Prežil som Kambodžu

Prežil som Kambodžu. Tak by sa dala jednou vetou charakterizovať skúsenosť, ktorá by ma priviedla na pokraj smrti, ak by boli všetky chýry pravdivé o Kambodži. No nič také sa nestalo, vlastne práve naopak. Zdravotníctvo v Kambodži ma nielen zachránilo, ale dokonca na mňa spravilo výborný dojem svojim prístupom, ľudskosťou a snahou o to, aby som sa čím skôr vyliečil.

Reklama

Nezabrala ani khmérska kuchyňa

Ráno sa prebúdzame v Kambodžskom meste Siem Reap (v preklade zničenie Siamu, čo bol starý názov pre Thajsko). Spotený, zničený a malátny sa snažím dostať z postele, no nejde to. Obviňujem z toho miestny rum, ktorý sme pili celú noc. Zostávam v posteli až do večera, do času, kedy sa ma snaží dostať z postele obavami zmietaná Dorota. Podarilo sa jej presvedčiť ma ísť na jedlo, no nedokážem do seba dostať ani kúsok, a to aj napriek výbornej khmérskej kuchyni. Voda je problém tiež a moja malátnosť, horúčka, bolesť hlavy a neskonalá únava ma znova pribíjajú do postele. Stratený vzácny čas v Kambodži.

Treba sa vzchopiť. Na druhý deň vyrážame do archeologického parku Angkor, v ktorom sú stovky starobylých chrámov z jedenásteho storočia. Vtedy khmérska civilizácia rozkvitala a Angkor Wat sa stal najväčším mestom sveta s viac ako miliónom obyvateľov. Príťažlivosť miesta je nepopierateľná a magneticky nás priťahuje k sebe pomocou našich bicyklov za dolár. Napriek varovaniam prejdeme desiatky a desiatky kilometrov denne. Objavujeme mystické miesta a môj zdravotný stav sa zhoršuje.

Je to už asi tretí deň a ja stále nedokážem nič zjesť okrem kúskov ananásu. Som hladný. Postupne sa mi objavujú fľaky na tele a snažím si nahovárať, že je všetko v poriadku. Je to len reakcia na špinu, pot a teplo. Prežívam, trpím, snažím sa potlačiť slabosť, ktorá čím ďalej, tým viac znepokojuje Dorotu. Sme už v Siem Reap asi týždeň a rozhodli sme sa presunúť ďalej, do druhého najväčšieho kambodžského mesta Battambang. Samotná cesta ma však nehorázne vyčerpala, z časti aj preto, že sme sedeli natlačení asi dvanásti na miestach pre siedmich v malom mikrobuse, ktorý nás viezol v extrémnej horúčave. Nepomohol ani veľký autobus. Priznávam porážku svojho ducha, víťazstvo rozumu nad pýchou a strachom z neznáma.

Snažil som sa presvedčiť sám seba, že som v poriadku

Po príchode do mesta sa ihneď pýtame na zdravotnícke zariadenie. Ja sa stále presviedčam, že mi je lepšie. Nedarí sa a stojím pred vchodom do nemocnice. Prichádzame do haly s medicínskou výzdobou a čakajúcimi ľuďmi. Popisujeme na recepcii našu situáciu a pýtame sa na testy na brušný týfus, horúčku dengue, žltačku a kompletný rozbor krvi. S úsmevom a zaujatím nás posadia, prinášajú nám pohár vody a prichádza aj lekár. Wow, hovoríme si, to je rýchlosť! Vedie nás do ordinácie, pýta sa lámanou angličtinou a chce porozumieť môjmu stavu. Uisťuje ma, že to bude v poriadku, že spravia testy a budeme múdrejší. Sestrička mi berie krv, meria tlak, teplotu a po krátkej konzultácii s lekárom sedíme opäť na stoličkách.

Čakáme na výsledky. Tie prichádzajú po 20 minútach. Rýchlo, ale s pozitívnym nálezom na horúčku dengue. Pýtame sa, čo to pre nás znamená, ako sa dá z nej vyliečiť. Odpoveď znie, že na chorobu neexistuje liek, nehrozí mi vraj ale nič vážne a ponúkajú mi noc na lôžku, počas ktorej ma „dajú dokopy.“

Izba bude strašná

Bojím sa, ako bude izba vyzerať. Namiesto šoku však prišlo ďalšie „wow.“ Izba je čistá, má klimatizáciu, televízor, záchod a sprchu. Na stole sú jednorazové kefky, zubné pasty, sprchové šampóny, tužidlá a tak ďalej. Moja nemocničná izba je krajšia ako náš hotel.

Pýtame sa, či tu so mnou môže ostať Dorota. Usmievajú sa na nás, podľa nich to je samozrejmosť, dokonca má aj pripravenú posteľ. Dostávam infúzie, zaspávam a Dorota ide kúpiť vodu, zbožňované kambodžské ananásy a prinesie oblečenie. Prichádza po pár hodinách a snaží sa ma kŕmiť jedlom, ktoré nám priniesli. Personál sa vracia v pravidelných intervaloch a pýta sa, či je všetko v poriadku, či sa cítim lepšie, občas so mnou prehodia aj krátku konverzáciu. Trávime noc v nemocnici. V Kambodži.

Ráno vstávame do krásneho dňa, ja sa cítim lepšie a už len zopár kontrol, pár rád, vybavenie poistky, receptov na lieky a môžeme pokračovať v našom ázijskom dobrodružstve. Z nemocnice nás odprevádzajú úsmevy personálu, čakajúcich pacientov a my s vďakou a rešpektom opúšťame nemocnicu. Sme ohromení profesionalitou, prístupom, rýchlosťou, ľudskosťou, a pýtame sa sami seba, čo sa stalo so zdravotníctvom u nás?

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.

Špeciálne ponuky pre našich čitateľov

• Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
• Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
• Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
• Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
• Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
Prosím, ohodnoťte náš článok.