Pracovala v Marylande, potraviny nakupovala za rohom, vo Washingtone. Dominikine leto(á) v USA
Dominika sa ako študentka politológie chcela vybrať do cudziny. Rozhodla sa, že sa nevydá len tak niekam za roh, ale rovno za veľkú mláku. Od malička mala pozitívny vzťah k vode a podľa toho si vybrala aj letnú brigádu – pracovala v USA ako plavčíčka. Odhodlaným, i keď možno trocha nervóznym, krokom vykročila do krajiny fast foodu, večne usmiatych čašníkov, lacného oblečenia a nekonečných možností… Aspoň to o Amerike často počujeme. Aké boli Dominikine očakávania a čo sa o Amerike skutočne naučila, nám prezradila v rozhovore o jej dvojnásobnom Work&Travel zážitku.
Prečo si sa rozhodla zúčastniť programu Work&Travel?
Prihlásiť sa na program Work&Travel som sa rozhodla hneď z niekoľkých dôvodov. Hlavným bolo, že som sa chcela zdokonaliť v angličtine a hneď druhým, a možno aj významnejším, dôvodom bolo, že už od malička som mala sen sa dostať do USA. Chcela som navštíviť New York a dotknúť sa Empire state building, vyskúšať americké burgre a skrátka zažiť a vidieť USA 🙂
Na aké miesto si sa vybrala pracovať?
Na programe W&T som sa zúčastnila dve po sebe idúce letá, a to v roku 2018 a v roku 2019. V oboch prípadoch som pracovala na rovnakom mieste. Išlo o mesto Chevy Chase, štát Maryland. Mestečko Chevy Chase bolo na hranici medzi Washingtonom DC a Štátom Maryland. Pre upresnenie a lepšiu predstavu ako blízko to do Washingtonu DC bolo, budova, v ktorej som pracovala, mala vchod v štáte Maryland a o pár krokov zaňou bol už štát Washington DC. Aj nakupovať potraviny sme chodili do štátu Washington DC. Metrom to do centra Washingtonu trvalo tak 25 minút.
Cestovala si sama alebo s niekym známym?
Cestovala som s dvoma spolužiakmi z výšky, to mi dodalo odvahu. Sama by som si na to zrejme netrúfla, bola to pre mňa väčšia istota, že v tak „veľkom svete“ nie som sama.
Mala si pred pobytom v Amerike nejaké konkrétne očakávania, napríklad čo sa miestnej kultúry a prostredia týka?
Áno mala, asi ako každý Európan, ktorý nezažil tú kultúru a obraz o Američanoch si tvorí len na základe televízie a hollywoodskych filmov. Hlavne som čakala, že všetci sú obézni, napchávajú sa len burgrami, pozerajú americký futbal a nevedia ani, kde sa kontinent Európa nachádza. Očakávala som, ako milovník burgrov, že americká kuchyňa mi bude veľmi chutiť, a že burgre budú minimálne na takej úrovni, ako bývajú vo videách na instagrame 🙂
Potvrdili sa ti alebo vyvrátili stereotypy o Amerike a Američanoch?
Potvrdilo sa mi hlavne staré známe príslovie, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Minimálne teda čo sa týka kuchyne a jedla. Americké „svetoznáme“ burgre mi chutili naozaj len na málo miestach. Vlastne v USA som pochopila, že americká kuchyňa nie je môj „šialok kávy“. Bolo toho naozaj veľmi málo, čo mi chutilo. V obchode a v reštauráciách vyzeralo všetko perfektne a doslova na zjedenie. Avšak už po prvom súste som takmer vždy bola sklamaná.
Prvé dni v USA mi doslova oči jedli pri každej potravine, nakupovala som tony jedla. Väčšinu som však takmer vždy vyhodila. Korenenie a celkovo dochucovanie jedál mi nesadlo. Ku koncu leta som už naozaj blúdila potravinami a nevedela si vybrať, čo by som jedla, lebo dookola som jedla už len overené potraviny, ktoré mi ako tak chutili. (Chlieb, šunku, syr, tortilly, jablká, uhorka a baby mrkva). Nepokúšala som sa už experimentovať, lebo mi bolo vždy ľúto každej jednej potraviny, ktorá po mojom ochutnaní skončila v koši. Pre cestovateľov odporúčam fastfoodove reštaurácie, ktoré mi veľmi chutili. Určite by sa nemali vyhnúť pri ceste do USA: 5guys, Chipotle, Cheesecake factory a In n Out.
„Hlavne som čakala, že všetci sú obézni, napchávajú sa len burgrami, pozerajú americký futbal a nevedia ani, kde sa kontinent Európa nachádza.“
Niečo čo sa mi nepotvrdilo v oblasti, v ktorej som bývala, bolo, že všetci Američania sú obézni. Je pravdou, že som bývala v oblasti, kde bývalo veľa zahraničných obyvateľov pracujúcich na ambasádach. Tu bolo veľmi náročné stretnúť niekoho obézneho 😀 Faktom však ostáva, že zdravý životný štýl v USA je veľmi drahý. Oblasť v ktorej som pracovala, bola považovaná za jednu z tých drahších lokalít, preto si tu ľudia mohli dovoliť aj zdravšie sa stravovať a zdravšie žiť.
Ešte sa mi potvrdilo, že Američania naozaj nie sú veľmi dobrí v geografii. Vždy keď som spomenula, odkiaľ pochádzam, väčšinou si to pomýlili so Slovinskom, Československom alebo Ruskom, prípadne Sovietskym zväzom. Na začiatku som ešte mala energiu im trošku priblížiť, kde sa naša nádherná krajina nachádza, no postupne ma táto otázka začala tak unavovať, že som používala už len zovšeobecnenú odpoveď „Z Európy“.
„Prvé dni v USA mi doslova oči jedli pri každej potravine, nakupovala som tony jedla.“
Mala si zo svojej cesty aj obavy?
Samozrejme mala, prvé leto som sa veľmi bála, moja angličtina nebola na vysokej úrovni a aj strach z neznáma zohrával veľkú úlohu. Nikdy predtým som tak ďaleko od domova nebola. Postupne ako som sa zdokonaľovala v angličtine, naberala som väčšie sebavedomie a aj problémy sa ľahšie riešili. Aj druhé leto samozrejme nejaké obavy boli, ale už oveľa menšie. Vedela som, do čoho idem a na čo byť približne pripravená.
Ako vyzeral tvoj každodenný život počas toho, ako si v USA pracovala?
Môj každodenný život vyzeral trošku stereotypne. Chodievala som do práce každý deň, pretože bazén, na ktorom som pracovala, fungoval 7 dní v týždni od 11:00 do 20:00. Zo začiatku leta, kedy v USA ešte nie je dostatok plavčíkov, sa pracovalo každý deň, bez voľného dňa. V druhej polovici leta už je to trocha voľnejšie a dá sa mať aj nejaký ten deň voľna.
Ale aby som sa vrátila k podstate otázky. Ráno som vždy vstala, dala si raňajky. Potom som sa pobrala do roboty, robotu som mala od ubytovania vzdialenú cca 10 minút pešou chôdzou, čo bolo super, lebo som sa nemusela prepravovať autobusmi, metrom alebo bicyklom (nie všetci mali také šťastie ako ja). Prišla som do práce, prebrala som kľúče a šla som pripraviť bazén, aby spĺňal všetky hygienické podmienky. To znamená, že voda musela mať presne predpísanú hladinu chlóru a hladinu Ph, aby nebola zdraviu škodlivá. Potom som sa prezliekla do uniformy a čakala som na plavcov.
Mojou úlohou bolo dohliadnuť na to, aby sa nikomu nič nestalo a keby sa predsa len stalo, aby som dokázala danej osobe pomôcť, v druhom rade to bola starosť o bazén ako taký, aby bol vždy čistý a voda bola vždy hygienicky v norme. Potom už len stačilo sa opaľovať a klebetiť s návštevníkmi bazéna. Keď mi „padla“, tzn. o 20:00, upratala som bazén prezliekla sa a šla domov sa spolubývajúcimi. Bývali sme šiesti v 3-izbovom apartmáne, rozdelení po troch na jednej izbe. Najedli sme sa a nasledoval náš voľný čas, väčšinou sme boli tak unavení z tepla, že sme sa už len chillovali, rozprávali si zážitky z dňa a išli spať. Niekedy sme išli aj na apartmánové párty alebo na diskotéky do centra Washingtonu.
„Zo začiatku leta, kedy v USA ešte nie je dostatok plavčíkov, sa pracovalo každý deň, bez voľného dňa.“
Ktoré miesta ste navštívili v rámci cestovania po Amerike?
Prvé leto to bolo prevažne východné pobrežie USA. V prvom rade Washington DC, New York, Atlantic City, Philadelphia, Ocean City. Prvé leto sme nevedeli, ako a čo, preto sme dopredu neplánovali veľké cestovanie. No napriek tomu sa nám toho podarilo dosť vidieť.
Do druhého leta v USA sme už išli s jasnou víziou cestovania, preto sme tomu podriadili aj kúpu letenky. Počas druhého leta sa nám podarilo vidieť Niagarské vodopády, opäť sme zavítali do New Yorku, a potom nasledoval takmer 3-týždňový trip v Kalifornii. Konkrétne Los Angeles, San Diego, Las Vegas, Grand Canon a zavŕšili sme to v San Franciscu, z ktorého sme odlietali naspäť na Slovensko.
Plán cestovania vyšiel presne podľa predstáv, alebo ste ho museli meniť za pochodu?
Samozrejme nikdy sa nedá nič naplánovať do bodky, preto sa nedá povedať, že by vyšiel na 100 percent, ale podľa predstáv vyšiel určite. Niektoré veci sme menili za pochodu, ale naozaj išlo len o maličkosti. Napríklad pri plánovaní cestovania sme si zmenu a presun z destinácií naplánovali na noc, aby sme ušetrili na ubytovaní. To však po celodennom objavovaní miest nie je možné, pretože človek sa unaví a kvôli bezpečnosti sme nechceli riskovať nehodu. Preto sme si urobili nejaké medzizastávky na nocľah po ceste za pochodu.
Ak by si si mala vybrať len jedno miesto, kam by si sa ešte raz mohla vrátiť, ktoré by to bolo?
Určite by to bol New York, to mesto si ma získalo energiou a majestátnosťou. Veľmi mi prirástlo k srdcu. Vrátila by som sa tam aj hneď teraz, bez váhania.
Bolo aj také, ktoré ťa sklamalo, respektíve sa ti nepáčilo?
Spojené štáty mi tak prirástli k srdcu, že len ťažko hľadám niečo negatívne. Asi len to, že v USA je nutné vždy rozmýšľať, kam sa vyberiete, kde je to bezpečné a kde sa nachádzajú nebezpečné štvrte. Je to dosť obmedzujúce a hlavne zo Slovenska na to nie som zvyknutá. Neraz sa nám stalo pri cestovaní, že sme sa nenazdajky ocitli v nebezpečnej štvrti, a to je naozaj len o vlások k „prúseru“. Našťastie vždy sme obišli v zdraví.
Čo by si odporučila cestovateľom, ktorí sa chystajú do USA na niečo podobné?
Odporúčam určite, aby išli a vyskúšali si to na vlastnej koži. Bola to skvelá skúsenosť, veľmi veľa mi to dalo. Posunulo ma to osobnostne, získala som väčšie sebavedomie, či už v sebapresadzovaní alebo pocite, že je možné všetko zvládnuť aj v krajine, ktorá ti nie je vlastná jazykom. Úroveň angličtiny sa mi ako veľký bonus posunula o dosť vyššie. Benefitom je tiež spoznanie kultúry iného a diametrálne odlišného národa a v neposlednom rade hranice kultúrnej tolerancie.
„Neraz sa nám stalo pri cestovaní, že sme sa nenazdajky ocitli v nebezpečnej štvrti, a to je naozaj len o vlások k „prúseru“.“
Bolo niečo také, čo máš doma na Slovensku a v USA ti to chýbalo?
Juuuj, samozrejme chýbali mi halušky s bryndzou 😀 A rodina, kamaráti…
Čo by si si naopak priniesla z USA domov? Či už predmet, zážitok alebo skúsenosť…
Myslím si, že sme mladá krajina a od každej jednej krajiny sa máme čo učiť. Práve cestovaním môžeme zažiť kultúru danej krajiny a niečo nové sa naučiť a priniesť sem na Slovensko. Ja by som asi priniesla otvorenosť mysle, menšie predsudky a riešenie druhých. V druhom rade by to bola asi úroveň služieb. Predavačky a čašníčky vždy usmievavé a milé. Na záver poňatie kultúry, najmä múzeí. V USA som sa nikdy nestretla s múzeom, v ktorom by som sa nudila. Iste boli drahšie, ale poviem vám, stálo to za tie peniaze 🙂
Zdroj fotografií: Archív Dominiky P.
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
