Opustil kariéru ITčkara, dnes žije na Islande svoj sen

Igor (33) bol IT špecialista pre významnú nadnárodnú spoločnosť. Poznáte to, roky študujete a zbierate rôzne certifikáty, len aby ste dosiahli čo najvyšší kariérny posun. A keď ho dosiahnete, zrazu zistíte, že vaša práca vás už dlhodobo nenapĺňa. Frustrácia sa hromadí, ale čo s ňou? Igor to vyriešil po svojom a jedného pekného dňa si kúpil jednosmernú letenku do Strednej Ameriky. Dĺžka pobytu? Neznáma. Čo so životom potom? Uvidí sa. Počas nasledujúcich dvoch rokov precestoval s prestávkami 3 svetadiely a nazbieral viac zážitkov ako iní ľudia za celý život. Dnes je z neho profesionálny inštruktor potápania na Islande. Cesta k zmene však nebola jednoduchá, vyžadovala v prvom rade obrovský krok do neznáma.

Reklama

Ako si dospel k rozhodnutiu opustiť svoju zabehnutú kariéru?

Vnútorne som bol nespokojný už niekoľko rokov. Nemal som však odvahu niečo zmeniť. Zlom nastal až po rozchode s mojou dlhoročnou priateľkou. Po rozchode som ani poriadne nevedel, kto som, a tak som začal skúšať mnoho vecí, o ktorých som dovtedy len sníval. Zjazdové bikovanie alebo moje prvé tetovanie sa stali realitou. Dokonca som si urobil v Bratislave začiatočnícky kurz potápania. Na veľa veciach sa teraz už len smejem, ale boli aj také, ktoré sa stali mojou životnou vášňou. Kurzy mi pomohli tiež, ale môj zásadný problém nevyriešili. Stále som trávil väčšinu času v práci a mal v sebe ten silný pocit, že mi život uniká pomedzi prsty. Preto som sa rozhodol podniknúť radikálnejší krok – vypovedať nájomnú zmluvu, predať väčšinu svojich vecí a kúpiť si jednosmernú letenku do Panamy.

Prečo práve Panama?

Vnútorne som cítil, že musím urobiť obrovský krok mimo svojej komfortnej zóny. Preto som si vybral krajinu na druhej strane sveta, kde sa hovorí jazykom, ktorému som vôbec nerozumel. ????

Mal si strach?

Haha a aký! Keď som našiel na internete lacnú letenku do Panamy, zrazu som nemal výhovorky, prečo zostať doma. Zľakol som sa toho. Až po niekoľkých dňoch som dostal odvahu urobiť finálny klik a reálne kúpiť letenku.

A čo práca? Dal si priamo výpoveď?

Nie, nedal. Vôbec som nevedel, do čoho idem a či vôbec budem chcieť dlhodobo cestovať. V práci mi šéf ponúkol, že mi na pol roka podrží miesto.

Kedy si sa teda definitívne rozhodol, že sa nevrátiš do práce?

Po prílete do Panamy som bol ešte celý nesvoj. Na tretí deň však už bolo všetko v poriadku a začal som si cestu užívať. Veľmi pomohlo to, že som si začal písať denník. Po pár mesiacoch som už naisto vedel, že sa nechcem vrátiť späť do kancelárie.

Čo sa dialo počas tvojej cesty?

Kde začať? Všetky moje plány sa počas cesty vždy nejako samé zmenili. Z Panamy som cestoval po celej Strednej Amerike a po 5 mesiacoch som dorazil do Hondurasu na ostrov Utila, kde som v lokálnom potápačskom centre stretol skupinu skvelých ľudí. Povedali mi, že ak si urobím niekoľkotýždňový potápačský kurz Divemaster, môžem sa u nich doživotne potápať zadarmo. Moje plány sa tak v momente zmenili. Potápanie na druhom najväčšom koralovom útese sveta ma úplne pohltilo. No a vtedy mi po prvýkrát skrsla v hlave myšlienka venovať sa tomu aj na profesionálnej úrovni. Po 3 mesiacoch však prišlo obdobie dažďov a bol najvyšší čas odísť.

Kedy si sa rozhodol, že sa tým vyskúšaš uživiť?

Trvalo ďalší rok, kým úvodná myšlienka prerástla do rozhodnutia a ujasnil som si, čo vlastne od života chcem. Rekreačné potápanie je len úvodným krokom k môjmu dlhodobému životnému poslaniu, a tým je stať sa inštruktorom technického a jaskynného potápania.

Aké krajiny si navštívil pri svojich cestách?

Precestoval som Panamu, Kostariku, Nikaraguu, Kubu, El Salvador, Honduras, Mexiko, Slovensko, Rakúsko, Nemecko, Poľsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Rusko, Čínu a Filipíny. Najdôležitejšie ale je, že v žiadnej krajine som nemal „deadline“ na návrat. Či som chcel zostať týždeň alebo tri mesiace bolo iba na mne (alebo na vízach). Nemám rád rýchle cestovanie a už vôbec nepoužívam žiadne cestovateľské manuály. Najdôležitejšia je spontánnosť.

To ťa asi muselo vyjsť poriadne draho…

Práveže nie. Neviem, prečo si ľudia myslia, že cestovanie musí byť drahé. Keď žiješ ako miestni, používaš verejnú dopravu, stopuješ a sám si varíš, náklady môžu byť naozaj nízke. Na Kube som napríklad strávil 3 týždne za menej ako 400 EUR. V tej sume boli zahrnuté všetky moje náklady, teda mimo leteniek. V žiadnej krajine som nikdy neminul viac ako 500 až 700 EUR mesačne, a to som sa nikdy neobmedzoval, ani nespával pod stromom.

Čo najbláznivejšie si počas svojich ciest zažil?

Ono sa vkuse niečo dialo, ale myslím, že skok najvyššieho bungee jumpingu v Latinskej Amerike bola poriadna šialenosť. Ja som mal totiž dovtedy panický strach z výšok a týmto som sa ho rozhodol raz a navždy zbaviť. Avšak keď som sa pozeral dole do 140 metrovej rokliny, nebolo mi všetko jedno. Nakoniec som to však dal a môj strach z výšok je teraz maximálne polovičný. 🙂

Skvelý bol aj „volcano boarding“ v Nikarague. To vám dajú takú drevenú dosku, ktorá vyzerá ako snowboard, asi 40 minút šliapete na vrchol sopky, potom sa navlečiete do ochrannej kombinézy, sadnete si na tú dosku a zúrivou rýchlosťou sa spustíte dolu. Rýchlostný rekord je niečo okolo 95 km/h. Bola to taká haluz, že som šiel aj druhý krát.

Kedy si sa teda definitívne rozhodol, že ideš do toho a staneš sa inštruktorom rekreačného potápania?

Po 7 mesiacoch v Latinskej Amerike som sa vrátil na nejakú dobu späť na Slovensko. Po návrate domov mi začalo potápanie neskutočne chýbať, a tak som začal plánovať svoju ďalšiu cestu na Filipíny, kde som sa rozhodol urobiť inštruktorský kurz. Aby to však nebolo také suché, tak som si povedal, že to dám vlakom.

Čože, ty si sa vybral do Filipín vlakom?

Áno (smiech), dostal som sa tam po zemi – autobusmi a vlakmi cez celé Rusko a Čínu. Teda, až na jeden let z Hong Kongu do Manily. Prišlo mi to ako väčšie dobrodružstvo. ???? Najväčšia sranda bolo cestovať cez celú Sibír s plutvami na batohu. Toľko nechápavých pohľadov som ešte nezažil.

Filipíny sú od Islandu poriadne ďaleko. Prečo si v súčasnosti práve na Islande?

Potom, ako som si dokončil inštruktorský kurz na Filipínach, rozhodol som sa nájsť si tam prácu. V Ázii je to však veľmi náročné, konkurencia je tu doslova na každom rohu a platové podmienky dosť chabé. Na internete som náhodou zazrel ponuku práce na Islande a od toho momentu som vedel, kade povedie moja ďalšia cesta. Je tam totiž  jedna z najpriezračnejších vôd sveta a každodenné potápanie v 2 stupňovej vode v tektonickom zlome je naozaj lákavý extrém. Bohužiaľ, hľadať si prácu na diaľku je v potápačskej sfére veľmi ťažké. Musel som sa teda vynájsť a zaujať nejakým iným spôsobom.

Čo si urobil?

Namiesto toho, aby som im poslal obyčajne CV-čko, vytvoril som svoje CV ako webovú stránku priamo šitú pre dané potápačské centrum. Na webovej stránke som im predstavil celý svoj cestovateľský príbeh, svoju osobnosť a vysvetlil, prečo chcem robiť práve pre nich. Navyše som do stránky vložil moje vlastné fotky z potápania a pripojil linky na moje cestovateľské videá a kontakty na mojich predošlých inštruktorov. No a vyšlo to.

Ako vyzerá tvoj pracovný deň?

Môj bežný pracovný deň je síce fyzicky dosť náročný, ale plný srandy. Začíname skoro ráno tým, že sa presunieme asi hodinu za Reykjavík do národného parku. Tam sa nachádza moja „kancelária“. Väčšinou máme 2 skupiny ľudí denne a program sa odvíja od toho, či šnorchlujeme alebo potápame. Keďže sa jedná o vcelku extrémnu aktivitu v 2 stupňovej ľadovcovej vode, tak príprava vyžaduje určitý čas. To nám ale dáva kopu priestoru na rozprávanie sa s klientami a hlavne uvoľnenie atmosféry. Veľa ľudí je nervóznych alebo sa boja, aké to bude. Vo vode sme celkovo asi 2 hodiny denne, a to je tá najkrajšia časť. Častokrát prší, sneží, fúka silný vietor a mrzne, ale práve vtedy sa cítim naozaj na žive. Skutočný Island nie je pre slabé povahy. 🙂

Zdá sa, že svoju prácu miluješ…

Totálne. Celý deň som uprostred nádherného národného parku a komunikujem s ľuďmi, ktorí majú rovnakú vášeň ako ja. Ten pocit, čo zažívam, keď sa ponorím, je brutálny. Vyše 100 metrová viditeľnosť a všade samé ticho, ktoré preráža len zvuk bublín z regulátora. A do toho všetkého sa vznášaš ako vo vesmíre. Krajší pocit na svete nepoznám. Keď si spomeniem na to, ako som pred dvoma rokmi sedel 8 hodín denne v kancelárii, tak sa vždy len pousmejem.

Máš pre našich čitateľov na záver nejaký odkaz?

V živote sa riadim heslom z jednej Aviciiho pesničky „Live a life you will remember“. Pre mnohých ľudí je to len ďalšie klišé, ale ako sa vraví, na klišé musíš byť pripravený. Urobiť prvý krok je neskutočne ťažké a mňa motivovali ľudia (teraz už kamaráti) ako Lukáš Čech alebo Silvia Púchovská. Aká je teda moja rada? Vybaľte svoje najtajnejšie sny a začnite na nich každý deň pracovať. Pomaly, krok za krokom. Buďte spontánni, objavujte, konajte. Budete prekvapení, ako veľa sa o sebe dozviete.

Zdroj fotografií: Igor L. Všetky práva sú vyhradené.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.

Špeciálne ponuky pre našich čitateľov

• Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
• Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
• Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
• Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
• Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
Prosím, ohodnoťte náš článok.