Nájdeš nás aj na:

Pelipecka

Kristína: “Thajsko alebo ako zažiť leto v zime.”

Kristína: “Thajsko alebo ako zažiť leto v zime.”

Prosto niekedy na konci decembra sa udeje v mojom organizme to, že ma zima začne bytostne štvať. Keď vás štve zima, treba konať. Nie, netreba čakať do jari, povedzme si otvorene, že zelené sople, stmievanie sa pred štvrtou a obliekanie detí aj pred tým, ako idete na minútu vyvenčiť psa (ktorý vonku dlhšie ako minútu byť nechce), je peklo. Peklo v zime.

Keď teda leto nechodí za vami, musíte sa vybrať vy za ním. Treba sa kochať lyžovačkovými známymi na Facebooku a povedať si: “Kokso, za tú sumu, za ktorú si ty v Tatrách, budem ja zažívať leto. A vybrať sa k novému slovenskému moru, do Thajska (áno, trochu smutné z jedného pohľadu, ale z druhého veľmi veselé).

O tom, ako prebieha taký let s deťmi budem písať inokedy, lebo to je skutočne nadlho. Dovtedy len toľko, že je to v pohode a pokiaľ nad takýmto letom v zime váhate len z dôvodu dlhého letu, neváhajte.

V Bangkoku na záchode som dievkam zakázala lízať si prsty. Zo samozrejmých predsudkov, ktoré nabehnú v momente, ako za ocitnete v Ázii či lacnej ázijskej reštaurácii na Slovensku. A ako si tie prsty zase olizli, po tom, ako ochytali záchodovú dosku, olial ma pot. Áno, bolo to aj vďaka prekvapivému teplu a vlhkosti vzduchu, na ktorý človek vo februári skutočne nie je zvyknutý. Ale bolo to hlavne preto, že som si uvedomila, že som nás zabudla poistiť. Tarááá! Matka roka! Ten telefonát z bangkokského letiskového záchodu ma síce stál vyše sto euro a bola to najdrahšia položka odkedy sme vystúpili z lietadla až kým sme zase neodleteli, ale ten pocit pokoja stál za to. Už len dúfať, že nás do polnoci neotrávia, keďže poistenie platí až od ďalšieho dňa…

Cesta to bola dlhá, ale to viete. Keď sa na niečo tešíte, keď niečo zažívate prvýkrát v živote, ste naraz opäť malé dieťa. O čosi nervóznejšie malé dieťa, ale je to krása. Cestovali sme dlho a ďaleko, pretože sme nechceli byť vo väčšom meste…Chceli sme málo ľudí a prázdne more a za takým sa cestovať oplatí. Aj na kraj sveta.

…keď sa ocitnete bieli ako stena na pláži plnej krásnych tmavých Thajcov. Na úplne prázdnej pláži s pár krásnymi tmavými Thajcami. A našimi spolu vyblednutými kamarátmi, ktorých sme si priniesli zo Slovenska. Využili jarné prázdniny a ešte týždeň pred nimi a týždeň po nich. Homeschooling bola každodennosť a tešenie sa na všetko ostatné, čo sa dá v Thajsku zažiť, pomohla zvládnuť aj pre rodičov nezvládnuteľné učivo.

Čo sa robí, keď ste v zime v lete? No všetko. Je to úľava, je to teplo. Je to zmena, je to neskutočné jedlo, čerstvé ovocie a zelenina a ryby, šialení šoféri v tuk-tukoch, trhy so všetkými tými ethno vecami, ktorých sa neviem donosiť, a more. Najkrajšie more, aké som kedy videla. Naozaj, také to tyrkysové s bielym pieskom. Moríčko, kde vidíte každú maličkú rybku, ktorá okolo vás prepláva. More teplé, čvachtacie, splnený sen matiek a detí a zhmotnenie vety: “Šťastná mama, šťastné deti”. Je to všetko to, čo ste doteraz videli len na fotkách, to čo vám už napohľad spôsobilo motýliky v bruchu. Všetko to, čo ste ani nedúfali, že naozaj existuje, že sa tam niekedy dostanete. A naraz ste tam. So všetkou pokorou, úctou a splneným snom.

View this post on Instagram

matky! cestujte s detmi. ako sa len da. kamkolvek. je to vas cas. cas, kedy nie je ze vtedy toto a toto a potom hento a tamto..a toto kupit. splnila som si sen o lete v zime a neviem, ci som niekedy nieco mudrejsie urobila. odkedy sme sa vratili, setrim na dalsi rok (nie je to drahsie ako lyzovacka v tatrach). je to vas cas. cas, kedy zistite, ze mate vedla seba najlepsich partakov, cas, kedy vyrastiete. aj vy aj deti. cas, kedy si opat v spleti kazdodennych povinnosti uvedomite, ze to najvaaaac mate najblizsie. to su momenty, ktore je zbytocne popisovat, lebo sa to neda. kazde rano zapletat komplikovane vrkoce, davat si pozor na to, ci chodite vystreta, aby vas nebolel chrbat, ist spat kedy sa vam chce a nie kedy hodiny ukazuju, jest na co mate chut, no hlavne spolu. cas kedy zistite, ze z takejto radostnej aktivity mate svalovicu ako prasa a preto podete na hodinovu thajsku masaz za 5€. amen. #sommama #mytri

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

A áno. Je to tam lacné. Nekonečne. Dalo by sa polemizovať a filozofovať o tom, či je to naozaj dobré, alebo či je to zničený svet… Preto sa do tejto debaty nebudem zbytočne púšťať. Skrátka, v Thajsku je naozaj lacnejšie ako v Tatrách počas sezóny.

A čo deti a čo deti? Deti…šťastné. Ja som teda nesmierne šťastná, že nás naši kamaráti zobrali so sebou, lebo na tom bielom piesku bolo denne niekoľko našich detských prdeliek, ktoré sa hrali a hrali a hrali a cez obed si zdriemli na najkrajšom thajskom sarongu, prípadne v reštike s húpacími sieťami. Deti spali, my sme popracovali a opäť sme žili… Spolu. Tak spolu nám ešte asi ani nebolo. V podstate tam niekde, medzi plážou a budhistickým kláštorom v miestnom pralese,  sme pochopili, že nie sme rezortové typy. A že po tomto zážitku už nikdy nebudeme. Kedykoľvek si požičiaš auto, kedykoľvek sa naješ, kedykoľvek ostaneš alebo ideš, kedykoľvek robíš čokoľvek. Ak som niekde zažila absolútnu slobodu, bolo to v Thajsku.

Ok, bola asi polhodina, ktorá sa slobodou nazvať nedala…a to bol ten moment, kedy sa začalo stmievať. V Thajsku sa v zime stmieva už okolo šiestej večer a komáre to ľúbia. Všade tam kúpite silné repelenty a nájdete aj také, ktoré nie sú chémia sama. To, čo nastalo každý deň okolo šiestej na pláži bol atak ako z hororu. Premotivované komárice ďobajúce všetko naokolo a obrovské štípance svrbiace ako hovado. Ale ono, pokiaľ nie ste úplne otupení krásou a šťastím, pochopíte, že sa tento atak deje pravidelne každý deň a viete mu v pokoji predísť, ak sa narepelentujete o 17:50. A napokon sme objavili najprírodnejší repelent na svete – more. Tam komáre nie sú. Tam sme okolo šiestej podvečer boli my. Opäť slobodní.

A tie večery…s kamarátmi sme si pospájali stoly, deti behali po pláži, my sme kecali, občas žúrovali, občas sa s niekým zoznámili…ou bože, taká ruská mamička s osemročnými dvojičkami, čo vyzerala na osemnásť a mala dokonalú postavu a jej dvojičky dokonalú angličtinu…tá čo žila inak na Bali a žila ako nomádka…ooooch bože! Do tej som doteraz! A deti behali po pláži, hrali schovku, šťastné, že je tma a zároveň teplo…celé dni všetci bosí. Všade naokolo farebné žiarovčičky a svetielka…šum mora…sen… Treba pokračovať? Nie, však?

A panebožeeee a očkovali ste sa špeciálne? Nie. Neočkovali. Máme všetky základné očkovania a tuším aj nejaké naviac…neviem to dokonale, som v tejto téme celkom jeleň, nakoľko som zistila, že je niekedy bezpečnejšie nerýpať sa v samozrejmostiach. Aj som zisťovala, či netreba žltačku a možno ju nabudúce aj šupsneme, ale pokiaľ nie ste v nejakej skrytej dedine v pralese, pokiaľ ste v slušnom ubytku, ktoré sú všade možne, očkovania navyše netreba. Áno, bububu… Strach je sviňa, tak ho radšej nemajte.

A mali tam tie chudinky čo papaaaaať? Nie. Chudinky schudli kilo a pól, ale dobehli to po návrate. Kupovali sme im v potravinách, ktoré sme mali hneď pri ubytku každý deň dve plnené bagety, lebo nič iné tam nebolo pre deti bezpečné. Prepáčte, musela som. Srandujem. Len sa mi hlavou premietajú všetky tie otázky, ktoré sme dostali po návrate. Takže či sme mali čo jesť? Či mali deti čo jesť? Všetky potraviny boli nekonečne čerstvé, voňavé, chutné, farebné, nádherné. Na raňajky vajíčkové dobroty či čerstvé ovocie (mango, mini banány, pithaya, papaya…bársčo). Na obed zeleninový alebo kurací vývar s ryžovými rezancami, či typické thajské polievky, ktoré dodnes neviem ako varili, ale spôsobili mi doživotnú závislosť…aj teraz som si oslintala klávesnicu. Samozrejme aj naša malá thajská krčmička na pláži, v ktorej sme uterákovali, či sarongovali (to je nové sloveso inšpirované slovom stanovať, akurát to robíte bez stanu a na uteráku, či sarongu), počítala aj s rozmaznanými európskymi detiskami, ktoré k svojmu životu skrátka nutne potrebujú špagety s paradajkovou omáčkou, či vyprážaný rezeň a palacinky.


Naše dievky cepované zdravou stravou jedávali však šaláty, myslím, že som ich ukecala aj na tempurované krevety, ale je pravda, že pizza to istila. V každom prípade všetko to bolo oveľa chutnejšie ako sme zvyknutí a servírované na pláži. Raňajkovali sme dokonca tak, že sme mali stôl priamo v mori a počas jedla si čľapkali nohy. Za približne päť euro pre štyroch ľudí. Alebo sme jedli na húpačkách, ktoré sú naozaj všade. Ale že naozaj naozaj všade. Magické, čarovné..všade ťa to núti lietať, uletieť z reality, byť dieťa, neriešiť, zdžubať sa z hojdačky, kedy sa cítiš, že si frajerka a nemáš z ničoho strach. Okrem februára. Jo! A v Thajsku majú fakt hnusné víno, takže ak ste vínoľúbivci, máte smolu. A fakt veľkú. Najdrahšie a najhoršie víno na svete. Nuž, ani to Thajsko nie je dokonalé. 🙂

Pokiaľ viete po anglicky, verte tomu, že sa vaša angličtina počas pobytu výrazne zhorší. Od dovolenky osprostiete a svoju slovnú zásobu zminimalizujete na naozaj potrebné a prispôsobíte sa angličtine domácich. Nikdy sme však nemali problém dohovoriť sa, napokon čašník našej plážovej krčmo-reštike už poznal naše chúťky a ak sa chcete na trhoch handrkovať o cenu, aj to sa dá. Všetko sa dá, nič nie je problém. Odlišné jazyky nie sú bariérou.

No a čo sme jedli my dospeláci? Ryby, krevety, polievky, kari omajdy, papayový šalát, Chang. To posledné je značka piva. Napájali sme sa mangovým džúsom a vodou z plastových fliaš. No jo. Je to krajina, kde skrátka nevieš nepouživať plasty…a je to tam s tým odpadom naozaj pomerne šialené. Ale ako hovorím: vždy rob to najlepšie, čo dokážeš. Takže vždy keď sa dalo, konzumovali sme zo skla, alebo si aspoň vždy kúpili tú najväčšiu fľašu a nie desať malých. Hold…


Čo si treba zobrať do takého Thajska? Nič. Plavky. Ja som našim kamarátom, ktorí tam boli už vlani neverila. Ale dnes radím to isté. Všetko naviac bolo zbytočné. Dobre. Dvoje šaty. Ale aj tak neodoláte a nejaké si tam kúpite, lebo u nás nič podobné nezoženiete. Takže fakt nič. Aj to nič, čo si donesiete tak príšerne navlhne, že to budete musieť prepierať každý deň, takže to bude vždy čisté. Zásadne sa dá sušiť len na priamom slnku, lebo inokedy to bude len mokrejšie a mokrejšie. A pripravte sa na to, že keď pôjdete domov, váš kufor bude vážiť asi miliónkrát toľko, ako keď ste prichádzali. Nie kvôli vzácnym novým kúskom oblečka, ale kvôli tej vlhkosti, ktorú si počas thajskovania aj prestanete všímať. Len teda kufor to cíti a nedá sa zavrieť, váha na letisku to taktiež pocíti a vy máte malý mokrý problém bez toho, aby sa vám pocikalo dieťa. A tá sranda, keď sa dostanete domov do zimy a otvoríte ho! Panebože, veď vy ste celý čas nosili úplne mokré veci!

Čo sa týka liekov, isto si treba zobrať také tie bežné cestovné zachraňovadlá, inak bežne v supermarkete máte lekáreň, kde vám predajú v podstate hocičo potrebné. Akurát keď si prečítate príbalový leták, nebudete rozumieť ani “ň” o nežiadúciach účinkoch, čo ale zase dáva nádej na to, že ich tým pádom ani nebudete mať, lebo si ich nevsugerujete. Naša malá kamarátka si na pláži zlomila ruku, pretože liezla na strom… áno, presne na ten, na ktorý jej rodičia dennodenne trpezlivo loziť zakazovali. Zlomila si ruku a pokiaľ ste precitlivelí na detský plač, buďtte radi, že sme vás nezobrali so sebou. Sanitka tam bola do desiatich minút a lekárska starostlivoť úžasná. Dovolím si povedať, že na úplne inej úrovni ako u nás.

Čo sa týka hygieny, paráda! Pokiaľ nejdete do nóbl hotela, bývate ako keby na Zemplínskej šírave v chatke a je na vás, ako si čistotu ustriehnete. Je to skrátka úplne obyčajné. Ale aj keď používate na začiatku dezinfekčný pri každej príležitosti, verte tomu, že vás to prestane po pár dňoch baviť. Záchody sú rôzne, niekedy sa až kako zháči a povie si, že vás neopustí, niekedy je to milé prekvapenie. Záleží. Ovšem my máme skúsenosť, že Thajci normálne pravidlne všetko umývajú a pokiaľ ste zažili wécko v Mekáči počas obeda, nič vás nemôže zaskočiť. Skvelé je, že súčasťou každého záchodu je bidetová sprša, ktorou si môžete osprchovať nie len pieskové nohy, ale aj temnejšie časti vášho tela a teda nemusíte mínať papier. Ktorý sa v Thajsku nedáva do záchodovej misy, ale vedľa do koša. My sme si na to zvykli a teda nechcem zachádzať do podrobností, ale rozhodli sme sa v rámci múdreho šetrenia a čistého pocitu zaobstarať takú spršku aj domov. Toľko zo súkromia. 🙂 I keď sa zdá, že je to nahov*o téma, podľa mňa je skvelá.

Júj a čo tie thajské masáže? Anooo, anoooo! To je sen. Na plážach je veľmi veľa masérskych salónov, len tak pohodených na piesku pod prístreškom a z každého vás budú lákať na masážku. Ceny sú takmer rovnaké, takže nerozhoduje, koho si vyberiete. Nie všetci maséri, či masérky sú dobrí/dobré. Výhodou je teda veľký zájazd kamarátov, ktorý si urobí prieskum a potom zhodnotí, kde bolo najlepšie. My sme našli báječnú masérku. A chodili sme k nej každý deň. Ak nie je zdravé mať každý deň thajskú masáž, nehovorte mi to. Pre moju psychiku to bolo najzdravšie možné. Tá naša masérka sa volala Pila a nie len preto sme si ju obľúbili. A ja som ju dokonca naučila grify od mojej slovenskej thajskej masérky, ktorá je aj tak najlepšia na celom svete. A Pila je zase mrte učenlivá. A mala ma rada…lebo som ju tie grify učila na nej a povedala, že robím najlepšiu masáž akú mala. Teda aspoň google translator to tak preložil. Prečo by som mu nemala veriť, že áno. 

A nebolo tam horúúúcooooo? Prebohaaaaa! Áno, bolo. A bolo to super. Aj ten šialený dážď jeden deň bol super. Aj tá vlhkosť, kedy si bola v momente celá mokrá aj so šatami bola super. Lebo tam ti to je jedno. Lebo tam ti je dobre. A už nevymýšľajte! 🙂

Ak je niečo, čo chcem ešte raz, ešte dvakrát, ešte stokrát…zažiť, je to leto v zime. Aj na úkor lyžovačky. Zbavili sme sa zelených sopľov, exémov, depky, úzkosti z hnusnej zimy. Naraz sme znova dýchali… Fakt. Ako ten pocit, keď prichádza jar. Poznáte to? Tak také, ale ešte lepšie. Naraz ste vo fotke, ktorú ste videli v National Geographic a do toho prišla jar.  A ja chcem byť v zime na fotke s morom.

View this post on Instagram

#more #more #moresea 🙏🏻

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

A chcem tam byť s dvojičkami. Najlepšie našimi samozrejme. Nič lepšie, ako vycestovať v zime do Thajska sme na zotavenie nášho pochorobového ponorkového studeného vzťahu, nemohli urobiť. Naraz si na deťoch stihneš všímať aj tie krásy, ktoré ti už pod návalom povinností unikali, naraz vidíš, aké sú už veľké a ako ťa vlastne nepotrebujú, a preto sa vždy nekonečne potešíš, keď ťa zase potrebujú. Taká tá rodičovská schíza. Všetko je jednoduché, nič netreba. Len byť. Vtedy. Tam. Jediné, čo bolo celý čas podozrivé, boli nadšené výkriky Thajcov, keď uvideli naše dievky… “Tins? Tins? Tugedr?” “Yes, yes twins…yes, born together.” “Oooooooo”, rozplývalo sa asi dvadsať ľudí denne so snahou pohladkať mi potomkyňe. Nepreháňam.

Až keď sme išli taxíkom na letisko, keď sme opúšťali raj a tešili sa na to, že máme doma práčku, nám taxikár prezradil…že stretnúť dvojičky, prináša v Thajsku šťastie. Nemôžem nesúhlasiť…stretávala som ich tam každý deň a bola som oveľa šťastnejšia ako by som bola vo februári v Bratislave.

*Napísané na jar 2018

Komentáre

Horúce #PELIPECKY

Novinky a správy zo sveta cestovania

Neodoberáš náš newsletter? Aha o čo prichádzaš! https://t.co/dRtQFWQQ4Z2 hodiny dozadu
HAVAJ s batožinou z Viedne za 769€! https://t.co/2gOZvRztL44 hodiny dozadu
NICE na jeseň od 28€! https://t.co/tOlBbsBbXA4 hodiny dozadu
Obľúbené letenky na Kubu sú späť! Leť od 439€ https://t.co/RcVBsdCZQ45 hodín dozadu
Veľmi lacný Tel Aviv počas zimných mesiacov: https://t.co/UWEFXYO8zn5 hodín dozadu
Nórske fjordy za pár eur: https://t.co/WVMRi6iZJU5 hodín dozadu
Ako vyzerá mesiac na Filipínach s batohom na chrbte? Takto: https://t.co/VnPMMlGb0q5 hodín dozadu
ALL INCLUSIVE DOVOLENKA NA DJERBE za 454€! https://t.co/pfWnAS8Ih61 deň dozadu

Odporúčame tiež:

Advertisement
Advertisement
Hore