Cestopisy
Nemožné skutočnosťou? Ed prešiel na bicykli do Číny a späť
Obsah článku
Jedno daždivé britské ráno nasadol 27-ročný Ed na bicykel, z ktorého trčal spacák a stan, a vyštartoval smerom von z anglického mesta Exeter. Kam? Predsa do Číny! A aby toho nebolo málo, pekne krásne sa z tej Číny aj vrátil na bicykli späť. S prestávkami a prekážkami, ktoré musel po ceste prekonať, trvala jeho obojsmerná cesta vyše dva a pol roka. Počas tohto obdobia prebicykloval neuveriteľných 42 000 km, prešiel cez Sibír, Himaláje a dokonca aj púšť Gobi. A ako bonus, časť trasy viedla aj cez Slovensko. ???? Hoci už od jeho cesty uplynul nejaký ten čas, Ed sa s nami ochotne podelil o svoj naozaj výnimočný príbeh.
Ako vznikla myšlienka vybrať sa sám na bicykli z Anglicka až do Číny?
Už ako dieťa ma bavilo navigovať v aute rodičov s mapou v ruke. Myšlienka sa však sformovala neskôr, tak nejako postupne. Pamätám si konkrétne jeden deň, keď som mal 16 rokov a sedel som v knižnici. Prechádzal som prstom po mape od Atlantiku po Pacifik. Snažil som sa nájsť tú najlepšiu a najzaujímavejšiu trasu, ktorou sa možno dostať z jednej strany na druhú. V 18. rokoch som sa vybral Transibírskou magistrálou do Číny. Celé dní som trávil prilepený na okne vlaku a rozmýšľal, či by sa to celé dalo prejsť nejakým iným spôsobom, ktorý by umožňoval viac slobody. Fascinovala ma myšlienka zdržať sa na mieste, kde sa mi páči, tak dlho, ako chcem. Zažiť taký ten pocit absolútnej slobody.
Cestu si však podnikol oveľa neskôr. Ako sa to vlastne celé stalo?
S tou myšlienkou som sa pohrával dlho. Nikdy ale nie vážne. Veď znela úplne šialene. Napriek tomu mi zostávala v hlave. Veľmi jasne si však pamätám jedno ráno. Mal som vtedy okolo 26 rokov. Zobudil som sa a v hlave mi rezonovalo veľké odhodlanie. Povedal som si: „Máš dve možnosti. Buď budeš o niečom celý život rozmýšľať, aké by to bolo, alebo sa rozhodneš s tým niečo urobiť. A urobíš to.“ Tak som sa rozhodol pre tú druhú možnosť.
Ako vyzeral tvoj život pred tvojim rozhodnutím vydať sa na cestu?
Nuž, mal som vtedy vlastnú spoločnosť orientovanú na web dizajn a niekoľkoročný vzťah s priateľkou Emilly, ktorá si práve robila PhD.
Emilly asi nebola dvakrát nadšená. Ako to zobrala?
Máš pravdu, nebola. Na druhej strane sa ma nesnažila prehovárať, lebo videla, že po tom naozaj túžim. Dokonca za mnou priletela do Číny, kde sme spolu žili niekoľko mesiacov. Ona sa potom vybrala späť do Anglicka lietadlom a ja zas na bicykli. Počkala ma však. Veľmi si ju za to vážim a obdivujem, pretože viem, že nie každá žena by bola tak tolerantná.
A čo rodičia?
Ani mama nebola z môjho rozhodnutia nadšená, no taktiež sa ma nesnažila prehovárať. Možno preto, lebo ma veľmi dobre pozná, možno preto, lebo rodičia v minulosti veľa cestovali. Keď som mal 7 rokov, žili sme už v pre mňa tretej krajine. Potom, ako som otcovi povedal, že idem na bicykli do Číny, sa ma spýtal len dve veci: „Berieš si so sebou zbraň?“ a „Napísal si už závet?“. Keďže som na obidve otázky odpovedal: „Nie“, diskusia bola pre neho očividne uzavretá. Napriek tomu obidvaja rodičia veľmi pozorne sledovali každý môj krok počas celej cesty. Pri otcovi som mal dokonca pocit, že napriek svojej typicky britskej uzatvorenosti bol na mňa niekde vo vnútri hrdý.
Koľko trvali prípravy?
Okolo 8 mesiacov. V prvom rade som sa musel naučiť niečo o bicykloch. Tak som začal po víkendoch vypomáhať v obchode s bicyklami.
To vážne? Ty si predtým nebicykloval?
No veľa som toho o bicykloch nevedel. V minulosti som mal nejaký lacnejší bicykel, ktorý som použil len párkrát do roka, tak po meste a po okolí. Spísal som si teda zoznam vecí, ktoré musím urobiť pred cestou, a jednou z nich bola kúpa kvalitného bicykla a stanu. Druhá vec bola naučiť sa, ako ich opraviť. ????
Mal si strach?
Asi by som aj mal strach, ale nebolo kedy. ???? Potom, ako som sa rozhodol odísť, stanovil som si limit na odchod. Počas nasledujúceho obdobia mi myseľ úplne pohltili všetky tie prípravy. Pamätám sa však, že keď som už konečne vysadol na bicykel a vyrazil z Exeteru, musel som sa ešte zastaviť v obchode na okraji mesta kúpiť chleba. Vtedy mi napadlo niečo typu: „Čína? To snáď nemyslíš vážne?!!!“
Až vtedy to na mňa všetko doľahlo a pravdu povediac, to bol asi jediný moment, kedy som sa naozaj chcel otočiť a vrátiť sa späť. Keď si nejakú dobu na ceste, vieš, že otočenie bicykla nie je možné riešenie. Tak na to ani veľmi nemyslíš. Avšak prvé kroky, počas ktorých sa dá ľahko odísť, bývajú asi tie najťažšie.
Aký bol tvoj rozpočet?
Predal som svoju firmičku, čo mi zabezpečilo menší príjem a kúpil bicykel a stan. Rozpočet som si stanovil 3 doláre na deň v ázijských krajinách. A okolo 5 až 10 dolárov na deň v krajinách, ktoré sú považované za drahšie. Po väčšine som spal v stane a varil si cestoviny alebo ovsené vločky, takže cesta ma vyšla dosť lacno. Aj keď pri tom všetkom bicyklovaní, som musel jesť veľmi často. ????
Aká bola tvoja trasa?
Prepáč, ak niečo vynechám, tých krajín bolo mnoho. Pôvodne som mal ísť len do Šanghaja. Počas cesty som však zmenil rozhodnutie a rozhodol sa ju predĺžiť. Došiel som až na juh Číny do Hongkongu.
Cesta tam teda prechádzala cez Anglicko, Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko, Ukrajinu, Rusko, Mongolsko a Čínu.
Cesta späť z Číny viedla cez južnú trasu: Vietnam, Laos, Thajsko, opäť Laos, Čínu, Tibet, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko, Ukrajinu, Poľsko, Česko, Nemecko, Švajčiarsko, Luxembursko, Belgicko, Francúzsko a Anglicko.
[Best_Wordpress_Gallery id=“11″ gal_title=“Ed cesta do Číny na bicykli“]
Čo tvoja cesta cez Slovensko?
Do Slovenska som vošiel z rakúskeho Hainburgu. Bicykloval som pozdĺž Dunaja južnou časťou krajiny až do maďarského Ostrihomu. Pamätám sa, že som bol hladný a potreboval som jesť. Našiel som nejakú reštauráciu, ktorá bola plná farmárov v zablatených topánkach. Myslím, že tá dedina sa volala Klížska Nemá. Spýtal som sa, či majú niečo na jedenie, ale chceli slovenské koruny. Povedal som im, že bohužiaľ žiadne nemám, lebo bola nedeľa a ja som nemal, kde zameniť peniaze. Vtedy sa jeden z tých farmárov postavil a razantne povedal niečo ako: „Ten chlap je hladný, daj mu niečo najesť!“. Nerozumel som síce perfektne, ale vďaka ruštine som pochytil podstatu. Vzápätí mi čašníčka doniesla veľmi chutné jedlo so zemiakmi, vajcami a šalátom. A s veľkým pohárom Kofoly, ktorú si pamätám dodnes. 🙂 Skvelí ľudia!
Viem, že počas cesty si zbieral peniaze na charitu. Ako to vlastne bolo?
Počas cesty sa o mne dozvedeli veľké britské média (jasne, že až keď sa stalo niečo zlé) a zrazu som bol všade. Tak som sa rozhodol využiť získaný mediálny priestor a poprosiť ľudí, aby prispeli na dobrú vec. Tých charít bolo viacero, či na pomoc vozíčkarom alebo na vybudovanie a údržbu cyklotrás.
Jedna z nich však bola pre mňa veľmi osobná. Človek, ktorý ma naučil všetko, čo viem o bicykloch, ochorel počas mojej cesty na rakovinu. Mala veľmi zlý priebeh a musel byť umiestnený v hospici. Keďže som bol vtedy preč, chcel som aspoň nejako pomôcť. Bohužiaľ, už ma nestihol počkať.
To mi je veľmi ľúto Ed. Spomenul si, že média o tebe začali písať, keď sa stalo niečo zlé. Čo to presne bolo?
Asi tak po piatich mesiacoch cesty mi v Mongolsku ukradli bicykel dosť kurióznym spôsobom. Každú noc som si ho totiž pripevnil o svoj stan. No a jednu noc som sa neďaleko Ulanbátaru zobudil na kovový rachot, erdžanie koňa a zvuk roztrhujúceho sa stanu. Nejaký mongolsky jazdec pripevnil môj bicykel o svojho koňa a utiekol spolu s ním do tmy. Povedzme, že to bolo tak trochu drzé prebudenie. ???? Tým, že som stratil bicykel a stan, som bol v Mongolsku ako muž bez koňa a jurty – úplne bezmocný.
Ako sa to vyriešilo?
Kontaktoval som britskú ambasádu v Ulanbátare a niekoľko dní som sa obšmietal po miestnych trhoch. Dúfal som, že sa tam bicykel objaví. Neobjavil. Všetko má však aj svoju obrátenú stránku. Vďaka tejto „afére“ sa o mňa začali zaujímať média, ktoré mi pomohli nájsť sponzora bicykla.
Otriasol tento incident tvojou dôverou v ľudí?
Práve naopak! O mojom príbehu sa z francúzskych novín dozvedela manželka francúzskeho diplomata, ktorí ma pozvali žiť k nim na ambasádu a počas môjho mesačného čakania na nový bicykel sa o mňa naozaj výborne postarali. A vôbec, za celú cestu som zažil možno dva-tri menšie negatívne incidenty.
Na druhej strane tu však boli doslova stovky ľudí, ktorí mi počas cesty pomohli. Nechali ma prespať u nich doma, na záhrade, podelili sa o jedlo, prihovorili sa. A to som po nejakom čase vyzeral ako divoch s dlhou neupravenou bradou a niekedy aj prepoteným oblečením. Ľudia sa ma však nezľakli. ????
Kde boli najpohostinnejší ľudia?
Všade nájdeš dobrých ľudí. Možno len tí, ktorí toho majú málo, sa oveľa dobrosrdečnejšie a ľahšie delia aj o to málo.
Ako vyzeral tvoj bežný deň?
Ako ktorý. Na začiatku som si stanovil cieľ prejsť 100 km za deň. Zo začiatku som tých 100 km každý deň poriadne večer cítil. Ale asi tak po 6 týždňoch si telo zvyklo. Počet najazdených kilometrov závisel samozrejme aj od konkrétneho úseku trasy. Ak bolo treba šliapať na bicykli do strmého kopca, možno som prešiel len 50 km za deň. Ak bola jednoduchá cesta a cítil som sa fit, niektoré dni som prebicykloval aj 200-250 km za deň.
Rovnako tak to záviselo od počtu hodín denného svetla počas leta a zimy. Celkovo od počasia. Plus počas leta som musel zaradiť do dennej rutiny aj hľadanie rieky či jazera, kvôli páliacemu slnku a poteniu. Najkrajšia časť dňa v lete bol vždy večer, keď začalo byť chladnejšie a zrazu sa jednoduchšie bicyklovalo.
Nemal si nejaké problémy s jazykom?
Ani nie. Hovorím anglicky, francúzsky, rusky a čínsky. Tak som tomu tak trochu prispôsobil cestu. ???? A vôbec, ak chceš, dorozumieš sa rukami-nohami úplne všade.
Čože? Ty hovoríš po čínsky?
Áno, ako-tak som rozprával už pred cestou, Čínu som totiž predtým párkrát navštívil. Robili sme tam nejaké školské projekty týkajúce sa výskumu opíc. 🙂 Moja domovská Cambridgeská univerzita totiž spolupracovala na projektoch s univerzitami v Číne. Tiež som tam odišiel po ukončení školy učiť angličtinu na pár mesiacov. Moja čínština sa však naozaj zlepšila až po ceste.
[Best_Wordpress_Gallery id=“12″ gal_title=“Ed cesta na bicykli do Číny 2″]
Ktorý bol najhorší úsek cesty?
Najhorší úsek bolo asi takých 2000 km pred mestom Novosibirsk počas cesty Sibírou. Cesta bola rovná, žiadna zákruta, žiadne mesto… Len tie bažiny. Čo však bolo najhoršie, boli všadeprítomné mraky komárov a ovadov. Hocikedy som sa na chvíľu zastavil, pustili sa do mňa komáre. Ovady však boli oveľa horšie, pretože tie ma štípali neustále aj počas bicyklovania. Po meste Novosibirsk to však už bolo trochu lepšie, aspoň nejaké kopce. Niečo sa začalo diať. ????
Aká je tvoja najkrajšia spomienka z cesty?
Zostup z pohorí provincie Sichuan v Číne, ktoré sú hneď pri Himalájach. Podarilo sa mi tam dosiahnuť vrchol vo výške 5050 metrov nad morom (Que Er Shan pass). Niektoré horské cesty boli kvôli snehu neprejazdné, tak som tam musel stráviť niekoľko týždňov počas zimy. Asi tak do polky marca, a to po väčšine sám v stane.
Pamätám si však ten moment, ako som zostupoval dole z pohoria a z hodiny na hodinu bolo teplejšie. Strašne som sa tešil z toho, že vstupujem do podmienok, ktoré sú jednoduchšie pre ľudský život. Keď som vošiel do dedinky na úpätí pohoria, kde bola nejaká tá zeleň, mal som doslova a do písmena pocit, že som vkročil do oázy. Naozaj to bol krásny pocit.
Ako si zvládol púšť Gobi?
To bol asi najťažší úsek cesty. Takmer žiadne zjazditeľné cesty. Väčšinu času som teda pretlačil bicykel cez púť, pričom sa mi niekedy podarilo prekoprcnúť cez jeho držadlá rovno na zem. Aspoň, že piesok poskytol mäkké pristátie. ???? Rovnako bola púšť náročná na orientáciu. Musel som sa orientovať len pomocou kompasu a sledovať stopy, ktoré tu niekedy zanechali prechádzajúce autá.
Čo sa ti najviac páčilo počas cesty?
Hmm… ten pocit slobody, jednoduchého života a jednoduchých cieľov. Nemusel som rozmýšľať nad bežnými, pre mestský život nevyhnutnými vecami, ako zarobiť peniaze, zaplatiť účty… Poznáš to, každodenný život prináša 1000 malých rozhodnutí a moje rozhodovanie bolo zrazu obmedzené na uspokojenie veľmi základných až živočíšnych potrieb: Čo budem jesť? Kde budem spať? A podobne. Ak mám byť úprimný, toto mi niekedy stále chýba a veľmi rád spomínam na to obdobie, keď bol život na chvíľu tak nejako jednoduchší.
Aký bol návrat?
Ťažký. Určite návrat bola tá najťažšia časť. Potom, ako si preč 2 a pol roka a žiješ jednoduchým životom, netrápi ťa vlastníctvo či iné veci, tak návrat do bežného života nie je jednoduchý. Znova si zvyknúť na taký ten západný štýl života. A taktiež musíš obnoviť vzťahy s ľuďmi, ktorých si roky nevidel. Rozhodne mi nejakú dobu trvalo začleniť sa.
Čo robíš dnes?
Opäť sa venujem IT oblasti, aj keď z inej stránky. Som riaditeľom malej spoločnosti pre vytváranie účtovného softwaru. Bicykla som sa však úplne nevzdal. Každý deň na ňom prejdem 20 km do práce a späť. ????
Ak by si mal vybrať len jednu vec, ktorú ťa táto cesta naučila. Čo by to bolo?
Keď som mal 20 rokov a čítal o ľuďoch, ktorí podnikli nejaké veľké výpravy, myslel som si, že musia mať nejaké zázračné, špeciálne vlastnosti, ktoré ja ako bežný človek nemám. Myslím, že táto cesta mi ukázala, že mnoho z mojich limitujúcich predstav boli len v mojej hlave.
Netvrdím, že sa dá naučiť úplne všetko, ale zvládneme toho oveľa viac, ako si myslíme. Keď sa veľký cieľ rozloží na malé kroky a človek sa sústredí len na prekonanie malého krôčika, dejú sa skvelé veci. Napríklad, vždy som sa chcel naučiť kajakovať. Hoci osobne nepoznám nikoho, kto sa tomu venuje, verím, že sa to dá naučiť a oplatí sa to aspoň vyskúšať. Tak do toho toto leto idem a držte mi prosím palce, nech sa neutopím. ????
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
