Černobyl: Pri veľkom prívale návštevníkov stráca toto miesto svoje „čaro“
V Černobyle bol už dvakrát – prvá návšteva bola turistická, druhýkrát sa sem vrátil so súkromným sprievodcom a tak trochu pracovne – natočil promo video pre ukrajinskú cestovnú agentúru. Dávid Haring má 30 rokov, pochádza z Piešťan, no už niekoľko rokov žije v Kodani. Rád cestuje a tvorí videá. Prečítajte si rozhovor s ním.
Pamätáš si, kedy si sa o havárii jadrovej elektrárni v Černobyle dozvedel prvýkrát?
Keď sa táto havária stala, nebol som ešte na svete, ale pamätám si, ako mi o tom rozprávali moji starí rodičia – že Sovietsky zväz utajil najväčšiu jadrovú haváriu ľudstva. Opisovali mi, ako museli ľudia opustiť 30 kilometrový rádius okolo elektrárne a všetko zostalo úplne opustené. Vtedy som sa o túto udalosť začal viac zaujímať.
Ako vnímaš túto udalosť dnes? Už ako dospelý.
Je to veľmi smutné, Bielorusko a Ukrajina prišli o kus úrodnej zeme. Viem, že veľa ľudí trpelo a zomrelo kvôli ľudskej hlúposti.
Od výbuchu je to už 33 rokov, ty si Černobyl navštívil dvakrát. Ako bezpečné je dnes vkročiť do 30-kilometrovej takzvanej mŕtvej zóny?
Táto oblasť je pre mňa ako pre turistu veľmi bezpečná. Možno sa tam dostať len s certifikovanou turistickou agentúrou. Majú tam svoje „turistické trasy“, z ktorých neodbočujú. Bezpečnosť je tam stále na prvom mieste.
Aký je to pocit, počuť dozimeter merať radiáciu v tvojej blízkosti?
Keďže som vedel, že miesta so škodlivou radiáciou (nad 1000 mSv/h) nenavštívim, ten dozimeter som používal len tak zo zvedavosti.
Ktoré z miest je tam dodnes najnebezpečnejšie?
Jednoznačne je to vnútro reaktoru, v ktorom sa nachádza tzv. Slonie chodidlo (pozn. redakcie: roztavené jadrové palivo, betón, piesok a iné materiály použité pri stavbe reaktora). Je to najtoxickejší objekt na svete. V meste Pripyat je to zase podzemie nemocnice, v ktorom je doteraz uskladnené rádioaktívne oblečenie hasičov černobylskej nehody.
Predpokladám, že na mieste sa musíš riadiť nejakými bezpečnostnými pravidlami. Akými?
Pre vstup do Černobylskej zóny je nutné mať nad osemnásť rokov a platný pas. Čo sa týka oblečenia, treba mať dlhé nohavice aj rukávy, tiež uzavretú obuv. V zóne sa nesmie sedieť na zemi, ani na ňu nič pokladať. Taktiež nie je dovolené nič jesť zo stromov. Obed zabezpečuje cestovná agentúra, no odporúčajú mať pri sebe vodu. Na fotenie nie sú žiadne reštrikcie, ale ak chcete používať drona, musíte mať vybavené povolenie. Suveníry sa dajú zakúpiť po výstupe z 30 km zóny.
Môžeš sa dotýkať vecí, ktoré sa nachádzajú v bytoch, v nemocnici či na ulici?
Nie, to je zakázané kvôli možnej radiácii.
Aká je dnes v černobyľskej oblasti vlastne radiácia?
Hodnoty radiácie na miestach, kde sa pohybujú turisti, sú celkom nízke. Ja som najviac nameral 50 mSv/h. Avšak, iné miesta, napríklad Červený les, sú stále nebezpečné a nameriate tu oveľa vyššie čísla.
- Prečítajte si tiež: 12 opustených miest, ktoré vo vás vyvolajú zimomriavky
Aká je atmosféra mesta Pripiať? Voľakedy tu žilo asi 50 000 ľudí, dnes ho volajú mesto duchov.
Toto mesto zanechalo vo mne kopu zmiešaných pocitov. V prvom rade je to smutné, keď si predstavím, ako sa tak moderné mesto zo dňa na deň stalo opusteným. Keď som však prechádzal tmavými chodbami schátraných budov, bolo to dosť nepríjemné, miestami až strašidelné. Veľa vecí bolo zničených. No a nakoniec, prechádzka po meste bola veľmi dojemná. Tento pocit ťažko opísať, treba to zažiť.
Mnohí si myslia, že mesto zostalo bez zásahov od momentu vysťahovania jeho obyvateľov, no to nie je pravda. Mnohé veci boli zničené pri dekontaminácii, cenné veci vyrabovali zlodeji po rozpade ZSSR, keď bolo územie chvíľu menej strážené vojakmi. V akom je fyzickom stave?
Súhlasím, budovy sú vyrabované a zdemolované. Máloktoré miesta sú ešte v pôvodnom stave. Mne sa podarilo navštíviť len jedno – obec Zálesia.
Zdroj fotografie: Dávid Haring
Zdroj fotografie: Dávid Haring
A čo ruské koleso v zábavnom parku? Kolotoč bol spustený vraj len jedenkrát – deň po havárii, aby sa deti aspoň na chvíľu zabavili. Nehrozí mu zrútenie?
Takéto informácie nemám a nie som si ani istý, či to kolo bolo niekedy spustené. Hoci park bol 27.apríla 1986, deň po havárii, na pár hodín otvorený, ruské kolo bolo stále pod obkladom.
Ktoré miesto sa ti najlepšie fotografovalo?
Asi práve ikona Pripyate – ruské koleso.
Vymenujme si, ktoré miesta si navštívil a je povolené navštíviť ich len s povinným sprievodom.
Môj výlet začal v malej dedine Zálesia, kde pred výbuchom žilo asi tritisíc rodín. Okrem prestavaného kostola na kultúrny dom (Sovieti boli ateisti), moju pozornosť upriamil jeden z mála zachovaných domových interiérov z tohto obdobia. Ten pocit vrátenia sa v čase, do roku 1986, bol veľmi silný a ťažko opísateľný.
Potom som sa so sprievodcom presunul do mesta Chernobyl, kde z pôvodných 13 000 obyvateľov zostalo už len 60. Je to celkom aktívne mesto, v ktorom sa okrem obchodov, reštaurácie či múzea nachádza aj Anjel Apokalipsy a cintorín všetkých zaniknutých dedín po výbuchu. Taktiež som sa zastavil pri pomníku pre Chernobylských hrdinov – hasičov. Poobede som mal krátku obhliadku mašín, ktoré čistili strechu vybuchnutého reaktora číslo štyri. Niektoré z nich boli pôvodne vyrobené na hľadanie mín či pristávanie na mesiaci.
Cez hustý les som sa presunul k radaru Duga, ktorý postavili v tajnej oblasti Chernobyl 2, tá na mape neexistovala. Úlohou radaru Duga bolo zamerať americké rakety ešte pred dopadom do ZSSR. Žili tu prevažne inžinieri a vojaci snažiac sa zachytiť lietajúce objekty z iných oblastí. Nikdy sa však nepotvrdilo, že by tento 150 metrov vysoký a 500 metrov široký radar naozaj fungoval.
Krátko som prešiel popri Chernobylskej jadrovej elektrárni. Explodovaný reaktor 4 je ukrytý pod sarkofágom. Moja konečná zastávka bola už spomínaný opustený Pripyat. Napriek tomu, že vstup do budov je zakázaný, mal som možnosť vidieť zdevastovanú nemocnicu, kaviareň, športovisko či kultúrny dom. Na futbalový štadión či zábavný park som sa pozrel pomocou dronu.
Na jednej z tvojich fotografií je zelená pláň a na nej stovky tabúľ s názvami dedín, ktoré po výbuchu zanikli. Vieš presne, koľko ich je?
Vraj ich bolo 188.
Stál si pomerne blízko aj pri novom sarkofágu, ktorý dokončili len minulý rok. Na akú vzdialenosť sa k nemu dá ísť?
Najbližšia možná vzdialenosť na priblíženie je 260 metrov. Samozrejme, ak máte dostatok financií, môžete sa pozrieť aj pod nový sarkofág.
Navštívil si aj elektráreň?
Nie, snáď nabudúce. Navštívil som akurát nedostavanú chladiacu vežu číslo 5. Tá sa nachádza blízko elektrárne.
Do černobylskej zóny sa niektorí z jej pôvodných obyvateľov časom na vlastné riziko vrátili. Dnes ich tam žije 150 spolu s niekoľkými tisíckami tých, ktorí stále pracujú na údržbe elektrárne. Stretol si sa nimi?
Nie, nemal som túto možnosť. Keďže som bol časovo obmedzený, bol to iba jednodňový výlet, tak sa to žiaľ nedalo stihnúť.
Tá zóna dnes už teda nie je taká mŕtva, ako by sa mohlo zdať. Vznikla na nej aj prírodná rezervácia, kde sa darí vlkom, jeleňom, losom aj diviakom. Zvieratá stratili prirodzeného nepriateľa – človeka a paradoxne, sa im teraz darí lepšie ako pred tragédiou.
Áno, je pravda, že život sa sem vracia, my sme počuli aj veľa vtáctva. Hoci nie som prírodovedný špecialista, myslím, že tieto druhy sa do lesov vracajú, lebo je to ich prirodzený habitat a darí sa im, nie sú rušení ľudskou činnosťou. Napríklad, odstavenie elektrárne určite pomohlo k zlepšeniu životného prostredia.
Videl si seriál Černobyl? Myslíš si, že je dôležité vracať sa do minulosti takýmto spôsobom? Ja si osobne myslím, že áno. Najmä pre mladé generácie.
Áno, seriál som už videl. Mne sa páčilo, že poukázal aj na skrytých hrdinov – baníkov a potápačov, o ktorých svet nevedel. Takéto seriály nám pomáhajú uvedomiť si, že chyby, ktoré sa už stali, by sme nemali opakovať.
Agentúra Reuters nedávno vydala správu o tom, že sa dopyt po turizme do Černobylu zvýšil o 30 percent a bude sa zvyšovať aj naďalej. Vo veľkej miere to súvisí aj so spomínaným seriálom. Je to miesto vhodné pre masy ľudí?
Počas mojej prvej návštevy, ešte v marci tento rok, sme nestretli v Pripyati takmer žiadneho turistu. Na ďalšej návšteve, v máji, sme už stretávali veľké skupiny ľudí a sprievodca mi povedal, že tam chodí aj 800 turistov denne. Myslím si, že pri takomto veľkom prívale návštevníkov stráca toto miesto svoje čaro, no myslím si tiež, že každý človek si z tohto miesta odnesie iný zážitok. Tých emócii je tam neúrekom.
Potrebujeme podľa teba my ľudia ešte udržovať pri živote jadrové elektrárne či dokonca stavať nové?
Môj názor je taký, že tieto elektrárne nie sú potrebné. Treba hľadať alternatívne riešenia a stačí si zobrať príklad zo Škandinávskych krajín.
Pozrite si Davidovo video z ukrajinského mesta duchov Pripyat.
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
