Ukradli jej topánky, ale nie lásku k Himalájam. Marta Rajková vás pozýva objaviť Nepál cez jogu a duchovno

Marta Rajková je cestovateľka, autorka kníh a certifikovaná inštruktorka jogy. Himaláje sú jej srdcovka, a tak vás na prelome apríla a mája vezme na joga-trek do menej známeho údolia Langtang. Menej turistov, viac pokoja, viac Nepálu. Ale úplne zadarmo to nebude.

Ako si sa dostala k spojeniu jogy a vysokohorského treku – čo ťa priviedlo práve do Langtang Valley?

Joga a turistika patria medzi moje najobľúbenejšie fyzické aktivity. Človek si podľa mňa najlepšie oddýchne, keď sa aj fyzicky unaví a prišlo mi ideálne spraviť to v majestátnom vysokohorskom prostredí, ktoré nasýti ducha. Langtang Valley je ideálne miesto pre joga-trek, pretože je menej turistické v porovnaní so známymi regiónmi Everest či Annapurna. V Langtangu budeme mať viac pohody a priestoru na rannú či večernú jogu. Síce neuvidíme Everest, čo chápem, že mnohých láka, no na druhej strane budeme mať viac kľudu a duchovnej atmosféry. Verím, že je nás veľa, pre ktorých je to priorita.

Bola si v Himalájach už viackrát – v čom sa tento pobyt líši od tvojich predošlých ciest?

Práve tým, že tentokrát pridáme aj jogu. Doposiaľ som sprevádzala klasické treky, teda išlo iba o turistiku. Myslím si, že každodenná joga a meditácia ešte viac podporí a prehĺbi oddych a relax, ktorí, všetci potrebujeme ako soľ.

Ako vyzerá tvoj typický deň počas takého pobytu – koľko času venuješ treku a koľko joge alebo meditácii? 

Kráčať budeme priemerne 5-6 hodín, niektoré dni trochu viac či menej. Jogu a meditáciu budeme prispôsobovať danému dňu. Trebárs, keď budeme musieť skoro ráno vyraziť na trek, dáme si radšej večernú, skôr relaxačnú jogu a strečing. Noapak, keď budeme mať pohodičkový deň a menej chôdze pred sebou, stihneme aj dynamickejšiu rannú jogu, ktorá nás zahreje. Všetko budem prispôsobovať aktuálnej situácii a počasiu, no každý deň by sme mali mať spolu zhruba hodinu jogy, dýchacích cvičení (pranajáma) či meditácie.

Výstup do 4 773 m na Kyanjin Ri nie je prechádzka ružovou záhradou – ako sa na ňu pripravuješ ty a čo by si odporučila účastníkom, ktorí nemajú skúsenosti s vysokohorským terénom?

Práveže to nebude také ťažké. Je to skôr vyhliadkový bod, nie nejaká extra vysoká hora. Celý výstup tam a späť do dediny, v ktorej budeme spať, bude trvať okolo 5 hodín. Keďže v našich končinách sa sotva dá pripraviť na nadmorskú výšku, povedať môžem len toľko, že predísť príznakom výškovej choroby sa dá najlepšie, ak človek kráča pomaly, aby nelapal po dychu, tiež treba veľa piť a pomáha aj starý dobrý nepálsky všeliek – cesnaková polievka. 🙂 Samozrejme, je dôležité, aby bol človek zdravý a nemal problémy s kĺbami. Pred cestou je fajn zlepšiť trochu kondičku – pomôže napríklad bicykel, turistika hoci aj v slovenských horách či beh.

Ako na teba pôsobí joga v takomto prostredí – cítiš, že v horách má celá prax iný rozmer?

Keďže cvičiť budeme vonku pod holým nebom, bude to úplne iné ako doma v štúdiu. Uvidíme podľa počasia a teploty, no cvičenie na boso počas treku pravdepodobne nebude možné (iba v Káthmandu, kde bude oveľa teplejšie). A keďže budeme v ponožkách či topánkach a naobliekaní, tak je jasné, že nám nepôjde o výkon a dokonalé ásany, ale najmä o relax. Chceme sa hlavne ponaťahovať, predýchať, upokojiť a prehĺbiť zážitok z krásneho horského budhistického prostredia.

Ktorý moment alebo zážitok z Himalájí ti zostal v pamäti ako najsilnejší – či už z treku, jogy alebo meditácie?

Je ich veľa! Moja prvá výšková choroba na treku okolo Annapurny, keď sa mi snívalo s Budhom bola pamätná. Bolo mi strašne zle v noci, vyzeralo to, že budem musieť ukončiť výstup, no Budha v sne mi povedal, že budem v poriadku, avšak musíme skoro ráno vyraziť, aby sme stihli prejsť cez priesmyk v dobrom počasí. A tak aj bolo. Ráno som sa zobudila úplne fit a zvládla som to. V dobrom spomínam aj na úspešný skupinový výstup na šesťtisícovku Mera Peak, ktorý som sama organizovala a viedla.

Aké sú podľa teba najväčšie výzvy takéhoto pobytu – fyzické, mentálne alebo logistické – a ako ich zvládaš?

Poďme po poradí. Veľkou výzvou je zima, to že sa nekúri v izbách a ráno po zobudení sa nám bude pariť z úst. Ja to robím tak, že moc neotáľam, vyskočím z postele a rýchlo sa oblečiem, ak treba aj viac vrstiev a idem sa rozhýbať – tu nám poslúži joga. No hlavne treba mať dobrý spacák s komfortom okolo 0°C (odporúčam poradiť sa pred kúpou s odborníkmi v obchode), aby sa človek dobre vyspal. Ale opäť vravím, uvidíme, aké bude počasie. V nižších nadmorských výškach to môže byť na krátky rukáv, vyššie aj na páperovú bundu a čiapku a rukavice. Okrem toho sa treba mentálne pripraviť na jednoduché podmienky, záchod, ktorý budeme splachovať vedierkom, sprchu každý druhý-tretí deň, jednoduché jedlo. Ale to sú podľa mňa tie veci, ktoré nás mentálne posilnia, dodajú nám pokoru aj vďačnosť za to, aký luxus doma máme. 

Máš nejaký vtipný alebo nečakaný moment z cesty, na ktorý si vždy rada spomenieš?

No jasné! Keď mi v Káthmandu v bare ukradli topánky! 🙂 V hlavnom meste sú bary, kde sa treba vyzuť, pretože sa sedí na zemi resp. na pohovkách. No a keď som odchádzala, moje nové pekné topánky nikde, namiesto nich mi tam neznámy páchateľ nechal staré ošuntelé šľapky. Nechcem, aby táto príhoda niekoho odradila od návštevy Nepálu, ale pravda je, že v baroch a diskotékach si treba dať pozor na veci. V horskom prostredí sa mi nikdy nič také nestalo. Ale aspoň som si na druhý deň kúpila nové topánky, ktoré mi potom všetci okoloidúci v Káthmandu chválili. 🙂

Čo by si poradila ľuďom, ktorí nad týmto zájazdom uvažujú – aké tri veci by si určite mali zbaliť alebo si pripraviť?

Dobrý spacák, pohodlné turistické topánky, obľúbený snack ako odmenu po náročnom dni a niečo na písanie (trebárs aj denníka) alebo knihu na čítanie, keďže budeme mať po večeroch čas aj na ničnerobenie.

Ako podľa teba vplýva na celý zážitok skupina ľudí, s ktorou ideš – cítiš rozdiel medzi bežným trekom a takýmto komunitným jogovo-trekovým campom?

Je to obrovský rozdiel. Sama resp. vo dvojici to mám rada, pretože sa lepšie zrelaxujem a lepšie sa aj infiltrujem medzi miestnych. Viac si odnesiem z kultúry a duchovna. Na druhej strane, v skupine je to oveľa väčšia zábava, vznikajú pekné priateľstvá a zaujímavé debaty. Pre mňa ako vedúcu skupinu to je náročnejšie, je to viac zodpovednosti a starostí, ale jednoznačne sa to oplatí pre ten dobrý vibe a energiu, ktorá v skupine vzniká. Teším sa aj na to, že môžem odovzdať svoje skúsenosti z jogy, meditácie a pranajámy. Pripravila som, podľa môjho názoru, dosť zaujímavé meditačné cvičenia, ktoré budú každý deň trochu iné.

Kam by si sa po tomto himalájskom dobrodružstve ešte chcela vydať – máš už vyhliadnuté ďalšie miesto, ktoré volá po joge a treku?

Rozmýšľam nad niečím v Európe, trebárs Madeira alebo Tenerife. Ak by to malo byť ďalej, tak Indonézia prípadne severná India.

A na záver – ak by si mala v jednej vete povedať, čo by si účastníci mali z tohto pobytu odniesť domov, čo by to bolo?

Oddýchnutú myseľ, príjemne unavené telo a radosť z toho, že na vlastnej koži zažili, ako sa žije v najvyšších horách sveta.

Ak potrebuješ pomôcť pri výbere destinácie či leteckej spoločnosti, zorientovať sa v ponuke a dostať kompletné poradenstvo pri rezervácii letenky či dovolenky, využi našu ponuku konzultácie. Služba je spoplatnená sumou 20 eur, avšak tá sa ti okamžite odpočíta z ceny objednávky letenky či dovolenky, ktorú si zakúpiš cez Pelikán.

Ak máš pripomienku alebo si našiel chybu, napíš, prosím, na [email protected]. Ak máš super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chceš sa o svoje zážitky podeliť so svetom, neboj sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.