Amritsar, mesto kde sa najete zadarmo

Druhou destináciou pri našej prvej ceste po Indií bolo mesto Amritsar, hlavné mesto indického štátu Pandžáb. Pokiaľ sa budete motať v severnej Indií určite ho nevynechajte. My sme sa zaľúbili do Zlatého chrámu, zabavili sme sa na “Wagah border”, najedli sme sa v špičkovej jedálni “langar”, kde obslúžia každého a zadarmo, uctili sme si fúzatú pani Lal Devi (viď obrázok v galérií), opäť sme sa pokochali Zlatým chrámom a oddýchli si v záhrade. Pozrite si zopár fotiek a zážitkov a cestujte s nami 🙂 veď #cestujemespolu.

Mladí sikhovia na skútri, miestami sme mali dojem, že deti tu skôr vedia jazdiť na motorkách ako chodiť 🙂 “Cvaknuté” počas cesty na “Wagah border”, indicko-pakistanskú hranicu, kam sme sa išli pozrieť na preslávený ceremoniál uzatvárania hranice, ktorý sa koná od roku 1959 každý deň pri západe slnka (t.j. cca o 17:00). Cesta tuk-tukom na hranicu (cca 30 km od Amritsaru) nás stála 600 Rs, čo zahŕňa cestu tam aj späť a čakanie šoféra). Podľa múdrych knižiek sa cena mala pohybovať okolo 800 Rs, aj keď neskôr nám ju ponúkali aj za 500 Rs. Cesta trvá tuk-tukom asi hodinu a hoci smerom k hranici bolo prijemne teplúčko, smerom naspäť do Amritsaru nás už v tuk-tuku riadne prefúklo (tak si zoberte aspoň mikinu 🙂

Ulice Amritsaru a sikh s koníkom. Najviac sikhov žije práve v indickom Pandžábe (štát pri pakistanskej hranici, ktorého hlavným mestom je práve Amritsar).

Po príchode do Amritsaru a ubytovaní sa na hoteli (Darbar View – pár metrov od Zlatého chrámu) sme smerovali na toto miesto. Od miesta, kde vás vyloží váš tuk-tuk-ár sme si dali asi 20 minútovú prechádzku k hranici, počas ktorej sme absolvovali asi 3 bezpečnostné kontroly. Najviac si všetci policajti obzerali našu kamerku 360fly! Malá gulička sa im na prvý pohľad nepozdávala, ale po tom ako sme ich uistili “it is just video camera” sa rozhodli nám veriť. 360fly bola však v ten moment už bez “šťavy” tak sa ani video nekonalo 🙂 musíme sa sem teda vrátiť 🙂

Pohľad na pakistanskú stranu hranice. My sme sa dočítali, že je odporúčané sa na hranicu dostať aspoň hodinu pred začiatkom ceremónie, ale keďže cudzinci majú v hľadisku vyhradenú špeciálnu sekciu, podľa našej skúsenosti o miesto v hľadisku až tak obávať nemusíte.

Cela ceremónia má nádych rivality medzi Indiou a Pakistanom (čo je vzhľadom na ich vzájomnú históriu, ako aj súčasné vzťahy pochopiteľné). Prekvapivé však je, že to na čom sa však vedeli tieto krajiny zhodnúť je choreografia tohto úžasného cca polhodinového divadla, ktoré pripomína kohúti súboj (dokonca aj ich čapice pripomínajú kohúti hrebeň)…dramatické, efektné, nezabudnuteľné – treba vidieť!

Predskokanov samotnému ceremoniálu robili indické ženy, ktoré nadšene pobehovali s vlajkami v sprievode burácania publika! Národná hrdosť tu naberá indicky gigantické rozmery 🙂

Nemohla som samozrejme chýbať ani ja – Hanka 🙂 aj mne ako cudzinke dovolili prejsť sa s hrdou indickou vlajkou popred divákov – ich burácanie sa ešte zintenzívnilo 🙂 taký aplauz už asi v živote nedostanem 😀

Po ukončení promenádovania s vlajkami pustil DJ asi najväčšie hudobné “pecky” Indie (nám bola známa jedine skladba “Jai Ho” z filmu “Slum dog milionaire”) a spustila sa riadna indická tancovačka, samozrejme poriadok musel byť a tak ženy a muži tancovali oddelene – ani pri tomto som nemohla chýbať – všimnite si bacuľku v strede 🙂 naša hlavná choreografka!

Tisíce Indov, stovky vlajok, veľká = jedna veľká žúrka na hraniciach!

Pokojne, usporiadane sediaci Pakistanci…

Súčasťou ceremoniálu bol aj “súboj hlasiviek vojakov”, v praxi to vyzeralo tak, že na jednej aj druhej strane sa vždy vojak snažil čo najdlhšie do mikrofónu hučať jeden tón…predpokladáme, že ten čo vydržal dlhšie vyhral 🙂 mali sme dojem, že Pakistanci vedia na jeden nádych hučať dlhšie 🙂

Dramatické pochodovanie

“Macho” gestikulovanie pred hranicou

Ledva ledva sme s pomocou zoom objektívu dovideli na pakistanskú stranu hranice – domnievame sa, že ceremoniál na pakistanskej strane prebiehal podobne, vojaci mali čierne “kohutie hrebene” a taktiež dramaticky pochodovali, gestikulovali a dupkali…

Po asi polhodinke vzájomného doťahovania sa došlo k pokojnému, synchronizovanému (na tomto si vraj dávajú veľmi záležať) stiahnutiu vlajok na oboch stranách, brána na hranici sa zabuchla.

Typický “kan-kán” 🙂 vojaci odpochodovali a nastal hromadný pochod smerom k parkovisku.

Hlavný dôvod návštevy Amritsaru je vo väčšine prípadov práve Zlatých chrám (Golden Temple). Najposvätnejšie miesto náboženskej skupiny sikhov, ktorých je v Indií cca 19 000 000, pričom najviac ich je v štáte Pandžáb, ktorého hlavným mestom je práve Amritsar. Podľa toho, čo sme sa dočítali je sikhizmus veľmi mierumilovné mladé náboženstvo, ktoré si “vymyslel” istý guru, keď skombinoval prvky islamu, hinduizmu a kresťanstva, keďže žiadne z týchto troch sa mu celkom úplne nepozdávalo. Sikhovia sú veľmi priateľskí k iným náboženstvám a dobročinný. Dôkazom toho je aj to, že všetkých bez rozdielu nakŕmia v asi najväčšej bezplatnej jedálni na svete a zadarmo sa v komplexe chrámu môžu všetci, bez rozdielu aj zadarmo ubytovať.

Hneď večer sme navštívili aj preslávenú jedáleň pre pútnikov do Zlatého chrámu “Langar”, ktorá nakŕmi cca 100 000 hladných krkov každý deň. Jedlo sa je na zemi, je zadarmo, varia ho a obsluhujú vás sikhovia, ktorí v rámci svojej viery musia aspoň raz za život absolvovať takúto dobrovoľnícku činnosť.

Jedlo bolo vynikajúce. Jedáleň sme navštívili dvakrát – na večeru a na obed. Menu sa nám zdalo rovnaké, ale hlavne, vždy sme Langar opúšťali vďační a nasýtení – fascinujúca skúsenosť!

V samotnom Zlatom chráme sa už fotiť nesmie, tak sme si odfotili len čakajúcich. Samotné čakanie na vstup trvalo len cca 10 minút. Pre sikhov je to veľká vec, v chráme sa nachádza ich posvätná “guru kniha”, ktorej sa aspoň raz z a život chce každý sikh dotknúť.

Pokračovanie cestopisu na #CESTUJEMESPOLU

Chceš viac skvelých cestovateľských článkov? Sleduj nás na Facebooku

Ak potrebuješ pomôcť pri výbere destinácie či leteckej spoločnosti, zorientovať sa v ponuke a dostať kompletné poradenstvo pri rezervácii letenky či dovolenky, využi našu ponuku konzultácie. Služba je spoplatnená sumou 20 eur, avšak tá sa ti okamžite odpočíta z ceny objednávky letenky či dovolenky, ktorú si zakúpiš cez Pelikán.

Ak máš pripomienku alebo si našiel chybu, napíš, prosím, na [email protected]. Ak máš super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chceš sa o svoje zážitky podeliť so svetom, neboj sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.