Nájdeš nás aj na:

Cestopisy

Nepál: Prečo Nepálci odchádzajú za hranice a domov ich posielajú v truhlách

Nepál: Prečo Nepálci odchádzajú za hranice a domov ich posielajú v truhlách

Keď som tento článok písala v roku 2017 pre portál aktuality.sk, za vidinou lepšieho zárobku dovtedy opustilo Nepál dva a pol milióna ľudí. Odvtedy sa ich počet zvýšil o ďalší milión. Hovorí sa, že najobľúbenejšou piesňou Nepálčanov je Suna Saili. Je o mladom Nepálčanovi pracujúcom v Katare, ktorý myslí na svoju ženu a domovinu. Ale koľkí z nich sa ešte niekedy vrátia domov?

Reklama
Sindhupalchok.
Zdroj fotografie: Môj archív

Smrť si po nich prišla príliš skoro

Mužovi som nikdy nepovedala, že ma nadriadený bil palicou – rozrozprávalo sa jedno z nepálskych dievčat, keď sme spolu sedeli pred jej dreveným domom v nepálskom Sindhupalchowku. Svietilo slnko a bolo krátko po daždi, spoza kopcov vykúkala dúha. Volala sa Shiza a v náručí držala vtedy malé päťmesačné dieťa.

Vrátila sa z Malajzie, kde pracovala ako lacná pracovná sila. Pôvodne mala robiť opatrovateľku, no po prílete ju postavili za pás na výrobu elektrospotrebičov. Mala šťastie, šťastie v nešťastí. Aspoň sa odtiaľ vrátila zdravá, na tele aj duši. Pri mnohých šťastena nestojí a zo zahraničia sa vracajú psychicky aj fyzicky zdevastovaní. Alebo mŕtvi.

Podľa údajov najdôveryhodnejších miestnych médií, The Himalayan Times, sa vracajú každý deň domov do Nepálu v priemere dvaja pracujúci zo zahraničia – v truhle. Takmer šesťtisíc ľudí zomrelo za posledných sedem rokov v deviatich krajinách mimo Nepálu počas výkonu svojej práce. Reálne čísla sú zrejme oveľa vyššie.

Manželia Chandra a Sahita Tamang so svojim ročným synom. Syn a dve dcéry im zahynuli počas zosuvu pôdy v roku 2014. Chandra je kamionista, tovar vozí do Číny. Aj Sahita pracovala voľakedy v zahraničí.
Zdroj fotografie: Môj archív
Komunálne verejné miesto pre zábavu aj politiku v Sidhupalchoku. Zúčastnili sme sa tu verejnej debaty o obchodovaní s ľuďmi.
Zdroj fotografie: Môj archív

Keby som len neodišla

Shiza opustila rodný Nepál, keď mala 18 rokov. Vždy snívala o tom, že bude mať svoj vlastný obchod s dámskym oblečením a šperkami. V dedine, kde ľudia pracovali väčšinou na poli a mnohí nemali peniaze ani na to, aby poslali svoje deti do školy, svoju budúcnosť nevidela. Keby som neodišla z domu, už by som ten obchod mala – povedala vtedy smutne dnes už 26-ročná žena.

Najväčším exportným artiklom Nepálu je pracovná sila a hoci príjmy z migrácie dosahujú 30 percent hrubého domáceho produktu, vo vnútri krajiny je 40 percentná nezamestnanosť. Podľa oficiálnych štatistík pracuje v zahraničí už spomínaných tri a pol milióna Nepálčanov, to je viac ako desať percent populácie.

Reálne čísla sú ale podľa lokálneho novinára Rajarama omnoho vyššie. Tisícky našich ľudí denne nekontrolovateľne prekročia otvorenú hranicu s Indiou – vysvetľoval mi vtedy. Nikto nemá prehľad o tom, za akým účelom odchádzajú, alebo či a ako sa títo ľudia ešte vrátia späť.

Verejnej diskusie o obchodovaní s ľuďmi sa zúčastnili aj takéto malé deti. Hovorilo sa tam o predávaní ľudských orgánov, prostitúcii aj o drogách.
Zdroj fotografie: Môj archív

Človek milión

Cez Indiu do zahraničia, najčastejšie do Malajzie, Saudskej Arábie, Kataru či Kuvajtu, nelegálne cestujú najmä mladí ľudia. Vyhýbajú sa tak vládnym obmedzeniam a kontrole pred vycestovaním za prácou, ktoré v Nepále presadili v snahe potlačiť obchod s bielym mäsom a pracovné vykorisťovanie v Perzskom zálive.

Každý, kto vycestuje do zahraničia za prácou s povolením, má právo na zdravotné poistenie a niekoľko prednášok o práci v cieľovej krajine. Tieto informácie ale nedostane ten, kto emigruje načierno. Shiza využila služby registrovanej pracovnej agentúry. Ani to však neznamená, že sa s ľuďmi na pracovisku bude zaobchádzať podľa podpísanej dohody.

V agentúre, ktorej bývalý šéf dnes za obchodovanie s ľuďmi sedí vo väzení, zaplatila Shiza v roku 2012 nemalé peniaze za víza a pracovné povolenia na vycestovanie. Pôvodne mala pracovať na inom mieste, chcela byť opatrovateľkou. Po príchode do Malajzie ju však umiestnili do spoločnosti na výrobu elektronických súčiastok. Oklamali ju, ako denne oklamú tisícky ďalších žien a mužov.

Dvaja muži oddycjujú pri rieke.
Zdroj fotografie: Môj archív
Sindhupalchok.
Zdroj fotografie: Môj archív

Možno bijú aj môjho muža

Bolo vidieť, že sa Shiza za svoju skúsenosť hanbí, nehovorilo sa jej ľahko. Nechcela ani, aby sme ju fotografovali. Bola som jej však veľmi vďačná, že sme z nej dokázali vytiahnuť aspoň nejaké informácie. Jej pracovná doba bola od ôsmej rána do ôsmej večer, často aj cez víkendy. Kto pracoval pomaly alebo si počas práce urobil krátku prestávku bez dovolenia, dostal palicou po chrbte.

Možno bijú aj môjho muža, ktovie – zamyslela sa vtedy Shiza. Štvorročná skúsenosť v Malajzii, hoci ťažká, mala pre mladú Nepálčanku svoje pozitíva. Tými sú práve jej manžel a dieťa. Zoznámili sa cez sociálnu sieť. V roku 2016, keď som sedela oproti Shize na schodoch pred jej plechovým domčekom, bol ešte stále v Malajzii.

Starí rodičia s vnučkou na ulici v meste.
Zdroj fotografie: Môj archív

Musel naplniť kontrakt s firmou, inak by za nesplnenie dohody zaplatil mastnú pokutu. Ako živiteľ rodiny si to nemohol dovoliť. Tú sa však pre svoje oslobodenie z vykorisťovania rozhodla zaplatiť Shiza, keď zistila, že je tehotná. Skoro všetky peniaze, ktoré si v Malajzii našetrila, takmer 90 tisíc rupií (skoro dvetisíc eur), nechala na stole svojmu šéfovi s trpkým úsmevom. Uľavilo sa jej.

Ak by sa moje dieťa raz rozhodlo odísť pracovať do zahraničia, nenútila by som ho zostať. Je to jeho život, nemôžem rozhodovať za neho – povedala Shiza. Tešila sa na deň, keď jej mužovi vyprší pracovná zmluva a vráti sa domov. Tak rada by som vedela, či už dnes spolu žijú v Nepále. Bohužiaľ, nemám o nich žiadne informácie.

Dievčatá v škole.
Zdroj fotografie: Môj archív
Na niektorých školách študujú chlapci oddelene od dievčat, na niektorých študujú v jednej triede.
Zdroj fotografie: Môj archív

Biele mäso

Keď sme v ten deň od Shizy odišli, bolo mi veľmi ťažko. Rajaram nám rozprával o pracovných ponukách pre firmy, hotely či opatrovateľské zariadenia v zahraničí, na ktoré lákajú najmä mladé dievčatá. Aj o tom, ako sa tieto ponuky menia na obchod s bielym mäsom.

Podľa Rajarama sľubuje vláda opatrenia v boji s ním už od roku 1998. Vtedy schválila národný akčný plán, no obchod s ľuďmi sa im nedarí zastaviť. V niektorých regiónoch bojujú s ilegálnymi agentúrami a pašerákmi aj špeciálni policajti. Je ich ale málo na to, aby biznis zastavili. Dvadsať rokov od spustenia akčného plánu sa zmenili praktiky pašerákov, ale aj cieľových krajín.

Žena, ktorá býva neďaleko Shizy práve kojí svoje dieťa. Jej manžel tiež pracuje mimo domova, rodine posiela len peniaze a domov chodí zriedka.

Dievčatá túžiace po lepšom živote sú pre nich najľahším cieľom. Okrem Indie, do ktorej ročne podľa OSN vyvezú z Nepálu viac ako 23 tisíc dievčat, putujú ženy aj do krajín Perzského zálivu a Subsaharskej Afriky. Neziskové organizácie, ktoré s týmito dievčatami v teréne pracujú, však hovoria až o 4o tisícoch. V tom horšom prípade sa z dievčat, ktoré túžili po poriadnej práci, stávajú sexuálne otrokyne. Čím mladšie dievča je, tým viac peňazí za ňu pašeráci dostanú. Najväčší balík peňazí ich čaká, keď je dievča ešte pannou.

Vykorisťovaniu v zahraničí čelia aj nepálski chlapci a muži, ktorí odchádzajú najmä preto, aby peniaze posielali rodičom a deťom. Trpí tým najmä vidiek a horské oblasti, kde chýba mužská sila. Miesta mužov síce zastávajú ženy, ktoré tým získavajú vyššie postavenie v komunite, no neprítomnosť manželov, synov a vnukov im nikto nenahradí.

Ženy a mladé dievčatá oslavujúce sviatok žien Tij Fast v Káthmandu. Tento deň patrí iba im.
Zdroj fotografie: Môj archív

Cesta redaktorky sa uskutočnila v spolupráci s Platformou MVRO v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá pre rozvoj s finančnou podporou Európskej komisie a SlovakAid.

Článok bol pôvodne publikovaný 9. apríla 2017 na spravodajskom portáli Aktuality.sk

Komentáre

Diana lepšie umýva riad, ako varí. Aj preto tak miluje svojho chlapa, čo sa v kuchyni snáď narodil. Na psy nedá dopustiť, na tie svoje, ani na tie z OZ Pes v núdzi. Ostatne, ako na všetky iné zvieratá. Keby mohla v živote vycestovať už len jediný raz, vrátila by sa domov k mame Esther, do Kene, na Aloo Drive do domčeka nad zátokou.

Horúce #PELIPECKY

Novinky a správy zo sveta cestovania

Objav Kyjev s letenkami od 34€! https://t.co/WHz866g1vy #letenky9 minút dozadu
Zima v Európe: Poď do Štokholmu od 24€! https://t.co/HdysDw1l0e #letenky60 minút dozadu
Edinburgh je úžasné mesto po celý rok. A v zime ťa prekvapí takýmito zážitkami: https://t.co/9Ri7MSnHFO #edinburgh18 hodín dozadu
Vieš, čo je jokamiehenoikeudet? Ak nie, pozri si tento článok o Fínsku. https://t.co/4vhovJy6hN #finsko18 hodín dozadu
Si vegetarián? Potom tieto destinácie budeš milovať. https://t.co/pqxALmEBPn #tipy18 hodín dozadu
PONUKA DŇA: Letný pobyt 2020 v Ischii v 3* hoteli od 329€! https://t.co/ZqVVuSYdAx #ponukadňa24 hodín dozadu
Január vo Večnom meste? Rím z Bratislavy od 23€! https://t.co/syicPlkjgf #letenky1 deň dozadu
Barcelona na jeseň a v zime s letenkami z Viedne od 25€! https://t.co/hjktT6fKil #letenky1 deň dozadu

Odporúčame tiež:

Advertisement
Advertisement
Hore