Konečná stanica Vladivostok, vládca východu (+letenky)
Život na konci sveta definitívne ovplyvní vaše obmedzené povedomie o sebe, napísala jedna Vladivostočanka na svojom blogu o živote v tomto ďalekom prístavnom meste. Na fotografiách vyzerá Vladivostok romanticky, nerusky, lepšie povedané – ako iné Rusko. Sídli tu Tichomorská flotila a doky prístavu mesta sú vyzbrojené bojovými plavidlami všetkých tonáží, to je stáročná ruská realita, no jeho brehy obmýva hlboké, tiché, nevyspytateľné Japonské more. Japonci a Kórejčania dobre poznajú silu, s akou prináša na ich pevninu tajfúny a tornáda.
Moderný luxus sa tu mieša s tým historickým a večer je tu vraj poriadna zábava. Možno poznáte ruskú rockovú kapelu Mumiy Troll, pochádzajú práve z Vladivostoku. Často tu hrávajú. Každý rok sa tu koná trojdňový medzinárodný hudobný festival V-ROX – Vladivostok Rocks, jeho súčasťou je aj konferencia o hudobnom priemysle a súčasnom umení. Nadviazali na tradíciu VladiROCKstoku z roku 1996, ktorí tu zorganizovali dvaja mladí Američania s podporou miestneho primátora a guvernéra. Prišlo desať tisíc ľudí a špičkoví americkí aj ruskí hudobníci. To je na Rusko, pomysleli by sme si stereotypne, nevýdané!
Vládca východu a vladlagov
Keď sa začítate do cestovateľských bedekrov a blogov, narazíte na rôzne prívlastky, ktoré Vladivostoku pridávajú domáci aj pocestní – Neapol východu, San Francisco Amurského zálivu, metropola Prímorského kraja. San Franciscom ho nazýval najmä Nikita Chruščov. No predovšetkým je to vládca východu, tak sa totiž slovo Vladivostok prekladá z ruštiny.
Jeho moc tu okúsil nejeden Čechoslovák, buď v nápravno-pracovnom tábore, ktoré nazývali vladlagy alebo v táboroch pre vojenských zajatcov. Ján Bačkovský, Jiří Bezděk, Jozef Bobalik a ďalší. Vo Vladivostoku sídlilo aj preraďovacie stredisko, väzňov odtiaľto posielali ďalej do magadanských táborov na Kolyme. Čo bolo, bolo a už nemusí byť.
| Viedeň | 1 prestup | Vladivostok | 1 prestup | Viedeň |
 | | |||
| Moskva | Moskva |
23kg podpalubná batožina: Áno Economy
Cez dva kontinenty a sedem časových pásiem
Akýsi cestovateľ, ktorý do Vladivostoku prišiel Transsibírskou magistrálou, o ňom napísal – je postavený na kopci s výhľadom na polostrov. Na ľavej strane je veľký prístav a na pravej kúpaliská so stánkami s pivom. Asi aj preto to prirovnanie k San Franciscu. Veď aj geograficky je bližšie k Západu. Hovorí sa, že i mentálne. Z juhovýchodného ázijského Ruska je to niečo cez päťtisíc kilometrov na Aljašku (5 319 km), ale do ruskej Moskvy skoro desaťtisíc. Z Vladivostoku je bližšie aj do austrálskeho mesta Darwine ako do Moskvy a bližšie na Honolulu ako do Soči.
Ísť až do tohto kúta sveta Transsibírskou magistrálou, musí byť šialene dychberúca skúsenosť. Prejsť trasu 9 288 km, zo západu od Mosky až na hranicu s Čínou a Severnou Kóreou a pritom byť stále v Rusku. Šesť dní hlavnou dopravnou tepnou krajiny cez 89 miest a 16 veľtokov, cez dva kontinenty a sedem časových pásiem. Len s jedným cestovným lístkom, 160 hodín. To je šialené!
V apríli tohto roka sem za prezidentom Putinom prišiel aj severokórejský vodca Kim Čong-un. Putin sa, pochopiteľne, pri chladných vzťahoch s Európskou úniou, okrem jej menej demokraticky naladených členov, a zrejme aj väčšinou Američanov, okrem preidenta Trumpa a jeho priaznivcov, potrebuje na kohosi obrátiť, kohosi do mesta na ďaleký ruský východ prilákať – za biznisom, za turizmom, za obchodom.
Medzi Európou a Áziou
Vladivostok patrí k miestam, ktoré ešte pred 150 rokmi spravovali Číňania. Od 60. rokov 19. storočia sa osady a menšie rybárske prístavy pod ruským vplyvom začali meniť na obchodnú križovatku medzi západom a východom, medzi Európou a Áziou. Všetku tú premenu v čase je z okna vlaku na magistrále vidieť. Pre rozkvitajúci obchod mal Vladivostok v krajine výsadné postavenie. Keď tu v 90. rokoch toho istého storočia začali stavať Transsibírsku magistrálu, začali tu vyrastať hotely, divadlá, reštaurácie, bary a kaviarne. A stoja tu dodnes.
Stalo sa z neho bohaté prímorské mesto. Migrácia do Vladivostoku narástla od prvej svetovej vojny štvornásobne, potom sa zastabilizovala až klesla, keď sa k moci dostali komunisti. Aj Vladivostok patril do Sovietskemu zväzu a vraj o ňom hovorili – je ďaleko, ale je náš – no nie je to tak úplne pravda. Nepodarilo sa im, vzhľadom na neustály kontakt s ostatným svetom cez more, urobiť z neho typické sovietske mesto.
Nikomu sa s plávaním nechce čakať do augusta
Iný cestovateľ napísal, že na Vladivostoku nie je čo do histórie objavovať a obdivovať, ale zato sú tu nádherné kopce, terasovité vrchy, z ktorých je krásny výhľad do piesočnatých zátok aj na záliv Zlatý roh (Zolotoy rog), na zelené ostrovy pozdĺž tichomorského pobrežia. Tie sú súce návštevy aj na dva týždne. Veru, zavše by zlákali aj mňa, len čo si tu treba dávať pozor na počasie.
Vladivostok má vlhké kontinentálne podnebie s teplými daždivými letami a chladnými suchými zimami. Pre blízkosť Sibírskej výšiny sú tu zimy omnoho chladnejšie ako na iných miestach v rovnakej severnej zemepisnej šírke, aj o 20 stupňov! Zato slnečného svetla je tu v zime dosť – 75 dní, zatiaľ čo Moskva ich má len 15.
Päťstupňový ročný priemer teplôt nie je bohviečo, hoci v neskorom lete, i keď fúka, teplota vystúpi na teplomery aj k 20 stupňom nad nulou. Miestni sa v mori kúpu už pri teplote 10 – 15 stupňov, nikomu sa nechce čakať do najteplejšieho augusta.
Z mosta do prosta
Najväčšou utópiou mesta býval most, veľmi tu po jednom túžili, aspoň po tom cez Zlatý roh. Dnes už majú rovno tri. Ten prvý vedie cez Zlatý roh, druhý cez východnú časť Bosporu až na ostrov Russkij, ten je i najdlhším visutým mostom na svete, tretí cez záliv Amur.
V roku 2012, keď sa mosty stavali, verejne sa tu stávkovalo – miestni veľmi nedúfali v to, že by sa to všetko stihlo, tri mosty za tri roky, do summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC). Dokonca stávkovali o japonskú whisky Suntory, ktorú tu majú tak radi. Mosty stoja, doprava v meste sa zlepšila, akurát pre silné ruské vetry občas ľahké osobné autá trochu odveje do iného pruhu, jazdí sa tu preto veľmi opatrne. A mosty občas využívajú aj tí, ktorí si chcú siahnuť na život.
Ten tu iste nie je ľahký, korupcia a nekompetentnosť v miestnej samospráve miestnym podľa The Guardian veľmi prekážajú. V roku 2007 zbavili moci starostu Vladimíra Nikolajeva, keď úrad generálneho prokurátora začal vyšetrovať jeho trestné činy. Chvíľu bolo ticho, no podivné praktiky sa z tohto úradu úplne nevytratili.
Hmla, voda, sklo aj mráz
No pri vode sa zdržujú aj skejteri, mamičky s deťmi na čerstvom vzduchu, dôchodcovia aj zaľúbené páriky. Ostatne, ako kdekoľvek inde na svete. Na ročnom období tu tiež nezáleží. Keď na prelome jari a leta prichádza pomerne hmlisté obdobie, všetci čakajú na to, až sa v meste poriadne usadí, potom vylezú na okolité kopce a sledujú Vladivostok odetý v bielych šatách, z ktorého kde-tu vytŕčajú mosty a budovy. V lete sa veľa člnkuje, v móde je aj paddleboard a plaví sa po pobreží.
Ak sa mi raz do Vladivostoku podarí prísť, musím navštíviť miesto, ktoré sa volá Steklyannaya Bukhta – Sklenená zátoka. Je obsypaná sklenenými a porcelánovými kamienkami, ktoré tu na pláž vypľúvajú prúdy mora. Ako sa krásne lesknú v odraze slnka. Ohrozené druhy borovíc rastúce pozdĺž útesov zase treba hľadať v Ďalekovýchodnej morskej rezervácii, vôbec prvej v Rusku. Aj morské komíny, jaskyne a skalné výbežky obsypané ojedinelou vegetáciou. Tie v zime zamŕzajú a na tri dlhé mesiace odpočívajú.
Voda je centrom, stredobodom mesta aj v zime – šport nepozná ani hranice mrazu. A tým mestským, pre všetky vekové kategórie, sa stáva korčuľovanie na ľade. Iba lenivý človek bez fantázie povie, že tu nie je čo robiť.
Romantiky je tu dosť a histórie tiež
Vladivostok je jedným z prvých miest na svete, kde začína deň, pozorovanie jeho príchodu na mieste zvanom mys Tobizina vyzerá úchvatne, romanticky. Ako len otvorené more môže vyzerať? Za prvým ranným slnkom na obzore to na skvelú prechádzku vyzerá aj v meste, pri majáku Tokarev.
A že Vládca východu nemá čo do histórie ponúknuť, ale bežte! Železničná stanica z roku 1891, s poslednou zastávkou Transsibírskej magistrály, by nebola málo! A čo prístav, biznis ulica Aleutskaya, štátna umelecká galéria Primorye, komplex dvoch budov postavených v štýle Stalinovej éry s názvom Sivý kôň. Snáď najhistorickejšou ulicou mesta je Svetlanskaya, pomenovaná podľa fregaty, na ktorej dorazil k brehom Vladivostoku v 19. storočí veľkovojvoda Alexei Romanov. Bije sa tu architektúra protestantov s tou pravoslávnou.
A viete, na aké miesto nezabudnite ísť? Na Korabelnaya Naberezhnaya, kde voľakedy slobodne kráčali mohutné tigre. Po tom, čo ich do roku 1930 takmer vykynožili, sa ich populácia v regióne opäť zvyšuje. V júni 1860 začala práve na tom mieste výstavba Vladivostoku. Je tam toho, čo sa dá objavovať! A každý jeden kút sveta, nech už je ruský, čínsky alebo slovenský, nám prezradí čosi o sebe. Aj to je na tom cestovaní fajn.
Mohlo by vás zaujímať:
- Ruská Sibír: Z Irkutska rovno k najhlbšiemu jazeru na svete, k Bajkalu
- Kamčatka. Tam, kde nie sú dôležité cesty, ale smery
- Oymyakon, Rusko. Najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi
- Rozhovor: Aljaška vyzerá tak, ako kedysi vyzerali Európa aj Slovensko
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
