Za 60 dní okolo sveta. Sólo cestovateľka Alexandra hovorí, že neexistuje krajina, ktorú by nechcela vidieť

Alexandra Megóová má 29 rokov a je vyštudovaná fyzioterapeutka. Momentálne pracuje v Antidopingovej agentúre SR a popri tom si nezabúda plniť svoje cestovateľské sny. Porozprávala nám o svojej ceste okolo sveta, o tom, ktorý národ ju najviac prekvapil a kam by sa okamžite vrátila.

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli cestovať sama?

Tak to sa písal rok 2019 a išla som na Majstrovstvá sveta vo florbale žien do švajčiarskeho mesta Neuchatel, kde som robila tímového sprievodcu pre estónsky národný tím. Bola to prvá cesta, kedy som nikoho nepoznala vo Švajčiarsku a mala som sa zorientovať počas dvoch dní, kedy mi priletel tím do Ženevy a od toho momentu som im musela pomáhať so všetkým, čo potrebovali. Mám však výhodu, že som komunikatívna a spoločenská, a tak sa mi to veľmi páčilo. Vtedy vznikla aj myšlienka, že by som mohla začať cestovať sólo, keďže po skončení MS so ešte chvílu zotrvala vo Švajčiarsku a navštívila som Ženevu, Lausanne a Zurich, musím povedať že veľmi obohacujúci zážitok, hlavne keď sa človek musí spoľahnúť na seba na svoje inštinkty a rozhodnutia, ktoré za vás nikto iný nespraví.

Kam teda viedli vaše prvé kroky ako sólo cestovateľky?

Ďalšou cestou bola pre mňa o tri mesiace neskôr výprava po Írsku, ktoré som si veľmi zamilovala.

Ako reagovalo vaše okolie, keď ste začali cestovať sama – podporovali vás, alebo sa skôr báli?

Samozrejme rodičia sa o mňa báli, čo je prirodzené, no ostatných som sa nepýtala. Keďže v okolí takého fanúšika cestovania, tak pre mňa bolo irelevantné sa pýtať ľudí že čo si myslia, keď sami nikdy možno nešli na sólo cestu. 🙂

Od malička som sa rada pozerala do atlasu a chodila prstom po glóbuse, ktorý sme mali doma, a s otcom sme hrávali hru, že kto pozná viac hlavných miest na svete. Takže myslím si že toto naštartovalo už v detstve moju vášeň k cestovaniu a postupne časom to bolo väčšie a väčšie. Už si ani neviem predstaviť, že by nebol mesiac, aby som nespoznávala nejaké nové miesta, či už v Európe alebo kdekoľvek inde.

Precestovali ste väčšinu Európy – je nejaká krajina, ktorá vás prekvapila svojou “obyčajnosťou” alebo práve naopak, očarila niečím nečakaným?

Slovom – obyčajnosť – by som nenazvala žiadnu krajinu aj keď teda naposledy, keď sme boli so snúbencom v Belehrade, musím povedať že ma to mesto ničím neočarilo, skôr mi to tam prišlo také smutné, vidieť tam staré či už rozpadnuté budovy. Naopak, mám veľmi rada britské ostrovy – Írsko, Škótsko, Britániu a veľmi rada sa vraciam do Írska, keďže má to svoje keltské čaro, príroda je tam krásna a práve na západnom pobreží Írska ležia Moherské útesy (Cliffs of Moher), ktoré sú fakticky výnimočné a vo mne to zanechali veľmi silnú emóciu, že príroda vie niečo tak krásne vytvoriť, kde to žije či už flórou alebo faunou. Najzaujímavejšie, čo tam aspoň za mňa môžete vidieť, sú morské vtáky Atlantic Puffin, ktoré majú krásne sfarbený zobák s takým atypickým tvarom tela. Na západnom pobreží leží aj mestečko Galway, ktoré nepochybne očarí svojou históriou. 

Ak by ste mali odporučiť jednu európsku destináciu pre sólo cestovateľky, ktorá by to bola a prečo?

Asi by som začala tým, že nie len jedna destinácia, ktorú by som odporučila sólo cestovateľkám. Je mnoho krajín, kde sa rada vraciam a mám to tam rada, avšak ak mám jednu krajinu vypichnúť, tak bolo by to určite Estónsko. Nie len preto, že tam mám veľa kamarátov, ale hlavne preto, že si myslím že je to krajina, ktorá je veľmi podhodnotená, čo sa týka cestovania.

Je to síce malá krajina, ale za to s veľkým srdcom a modernými technológiami. Veľa startupov sa rodí práve v hlavnom meste Tallinn, a to hovorí za všetko. Tallinn je približne rovnako veľký ako Bratislava a historické centrum prejdete za pól dňa, no Estónsko ponúka mnoho aktivít najmä v letných mesiacoch ako kúpanie v mori, rôzne športové aktivity, krásnu prírodu s mnohými národnými parkami s močariskami a jazerami, ktoré obsahujú liečivé bahná, v ktorých sa môžete legálne kúpať 🙂.

Na juhozápade krajiny nájdete mestečko Pärnu, ktoré počas letných mesiacoch funguje ako letovisko. Estónsko má taktiež mnoho okolitých ostrovčekov, na ktoré sa môžete vydať s domácimi alebo s trajektom, najväčšie dva ostrovy sú Saaremaa a Hiiumaa, ktoré sú centrom kultúrnych a folklórnych akcii počas leta a jesene.

Ako vznikol nápad precestovať celé Fínsko vlakom? Čo vás počas tejto cesty najviac prekvapilo – krajina, ľudia alebo samota? Spomínate si na nejaký moment z tejto cesty, ktorý sa vám vryl do pamäti?

Ako som už spomínala o cestovaní po MS vo florbale, tentoraz mužov s estónskym tímom, tak sa mi zrodil nápad v hlave že, keď už budem 2 týždne v Helsinkách na MS, prečo neprecestovať Fínsko vlakom až za polárny kruh, čo sa mi teda napokon aj podarilo.

Udialo sa to v decembri 2021, takže si viete predstaviť tú zimu, ktorú som tam mala. No paradoxne musím povedať, že -10 stupňov Celzia v Helsinkách bola horších ako -25 stupňov Celzia v Rovaniemi, keďže na juhu Fínska more dosť ovplyvňuje vlhkosť a teda na Juhu Fínska zima “kúše” oveľa viac ako na severe.

Precestovala som niekoľko miest od Porvoo, Helsinki, Jyväskylä, Tampere, Oulu a Rovaniemi, kde som navštívila dedinku Santa Clausa, ktorá je rozprávkovo očarujúca. Veľmi príjemne ma prekvapili Fíni, keďže o sebe hovoria, že sú odmeraní a nie sú vôbec priateľskí, no ja som tam zažila presný opak. Dokonca by som o nich povedala, že sú jedni z najpriatelskejších národov aké som stretla.

Počas sólo cestovania človek nepociťuje samotu, verte mi. Najmä tým, že každý deň sa snažím mať množstvo aktivít, stretávam sa s rôznymi ľuďmi, ktorí sú väčšinou inšpiratívni. Aj počas cestovania Fínskom som spoznala rôzne ženy, s ktorými som bývala na dome a zdieľali sme jednu izbu. Doteraz si niekedy napíšeme. Takže so samotou som sa určite na svojich cestách nestretla. Moment, ktorý sa mi vryl do pamäti je určite jazda na koni po zamrznutom, zasneženom jazere plného divých sobov, ktoré keď nás uvideli, rozbehli sa po zamrznutom jazere a za pár sekúnd zmizli v lese. To bol pre mňa najsilnejší moment. 

Cestovali ste sama po Peru, Čile, Argentíne aj Uruguaji. Ako vnímate Južnú Ameriku z pohľadu sólo cestovateľky?

Asi by som začala tým že zopár ľudí ma od toho odhováralo, strašilo, že ma tam pomaly unesú, rozštvrtia a nikdy ma nikto nenájde 🙂 Samozrejme takéto “strašenie” som nebrala vôbec do úvahy a ani nad tým nerozmýšlala lebo môj sen bol vidieť Machu Picchu.

Najviac ma naučilo práve Peru. V období, keď som tam bola, zatvorili peruánskeho prezidenta za obchodovanie s drogami a so zbraňami resp. podporu kartelov. V tom čase som sa nachádzala v meste Cusco, čo je pre peruáncov posvätné mesto a celé sa to tam začalo zvrhávať do štátneho prevratu. Na námestí som videla ozbrojených policajtov a vojakov a spočiatku som si myslela, že ide o nejakú slávnosť, no títo ozbrojenci chránili UNESCO pamiatky.

To asi nebol najpríjemnejší zážitok. Nemali ste chuť odísť?

Môj sprievodca mi poradil, aby som radšej zostala v hoteli, pretože budú veľké protesty a všetky výlety sú zrušené. Všetky lety boli zrušené a ja som sa nevedela dostať preč. Kontaktovala som Slovenské veľvyslanectvo v Argentíne o pomoc, no musím povedať, že doteraz čakám na odpoveď 🙂 Keby som doteraz čakala, už by som žila tri roky v Peru. Musím sa však poďakovať pánovi Ludevitovi Hruzovi z Českého zastupiteľstva v Peru, ktorý mi zo všetkým pomohol a zodpovedal všetky moje otázky a bol mi takou psychickou oporou že sa to skončí a že sa odtiaľ dostanem v poriadku domov.

Napokon po piatich dňoch spojazdnili letisko v meste Cusco a bola som schopná odletieť. Poviem vám takýto zážitok zanechá v človeku veľmi silnú emóciu. Namôžem však povedať, že by som sa bála vrátiť do tej krajiny, pretože každá krajina má svoje problémy a ľudia tam sa snažia len prežiť.

Zostali ste v Južnej Amerike alebo ste odleteli domov?

Po tom čo sa mi podarilo odletieť z Peru, bolo Čile pre mňa bol raj na zemi, milí ľudia, úžasné jedlo, krásna príroda a atmosféra. Presne taká, akú som hľadala. Hlavné mesto Santiago de Chile je kozmopolitné mesto, ktoré má úžasnú atmosféru, asi by som to prirovnala k Andalúzii. Do Argentíny som priletela presne v ten istý deň ako futbaloví majstri sveta, takže som si naplno v Buenos Aires vychutnala oslavy s domácimi Argentínčanmi a musím povedať že to bol zážitok, aký nikde inde na svete nezažijete. Proste celá argentína žila s futbalom a dokonca v ten deň vyhlásili za štátny sviatok, čiže všetko bolo zavreté a celé Buenos Aires oslavovalo titul.

Následne som išla trajektom do Uruguaja, do mestečka Colonia del Sacramento. Je to malebné mestečko plné krásnych stromov kvitnúcich na fialovo s európskym nádychom. Dá sa povedať, že taký môj sen perfektného tichého mestečka s vibom na život. 

Obletieť zemeguľu je snom mnohých. Ako ste sa rozhodli, že „teraz je ten správny čas“?

Ja si tak niekedy hovorím že v mojom živote si žijem svoje všetky sny, ktoré si vysnívam. Ako som už aj vyššie spomínala, lásku k cestovaniu mám od detstva a veľmi rada som pozerala film Cesta okolo sveta za 80 dní. Mne sa to podarilo za cca 60 dní a bola som na 3 kontinentoch, bohužiaľ viac kontinentov by bolo veľmi náročných. Môj sen však bolo obletieť zemeguľu cez východ na západ čo sa mi aj podarilo.

Je cesta okolo sveta finančne náročná?

Otázka financií bola samozrejme dôležitá. Dostala som sa na Olympijské hry v Paríži ako dopingová komisárka a podarilo sa mi tam si dostatočne finančne prilepšiť, čo bol jeden z dôvodov prečo som sa rozhodla že teraz je ten vhodný čas. Samozrejme, peniaze som si na túto cestu šetrila už aj dlho pred tým. Takže áno.

Ako ste riešili letenky, mali ste naplánovanú každú destináciu?

Mala som dopredu naplánované hlavne dĺžku pobytu v jednotlivých krajinách, a aj letenky som mala zakúpené vopred. Bez takéhoto základného plánovania by to bol pre mňa jeden guláš. Ja som typ človeka čo rád dopredu plánuje aspoň to základné a potom už aj na improvizáciu je čas, hlavne tým že človek potreboval do niektorých krajín víza, bolo to potrebné riešiť v predstihu.

Vyzdvihla by som najviac asi dve krajiny a to Laos a Kambodžu. Je tam obrovská chudoba, čo vidíte na každom kroku. Ak na to nie ste psychicky pripravený, tieto krajiny nie sú pre vás. Áno, v dovolenkových rezortoch to nie je zlé, no ja hovorím, že ak niekto ide na dovolenku a strávi ju iba v rezorte, tak to nie je skutočné cestovanie. Tieto krajiny ponúkajú krásnu, nedotknutú prírodu a tiež bohatú kultúru a históriu.

Má to však aj svoje tienisté stránky. Kambodža je jedna z krajín, ktoré v histórii trpia najviac. Či to bola vietnamská vojna, kedy vietnamskí vojaci Kambodžu využívali ako úkryt a následne ich americké vojská začali bombardovať, zanechalo to svoje následky. Veľké percento ornej pôdy je zamínované, čo spôsobuje smrť či zmrzačenie tisícok ľudí aj dnes. Aj preto tu na uliciach vidíte ľudí s chýbajúcimi končatinami. Títo ľudia žijú v chudobe a často nemajú ani normálne protézy, tak je vám z toho do plaču. Sú však veľmi milí, usmievaví, vítajú vás a správajú sa veľmi uctivo. Preto za mňa Kambodža a Laos bolo jedno obrovské prekvapenie. Keď vidíte to utrpenie ľudí, no napriek tomu sú šťastní a urobia pre turistov aj modré z neba. 

Ostatné krajiny a ostrovy a to napr. Malajzia a Havaj boli ako z rozprávky a taktiež sú to destinácie, kde by som bez váhania dneska nasadla do lietadla a odletela znovu. Avšak na mojej ceste okolo sveta som navštívila 13 krajín, takže o každej jednej by sa tu dalo písať báje a krásne cestovateľské zážitky a odporúčania. 

V čom sa podľa vás najviac líši cestovanie po Ázii oproti Južnej Amerike?

Ázia je veľmi lacná destinácia, aj keď samozrejme Južná Amerika tiež nie je drahá, keď to porovnám so Švajčiarskom alebo Fínskom. Ja sa snažím z každej krajiny do ktorej cestujem, odniesť nejaké ponaučenie od domácich alebo hľadať inšpiráciu. Asi neexistuje zlá krajina alebo zlý národ, existujú iba zlé okolnosti a životné podmienky, v ktorých tí ľudia žijú. Každé jedno dieťa na svete, chce žiť v mieri a mať spokojné detstvo a život, čo bohužiaľ v týchto spomenutých krajinách veľa krát títo ľudia nemajú a musia sa prispôsobiť životu a podmienkam. Preto nikdy neodsudzujem národ a krajinu, pretože ani my nevieme, čo by sme robili na ich mieste v rovnakej situácii a aký by bol náš pohľad na svet. Preto poviem, že cestovanie po svete sa nelíši, rozdeľujeme ho iba my cestovatelia, pretože každý vidí to čo chce.

Ktoré tri veci by ste odkázali ženám, ktoré snívajú o sólo cestovaní, ale sa zatiaľ neodhodlali?

Nebojte sa. Chápem, že na sólo cestovanie treba odvahu, no kuráž, sebaodhodlanie, sebadisciplína a sebadôvera, to sú tie správne ingrediencie ako a prečo začať cestovať. A ak vám chýba kuráž alebo sebadôvera, sólo cestovanie vám ho nakoniec dodajú. 

Ak by ste si mohli vybrať, kam by ste sa zajtra zbalili a odišli bez plánovania, kam by to bolo?

Bol by to práve ostrov Langkawi patriaci Malajzii a potom Havajské ostrovy. Tieto dve destinácie vo mne zanechali obrovskú emóciu, pokoj. Ale samozrejme, ak by ste mi povedali že zajtra môžem cestovať do Ugandy, pozrieť si horské gorily tak by som bola zbalená za minutu a pripravená vyraziť. Tým chcem len povedať, že pre mňa sú všetky krajiny na svete zaujimavé a neexistuje krajina, ktorú by som nechcela vidieť.

Zdroj fotografií: Alexandra Megóová, Shutterstock.com

Ak potrebuješ pomôcť pri výbere destinácie či leteckej spoločnosti, zorientovať sa v ponuke a dostať kompletné poradenstvo pri rezervácii letenky či dovolenky, využi našu ponuku konzultácie. Služba je spoplatnená sumou 20 eur, avšak tá sa ti okamžite odpočíta z ceny objednávky letenky či dovolenky, ktorú si zakúpiš cez Pelikán.

Ak máš pripomienku alebo si našiel chybu, napíš, prosím, na [email protected]. Ak máš super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chceš sa o svoje zážitky podeliť so svetom, neboj sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.