Sú požiare v Austrálii Černobylom klimatickej krízy? píše New York Times

Veľký barierový útes umiera, morské lesy rias miznú, vymierajú unikátne rastlinné aj živočíšne druhy, mnohým austrálskym mestám došli zásoby pitnej vody a mnohé o ne onedlho prídu tiež. Už niekoľko mesiacov horí ich svetové dedičstvo – lesy.

Reklama

Keby tak nepotrebovali dýchať

Požiare doposiaľ spálili viac ako 17 miliónov hektárov austrálskej zeme, minimálne trikrát toľko ako zhorelo pred dvomi rokmi v Kalifornii a šesťkrát toľko, ako zhorelo minulý rok v Amazonskom pralese. Povedzme, že popolom ľahlo toľko územia, ako je Južná Kórea, píše CNBC. Tomáš Vasilko z Denníka N hovorí o území štyrikrát väčšom ako je Slovensko. Každým dňom tých hektárov pribúda. Nepraje im vietor, dlho neprichádzal ani poriadny dážď.

No pred pár dňami padali v hlavnom meste Canberra krúpy veľké ako golfové loptičky. V Novom Južnom Walese, najviac požiarmi zasiahnutom štáte, tak dážď a krúpy okrem toho, že pomáhajú uhasiť desiatky ohnísk, spôsobujú ďalšie škody – záplavy.

Ovzdušie Canberry, hlavného mesta Austrálie, bolo v prvý januárový deň nového roka najznečistenejší na svete. V Sydney namerali jedenásťkrát horšiu kvalitu ovzdušia ako je už nebezpečná úroveň. Nad krajinou sa rozprestierali oblaky dymu z požiarov veľké ako Európa. Dym z Austrálie precestoval viac ako 12 tisíc kilometrov a v Južnej Amerike vytvoril hmlistú oblohu, na Novom Zélande sa zase obávajú, že popol z Austrálie urýchli topenie ľadovcov.

Zdroj fotografie: STRINGER Image / Shutterstock.com

Neistá budúcnosť

Vedci odhadujú, že požiare už zabili viac ako miliardu pôvodných zvierat, niektoré vraj dokonca formálne vyhynuli. Formálne preto, že hoci prežili, nebudú sa mať kam vrátiť alebo skonajú od hladu, pretože nebudú mať čo jesť. A zelenina, ktorú im hádžu Austrálčania z vrtuľníkov, nie je dlhodobé riešenie.

Ministerka životného prostredia v Austrálii Sussan Ley povedala, že skoro tretina koál v štáte Nový Južný Wales zahynula v plameňoch. Tieto zvieratá, ak im hrozí nebezpečenstvo, vylezú inštinktívne na samý vrch stromov. No problémom je, že listy eukalyptu majú vysoký obsah oleja, preto pri strete s ohňom doslova explodujú, vysvetlil pre CNN Robert Irwin, syn Steva Irwina, ktorý pokračuje v otcových šľapajách a zachraňuje divo žijúce zvieratá.

Austrália stratila za posledných 200 rokov viac ako 35 druhov a poddruhov zvierat. Podľa Chrisa Dickhama, austrálskeho odborníka na biodiverzitu z univerzity v Sydney, je to najväčšia strata zo všetkých regiónov na svete. Pritom väčšinu živočíchov, ktoré dnes obývajú Austráliu, nikde inde nenájdeme.

Okrem tak zraniteľných koál sú ohrozené napríklad aj menšie živočíchy – netopiere endemicky späté s východným pobrežím Austrálie a dôležití opeľovači. Bez nich nebude možná ani obnova ekosystému.

Sme nepoučiteľní

A čo Austrálčania samotní? Viac ako jednu tretinu z nich požiare priamo ovplyvnili – prišli o domov, prácu, živobytie, farmy, dobytok, rodinných príslušníkov a priateľov. Dvadsaťdeväť ľudí pre požiare, ktoré trvajú už od septembra, zomrelo. Zatiaľ.

Pritom vedci už roky, dlhé roky, varujú Austráliu pred intenzívnejšími a častejšími požiarmi v dôsledku čoraz teplejšieho a suchšieho podnebia. Údaje vedcov ukazujú, že teplota v Austrálii sa od roku 1910 zvýšila o vyše jeden stupeň Celzia, pričom rapídny nárast môžeme pozorovať najmä od roku 1950.

Môže za všetko IOD?

Koncom minulého roka prekonala Austrália svoj pôvodný teplotný rekord (40,3 ° C) hneď dvakrát – 17. decembra vyskočila teplota na 40,9 ° C, o deň neskôr bola ešte o stupeň vyššia, 41,9 ° C. Do konca roka 2019 namerali v každom austrálskom štáte nad 40 stupňov, dokonca aj v Tasmánii. Tá je zvyčajne oveľa chladnejšia ako pevnina. V sobotu 4. januára prekonala Canberra svoj 80-ročný rekord – teplota tu dosiahla 44 stupňov, v Sydney sa vtedy teplota vyšplhala až na 48,9 ° C. Informovalo o tom britské BBC.

Za rekordnými horúčavami a suchom, ktoré, okrem ľudského faktora, majú na svedomí rozsiahle požiare v Austrálii, je aj intenzita indickooceánskeho dipólu (IOD). Ak sa vám zdá, že povodne vo východoafrických štátoch Keňa, Somálsko či Južný Sudán nemajú nič spoločné s požiarmi v Austrálii, zdanie môže klamať.

Niečo ako El Niňo

IOD je podobný jav ako tichooceánsky El Niňo. Je to veľmi podivuhodný jav, vo svojich jednotlivých fázach sa prejavuje anomálnymi rozdielmi teplôt Indického oceánu na jeho jednom aj na druhom konci, ktoré majú vplyv na počasie – od východnej Afriky až po Austráliu. Momentálne je vo svojej pozitívnej fáze. Aj tento jav dosiahol v roku 2019 svoj rekord – je najsilnejší za posledných 60 rokov.

Preto je v tomto období nad východnou Afrikou priveľa oblakov a zrážok, dokonca sa tvoria tropické cyklóny. Juhovýchodná Ázia a Austrália naopak trpia suchom a horkom. Austrália navyše nezastaviteľne horí. Najväčšie požiare sužujú južné a východné pobrežie kontinentu, teda práve tie, kde žije najviac obyvateľov.

Áno, ten kto tvrdí, že pre Austráliu sú požiare bežné a zažila už oveľa väčšie ako tie tohtoročné, má pravdu. 117 miliónov hektárov pôdy, čo je o sto niliónov hektárov viac ako v sezóne 2019/2020, zhorelo v rokoch 1974 a 1975. Ale pozor, v málo obývanom Severnom teritóriu, kde podľa Vasilka z Denníka N žije asi toľko ľudí ako v Košiciach.

Veľkosť požiaru sa podľa profesora Stephena Pynea z Arizonskej štátnej univerzity nemeria len veľkosťou zhoreného územia, ale aj podľa intenzity plameňov, vplyvu na ekológiu či spoločnosť. Vyjadril sa tak pre Denník N. Za posledných 20 rokov sme podľa neho svedkami oveľa intenzívnejších, ničivejších a neskrotných požiarov, ako tomu bolo v minulosti.

Kto z koho

Najviac postihli tohtosezónne požiare štát Nový Južný Wales, píše britské BBC. Stále tu platí stav núdze. Požiare zničili viac ako 5,2 milióna hektárov zeme, o život tu prišlo 20 ľudí.

V malom meste Mallacoota v štáte Viktória, ktorý bojuje s požiarmi podobne invazívnymi ako Nový Južný Wales, zažili jeho obyvatelia desivý, smutný silvestrovský deň. Oheň ich vyhnal z domov na pláž a len vďaka tomu, že vietor zmenil smer, sa nedostal aj na pobrežie. Austrálske námorníctvo nakoniec ľudí z pláže evakuovalo. Z piatka na sobotu 4. januára sa v regióne Omeo dokonca spojili tri veľké požiare do jedného a vytvorili spolu oheň väčší ako newyorský Manhattan, uviedlo CNN. Zomreli tu štyria ľudia pri požiaroch na asi 1,4 miliónoch hektároch pôdy.

V ohrození bol aj Kengurí ostrov a jeho národný park na západe mesta Parndana, kde žijú koaly, vtákopysky, klokany, byvoly či dikobrazy. Oheň tu už zničil územie o veľkosti 160 tisíc hektárov, no vietor vrátil oheň späť týmto smerom. V parku bolo a stále je umiestnených okolo 800 zvierat, mnohé z nich sa tam zotavujú zo zranení z predchádzajúceho stretu s ohňom. Majiteľ parku a zopár zamestnancov sa tu rozhodli zostať aj napriek varovaniam a žiadostiam o evakuáciu, pomáhala im aj armáda. Spravodajci 7NEWS Australia o tom informovali na svojom instagrame.  

To však neznamená, že ostrov je zachránený. Satelitné snímky ukazujú, že táto svätyňa austrálskej divočiny, prišla snáď o polovicu svojej zelene. Zhorelo viac ako 215 tisíc hektárov pôdy, štvrtina úľov včiel Lugurian pôvodom z Talianska a zrejme aj 50 tisíc koál – koál, ktorým sa tu darilo nadmieru dobre.

Zvieratá zatiaľ prehrávajú

Na fotografiách a videách z Austrálie vidíme každý deň aj nové zábery z plánovaných evakuácií zvierat alebo náhodné záchranné akcie, keď sa zúfalé ocitnú na okraji horiaceho lesa alebo splašené a zmätené vybehnú z krovia na cestu v plameňoch. Kliniky a centrá na ochranu voľne žijúcich zvierat, dokonca aj lokálna ZOO, praskajú vo švíkoch – popálené a zranené zvieratá pomaly nemajú kam umiestňovať.  Vojaci kopú na okraji ciest obrovské jamy, aby tam pochovali dobytok, klokany, vtáctvo, koaly či drobné hlodavce, ktoré pred požiarmi nestihli ujsť.

Pritom ochrana živočíchov je zásadnou súčasťou ochrany životného prostredia pred ďalšou zmenou klímy a aj preto, aby sa miestny poškodený ekosystém jednej z najzraniteľnejších krajín na svete znova postavil na nohy.

Here comes the business

A čo robí austrálska federálna vláda? New York Times píše, že namiesto toho, aby bránila svoju krajinu a svojich obyvateľov, stará sa o svoje vedľajšie záujmy – biznis s fosílnymi palivami, ktorý je vlastne otvorenou peňaženkou a donorom pre dve najväčšie politické strany.

Keď v polovici decembra vypukli požiare, predseda vlády, konzervatívec Scott Morrison, ktorého si možno pamätáte pre jeho umiestňovanie utečencov do odľahlých táborov v Tichomorí na ostrovoch Nauru a Manus, odišiel na dovolenku na Havaj. Aj keď konečne uznal, že zmena klímy je jedným z faktorov, ktoré majú vplyv na vznik lesných požiarov, tvrdí tiež, že znížiť spotrebu emisií skleníkových plynov je zbytočné a Austrália nemusí v boji s klimatickou zmenou nič urobiť.

Pre zaujímavosť, podľa New York Times, aj predseda opozičnej labouristickej strany má v boji s antropogénnymi klimatickými zmenami jasno. Keď jeho krajinu sužovali pre veľké požiare, išiel na prehliadku spoločenstiev ťažby uhlia, kde vývozu uhlia vyjadril svoju jednoznačnú podporu.

Pokrytectvo a ukazovanie prstom na iných

Bola to práve Austrália, kto na klimatickej konferencii OSN v roku 2019 v Madride zablokoval spolu s USA, Brazíliou a Saudskou Arábiou konečne zmysluplné reformy ochrany životného prostredia, píše Paul Hockenos pre CNN. Pritom podľa Parížskej dohody o zmene klímy si Austrália stanovila v roku 2015 cieľ – znížiť do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov o 26 až 28 percent v porovnaní s rokom 2005m, uvádza BBC.

OSN však Austráliu kritizuje, že svoj cieľ určite nesplní, navyše jej predpovedá zníženie emisií len o 16 percent. Austrália sa bráni slovami, že nie je sama, kto svoje sľuby nedodržiava, prstom pritom ukazuje na Čínu a Spojené štáty americké.

Austrália má pritom vďaka spaľovaniu uhlia a využívaniu skvapalneného zemného plynu jednu z najvyšších mier emisií skleníkových plynov na jedného obyvateľa na svete. Len minulý rok v lete odsúhlasil Morrison výstavbu novej uhoľnej bani v štáte Queensland a povráva sa, že v pláne ich je viac, informovalo CNN.

Proti prírode

Tento svet však potrebuje opak. Vyraďovanie uhlia a uholných baní je pre zamedzenie globálneho otepľovania v dôsledku emisií skleníkových plynov a s ním spojených klimatických zmien zásadné. Vedci sa predsa zhodli na tom, že nárast CO₂ v atmosfére otepľuje planétu a spôsobuje zmenu klímy. A tú vedci intenzívne dokumentujú už od 80. rokov minulého storočia. Všetko, čo sa dnes deje, predpovedali. Akurát nie, že sa to bude diať v takej intenzite a tak rýchlo, píše New York Times.

Nedávno spustošili požiare západné pobrežie Severnej Ameriky, časť Amazonského pralesa, horelo v Európe aj za Severnou polárnou kružnicou. Čo sa ešte musí stať, aby sme si uvedomili, že silná ekonomika už dávno k blahu ľudstva nestačí? 

Černobyl klimatickej krízy?

Pán Flanagan ukončil svoj komentár k tragédii v Austrálii pre New York Times zaujímavou úvahou. Takto nejako znie – Posledný sovietsky vodca Michail Gorbačov raz povedal, že krach Sovietskeho zväzu začal jadrovou katastrofou v Černobyle v roku 1986. „Systém, ako sme ho dovtedy poznali, sa stal neudržateľným,“ napísal Gorbačov v roku 2006, 20 rokov po udalosti. „Je možné, že sa táto obrovská tragédia, ktorej sme svedkami v Austrálii a ktorá neutícha, stane Černobylom klimatickej krízy?“ pýta sa Flanagan.

A čo môžeme pre Austráliu urobiť my?

Austráliu môžeme práve teraz podporiť finančne – miestnych zdravotníkov, požiarnikov, veterinárov a ochranárov životného prostredia, ktorí sa starajú o zranené zvieratá.

Tu je zoznam niekoľkých z nich:

• Austrálsky Červený kríž, Australia Red Cross

• Organizácia na ochranu voľne žijúcich zvierat, Wildlife Rescue

• Nemocnica Port Macquaire pre koaly v núdzi, Port Macquarie Koala Hospital, no starajú sa aj o iné zvieratá a o životné prostredie.

• Nezisková organizácia na ochranu zvierat The Royal Society for the Prevention of Cruelty to Animals v Novom Južnom Walese. Majú deväť útulkov a štyri veterinárne stanice pre starostlivosť a ochranu všetkých zvierat v núdzi. Akruálne zasahujú pri požiaroch.

• Dobrovoľní hasiči z Nového Južného Walesu, NSW Rural Fire Service

• Hasiči zo štátu Viktória, Country Fire Authority

• Organizácia Blaze Aid pomáha miestnym z vidieka zrekonštruovať oplotenia a fasády budov, aby sa čo najskôr po prírodných katastrofách mohli vrátiť k svojmu živobytiu

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.

Špeciálne ponuky pre našich čitateľov

• Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
• Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
• Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
• Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
• Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
5/5 - (20 votes)