Nepál: Prečo Nepálci odchádzajú za hranice a domov ich posielajú v truhlách

Keď som tento článok písala v roku 2017 pre portál aktuality.sk, za vidinou lepšieho zárobku dovtedy opustilo Nepál dva a pol milióna ľudí. Odvtedy sa ich počet zvýšil o ďalší milión. Hovorí sa, že najobľúbenejšou piesňou Nepálčanov je Suna Saili. Je o mladom Nepálčanovi pracujúcom v Katare, ktorý myslí na svoju ženu a domovinu. Ale koľkí z nich sa ešte niekedy vrátia domov?

Reklama

Smrť si po nich prišla príliš skoro

Mužovi som nikdy nepovedala, že ma nadriadený bil palicou – rozrozprávalo sa jedno z nepálskych dievčat, keď sme spolu sedeli pred jej dreveným domom v nepálskom Sindhupalchowku. Svietilo slnko a bolo krátko po daždi, spoza kopcov vykúkala dúha. Volala sa Shiza a v náručí držala vtedy malé päťmesačné dieťa.

Vrátila sa z Malajzie, kde pracovala ako lacná pracovná sila. Pôvodne mala robiť opatrovateľku, no po prílete ju postavili za pás na výrobu elektrospotrebičov. Mala šťastie, šťastie v nešťastí. Aspoň sa odtiaľ vrátila zdravá, na tele aj duši. Pri mnohých šťastena nestojí a zo zahraničia sa vracajú psychicky aj fyzicky zdevastovaní. Alebo mŕtvi.

Podľa údajov najdôveryhodnejších miestnych médií, The Himalayan Times, sa vracajú každý deň domov do Nepálu v priemere dvaja pracujúci zo zahraničia – v truhle. Takmer šesťtisíc ľudí zomrelo za posledných sedem rokov v deviatich krajinách mimo Nepálu počas výkonu svojej práce. Reálne čísla sú zrejme oveľa vyššie.

Keby som len neodišla

Shiza opustila rodný Nepál, keď mala 18 rokov. Vždy snívala o tom, že bude mať svoj vlastný obchod s dámskym oblečením a šperkami. V dedine, kde ľudia pracovali väčšinou na poli a mnohí nemali peniaze ani na to, aby poslali svoje deti do školy, svoju budúcnosť nevidela. Keby som neodišla z domu, už by som ten obchod mala – povedala vtedy smutne dnes už 26-ročná žena.

Najväčším exportným artiklom Nepálu je pracovná sila a hoci príjmy z migrácie dosahujú 30 percent hrubého domáceho produktu, vo vnútri krajiny je 40 percentná nezamestnanosť. Podľa oficiálnych štatistík pracuje v zahraničí už spomínaných tri a pol milióna Nepálčanov, to je viac ako desať percent populácie.

Reálne čísla sú ale podľa lokálneho novinára Rajarama omnoho vyššie. Tisícky našich ľudí denne nekontrolovateľne prekročia otvorenú hranicu s Indiou – vysvetľoval mi vtedy. Nikto nemá prehľad o tom, za akým účelom odchádzajú, alebo či a ako sa títo ľudia ešte vrátia späť.

Človek milión

Cez Indiu do zahraničia, najčastejšie do Malajzie, Saudskej Arábie, Kataru či Kuvajtu, nelegálne cestujú najmä mladí ľudia. Vyhýbajú sa tak vládnym obmedzeniam a kontrole pred vycestovaním za prácou, ktoré v Nepále presadili v snahe potlačiť obchod s bielym mäsom a pracovné vykorisťovanie v Perzskom zálive.

Každý, kto vycestuje do zahraničia za prácou s povolením, má právo na zdravotné poistenie a niekoľko prednášok o práci v cieľovej krajine. Tieto informácie ale nedostane ten, kto emigruje načierno. Shiza využila služby registrovanej pracovnej agentúry. Ani to však neznamená, že sa s ľuďmi na pracovisku bude zaobchádzať podľa podpísanej dohody.

V agentúre, ktorej bývalý šéf dnes za obchodovanie s ľuďmi sedí vo väzení, zaplatila Shiza v roku 2012 nemalé peniaze za víza a pracovné povolenia na vycestovanie. Pôvodne mala pracovať na inom mieste, chcela byť opatrovateľkou. Po príchode do Malajzie ju však umiestnili do spoločnosti na výrobu elektronických súčiastok. Oklamali ju, ako denne oklamú tisícky ďalších žien a mužov.

Možno bijú aj môjho muža

Bolo vidieť, že sa Shiza za svoju skúsenosť hanbí, nehovorilo sa jej ľahko. Nechcela ani, aby sme ju fotografovali. Bola som jej však veľmi vďačná, že sme z nej dokázali vytiahnuť aspoň nejaké informácie. Jej pracovná doba bola od ôsmej rána do ôsmej večer, často aj cez víkendy. Kto pracoval pomaly alebo si počas práce urobil krátku prestávku bez dovolenia, dostal palicou po chrbte.

Možno bijú aj môjho muža, ktovie – zamyslela sa vtedy Shiza. Štvorročná skúsenosť v Malajzii, hoci ťažká, mala pre mladú Nepálčanku svoje pozitíva. Tými sú práve jej manžel a dieťa. Zoznámili sa cez sociálnu sieť. V roku 2016, keď som sedela oproti Shize na schodoch pred jej plechovým domčekom, bol ešte stále v Malajzii.

Musel naplniť kontrakt s firmou, inak by za nesplnenie dohody zaplatil mastnú pokutu. Ako živiteľ rodiny si to nemohol dovoliť. Tú sa však pre svoje oslobodenie z vykorisťovania rozhodla zaplatiť Shiza, keď zistila, že je tehotná. Skoro všetky peniaze, ktoré si v Malajzii našetrila, takmer 90 tisíc rupií (skoro dvetisíc eur), nechala na stole svojmu šéfovi s trpkým úsmevom. Uľavilo sa jej.

Ak by sa moje dieťa raz rozhodlo odísť pracovať do zahraničia, nenútila by som ho zostať. Je to jeho život, nemôžem rozhodovať za neho – povedala Shiza. Tešila sa na deň, keď jej mužovi vyprší pracovná zmluva a vráti sa domov. Tak rada by som vedela, či už dnes spolu žijú v Nepále. Bohužiaľ, nemám o nich žiadne informácie.

Biele mäso

Keď sme v ten deň od Shizy odišli, bolo mi veľmi ťažko. Rajaram nám rozprával o pracovných ponukách pre firmy, hotely či opatrovateľské zariadenia v zahraničí, na ktoré lákajú najmä mladé dievčatá. Aj o tom, ako sa tieto ponuky menia na obchod s bielym mäsom.

Podľa Rajarama sľubuje vláda opatrenia v boji s ním už od roku 1998. Vtedy schválila národný akčný plán, no obchod s ľuďmi sa im nedarí zastaviť. V niektorých regiónoch bojujú s ilegálnymi agentúrami a pašerákmi aj špeciálni policajti. Je ich ale málo na to, aby biznis zastavili. Dvadsať rokov od spustenia akčného plánu sa zmenili praktiky pašerákov, ale aj cieľových krajín.

Dievčatá túžiace po lepšom živote sú pre nich najľahším cieľom. Okrem Indie, do ktorej ročne podľa OSN vyvezú z Nepálu viac ako 23 tisíc dievčat, putujú ženy aj do krajín Perzského zálivu a Subsaharskej Afriky. Neziskové organizácie, ktoré s týmito dievčatami v teréne pracujú, však hovoria až o 4o tisícoch. V tom horšom prípade sa z dievčat, ktoré túžili po poriadnej práci, stávajú sexuálne otrokyne. Čím mladšie dievča je, tým viac peňazí za ňu pašeráci dostanú. Najväčší balík peňazí ich čaká, keď je dievča ešte pannou.

Vykorisťovaniu v zahraničí čelia aj nepálski chlapci a muži, ktorí odchádzajú najmä preto, aby peniaze posielali rodičom a deťom. Trpí tým najmä vidiek a horské oblasti, kde chýba mužská sila. Miesta mužov síce zastávajú ženy, ktoré tým získavajú vyššie postavenie v komunite, no neprítomnosť manželov, synov a vnukov im nikto nenahradí.

Cesta redaktorky sa uskutočnila v spolupráci s Platformou MVRO v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá pre rozvoj s finančnou podporou Európskej komisie a SlovakAid.

Článok bol pôvodne publikovaný 9. apríla 2017 na spravodajskom portáli Aktuality.sk

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.

Špeciálne ponuky pre našich čitateľov

• Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
• Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
• Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
• Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
• Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
5/5 - (3 votes)