Nájdeš nás aj na:

Cestopisy

Cestovať slobodne nebolo vždy samozrejmosťou. Ďakujeme odvážnym ľuďom Novembra 89

Cestovať slobodne nebolo vždy samozrejmosťou. Ďakujeme odvážnym ľuďom Novembra 89

„Neboj sa, Mami, vážne sa mi v tom Japonsku nič nestane,“ alebo „Nie, Babka, naozaj by nám nebolo lepšie v Štúrove namiesto Ria.“ Lezie nám to na nervy. Buď rodičia alebo starí rodičia, teta, strýko, suseda v strednom veku s prehnanými materinskými pudmi. Každý na Slovensku stretol niekoho, kto cestovanie nevníma ako možnosť spoznávať svet a rozšíriť si obzory, ale ako nebezpečnú aktivitu s vôňou rebélie. Pozývame ťa na cestu do minulosti, do čias pred 17. novembrom 1989. Naším cieľom nie je psychologický rozbor našich predkov, nechceme znieť nostalgicky (trošku iba), a tento článok nemá byť demonštráciou našich politických názorov. Chceme len poukázať na to, že to, čo je dnes samozrejmosťou, ešte pred pár rokmi bolo pre mnohých nesplniteľným snom.

Reklama

Čakanie, sklamanie, zmierenie sa

Vieš, čo znamená výjazdná alebo cestovná doložka? Ani my sme to nevedeli. Pridali sme sa však k iniciatíve O2 „Tváre slobody“, a začali sme sa s cestovaním „predtým“ viac zaoberať. Až kým svet nezmenila Nežná revolúcia, tento dokument bol jedným z tých nevyhnutných papierov, ktoré musel mať každý, kto sa rozhodol cestovať do nesocialistickej krajiny individuálne.

Vybavoval sa na základe cestovného pasu a devízového prísľubu. To druhé je písomné povolenie od banky na výmenu korún za valuty, čiže cudzie meny. (Aby sme nezabudli, v maximálnej sume 300 dolárov.) Neznie to až tak komplikovane, realita však bola iná. Kvôli nedostatku devíz bol celý proces prekomplikovaný a zdĺhavý. Nemali to o nič ľahšie ani tí, ktorým zostali valuty z nejakej cesty v minulosti, ich vývoz bol totiž zakázaný. Ten najneuveriteľnejší fakt však prichádza teraz: (ne)pridelenie devízového prísľubu sa dialo raz ročne. Takže, predstav si, že dnes naplánuješ dovolenku na budúci rok, počkáš do januára (prísľuby sa zvyčajne prideľovali začiatkom roka) na rozhodnutie banky, a rátaš s tým, že možno dostaneš odpoveď: „Vaša cesta nie je so štátnymi záujmami ČSSR.“ Alebo si vybavíš všetky potrebné dokumenty, ale deň pred cestou alebo na hranici ti cestovnú doložku zrušia. Prečo? Lebo!

Súdružka Retiazka, Súdruh Kožuch, predložte papiere

Pred cestou „na západ“ bolo potrebné získať aj výpis z registra trestov a vyjadrenie zamestnávateľa. V prípade študentov to bola škola, v prípade dôchodcov MNV (miestny národný výbor, staršie generácie zvyknú ešte aj dnes takto prezývať miestny/ obecný úrad). Ďalej, muži museli odovzdať svoju vojenskú knižku, o tomto úkone, samozrejme, dostali písomné potvrdenie. To bolo potrebné predložiť colným orgánom.

Ak si občan vybavil všetky potrebné dokumenty, nevzbudil žiadne podozrenie, že jeho cesta do „nepriateľskej kapitalistickej krajiny“ nie je v súlade so záujmami štátu, konečne si sadol do auta, byrokratický príbeh pokračoval ďalej. Na pasovej kontrole musel absolvovať krátku poradu, počas ktorej odovzdal CDP (Colné a devízové prehlásenie) s nalepenou príslušnou kolkovou známkou. Okrem potvrdenia (vo forme kolkov), že štátu zaplatil takýto poplatok za vycestovanie, CDP obsahoval zoznam cenností vrátane domácej meny (Kčs), ktoré cestovali spolu s ním. Cennosťou boli veci ako kožená bunda, kožuch, zlato, striebro, elektronika… Cestou naspäť potom na základe CDP vedeli kontrolovať, či občan „nezabudol“ niečo v zahraničí a neprišiel takto k cudzej mene.

Sloboda nie je samozrejmosťou

Je teda celkom pochopiteľné to, že z Československa chodili na dovolenku nie tam, kam chceli, ale kam mohli. Na Juhosláviu, do Bulharska a samozrejme, do Sovietskeho zväzu. Na Šíravu, do Maďarska, do Tatier. A ešte k moru do Nemeckej demokratickej republiky. Ako vidíš, cestovanie v socialistickom režime znamenal veľký stres, ten, ktorý chcel videť svet aj za železnou oponou, sa musel cítiť ako zločinec. My zbierame lajky pod fotky v bazéne s plameniakom na Ibize, generácie pred nami za takéto správanie mohli byť potrestané. No, jasné, nebol Facebook. Ale ani plameniaky, ani Ibiza.

Takže ak pred tvojou cestou do Japonska Mama nemôže spávať, ak ťa Babka chce namiesto Brazílie poslať na kúpalisko v Štúrove alebo na Balaton, nečuduj sa. Nerozčuľuj sa. Strach dokáže po sebe zanechať trvalé stopy, to „naučené“ sa vyzlieka len ťažko. Oni nemohli, ale chceli, aj keď o svete vedeli len málo. Chceli, napriek tomu, že oveľa pohodlnejšie a jednoduchšie by bolo nechcieť. Nebojovať. Neriskovať. Nedosiahnuť. Oni nemohli, ale ďakujem im, že ja môžem.

Tváre slobody je iniciatíva O2. Prostredníctvom fotiek z novembrových demonštrácií v roku 1989 sa hľadajú odvážni ľudia, hrdinovia, ktorí sa nebáli vyjsť na ulice, aby zmenili vtedy vládnuci socialistický režim. Cieľom celej kampane je poďakovať sa im, že vybojovali slobodu. Dokázali to bez zbraní, vďaka ich silnej viere a odhodlaniu.  

Fotografie z článku pochádzajú zo Shutterstock.com.


Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne ponuky pre našich čitateľov


  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
    • Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
    • Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
    5/5 - (4 votes)
Komentáre
Hore