Nájdeš nás aj na:

Cestopisy

Vilnius: Miesto, ktoré si chcel Napoleon odniesť do Paríža na dlani (cestopis)

Vilnius: Miesto, ktoré si chcel Napoleon odniesť do Paríža na dlani (cestopis)

Atény či Jeruzalem severu. Aj tak sa prezýva malé mesto s veľkou históriou, jeden z troch Pobaltských bratov, Vilnius. Hlavné mesto Litvy je nenáročným citybreakom s útulnou atmosférou pre všetky vekové katgórie, počas ktorého nemusíš zápasiť s davmi turistov a takmer všade sa dostaneš pešo. Jeho symbolmi sú anjel a jantár. Vidieť ich môžeš v meste vo všetkých podobách. My sme Vilnius navštívili v decembri, takže zážitok umocnila všadeprítomná vianočná výzdoba a poletujúci sneh. Takto vyzeral náš dvojdňový výlet v Litve.

Reklama

Ubytovanie s výbornou polohou

Ubytovaní sme boli v hoteli Panorama, ktorý mal skvelú východziu pozíciu. Nachádza sa asi 5 minút pešto od hlavnej vlakovej stanice, odkiaľ si môžeš urobiť rôzne výlety mimo mesta. Do centra mesta sme tiež nemali ďaleko. Počas celého výletu, ktorý v našom prípade trval od piatka do nedele, sme ani raz nepoužili MHD (okrem cesty z letiska a na letisko). Takže na konci sme mali viac v nohách, aj peňaženke :).

zdroj foto: booking.com

Rytiersky autobus číslo 2

V piatok večer sme si po prílete na veľké potešenie stihli naskočit na posledný autobus číslo 2, ktorý smeroval z letiska priamo do nášho hotela. Stál rovno pred terminálom a cesta trvala si 20 minút. Zastávka pri hoteli sa nazýva Stotis. Po príchode do hotela sme si v útulnom hotelovom bare dali jeden dobrý drink na privítanie. Hotel bol celkovo príjemný, najväčšou výhodou bola jeho poloha a cena, ktoré vynahradili aj jedno mínus – slabšie raňajky.

Zdalo sa nám, že dva celé dni vo Vilniuse sú ideálne. Všetky TOP miesta sme si rozdelili vopred podľa toho, kde sa nachádzali, aby sme nebehali hore-dole. Priamo v meste sme však zistili, že nám neostal čas na všetky a navyše sme na mnohé z nich mali dobrý výhľad i zdiaľky. Tak sme sa v pár prípadoch uspokojili aj s tým.

Deň prvý

Najznámejšie ulice

Hádam najznámejšou ulicou vo Vilniuse je ulica Stikliu, ktorá bola srdcom niekdajšej Židovskej štvrte. Vyznačovala sa najmä remeselnými výrobkami zo skla. Židia tvorili pred druhou svetovou vojnou asi 45 percent celkovej populácie mesta. Dnes túto ulicu lemujú obchodíky a butiky so suvenírmi či origiálnymi dizajnovými kúskami. My sme sa rovno v jednom z nich aj zastavili, výklad s drobnými predmetmi, dekoráciami a originálnou ručne vyrábanou keramikou bol príliš lákavý :).

Všimni si nápisy, plakety a sochy rozmiestnené pozdĺž ulice, ktoré slúžia ako spomienka na židovských obyvateľov Vilniusu. Touto ulicou sme prechádzali po ceste z hotela ku takmer každému nášmu cieľu. Takže príležitostí obdivovať sme mali naozaj dosť. Na ulici Stikliu sme si dali prvý deň aj obed. Natrafili sme na krásnu reštauráciu Lokys v štýle starovekej pivnice. Na prvý pohľad vyzerala tak trocha ako turistická pasca, pozreli sme si však menu vopred a ceny boli viac ako prijateľné. Museli sme si síce asi 15 minút počkať na stôl, no stálo to za to. Ochutnali sme niektoré z tradičných litovských jedál – opražený hrach v miske vyrobenej z chrumkavej oblátky, tradičnú hríbovú polievku v bochníku a napríklad aj nápoj z chleba.

Ďalším dôležitým záchytným bodom je ulica Pilies. Je to najfrekventovanejšia ulica v Starom meste so všetkými kaviarňami, pubmi, reštauráciami a obchodíkmi. Prechádzať ňou budeš určite mnohokrát.

Výhľady, ktoré sme (ne)zažili

Ako prvé sme zamierili ku Kostolu svätého Jána (Šv. Jono Krikštytojo). Postavený bol v 14. storočí, o 2 storočia skôr ako Vilniuská univerzita, pri ktorej stojí. Jeho zvonica je najvyššia stavba v Starom meste. Je z nej krásny výhľad na celý Vilnius, o ktorý sme my však prišli, pretože bol kostol v čase našej návštevy zavretý.

Ďalšou zastávkou, jednou z tých, ktoré nemôžeš vynechať, bola Vilniuská katedrála. Jej oficiálny názov je Katderála Svätého Stanislava a Vladislava a je hlavnou rímskokatolíckou katedrálou v Litve. Pôvodná stavba bola drevená a pochádzala zo 14. storočia. Bola však zrekonštruovaná toľkokrát, že dnes sa už na svojho predchodcu takmer vôbec nepodobá. To nič nemení na skutočnosti, že ide o impozantnú stavbu v Starom meste Vilniusu, ktorá ukrýva mnohé poklady v múzeu v interiéri. Zakúpiť si môžeš rôzne druhy lístkov, možnosťou je aj audiosprievodca. Vnútri sa nachádzajú katakomby a hrobky, v ktorých sú pochované mnohé známe osobnosti z litovskej a poľskej histórie. Okrem toho si môžeš obzrieť umenie i nábytok zo 16. – 19. storočia či zbrane a brnenia. Odporúčam vyjsť do zvonice katedrály, z ktorej je krásny výhľad na celé mesto.

zdroj foto: shutterstock.com

Vedel(a) si, že Vilnius vlastne vznikol na jednom kopci? Vrch Gediminas je oficiálnym miestom založenia mesta. V 13. storočí na ňom postavili rovnomennú vežu z červených tehál. Na vežu Gediminas, v ktorej sa nachádza i malé múzeum, vedia kamenistá cestička. Kopec dosahuje výšku 40 metrov, takže vyštverať sa na samý vrch nie je žiadnou ťažkou turistikou.

zdroj foto: shutterstock.com

Vianočné trhy nealko (takmer)

Vianočné trhy vo Vilniuse sú postavené pri katedrále, takže sme sa tam zastavili, keď sme boli v tejto časti mesta. Chceli sme sa ohriať pri čomsi dobrom a dať si tu aj večeru. Na moje prekvapenie však vilniuské vianočné trhy, na rozdiel od tých bratislavských, nie sú práve miestom, kde nájdeš kopec jedla a desiatky druhov alkoholických nápojov. Vysokánsky vysvietený vianočný stromček bol obklopený niekoľkými stánkami, v ktorých domáci predávali prevažne sladkosti a čaj či horúcu čokoládu. Našťastie, našiel sa aj nejaký ten horúci aperol spritz :P. Okrem dobrôt sme v stánkoch videli aj ručne vyrábané svetre, čiapky alebo menšie suveníry. Tematika výzdoby vianočných trhov pri radnici bola šach. Zdalo sa mi to veľmi netradičné a unikátne. Ďalšie vianočné trhy v podobe moderných presklených kupol sa nacházajú na Radničnom námestí.

Vianočné trhy boli veľmi milou zastávkou. Som vo všeobecnosti ich veľký fanúšik a počas cestovania v zime sú pre mňa number one lákadlom. Musím úprimne povedať, že tie vo Vilniuse ma trocha sklamali. Boli veľmi skromné a nemali takú tú pravú vianočno-romanticko-presladenú atmosféru, za akou na vianočné trhy väčšinou chodíme. Presne v tej chvíli, keď sme sa na ne vybrali, však začal poletovať sneh a to celkový dojem výrazne napravilo :). Želala som si zažiť rozprávkový zasnežený Vilnius a snežilo len počas našej návštevy trhov. Dokonalé načasovanie!

Obklopení pivom

Keďže sme vonku trošku premrzli a nezastýli svoje drinkové chúťky, rozhodli sme sa zájsť ešte do nejakého baru. A našli sme nie len taký nejaký! Litva je známa výrobou stoviek druhov piva. My sme natrafili na bar, alebo skôr pivničku, s názvom Bambalyné, kde ich skutočne môžeš ochutnávať do sýta. V tejto pivnej pivničke so super atmosférou funguje samoobsluha. Najťažšou úlohou je vybrať si s pomedzi viac ako 200 druhov piva! My sme pred chladničkou plnou čarovného zlatého moku stáli asi pol hodinku. Trikrát. 🙂 K pivku si môžeš objednať napríklad aj mäsový alebo syrový tanier. Toto miesto malo s nami nejakú zvláštnu symbiózu. Vrátili sme sa aj na druhý večer.

Deň druhý

Rozprávka v Trakai

Na druhý deň sme si hneď zrána naplánovali výlet do neďalekého mesta Trakai. Vyrazili sme z autobusovej stanice, ktorá sa nachádza hneď pri vlakovej, teda pri hoteli Panorama. Cesta trvala asi 45 minút. V Trakai sme dorazili na centrálnu aubotusovú stanicu, odkiaľ sme sa vianočným vláčikom odviezli priamo k jazeru Galvé. Pred očami sa nam rozprestrel skutočne rozprákový hrad na ostrove – hrad Trakai.

Na pobreží sa nachádza množstvo stánkov s typickými suvenírmi a reštaurácie. Ak si rád(a) spravíš na výlete fotky s krásnym pozadím, toto je tvoje miesto. Výhľad na Trakai s pobrežia je naozaj krásny. Pevninu s hradom spája drevený most. Areál hradu je veľmi členitý. Na hradnom nádvorí sa nachádza niekoľko strašidelných prístrojov, ktoré slúžili v minulosti na mučenie väzňov. Niekoľko drevených dverí na vyvýšenom poschodí ťa zavedie do rôznych múzeí. V decembri bol hrad ozdobený decentnou vianočnou výzdobou, ktorá mu dodávala krásnu atmosféru. Cítila som sa ako v rozprávke Fantagiro. V interiéri hradu sú vystavené zbierky porcelánu, mincí či zbrane. V každej miestnosti je priblížený istý úsek histórie hradu. Najkrajšia bola koncertná miestnosť. Dozvedeli sme sa, že tam okrem koncertov prebiehajú odovzdávania maturitných vysvedčení miestnych študentov. To musí byť celkom iný zážitok, ako ich dostať v sivej triede gymnázia! Na samom vrchole, v jednej z hradných veží, sa nachádza pošta. Pri stolíku v okennom výklenku môžeš napísať list či pohľadnicu, a poslať ju domov priamo z hradu!

Pred odchodom z tohto, môjho osobne najobľúbenejšieho miesta z celého nášho výletu, sme sa zastavili pri jazere v jednej z miestnych reštaurácií a dali sme si na obed ryby. Boli výborné. Reštaurácii je v okolí jazera hojne. Naspäť k autobusovej stanici sme šli pešo. Je to krásna prechádzka. Drevené domčeky sú ako z kapitoly Anny zo Zeleného domu. V Trakai akoby čas zaspal a dožičil i turistom, aby spoznali jeho unikátne čaro.

Po stopách pápeža

Do Vilniusu sme sa vrátili minibusom. Po príchode späť sme sa tešili na zvyšok top miest, ktoré sme si pre náš deň číslo dva v meste naplánovali. Prvou zastávkou boli Brány úsvitu. Sú jedinou zachovanou bránou z mestského obranného opevnenia. Dnes sú známe najmä pre obraz svätej Márie, ktorý môžeš vidieť aj zvonku zo strany Starého mesta. Je jednou z najslávnejších renesančných malieb v Litve. Maľbu tiež nazývajú Madona brán úsvitu či Madona Vilniusu. Je považovaná za zázračnú medzi katolíkmi, ruskými aj gréckymi pravoslávnymi. V roku 2018 toto miesto navštívil i pápež František, pri svojej prvej návšteve Litvy. Modlitebňu s obrazom môžeš navštíviť priamo vnútri, je prístupná verejnosti. Priprav sa však na väčší počet turistov prúdiacich dnu a von i veriacich, ktorí sa tu v malej miestnosti modlia spoločne v skupinách, takže sa troška potlačíte.

zdroj foto: shutterstock.com

Galéria na ulici a kostol pre Annu

Jedinečnu ulicou v centre Vilniusu je ulica Literatu, ktorá je vlastne akousi outdoorovou galériou. Pozdĺž múra sa tu tiahne viac ako 200 diel od autorov, ktorí v minulosti alebo prítomnosti ovplyvnili Vilnius svojou tvorbou. Medzi dielami nájdeš abstraktné mini-maľby, ale napríklad i umelé zuby.

Počul(a) si legendu o kostole, ktorý sa zdal Napolenovoi Bonaparte taký krásny, že ši ho chcel odniesť vo svojej dlani do Paríža? Bol to gotický rímskokatolícky kostol sv. Anny vo Vilniuse. Hádaj pre koho bol postavený? Pre Annu, vojvodkyňu z Livy. Kostol je charakteristický čerevenou farbou tehál. Je to naozaj pôsobivá stavba a je jeden z najznámejších symbolov mesta. Keď sme k nemu dorazili, veľmi sa rozpršalo, takže sme sa skryli vnútri a veru, neľutovali sme. Ktosi dokonca hral na kostolný orgán, takže atmosféra v upršanom počasí bola ako vyšitá.

Republika umelcov

Keďže som cestovala s umelcom, pochopiteľne sa najviac tešil na Užupis, jedinečný kúsok Vilniusu. Ide o časť mesta, ktorú jej obyvatelia vyhlásili za samostatnú republiku v roku 1997 na prvý apríl. Názov Užupis znamená „na druhej strane rieky“ a je odvodený od jeho polohy na druhej strane rieky Vilnia. Je to akási hipsterská štvrť plná umelcov a intelektuálov. Užupis má vlastné peniaze, hymnu a ústavu, ktorú nájdeš preloženú do viacerých jazykov vo forme kovových plakiet na múre jednej z jeho ulíc. Je plný originálnych kaviarní, kníhkupectiev a reštaurácií. Hlavným symbolom je socha anjela na stožiari na námestí, ktorá je spomienkou na Zenonasa Šteinysa. Obyvatelia Užupisu ho pokladajú za ducha tohto miesta, ktorý celú myšlienku nezávislej reubliky tak akosi začal. Pri rieke aj po celej štvrti sú naišntalované rôzne umelecké výtvory. V miestnom informačnom centre si dokonca pri vstupe do „republiky“ môžeš nechať opečiatkovať pas.

Tip: My sme sa ako prvé rozbehli za ústavou a potom sme tápali v hľadaní informačného centra. Nájdeš ho na samom začiatku. Pod briežkom pri rieke :).

When I think about books, I touch my shelf

Po celodennom pobyte vonku sme sa chceli zahriať pri šálke voňavej kávy a, v našom prípade, ideálne aj s knižkou v ruke. V Starom meste sme našli nádhernú kaviarničku s dušou knihomoľa a názvom Mint Vinetu. Jej steny boli obložené až po strop knihami z druhej ruky, v rohu miestnosti sa nachádzal klavír, na ktorý hral náhodný návštevník, v okne na parapete si zabalená v deke čítala vo svojom svete akási slečna. A nám bolo pri šálke horúcej kávy krásne tiež.

Kto udrel Johna?

Pobrať sa do útrob hotela po káve a koláčiku by bola veľká romantika. My sme sa však, čuduj sa svete, rozhodli opäť pre bar a pohár piva! Tentokrát sme sa ocitli v bare s názvom Who hit John (Kto udrel Johna). Zmestí sa doň asi 20 ľudí a je jedným z najmenších barov v srdci Vilniusu. Z jeho stropov a stien visia tie najčudnejšie veci, aké si vieš predtaviť. Yes! Bolo to super.

Čo sme vynechali, no ty nemusíš

  • Hora troch krížov patrí medzi top miesta, ktoré odporúčajú všetky bedekre. My sme ich pôvodne mali v našom itinerári tiež, avšak sme si uvedomili, že by sme museli skrátiť inú časť programu. Tri kríže sme videli takmer z každého bodu v meste, tak sme sa rozhodli, že nám pre tentokrát pohľad na ne stačil.
  • Kostol svätého Pavla a Petra sa tiež objavuve vo všetkých vilniuských sprievodcoch. My sme ho mali v pláne na druhý deň. Bol však tak trocha od ruky a v rámci programu sme sa rozhodli takisto ho vynechať.

Ďalšie cestopisy od autorky:


Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne ponuky pre našich čitateľov


  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
    • Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
    • Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
    5/5 - (6 votes)
Komentáre

Hana je z Bratislavy, kde vyštudovala žurnalistiku. Vyskúšala si život vo Varšave ako študent médií a v Berlíne ako redaktor v online magazíne. Pracovné skúsenosti ju zaviali do cestovného ruchu a tam sa doteraz cíti ako doma. Miluje víkendové city breaky po európskych destináciách, ale aj exotiku.

Hore