Nájdeš nás aj na:

Tipy

Kristína Tormová: Ako prežiť dlhý let s deťmi

Kristína Tormová: Ako prežiť dlhý let s deťmi

Leto je najlepšie aj v zime

Akokoľvek, ak je výsledkom letu leto. Človek má rôzne priority: Mojou je leto. Nie len v lete, ale najlepšie aj v zime. Za letom sa v zime cestuje dho. A to treba prežiť. Keď sa potom švacnete do mora, už je všetko v porádečku. A aj s deťmi ideálne. Vtedy to má ešte väčší efekt. Šťastnejší, spoločný, váš. Lebo letné dovolenky v zime s deťmi sú skrátka splneným snom o nezime. Konečne si od seba spoločne oddýchnete… po tých zelených sopľoch a ponorkovou či bytovkovou chorobou. Bez každodenného obliekania sa do overalov a zasvecovania o 16:00. Bosí, voňaví od slnka a vody, unavení smiechom.

Reklama

Ale najprv teda treba letieť. Tak ako lastovičky na jeseň. Pre nás ľudí však odporúčam využiť leteckú dopravu.

Nič pre hypochondrov

Na úvod by som vás rada upozornila že ak ste hypochonder, isto si nebookujte dlhý let. Keď si predstavíte svoje zimné zahlienené rána, svoj kašlík a soplík, vynásobíte to približne tristo ľuďmi, pridáte k tomu premotivovanú klímu a veľa ľudského smradu…to je dlhý let. Toľko rôznych hlienov a kašľov ako v lietadle počas desiatich hodín by ste nezažili ani počas chrípkového obdobia na Kramároch. Medzi vaším zahlieneným ránom vo vašej domácnosti a ránom v lietadle je jeden markantný rozdiel. V lietadle si ráno nemôžete otvoriť okná a vyvetrať…teda môžete, ale….. A tak sa jedného kašlíku nadýchnete počas letu niekoľkokrát. Nuž cirkulujúci kašlík v klíme. Je to…psycho. Áno, som hypochondrická. A áno, dávam dlhé lety. Lebo som síce hypochondrička, ale som zároveň mega super! Áno, zimy a tmy na Slovensku sa bojím viac ako toho hĺbkového hlienu, ktorý nad ránom v lietadle, niekde nad Indiou, prehltol ten pán, ktorý sedel za mnou.

Takže ako prežiť taký let? S láskou. Priznávam, ako správna matka hypochodndrička, ktorá nechce, aby jej choroba detí pokazila dlho vytúženú a do krvi odpracovanú a našetrenú dovolenku, nasádzam pár dní pred odletom deťom i sebe zvýšené dávky vitamínov. Áno, robím to udatne a trpezlivo. A ak budete niekedy v lietadle cítiť bylinkový závan éterických olejov, cestujeme s vami. Ponatieram nás vždy dokonale. A hlavne sa nám vďaka týmto olejčekom oveľa ľahšie dýcha v tom ľadovom suchom vzduchu.

Pravidlo číslo 1: Správne sa oblečte

Ak nerátam cestovnú horúčku, ktorá sa prejavuje motýlikmi v bruchu, zhoršeným spánkom sprevádzaným snami o tom, čo ste všetko zabudli, prvou dôležitou akciou predletového typu je: správne sa obliecť. Neviem, prečo je v lietadlách mínus osem stupňov (preháňam, áno, robím to často a rada). Asi aby sa ľudia menej potili a menej smrdeli. Nie! Viem, prečo! Aby si vymrzol! Dvanásť hodín dýchaš echt studený vzduchu a potom vystúpiš aaaa je leto. Skrátka si ten pocit tepla užiješ o klímu viac. Takže, ďakujem ajrolínky za umocnený pocit leta. Ďakujem.

V našom prípade sa do lietadla obliekame, ako sa hovori cibuľovito – čiže veľa, veľa vrstiev. Dievkam našim pekne legíny, ponožky do sandálok (inšpirované tatranskou módou), letné bavlnené šaty, pod ne tričko s dlhým rukávom, na to mikina s kapucňou, šatka okolo krku a jarná čiapka. To je lietadlový premyslený outfit, ktorý sa vie razom zmeniť na outfit letných radovánok. V lietadlách sú k dispozícii deky, do ktorých sa babušíme. Áno, naozaj je tam taká zima. Ak vám zima nebola, závidím vám vašu horúcu krv a ak k tomu nie ste ani hypochondri, závidím vám ešte viac. A ak tolerujete zamrznutých hypochondrov, bude to medzi nami fungovať. No nebudem vám klamať, ja nosím do lietadla zimnú čiapku a pánsku mikinu veľkosti XL, lebo sa do nej dobre babuší a trochu sa odžubávam, že je to vlastne spacák. Takže takto naobliekané sa vieme vydať do sveta. Proti vetru a zime s cieľom vyzliecť sa do plaviek.

Chlebík radšej bez vajíčka

Ak je niečo skutočne nechutnou spomienkou na detstvo, je to ten moment, kedy si v autobuse plnom detí niekto odbalil z rozmočenej servítky chlebík s vajíčkom. Tá aróma mi pripomína detstvo skoro ako vôna vianočného stromčeka zmixovaného s vôňopachom prskavky. Prečo táto asociácia? No lebo ja na tie dlhé lety balím chlebíky. Vlastne nie len tie. Ale aj kopec iného jedla. Ale teda bez vajíčka. Ani chrachľujúci pán v lietadle vo mne nevyvolá toľko nenávisti, aby som sa mstila v klimatizovanom prostredí vajíčkovým chlebíkom. Prečo balím jedlo, keď ho v lietadle roznášajú? Jednou z vecí, na ktoré sa tešíte pri takej ceste do ďalekých krajín najviac je tamojšie jedlo. Dajme tomu thajské. Doma si pri otváraní chladničky predstavujete vône kari a čerstvých morských plodov…ach. A potom vám v lietadle naservírujú…hliníkovú krabičku, ktorej otvorenie ti znechutí všetky tvoje gurmánske sny. V sekunde. Stačí odchlípiť viečko. Ok, ok, o to viac si to jedlo potom vychutnáte na mieste pobytu.

Nuž, skrátka radšej si nabaliť lepeňáčiky, ktoré aj tak zaniknú v zmesi lietadlových vôní… ako zjesť tie krevety servírované vo vzduchu, ktoré evidentne zomreli naozaj krutou smrťou. Súdim podľa skrútenejšieho skrútenia, než býva u mŕtvych kreviet zvykom. Od detí už vôbec nemôžete očakávať aby niečo také konzumovali. Preto v rámci zachovania akého takého duševného zdravia rodičov vychádzajúco z akej takej spokojnosti ratolestí odporúčam poctivo nakrájať ovocíčko, zeleninku a pripaviť chlebik či rožtek s hocičím. S hocičím preto, lebo nakoniec na to džubnete kečup a tak to vaši potomkovia na istotu zjedia. Plus nejaké tie tyčinky, lizko, bylinkový cukrík…alebo čokoľvek na zmiernenie klimatizovaného sucha v dutine ústnej. Verte mi, že v takom Bangkoku plnom jedál, na ktoré po desaťhodinovom lete nemáte odvahu, lepeňáčik s vôňou a servítkou domova veľmi dobre padne. Aj tak budete v hladine alfa.

Čerstvé, voňavé, chutné

Ale pozor! Naposledy som sa odžubala a vlastnoručne a s láskou urobený chlebík veru vyhodla do thajského koša (za čo sa mu znova ospravedňujem). V lietadle sme totiž dostali jedlo, ktoré bolo gastro zážitkom. Okrem toho, že sme si pri check-ine mohli vybrať z množstva možností a s nedôverou otvárali krabičky, ktoré dokonca neboli jednorazové, lietadlom sa vanula vôňa dobrôt. Ja som mala napríklad indické vegetariánske jedlo, dievčatá detské menu, macoch klasické menu a všetci sme sa najedli do prasknutia. Čerstvé, voňavé, chutné. Dievky mali fašírku so zemiakovou kašou, ktorá nebola z prášku, džúsik, puding, čerstvé nakrájané ovocie a dokonca lentilky, ktoré im skrátka nikdy nedovolím zjesť a im to nevadí. No nebudeš deťom dávať zafarbený potravinový odpad. No nie, ani v lietadle…prepáčte, musela som. Vždy ma to nasrdí.

No skrátka dokonalé detské menu aj s vymaľovánankou…. Dievčatá si napriek tomu dali na večeru lepeňák so zeleninou z domu. Nuž… Sama som si o to koledovala. Výhodou je objednať si nejaké špeciálne jedlo. Pri check-ine máte väčšinou možnosť výberu. Prečo je to výhoda? Lebo vám to donesú ako prvým. Letušky nereagujú na vaše škvŕkanie v bruchu, ale na prísne stanovený čas a tak o čosi skoršie naservírované jedlo oceníte. Verte mi. Jedlo sa nosí podľa časového pásma. Aspoň tak som to v hladine alfa pochopila. Skrátka ak cestujete na noc, prinesú vám večeru v noci. To je trochu nezmyselné, lebo vy chcete spať a nie počúvať šuchoty jedla a následne na to čakať, kým vám konečne odnesú tácku s nedojedencami, aby ste si mohli pohodlnejšie sadnúť. Ale hold: večer je večera. Ak nasadnete v Thajsku do lietadla o tretej ráno, tá večera príde tiež a potom je horšie dočkať sa raňajok…tých slovenských. Lebo tie prídu až keď bude na Slovensku ráno. No chaos v časových pásmach. Teda ak cestujete s deťmi, je naozaj lepšie mať zbalené jedlo, ktorým vaši prdkoši nepohrdnú. O tehotných ženách na palube, ktoré od hladu plačú či grcajú, ani nehovorím.

Kinedryl alebo aspoň placebo

Mimochodom pred rokom som takto letiac objavila silu Kinedrylu. Že neblaaaaazni, Kinedryl? Nie, nie je to preto, že teraz sa vracajú hity rokov osemdesiatych… Ale že kinedryl? Áno. Seriózne. Už len ako placebo… Čiže pokojne si nabaľte hocakú tabletku a nahovorte si, že je na spanie a proti nevoľnosti. Ja som bola pri našom prvom dlhom lete v takom strese, že som brala úplne všetko, čo mi bolo odporučené a všetkému som, samozrejme, verila. Ak by som niečomu z toho veriť prestala, stále som mala so sebou milión iných alternatív. Síce som na dovolenku odišla bez poistenia a takmer s neplatným pasom, ale Kinedryl som mala. Ono zase nemusíte mi úplne veriť, vaše dietky v lietadle vytvrdnú tak či tak. Počas desaťhodinového letu majú na to naozaj veľa času.

Ale ako sa my matky poznáme, sme kvôli kvalitnému spánku detí a aspoň krátkého pokoja svätého zapredať sa asi ôsmim diablom a nasľubovať im hory doly. A asi dvadsiatim by som sa zapredala, ak by som sa aspoň na chvíľu mohla uviesť do polohy ležmo a nespať posediačky. Slinka po brade, hlava, ktorá z ničoho nič odkvecne do strany…strašné, toto spanie v dopravných prostriedkoch! Ale nevadí. Ľahnúť som si tak či tak v lietadle nemohla, takže ak by sa mi ozvali nejakí diabli a čokoľvek by odo mňa chceli, nemajú na to právo. Pôsobí to tak, že desať hodín v lietadle na jednom mieste odrovná každú mamu. Mňa ale nie. Ja som si totiž povedala, že to problém nebude a že je to súčasť letného zážitku. A tak to problém nebol. Bodka. Bola som trochu nevyspatá, ale to som od kedy som porodila. A teda let do ďalekých krajín je oveľa pohodlnejší ako dvanásťkrát počas noci nakojiť dve deti.

Letisko v lietadle

Tento rok som sa aboslútne vymakala a na let som bola pripravená ako málokto. A vlastne som odžubala tých diablov. Lebo som LE-ŽA-LA! Buhahaha! Tento rok som náš let za letom priviedla takmer k dokonalosti. Okrem zásob jedla… veď inak akože chvíľu by sme vďaka mojim neutíchajúcim tehotenských chúťkam a potrebe mať pri sebe veľa jedla, prežili aj pri núdzovom pristaní v džungli…som objavila dokonalosť! Špeciálne nafukovacie mini matracíky určené do lietadla, vo výške sedadla do medzisedadlovej fúgy (medzi vaše sedadlo a sedadlo pred vami), ktoré vyplnia ten nezmyselne malý priestor na nohy a vy svojim nevďačným deťom vytvoríte spacie letisko. Letisko v lietadle. Súvislú pohodlnú plochu na ňuňu pohodlie rodiny. Vždy bookujeme letenky tak, aby dospeláci boli po krajoch a (zatiaľ) dve deti v strede. Skúšali sme to aj tak, že my tri sme sedeli vedľa seba a náš (dobro)druh na sedadle cez uličku. To ale bola riadna hovadina, lebo ja som mala na sebe dve detské hlavy a jednému cestujúcemu dievčaťu padali nohy neustále do uličky a narážali do nich vozíky a ľudia…a ja som ich namiesto spánku chránila. Tak sme sa rozhodli deťi obkľúčiť našimi dospeláckymi telami a dobre sme urobili. Dospeláci pripučení destkými hlávkami či nôžkami sedkajú a deti vyvalené v mrazoch a vetre pekne ležkajú. DO-KO-NA-LO-SŤ!

Dokonca som si zadovážila aj dospelácky nafukovací matracík, ktorý je na rozdiel od toho detského z dvoch častí a teda si môžete vybrať z dvoch výšok. Tak vás váš spolucestujúci sediaci pred vami neznenávidí za to, že si vykladáte nohy na jeho sedadlo a drgáte ho, aj keď sa snažíte byť sakra jemnučký. Nohy máte pohodlne vyložené na matracíku, ktorý skrátka milujete. Odporúčam hlavne pre ženy s pučiacim životom v bruchu, ktoré sa aj bez lietadla cítia jemne nekomfortne. A dospelákom treba samozrejme aj mäkkučké “vankúše” okolo krku s pamäťovou penou. A prosím vás také, ktoré sa dajú vpredu zopnúť (spojiť) a tak nepadajú. Vlastne na tieto objavy a skvosty potrebujete jednu príručnú batožinu. Ale oplatí sa. Všetko pre aký-taký komfort a nikdy inak. A potom, kedy sa po pár hodinách letu chcete zapredať diablom a nasľubovať im všetko za to, že si na chvíľu ľahnete… si prosto jednoducho ľahnete. Lebo na to spacie letisko sa zmestíte aj vy. Počas jedného letu mi to chcela letuška zakázať, ale čarovná formulka “I am pregnant!!!” Zabrala a tak sme urobili tichú dohodu, že budem ležať natajňáša a keď sa rozsvieti v lietadle, vstanem akoby nič. Bola to báječná dohoda. A nikdy sa mi necestovalo lepšie. Let v lehu.

Ľudia s deťmi naozaj cestujú

Chápem, ak máte stále obavy zobrať prckov na takú dlhú cestu. Úplne vám rozumiem. Ale viete, už na letisku zistíte, že ľudia s deťmi naozaj cestujú. A aj s tými, čo sú oveľa menšie ako tie vaše a aj oveľa nevychovanejšie. Ak si myslíte, že vám počas desiatich hodín deti zošalejú a celému lietadlu poskáču po hlave, mýlite sa. U nás je výhodou, že sme beztelková a beztabletová domácnosť a preto vieme, že naše deti by na tých lietadlových obrazovkách s rozprávkami a hrami vydržali sfetíkované aj desať hodín. Ale predpokladám, že u vás to bude mať rovnaký efekt, či ste tabletový alebo nie. Takže keď to bude vyzerať tak, že z vašich detí vyliezajú otravné príšery, zapnete displejčeky so zázračnými ponukami hier a filmov a hudby a rozprávok na sedadlách pred vami. Pichnete im do uší sluchátka a máte voľno ako dávno nie. A ak k tomu tak ako my pribalíte vymaľovánky, vyplňovacie zošity pre malých ľudkov a fixky, naozaj sa nemôže stať, že vás niekto z lietadla vysadí v polovici cesty.

Počas dlhého letu fungujú aj japonsky nahovorené rozprávky, je to jedno. Hlavne nech sa to tam mihoce pred očami. Deťom pribaľte vlastné sluchátka, lebo tie lietadlové jednorazové vypadávajú z uší aj mne, pokiaľ si ich teda nenarvem do polky hlavy. Aj japonská rozprávka dovoľuje cestujúcej premotivovanej materi ako som ja, aby si v pokoji pozrela Lalaland, či A star was born a aj si porevala. Z polovice od únavy, z polovice od dojatia. Trochu som plakala aj kvôli tomu, že som si nebola istá, či som vyložila práčku. Ale bolo to oveľa lepšie  ako minulý rok. Vtedy som si nebola istá, či som vyložila práčku a okrem toho som cestovala posledný deň predmenštruačného syndrómu… celá rodina cestovala v môj posledný deň predmenštruačného syndrómu. Skrátka “cesta s nervnou materou”.  To mi môj muž aspoň nalial panáka. Tento rok natriezvo… s tehotnou materou zmietajúcou sa medzi nervozitou a pocitom absolútneho šťastia lastovičky. No necestuj!                

Druhýkrát som sa bála menej

Dlhého letu som sa kedysi bála viac ako epidémie vší v škôlke. Druhýkrát som sa ho bála menej. Asi ako toho, že sa mi nerozpustí tabletka v umývačke riadu. V každom prípade: nie je sa čoho báť. A aj tak sa báť budete. A tak si treba uvedomiť, že to čo cítite, ten strach nie je negatívny. Že je to len cestovná horúčka. Je to len adrenalínovejšie tešenie sa z niečoho výnimočného, na čo ste celý rok makali.

Dlhý let je oveľa kratší ako sa píše. Je to zážitok, je to niečo špeciálne, zaujímavé, plné dobrodružstiev. Leťte! Aj ten boľavý zadok a dolámaný krk stoja za to, aby ste sa vo februári švacli do teplého mora…. ono …veď to trvá len toľko ako autom z Prahy do Užhorodu. A je to oveľa bezpečnejšie a pohodlnejšie. A prečo by ste cestovali z Prahy do Užhorodu, keď môžete ísť v zime do tepla.

Hovorí sa, že účel svätí prostriedky. Ja s tým síce v bežnom živote nesúhlasím, ale čo sa týka cestovania viem, že: účel svätí dopravné prostriedky. Aj keď nimi idete dvanásť hodín.

Šťastnú cestu!


Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne ponuky pre našich čitateľov


  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
    • Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
    • Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
    Prosím, ohodnoťte náš článok.
Komentáre

Viete, čo má spoločné Pelikán, a slovenská herečka, blogerka a trojmama, Kristína Tormová? Lásku pre cestovanie. Kristína nevie obsedieť doma a preto pravidelne balí svoju kočovnú skupinu v zložení tri deti, manžel, a často aj psica, a vyráža za spoločnými zážitkami do zemí ďalekých i blízkych, ktoré zdieľa aj na našom cestovnom blogu Pelipecky alebo si ich môžete vypočuť na Pelicaste (nájdete ho v podcastových aplikáciách.)

Hore