Cestopisy
Uzbekistan: O tom, ako sme prešli bájnu Hodvábnu cestu (cestopis)
Obsah článku
Uzbekistan som mal v pláne navštíviť už veľmi dlho. Lákala ma história a nádherná architektúra uzbeckých miest z Timurových čias. Krajina plná starobylých miest, rozmanitej kultúry a nádhernej prírody. Táto fascinujúca destinácia sa stáva stále populárnejším cieľom cestovateľov, ktorí hľadajú autentický zážitok. Aj keď je možno najpopulárnejšou krajinou na návštevu z daného regiónu, nemožno tvrdiť, žeby tu boli ešte také davy turistov, ktoré poznáme napríklad z Ríma alebo Paríža.
Žiadne víza a lacné letenky
Uzbekistan je krajinou bohatou na históriu, kde sa stretávajú vplyvy z východu aj západu a vytvárajú jedinečnú zmes tradície a modernity. Krajina sa za posledné roky dokonca cestovaniu ešte viacej otvorila aj tým, že pre občanov z množstva krajín už nie je potrebné vybaviť si príslušné uzbecké vízum. To je prípad aj nás, Slovákov. A ako bonus, známa maďarská nízko-nákladová spoločnosť Wizz Air, ktorá stále viac a viac expanduje na východ, otvorila nové linky zo spojených arabských emirátov, z Abú Dhabí do uzbeckých miest Samarkand a Taškent. Ak to vie človek šikovne nakombinovať, dokáže navštíviť túto bájnu a historicky zaujímavú krajinu veľmi výhodne.
V minulosti som navštívil už viacero krajín, no stredná Ázia bola stále akýmsi prázdnym miestnom na mojej pomyselnej cestovateľskej mape. Uzbekistan bola mojou, ale aj našou, prvou krajinou z regiónu strednej Ázie a môžem už teraz povedať, že sa sem určite ešte radi vrátime. Čo sa týka Uzbekistanu, boli sme štyria a rozhodli sme sa začať našu cestu v známom uzbeckom meste Samarkand, kde sa začínala naša 12-dňová hodvábna cesta. Poďme však pekne po poriadku.
Náš let do Abu Dhabi z Viedne vyšiel na 120€ spiatočne. Dokopy sme teda za lety do Uzbekistanu s prestupom v Abu Dhabi zaplatili spoločne 180€. To že sme mali iba malú príručnú batožinu nám nevadilo, skôr naopak.
Akciové letenky do Uzbekistanu
Čo vidieť v meste Samarkand?
Cestou sme sa zastavili v Abu Dhabi, kde sme strávili podvečer, čo sme využili na prehliadku mesta a krátku prechádzku. Do Uzbekistanu sme leteli na ďalší deň ráno. Pracovníci letiska v Abu Dhabi asi nepoznali uzbecké mestá, tak bola cieľová destinácia, teda Samarkand, na informačnej tabuli napísaná rovno ako štát 🙂
Po prílete do Samarkandu sme sa taxíkom z letiska premiestnili do nášho dopredu zabookovaného hotela a ubytovali sme sa. Následne sme sa po krátkom oddychu vydali spoznávať toto nádherné mesto. Prvá zastávka bola zmenáreň a hneď po nej tradičná uzbecká reštaurácia 🙂 Po prvom uzbeckom jedle sme pokračovali na vedľajšie Samarkandské námestie Registan, ktoré patrí k tým najkrajším pamiatkam a architektonickým skvostom celého Uzbekistanu. Ale aj celej strednej Ázie.
Námestie Registan bolo srdcom Samarkandu z čias Timurskej ríše. Názov Rēgistan (ریگستان) znamená v perzštine „piesočné miesto“ alebo „púšť“. Registan bol verejným námestím, kde sa ľudia schádzali, aby si vypočuli kráľovské proklamácie, ohlasované výbuchmi na obrovských medených rúrach nazývaných džarchis a tiež miestom verejných popráv. Je orámovaný tromi madrasami (islamskými školami) výraznej islamskej architektúry. Námestie bolo považované za centrum Timurskej renesancie. Toto námestie bolo pre nás zastávka približne na 1 hodinu, odtiaľ sme pokračovali k bazáru Siyob, kde bolo možné kúpiť si množstvo ovocia a zeleniny, sušeného ovocia a iných lahodných pokrmov.
V Samarkande sme strávili celkom 2 noci a 3 dni. Bol to dostatočne dlhý čas na to, aby sme preskúmali celé mesto a jeho blízke okolie. Ďalšie pamiatky, ktoré sa v Samarkande oplatí navštíviť sú napríklad mauzóleum Amira Temura, mešita Bibi-Khanym, Ulugbekovo observatórium alebo krásnu nekropolu s názvom Shah-i-Zinda. Vstupné do týchto pamiatok bolo na naše pomery symbolické, platili sme od 1€ až po 5€, niektoré boli dokonca úplne zadarmo.
Ďalšia zastávka: Buchara
Zo Samarkandu sme sa vlakom relatívne rýchlo a pohodlne premiestnili do ďalšieho historického mesta na hodvábnej ceste – do Buchary. Cesta vlakom trvala cca 2 hodiny a lístok stál približne 5€. Vlaky v Uzbekistane sú moderné a veľmi kvalitné a zďaleka úrovňovo prevyšujú naše vlaky na Slovensku. V Uzbekistane premáva aj rýchlovlak s názvom Afrosiab, ktorý na určitých úsekoch dosahuje rýchlosť až 250 km/h.
Na železničnej stanici v Buchare nás čakal po dohode kontakt z hotela, ktorý nás odviezol. Obrovskou výhodou bolo, že tento mladý chalan vedel perfektne po anglicky, čo bolo na Uzbekistan veľmi neobvyklé, keďže po anglicky vedel tak každý päťdesiaty človek. Najrozšírenejším cudzím jazykom v Uzbekistane bola ruština, s ktorou by ste sa bez problémov dohovorili. My sme ju však ovládali iba veľmi slabo. Poďme ale naspäť k Buchare. Buchara, je historické a kultúrne mesto nachádzajúce sa v strednej časti Uzbekistanu. Je to jedno z najstarších obývaných miest na svete a v minulosti bolo dôležitým centrom na hodvábnej ceste. Nie je tak známa a veľkolepá ako Samarkand, ktorý je preslávený najmä námestím Registan, no pre nadšenca histórie je to rovnaký klenot.
V porovnaní so Samarkandom, bola Buchara kompaktnejšia, historické klenoty sa nachádzali blízko seba a nadšenec mal pocit, akoby sa ocitol v stredoveku. Mesto je známe svojím bohatým kultúrnym dedičstvom a je domovom mnohých historických pamiatok a architektonických skvostov. Medzi najvýznamnejšie pamiatky a komplexy v meste patrí Bucharská pevnosť (Ark), ktorá bola kedysi sídlom vládcov, a komplex Poi-Kalyan, ktorý zahŕňa Kalyanovu mešitu, Kalyanov minaret a Miri-Arab mešitu. Ďalšie významné miesta sú Labi-Hauz, Lyabi-Khauz Komplex a Samaniho mauzóleum. Buchara je tiež miestom, kde môžete zažiť tradičnú uzbeckú kultúru, vrátane hudby, tanca a miestnej kuchyne. Mesto je známe aj svojimi festivalmi, ako je napríklad Bucharský festival hudby a spevu. Buchara je jedným z najpopulárnejších turistických miest v Uzbekistane a Strednej Ázii.
V Buchare sme rovnako ako v predchádzajúcom Samarkande strávili 2 noci a 3 dni, čo bol dostatočne dlhý čas na to, aby sme si pozreli nielen samotné mesto, ale aj jeho širšie okolie. V čase našej návštevy, v máji 2023, už boli teploty relatívne vysoké. V Buchare boli vtedy 36°C.
Nočným vlakom do Khivy
Ďalej sme sa presunuli znovu na západ naprieč krajinou, tento krát nočným vlakom do ďalšieho bájneho mesta na hodvábnej ceste – do Khivy. Tentokrát sme cestovali nočným vlakom, čo bol pre nás obrovský zážitok, nakoľko spacia časť bola „otvorená“.
Khiva je maličké historické a kompaktné mestečko, ktoré dokážete preskúmať celé za jeden deň. Je to jedno z najstarších a najlepšie zachovaných opevnených stredovekých miest na svete a je zároveň zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Jeho historické jadro, nazývané Ichan-Kala, je obklopené starobylými hradbami a ponúka množstvo pamiatok a atrakcií. Medzi najvýznamnejšie z nich patrí Kukeldash medresa, Muhammad Amin Khan medresa, Juma mešita a Tosh-Hovli palác, ktorý je jedným z najväčších palácov v Khive. Pri prechádzke cez úzke uličky Ichan-Kaly môžete objaviť množstvo historických mešít, mauzóleí, palácov a trhov, ktoré odrážajú bohatú minulosť mesta. Medzi ďalšie významné miesta patrí Chor-Minor, malý komplex s charakteristickými minaretmi, a Islom-Hoja minaret, ktorý ponúka úchvatné výhľady na okolitú krajinu a tiež najikonickejšia pamiatka Buchary, Kalta Minor Minaret.
Expedícia k Aralskému moru, ktoré už takmer neexistuje
Geograficky sme sa nachádzali už v juhozápadnej časti krajiny. Hranica s Turkmenistanom bola čo by sme kameňom dohodili. Khivu sme opustili a pokračovali sme znovu na západ krajiny, tentokrát až do autonómnej republiky v západnej časti Uzbekistanu s názvom Karakalpakstan a do jeho hlavného mesta Nukus. Dôvod bol jednoznačný. Z tohto mesta sa vyrážalo na expedície k Aralskému moru – kedysi štvrtému najväčšiemu jazeru na svete, ktoré sa nachádzalo medzi Kazachstanom a Uzbekistanom, dnes už takmer úplne vyschnutému. Druhý dôvod bol ten, že z mesta Nukus sme neskôr odleteli na východ krajiny do hlavného mesta krajiny, do Taškentu.
Nukus bolo bohom zabudnuté mesto. Aj keď bolo relatívne veľké, nebolo v ňom veľmi čo vidieť. Do tejto časti krajiny veľa turistov už nechodí a aj keď nejakí prídu, je to iba kvôli spomínanému Aralskému jazeru. V meste bolo niekoľko múzeí a za spomenutie tiež stojí Nukuský bazár, asi najpestrejší aký sme v Uzbekistane videli. Kúsok od mesta Nukus bolo jedno veľmi zaujímavé miesto – staroveký cintorín Mizdakhan, kde je podľa legendy údajne pochovaný biblický Adam. Toto miesto malo tajomnú atmosféru.
Mizdakhan bol vzdialený od mesta Nukus iba pár kilometrov a bola to zastávka tak na 30 minút. Po prehliadke sme sa vrátili späť do mesta Nukus. Hneď na ďalší deň ráno sme začínali exkurziou k spomínanému Aralskému jazeru, dnes už takmer neexistujúcemu. Niekoľko dní pred prehliadkou sme si cez hotel dohodli „tour“ a teda vodiča, ktorý nás k tomuto niekdajšiemu štvrtému najväčšiemu jazeru zobral. Cesta bola v extrémne zlom stave a trvala 3 hodiny. Na osobu stál takýto výlet 12,50€. V minulosti malo Aralské jazero veľmi rozsiahlu vodnú plochu, ktorá poskytovala dôležitú podporu pre miestny rybolov a rybárske komunity v regióne. Avšak v 20. storočí bolo jazero významne ovplyvnené ľudskou činnosťou, najmä kvôli rozsiahlemu odvodňovaniu rieky Amudarja a Syrdarja kvôli zavlažovaniu bavlny, ktorá sa dodnes pestuje v danom regióne. V dôsledku tohto odvodňovania a zmeny prietoku vôd sa začalo Aralské jazero rýchlo zmenšovať.
Vodu, ktorá kedysi napájala jazero, začali presmerovávať na zavlažovanie poľnohospodárskych plôch v oblasti, čo malo za následok výrazný úbytok vody. Jazero stratilo veľkú časť svojej pôvodnej plochy a objem vody. Táto rýchla zmena viedla k vážnym environmentálnym dôsledkom v regióne. Množstvo rýb a iných vodných organizmov z jazera zmizlo, čo viedlo k hospodárskym problémom pre rybárov a miestne komunity. Okrem toho sa vyskytli aj zdravotné problémy, pretože voda obsahovala vyššie koncentrácie solí a toxických látok.
Po zdĺhavej ceste sme prišli do mesta Muynak, ktoré kedysi ležalo pri brehoch Aralského jazera, kde v minulosti rozkvital život a priemysel spojený s jazerom (rybolov, konzerváreň). Dnes sa voda nachádza až 130 km od tohto mesta. Smutná predstava. Okrem vraku lode na dne niekdajšieho jazera sme v Muynaku navštívili aj múzeum, ktoré bolo venované smutnému príbehu jazera. Muynak bolo bohom zabudnuté mesto, ešte viac ako Nukus. Odkedy zmizla voda z jazera, podstata mesta prestávala existovať, veľa ľudí odišlo a odťahovalo sa za lepším životom.
Smer národný park a hory: náš balzam na dušu
Z Muynaku sme sa vrátili po veľmi rozbitej ceste späť do Nukusu, odkiaľ sme sa priamym letom veľmi rýchlo a pohodlne premiestnili na východ krajiny, do hlavného mesta Taškent. Tu sme sa však dlho nezdržali. Keďže Taškent bol na pláne až úplne nakoniec, z letiska sme dohodnutým odvozom smerovali do uzbeckých hôr do národného parku Ugam-Chatkal v severovýchodnej časti Uzbekistanu. Cesta z Taškentu sem trvala iba cca 50 minút.
V národnom parku Ugam-Chatkal sme boli celkovo 2 noci a 3 dni. Po všetkých tých pamiatkach na hodvábnej ceste, horúcim teplotám a polopúštnej krajiny, bola takáto návšteva pre nás, milovníkov hôr a turistiky, balzam na dušu. Prostredie bolo nádherné, pripomínalo mi naše Tatry. V rámci návštevy národného parku sme urobili dve krátke nenáročné túry na blízky kopec „Malý Čimgan“, každú z inej strany, a perfektne sme sa tak duševne aj fyzicky zregenerovali.
Vedel(a) si, že v takom Uzbekistane sa dá aj lyžovať? V národom parku Ugam-Chatkal je dokonca aj lyžiarske stredisko, ktoré funguje v zime. V lete, samozrejme, turistika všetkých náročností. Som veľmi rád, že sme do nášho uzbeckého itinerára pridali túto časť krajiny a všeobecne návštevu hôr. Pretože, naškodu, takmer všetci turisti prichádzajúci do Uzbekistanu, túto oblasť nenavštívia.
No a na koniec Taškent
Blížili sme sa do cieľa našej uzbeckej cesty. Z národného parku sme sa opäť premiestnili do našej konečnej destinácie, z ktorej sme aj nakoniec odlietali späť domov, do hlavného mesta krajiny, do Taškentu. Taškent je jedno z najstarších a najväčších miest v Strednej Ázii. Nachádza sa v údolí rieky Chirchiq, na severe krajiny. S viac ako 2,5 miliónmi obyvateľov je Taškent jedným z najľudnatejších miest v regióne. Počas Sovietskeho zväzu Taškent zažil veľký rozvoj a modernizáciu. Boli postavené mnohé nové budovy, parky a školy, či sieť metra, čo z neho urobilo významné hospodárske a kultúrne centrum regiónu. Dnes je Taškent dynamickým mestom s rozmanitou kultúrou a architektúrou. Jeho panoráma zahŕňa historické pamiatky a parky. Medzi najznámejšie atrakcie patrí socialistická dominanta mesta – hotel Uzbekistan, námestie Amira Temura, Minor Mešita, komplex Hazratia Imama, pamätník nezávislosti a známy Chorsu Bazár.
Čo dodať na záver? Ak máš rád netradičnú destináciu, výbornú stredoázijskú gastronómiu, máš vzťah k histórií a vieš oceniť krásu architektúry z dávnych čias, Uzbekistan je destináciou pre teba. Na naše pomery to je veľmi lacná krajina, či už sa to týka dopravy, jedla alebo ubytovania. Treba si však zvážiť čas, kedy by sem človek mal ísť. Najlepšími mesiacmi na návštevu sú apríl – máj alebo september – október, kvôli prijateľným a znesiteľným teplotám. V lete zažiješ síce menej turistov, ale teploty sa môžu šplhať až k 45°C, čo by boli podmienky na spoznávanie historických pamiatok značne nekomfortné. Naopak, v zime môžeš zažiť zimu a tuhé mrazy. Do krajiny nelieta veľa leteckých spoločností. Aktuálne dve najdostupnejšie sú cez Istanbul so spoločnosťou Turkish Airlines alebo cez Abu Dhabi so spoločnosťou Wizz Air. My sme si zvolili tú druhú. Niekedy sa sem dalo cestovať aj cez Moskvu, avšak v dnešnej dobe, je to kvôli prebiehajúcej vojenskej situácií takmer nemožné.
Koľko takýto výlet vyjde ?
- Letenka Viedeň – Abu Dhabi – Samarkand – Taškent – Abu Dhabi – Viedeň : 180€
- Víza: bez víz
- Ubytovanie: 10-18€ /1 noc/ 1 osoba aj s raňajkami
- Lístok na vlak medzi mestami Samarkand – Buchara – Khiva: 4-10€
- Jedlo v reštauráciách: 2-4€,
- Vstupy do pamiatok a múzeií: 1-5€,
- Miestny prelet z mesta Nukus do Taškentu so spoločnosťou Uzbekistan Airways: 38€
- Výlet k Aralskému Jazeru : 12,50 €/osoba
Dokopy: letenka + ubytovanie + vlak + miestny prelet = 450€ /12 dní + vreckové.
Instagram: Johny_von_Milde, Facebook: Johny Von Milde
FOTO: Ján Milde
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
