V roku 1994 bolo v Rwande počas sto dní vyvraždených vyše milióna obyvatelov. Mačetami. Uganda na tom nebola o nič lepšie. Najmä v 70. rokoch si prešla drsnými občianskými vojnami. Tento imidž krajinám určite nepomáha, ale akoby sa to snažili hodiť za hlavu a začať odznova.
Rwandu dnes mnohí nazývajú Švajčiarsko Afriky. Mestá sú čisté, bez odpadkov, nenájdete tu jeden plastový sáčok, budujú sa tu kvalitné asfaltové cesty. Ľudia si uvedomujú, že turizmus je veľká príležitosť a pokaziť to nejakými útokmi na turistov by nebolo rozumné. V týchto krajinách sme strávili tri týždne na vlastnú päsť a prišli nám veľmi bezpečné. Prakticky sme sa neocitli v jedinej neprijemnej situácii.
Dá sa ísť do safari bez sprievodcu? Je to bezpečné? Koľko stojí sprievodca?
Safari sme absolvovali v dvoch národnych parkoch v Ugande. V oboch prípadoch sme šli bez sprievodcu. Na bráne sme dostali mapku a mohli sme si voľne jazdiť a užívať si scenériu a divú zver čo nam skrížila cestu. Vlastné auto nám tak dalo nesmiernu slobodu a výrazne silnejšie zážitky oproti organizovaným skupinám, ktoré tú voľnosť nemali.
Sprievodcu sa oplatí zobrať, ak chcete vidieť nejaké konkretné druhy zvierat. My sme napriklad nemali šťastie na levy a tak sme si posledný deň vzali do auta rangera. Vyšlo to na 20 dolárov na jedno dopoludnie, čo bola celkom rozumná cena. Hlavnou výhodou je, že rangeri majú vysielačky, cez ktoré sa informujú o zvieratách, ktoré videli. A tak sa pošťastilo aj nám, že sme dostali cez vysielačku echo a keď sme dorazili na miesto – videli sme veľmi zblízka troch levov.
Akí sú Afričania k Európanom?
V drvivej väčšine prípadov veľmi milí. Najmä ľudia pracujúci v turizme boli často až veľmi úctivá a príjemní. Cenia si, že ste navštívili ich krajinu, pretože ako som už spomínal, uvedomujú si, že turizmus pre nich predstavuje budúcnosť. Najmilšie sú malé deti, ktoré za vami budú bežať a vykrikovať „muzungu“, čo v preklade znamená „biela tvár“. Je úžasné, že obyvateľstvo tu ešte nie je poznačené turizmom tak, ako v mnohých turisticky rozvinutejších kútoch sveta. Viackrát sa nám stalo, že deti za nami utekali len, aby sa nás dotkli, bez toho, aby od nás pytali peniaze alebo darčeky.
Sú gorily a šimpanzy v safari tak silný zážitok, ako o tom všetci hovoria?
Ako som spomínal, navštíviť horske gorily v Rwande bol môj cestovatelský sen a hlavný dôvod, prečo sme sa vybrali do týchto končín. Počul som o ľuďoch, ktorí sa údajne v prítomnosti goríl od šťastia rozplakali a tvrdili, že im to úplne zmenilo život. V kútiku duše som moýno veril, že niečo podobné sa udeje aj nám, ale po pravde nič také sa nestalo.
Určite to bol krásny zážitok, stáli sme od gorily na jeden meter vo voľnej prírode, pozerali sme na seba, ale hovoriť o akomsi „nadprirodzene“ je prehnané. O to väčší zážitok som mal z návštevy šimpanzov v ugandskom národnom parku Kibale. Očakávania sme tu nemali žiadne a o možno práve preto to bolo intenzívnejšie. Úžasne bolo vidieť, ako veľmi sú nám ľuďom podobní 🙂
Ako vnímaš Afriku teraz a ako si ju vnímal pred jej návštevou?
Ak ma niekto rád prírodu, zvieratá, tak ju vnímam ako perfektné miesto na dovolenku. Zbavil som sa zbytočneho rešpektu, ktorý som z Afriky mal. Myslím, že je to skvelé miesto, ktoré treba objavovať, kým je ešte ako tak neobjavené.
Robíš parádne fotky. Je to to, čomu sa venuješ alebo len tvoje hobby?
Fotografiu som si pestoval ako hobby popri práci biznis konzultanta. Dnes už ale môžem povedať, že sa jej venujem naplno. Fotím komerčné projekty – svadby, rodinné portréty, firemné eventy a na cestách mi samozrejme nikdy nechýba v ruke foťák, aby som zachytil tie úžasné momenty, ktoré sa nám naskytnú.
Kde všade si už bol? Kam sa chystáš?
Popri Europe a Severnej Amerike sme s manželkou prešli viaceré exotické krajiny sveta. Veľmi radi spomíname na Galapágy, čo bol pre nás raj na zemi a len ťažko sa nám odtiaľ odchádzalo. Len pred nedávnom sme sa vrátili z krásnej trojmesačnej cesty. Zašoférovali sme si po Pamirskej diaľnici na tadžicko-afgánskej hranici, najvyššie položeným vlakom sme sa cez 5200 metrové sedlo prepravili do tibetskej Lhasy, stáli sme zoči voči Everestu, surfovali a potápali sa v Indonézii. Chceli sme aspoň raz v živote absolvovať takúto dlhú cestu a bolo to naozaj úžasné. No a najbližšie nás čaká heliskiing vo Švédsku. Ďalsí zo snov, ktoré si treba plniť 😉
Viac fotografií a všetky Richardove projekty nájdete na jeho webe www.rehorovsky.sk.
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
