O Seychelách, ktoré nie sú len o leňošení na pláži a o prechádzke džungľou na Réunione

Našu kolegyňu Mirku si možno budete pamäť vďaka jej návodu, ako skĺbiť prácu na plný úväzok s pravidelným cestovaním. Svoj dovolenkový čas, ktorý jej zo zákona stále vychádza na dvadsať dní v roku, dokáže plnohodnotne využiť. A k tomu všetky sviatky, nesviatky, dni voľna a niektoré víkendy. Stačí len vedieť dobre plánovať. Zatiaľ čo minulý rok navštívili jedenásť destinácií na krátke citybreaky, tohtoročná dovolenka bola trochu exotickejšia – o búraní stereotypov o Seychelách a o splnenom sne ako z Barabášovho dokumentu o Réunione.

Reklama

S priateľom ste sa tento rok rozhodli pre pomerne netradičnú dovolenkovú kombináciu ostrovov Seychely a Réunion. Spontánne či plánovane?

Seychely ako dovolenková destinácia boli pre nás veľmi impulzívne rozhodnutie. Nikdy sme o nich nijak špeciálne nerozmýšľali a musím sa priznať, ani neboli veľmi vysoko na mojom cestovateľskom bucket liste. Nie som práve plážový typ a Seychely boli v mojich predstavách presne tým – ležaním dva týždne na pláži. Takže výber destinácie sa uskutočnil bez dlhého rozmýšľania, naskytla sa výhodná príležitosť a zrazu boli letenky v emailovej schránke.

Iné to bolo s Réunionom. O tom som snívala odkedy Pavol Barabáš v roku 2011 prišiel s dokumentom Trou de Fer – Železná diera. Všetkým ho odporúčam. Prírodné scenérie a tá džungľa! Očarilo ma to a odvtedy som stále vymýšľala, ako sa tam dostanem. A tak sme si na jar k našim letenkám do seychelského raja dokúpili aj prelet na krátku ochutnávku tohto nádherného ostrova. Môj sen bol na dosah.

Koľko vás tento výlet nakoniec finančne vyšiel? Museli ste sa obmedzovať?

Keď niekam idem, snažím sa vidieť a zažiť maximum, pretože nikdy neviem, či sa tam ešte dostanem. Preto nešetrím na zážitkoch a možnostiach vidieť niečo navyše. Samozrejme, nerozhadzujem peniaze do vzduchu. Ale priznám sa, na malú chvíľu som uvažovala nad preletom helikoptérou ponad Réunion, no vzápätí som to zavrhla. Možno tak urobím na dobre platenom dôchodku. (smiech)

Nazvala by som to zdravým stredom, keď si „neodtŕhate od úst“ a zároveň nelietate privátne vzduchom ponad hory. Táto kombinácia je potom možná od 2 500 eur na osobu na cca 12 až 14 dní. Je to samozrejme veľmi individuálne, záleží to aj od úrovne komfortu ubytovania, ktorú človek vyžaduje.

Išli ste na ostrovy v hlavnej sezóne? Dnes už je to predsa len ťažšie popísať, aspoň podľa mňa, pretože klimatické zmeny menia hlavné sezóny, posúvajú ich.

Áno, júl je stále jedna z top sezón pre dovolenku na Seychelách. Vtedy je na južnej pologuli práve ročné obdobie zima a podľa štatistík ide o najsuchší mesiac s najmenším úhrnom zrážok, napriek tomu nás po prílete privítala tropická búrka. Miestni to všetko zvaľujú na klimatické zmeny, pretože na to v minulosti neboli zvyknutí.

Réunion je počas svojej letnej sezóny naozaj veľmi vlhký a daždivý, cez zimu tam máte väčšiu pravdepodobnosť stabilného počasia. Teplota je však na oboch ostrovoch počas celého roka veľmi príjemná. Na Seychelách nehrozia žiadne 35 či 40-stupňové horúčavy, teplota sa pohybuje okolo príjemných 28 až 30°C. To sme naozaj ocenili. Na Réunion sme zamierili najmä na vysokohorské treky, takže sme mali zabalené aj tenké páperky, čiapky a rukavice. Veruže sme ich aj využili. Pri oceáne je tam krásnych 25°C, no v horách pokojne menej ako 10°C.  

Rozoberme teda na drobné najprv Seychely. Kedy je vhodné tam cestovať? Iste to závisí od počasia.

Seychely sú celoročná destinácia. Tropická klíma ostrovov je v každom ročnom období okolo 28 až 30°C. Od decembra do marca je v dôsledku monzúnu na severozápade obdobie dažďov a je tam dusno, prípadne hrozia veterné dni, pocitová teplota sa tak znižuje. Od júna do septembra je zase sezóna suchšia a mierne chladnejšia. Všeobecne sa hovorí, že najlepší čas na návštevu Seychel je apríl, máj, október a november. Aj napriek tomu mieri na Seychely podľa štatistík najviac turistov v júli.

Štatistiky tiež hovoria, že až 80 percent populácie týchto 115 seychelských ostrovov závisí od cestovného ruchu. Ako veľmi je cítiť prítomnosť turistov?

Nie je to až tak cítiť. Seychely stále nie sú masová destinácia a ja verím, že to tak aj zostane. Pláže sú poloprázdne, divoké, bez ležadiel a slnečníkov. Na cestách stretnete pár ľudí, nič invazívne, dokonca aj na najkrajšej pláži ostrova Praslin sme boli takmer sami.

Ktoré z tých 115 ostrovov ste vlastne navštívili?

Bývali sme na hlavnom ostrove Mahé a urobili sme si výlet na ďalšie dva najnavštevovanejšie – Praslin a La Digue. Tieto by som označila za povinnú jazdu. Zaručene ich ani len netreba zvažovať obísť. Na oboch sa nachádzajú najkrajšie pláže sveta, ktoré sa každoročne objavujú na vrcholných priečkach rebríčkov. A naozaj, to čo sme videli na ostrove La Digue sa nedá opísať ani odfotiť. Pláž Anse Source d’Argent je najkrajšou kombináciou piesku, skál a vody, aká mohla na zemi vzniknúť. La Digue je veľmi príjemným miestom, miesto áut sa tam presúvate bicyklom pomedzi vysokánske palmy a obrie korytnačky. Na Prasline zase môžete vidieť najväčší plod orecha na svete, slávny Coco de Mer.

Čo ste na Seychelách robili? Okrem toho, že sa tam iste dobre leňoší na pláži a kúpe v Indickom oceáne, určite sa dá ísť potápať, výletnou loďou na iné ostrovy, prechádzať sa po čistých plážach, spoznávať históriu hlavného mesta či ísť na turistiku do národného parku alebo sledovať divé zvieratá.

Presne toto všetko sme tam robili. (smiech) Môj strach z celodenného ležania na pláži opadol, keď som videla koľko trekových, respektíve ľahkých turistických možností Mahé ponúka. A tak sme sa každé doobedie vybrali na jeden trek a potom každé poobedie na jednu novú pláž. Jednoznačne odporúčam prenajať si na ostrovoch auto. Cestovaním v autobusoch síce ušetríte peniaze, ale stratíte čas a ten je na Seychelách naozaj vzácny.

Čo by si zaručene odporučila turistom navštíviť na Seychelách?

Okrem návštevy iných ostrov, hlavne Praslin, sú tam najkrajšie pláže, divoký prales a prírodné parky, napríklad Vallée de Mai, ktorý je zapísaný na zozname UNESCO. Aj ostrov La Digue, s okúzľujúcou plážou Anse Source d’Argent, kde sa natáčalo mnoho filmov a reklám. Na hlavnom ostrove Mahé odporúčam výstup na Morne Blanc, odkiaľ je nádherný výhľad na južné pobrežie Mahé, ďalej Copolia Trail – prechádzku pomedzi tropické rastliny a lávové formácie skál, Trois Freres Trail s výhľadom na hlavné mesto Victoria. Okrem všetkých nádherných pláži, určite treba navštíviť aj Viktóriu a jej trh s čerstvými plodmi mora a exotickým ovocím.

Prekvapilo ťa niečo nemilo?

Nie je to nič zásadné, no trochu ma sklamala lokálna gastronómia. Nie je to práve Sicília, kde sa za pár eur neviete dojesť úžasných jedál aj v poslednej zabudnutej reštaurácií. Mali sme opačnú skúsenosť. Po dvoch úvodných finančne náročnejších sklamaniach som miestnemu jedlu viac nedala šancu. Začali sme si variť sami, respektíve, žili sme z ich úžasného ovocia, to kúpite všade.

Možno sme len nemali šťastie a ja som si slabo naštudovala gastronomické bedekre, takže by som to určite negeneralizovala na celú gastronómiu ostrovov.

Ako veľmi je stereotypná predstava o Seychelách podobná realite?

Seychely sú asi pre každého synonymom luxusnej dovolenky, najkrajších pláži sveta a dokonalej dovolenky, či medových týždňov. Sú presne toto a ešte oveľa viac. V mojich predstavách to bola čisto plážová dovolenka, to nebolo nič pre mňa. Opak je však pravdou a Seychely naozaj ponúkajú veľa možností na trávenie voľného času. V skutočnosti sa mi po siedmych dňoch nechcelo odletieť na Réunion. Našťastie sme sa ešte po výlete na Réunione vrátili na pár dní na Seychely, kde už som začala nadobúdať pocit domova.

Seychely sú aspoň pre mňa zaujímavé tým, že tu žijú ľudia multietnických koreňov. Hovorí sa, že pôvod obyvateľov zahŕňa oslobodených otrokov, európskych osadníkov, politických vyhnancov, dobrodruhov, obchodníkov arabského a perzského pôvodu, ale aj Číňanov a Indov. Zaujímavá zmes ľudí.

Hoci sa na ostrove nachádza zastúpenie azda všetkých rás sveta, až 87 percent z nich sa hlási k rímsko-katolíckemu vierovyznaniu, takže tu nájdete veľa kostolov. Vďaka vysokým príjmom z cestovného ruchu majú druhé najvyššie HDP spomedzi afrických krajín. Domácim sa tu ale vzhľadom na vyššie ceny potravín a nehnuteľností nežije až tak ľahko, ako by si človek predstavoval. Seychely očarili veľa zahraničných dovolenkárov z Európy, Ameriky či Austrálie natoľko, že tu investovali do nehnuteľností a trávia tu pravidelne čas, prípadne odtiaľto alebo priamo tam podnikajú.

Seychely sú výborné aj tým, že je to tam naozaj kľudné – nie je tam ani veľa turistov, ani veľa miestnych. Ide o veľmi čistú a kultivovanú africkú krajinu. A keďže boli isté obdobie svojej histórie kolonizovaní Francúzskom a potom Anglickom, je tu cítiť veľmi silný vplyv oboch týchto krajín. Autá jazdia vľavo a oficiálnymi jazykmi sú kreolčina, angličtina aj francúzština. Bežne v miestnom rádiu redaktor plynule skáče z angličtiny do francúzštiny.

Seychely bývali známe aj pre svoje koralové útesy. V dôsledku El Niňo však v roku 1998 stratili ich veľkú časť, keď sa oteplením dna a oceánu vybielili, potom sa v roku 2016 stalo to isté. Až mi je z toho smutno.

Áno, El Niňo z roku 2016 zanechal len približne päť percent z ich pôvodného koralového bohatstva. Samozrejme je to pre miestnych bolestivou záležitosťou, nie len pre cestovný ruch, ale aj rybolov, ktorý je pre ostrovy významným zdrojov príjmom. Našťastie koraly neboli jediným lákadlom týchto krásnych ostrovov. Človek si ale pri tejto skutočnosti uvedomí, aký silný a viditeľný vplyv má klimatická zmena na našu zem.

Aký bol prvý dojem po vystúpení z lietadla na jednom z najvzdialenejších regiónov Európskej únie, na ostrove Réunion?

Prileteli sme už za tmy, tá padá na ostrov veľmi skoro, keďže sme tam boli počas ich zimnej sezóny. Okrem toho ma na ostrove privítala SMS-ka oznamujúca mi vstup na územie Európskej únie a tiež to, že volám, smskujem a čerpám dáta ako doma. Inak nemám z vystúpenia z lietadla na Réunione žiaden výraznejší dojem. (smiech)

Hodinu a pol sme sa v úplnej tme presúvali z letiska do hôr. Prvý dojem z ostrova teda nastal až ráno, keď sme sa hlboko v horách, v horskej dedinke Grand Illet, odhodlali vstať spod vyhriatej deky do chladného a vlhkého rána. Tá príroda, ktorá nás obklopovala, bola neopísateľná a všetky tie krásy, popri ktorých sme v noci len netušiac prechádzali, sa vynorili v plnej paráde. Ešte dnes mám pred očami ten úžasný pocit, že sa nachádzam na vysnívanom Réunione.

Keby si mala porovnať Seychely s Réunion, dá sa to vôbec? Čím sú si podobné a čo je naopak na oboch výnimočné?

Obe miesta sú veľmi špecifické a veľmi výnimočné. Aj preto sú absolútne ideálnou kombináciou. Na Seychelách človeka zaujmú nádherné kreácie sopečných skál, prekrásne divoké pláže bez davov ľudí, na Réunione zase príroda, vodopády a vysokohorské dedinky s unikátnou atmosférou. Každé ma niečo špeciálne a veľmi výrazné do seba.

Vy ste na Réunione boli vlastne počas ostrovnej zimy, tá trvá od mája do októbra. Teploty sa vtedy vraj pohybujú okolo 20 až 24 stupňov v priemere. Aké počasie ste mali vy?

Zima je prirodzene o čosi chladnejšia ako ostrovné leto, ale teploty na pobreží pri oceáne boli veľmi príjemné, okolo 25°C, v horách približne 10°C. Odmenou za trochu chladnejšie teploty vo výškach je menšia pravdepodobnosť zrážok ako v lete, ktoré tu býva spravidla veľmi vlhké a daždivé. Za to sa ale ostrov v lete premení na bujarú zelenú džungľu.    

Réunion je jedným z 34 top miest bujnej biodiverzity na svete. Čo Réunionu dominuje?

Áno, na ostrove sa vyskytuje vďaka kombinácií nadmorskej výšky a tropického podnebia veľa endemických druhov rastlín. Ostrovnému pralesu dominujú malé utešené palmičky, takzvané Cyathea glauca. Nachádzajú sa len na Réunione a spolu s ostatnými zvláštnymi rastlinami vytvárajú zaujímavý dažďový prales.

Z toho, čo som kedy o Réunione čítala, si ho predstavujem ako malý ostrov s týčiacimi sa horami, kaňonmi, akvamarínovými lagúnami, farebnými mestami a ohromujúcimi vodopádmi, ku ktorým vedú úzke kľukaté cestičky cez les. Ako ďaleko som od pravdy?

Príroda Réunionu je neopísateľne krásna a zaujímavá. Na ostrove sa nachádza najvyšší vrch indického oceánu Piton des Neiges, jeden z najhlbších kaňonov na svete Trou de Fer a stále aktívna sopka Piton de la Fournaise. Cesta, ktorá vedia do dedinky Cilaos, je tak kľukatá, že
dostať sa bezpečne do cieľa vyžaduje veľkú dávku sústredenia.

Aký bol váš program na ostrove?

Po príchode nás privítal domáci Jaen, nevedel ani ťuk po anglicky. Na Réunione sú zvyknutí väčšinou na francúzskych turistov, ľudí z iných krajín sme stretávali len veľmi zriedka. Tak ako to býva aj vo Francúzsku, veľmi sa im do angličtiny nechce –  nabudúce si musím nadrilovať aspoň zopár francúzskych fráz. Samozrejme, iné je to v hoteloch a v mestách, no v malých dedinkách na konci cesty som viac asi nemala očakávať.

Jean nám pripravil typické francúzske raňajky a my sme sa vydali objavovať Cirque de Mafate, obrovský kráter sopky Piton des Neiges, ktorý ukrýva kilometre trekov v obklopení nádherných hôr siahajúcich do výšky aj tritisíc metrov nad morom. Na druhý deň sme zamierili priamo k vysnívanej železnej diere. Z dediny Hell Bourg trvá cesta pralesom tam a späť približne päť hodín.

Na konci cesty sa ocitnete na vyhliadke, odkiaľ je najkrajší výhľad na padajúci vodopád hlboko do útrob zeme, tvoriaci jeden z najhlbších kaňonov na zemi. Pri spomienkach na Barabášov dokument ma zamrzelo, že sa nedá dostať bližšie, ale na presekávanie sa džungľou nebol čas.

Čo ste robili ďalšie dva dni?

V tretí deň pobytu na Réunione sme mali v pláne výstup na najvyšší vrch ostrova aj celého indického oceánu – Piton des Neiges (3 069 m.n.m). Presunuli sme sa z Hell-Bourgu do dedinky Cilaos na konci neuveriteľne dlhej a kľukatej cesty, ale rozhodne je to najcharizmatickejšia dedina na ostrove. Atmosféra tohto miesta vo výške 1 500 metrov nad morom je úžasná. Výstup na Piton Des Neiges nám trval približne osem hodín, ale ten výhľad, ktorý sa vám naskytne na vrchole krátera, dnes už pasívneho vulkánu, stojí za to. Posledný deň sme si ešte obehli stále aktívnu sopku ostrova Piton de la Fournaise.

Do krátera sopky Piton de la Fournaise sa dá aj vojsť. Boli ste tam aj vy?

Sopka bola v našom itinerári naplánovaná na posledný deň pobytu, to sme už mali nachodených cez 70 km. Priznám sa, že sme do krátera nevošli, len sa okolo neho prešli. To, že sa do neho dá vojsť, je pre mňa novinka a škoda, že som to nevedela skôr. (smiech) Ide o stále aktívnu sopku a krátko po našom návrate. 11. augusta, zaznamenali jej aktivitu, tak verím, že to majú seizmológovia pod kontrolou a ľudí varujú s dostatočným predstihom.

Našlo sa niečo aj na Réunione, čo ťa nemilo prekvapilo?

Počas štyroch dní nebol priestor na sklamania. (smiech) Ešte vždy som málinko rozčarovaná z toho, že Francúzi odmietajú alebo nevedia komunikovať ani v základnej angličtine. Už by som sa s tým mala zmieriť a naučiť sa nejaké francúzske frázy.

Predpokladám, že tu ti chutilo viac ako na Seychelách.

Ostrov je pod silným francúzskym vplyvom, preto je pre neho typická francúzska kuchyňa. Nájdete tu malé kaviarničky s croissantami a samozrejme veľa morských plodov.  Najväčším zážitkom pre mňa bola večera v dedinke Grand Illet. V celej dedine sme nenašli žiadnu funkčnú reštauráciu, kde by sme mohli zájsť na večeru. Google nás stále doviedol k niečomu, čo len kedysi reštauráciou mohlo byť.  Nakoniec sme našli dom na konci ulice. Bolo asi šesť hodín večer, dvere boli otvorené a google ukazoval piktogram reštaurácie práve na tomto mieste.

Slušne sme zaklopali a z kuchyne vyšiel asi 80-ročný pán, rukami-nohami nám vysvetlil, že ak máme záujem, na večer má posledný voľný stôl. Na večeru bolo jedno jediné menu. Neverili sme, že môže mať rezervácie na všetky umelohmotné stoly porozkladané na jeho dvore, ale žilo to tam, zaplnená bola aj posledná stolička. Príjemná autentická atmosféra a výborné jedlo.

Do ktorej z týchto destinácií by si sa predsa len vrátila radšej?

Napriek tomu, že ma Seychely veľmi pozitívne prekvapili svojou krásou, prírodou, divokosťou, čistotou, proste všetkým do posledného zrnka piesku, v srdci mám hory a som milovník turistiky. Preto pre mňa zostáva Réunion miestom, kam sa musím vrátiť a objaviť ho ešte viac. Jednoznačne sa zaradil medzi najkrajšie miesta, ktoré som doteraz videla, spolu s Islandom a Himalájami.

Kam pôjdete s priateľom najbližšie?

Najbližšie letím do ruskej Sochi, potom je na rade jesenné Alghero, silvestrovský Paríž a v 2020 verím, že sa mi podarí skialp na najvyššej hore Európy – na kaukazskom Elbruse. A potom opäť niekam do tepla.

• Exotika, dobrodružstvo a neskutočné pláže! Najkrajšie ostrovy Indického oceánu

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.

Špeciálne ponuky pre našich čitateľov

• Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
• Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
• Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
• Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
• Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
5/5 - (5 votes)