Ide o jediný web, ktorý sleduje lacné letenky z celého sveta, hovoria zakladatelia Flightoru

Honza Kněžínek a Vláďa Kobzev sú Česi, mladí chalani. Oboch živí práca, ktorá nesúvisí s letenkami, letectvom alebo turizmom, a predsa sú zakladateľmi webového servera, na ktorom nájdete hádam všetky ponuky lacných leteniek na svete. Ako tento agregátor funguje a kam chalani radi chodia na výlety? Prečítaje si náš rozhovor.

Reklama

Čo vás dvoch priviedlo k vytvoreniu webu Flightor? Po domácky ho nazývam sledovačom leteniek, hoci dnes už má aj iné funkcie.

JK: Táto myšlienka vznikla ešte v čase nášho štúdia na vysokej škole. Vtedy bol veľký bum nízkonákladových leteniek za jedno euro. Oveľa častejšie ako dnes sme narážali na tzv. error fares, vďaka chybám v rezervačných systémoch sme vedeli zohnať letenky za skutočne smiešne ceny. V krátkej dobe sa potom na internete objavilo mnoho webov, ktoré sa špecializovali na hľadanie takýchto lacných leteniek. Pre chudobných študentov to bola veľká šanca pozrieť sa ďalej ako vlakom do Rumunských hôr.

Postupom času však bolo veľmi zložité pravidelne kontrolovať všetky weby a ich ponuky. Hoci sa nastavovali rôzne newslettre a upozornenia, celé to zabralo príliš veľa času, kým sa človek dostal k tej pravej letenke. Vtedy sme prišli s myšlienkou dať to všetko pod jednu strechu – aby človek nemusel kontrolovať toľko rôznych zdrojov.

Kedy ste ho spustili naplno?

JK: Mal som to šťastie, poruke som mal šikovného kamaráta programátora, poznali sme sa už od strednej školy. Poznáš to, slovo dalo slovo a onedlho vznikla prvá verzia stránky. Vláďa programoval, ja som sa postaral o prvý front-end webu. To bolo niekedy koncom roka 2013. Stránka bola skutočne jednoduchá, primárne len pre naše súkromné potreby.   

V roku 2015 sme Flightor spustili v automatizovanom režime. Ten rozpoznáva jednotlivé ponuky, zaraďuje ich do logických skupín podľa destinácií, typu a ďalších parametrov. Začiatkom tohto leta sme spustili už tretiu dizajnovú verziu webu.

Už je to snáď aj sedem rokov dozadu. Ako na začiatky spomínaš ty, Vláďo?

VK: Začal by som tým, že Honza má veľmi veľa úžasných nápadov a vždy, keď za mnou príde a povie – mám skvelý nápad – nemôžem sa dočkať, čo za zaujímavý projekt zase vymyslel. Presne tak to bolo aj s Flightorom. Tento nápad ma okamžite nadchol tak, že už počas vianočných sviatkov v roku 2013 som naprogramoval prvú verziu, ktorá dokázala sťahovať výsledky z desiatich stránok a zobrazovať ich v prehľade.

Názov Flightor, predpokladám, nebol prvoplánový, však?

VK: Hneď po Novom roku sme vymysleli webu aj názov. Je to vlastne skratka slov flight a agregator (pozn. red. zhromažďuje jeden typ informácií z rôznych zdrojov). Ešte v januári 2014 sme zaregistrovali doménu flightor.com a zverejnili sme jej prvú verziu pre ostatných cestovateľov, pre takých ako sme boli my.

Ako sa vyvíjali jeho služby?

VK: Postupne sme pridávali ďalšie zdroje, z ktorých sme informácie o lacných letenkách sťahovali. Keď bol zoznam príliš dlhý už aj u nás, vytvorili sme filter vyhľadávania podľa zdrojovej alebo cieľovej destinácie.

Keď bol filter hotový, ozval sa nám kamarát, že by sa mu páčilo, keby dostal upozorňujúci email vždy, keď sa objaví ponuka podľa jeho požiadaviek. Netrvalo dlho a prvá verzia Strážneho psa bola na svete.

Ako Strážny pes vlastne funguje?

VK: Najprv sa musíš zaregistrovať, na to je možné využiť aj Google account alebo facebookový účet. Po prihlásení sa preklikneš na Strážené lety. Po kliknutí na tlačidlo Pridať nový let sa ti objaví jednoduchý formulár, kde vyplníš údaje ako miesto odletu, napríklad Slovensko, a miesto, kam sa chceš ísť pozrieť, napríklad Južná Amerika. Toto k nastaveniu „stráženia“ stačí.

Vždy, keď sa objavia lacné letenky zo Slovenska do Južnej Ameriky, príde ti email s odkazom. Pokiaľ preferuješ nejaké konkrétne obdobie, kedy sa chceš do danej destinácie ísť pozrieť alebo chceš vyhľadávanie obmedziť maximálnou sumou, stačí vyplniť políčka Kedy či Maximálna cena.

Pri vývoji Flightoru ste iste riešili veľa problémov.

VK: Postupne pribúdali zdroje informácií s letenkami, museli sme teda riešiť situácie, keď napríklad desať webov napísalo o tej istej akcii. Zároveň platilo, že čím nižšia bola cena, tým viac webov o nej písalo, náš zoznam sa tak opäť stával neprehľadným. Logickým krokom teda bolo zoskupovanie rovnakých zľavových leteniek. Redizajnovali sme teda web, aby sa ponuky správne zobrazovali. 

S pribúdajúcimi zahraničnými zdrojmi prišla ďalšia výzva – ako prezentovať výsledky napríklad po slovensky hovoriacim užívateľom, keď stránka, z ktorej ponuka pochádza, je trebárs v holandčine. Najprv sme používali  prekladač, ale zistili sme, že preklady často nedávajú zmysel a orientáciu užívateľa ešte viac zhoršujú. Našli sme riešenie – systém už načítava odkazy na nákup letenky a ich zobrazenie u nás.

Koľko ľudí dnes vlastne na Flightore pracuje?

JK: Dodnes sa na projekte vystriedalo viac ľudí. Teraz sa mu intenzívne venujeme my dvaja a kamaráti Jakub Goldmann a David Švejda z dizajnovej kancelárie Švejda-Goldmann. Novým dizajnom mu dali nový nádych, do projektu vstúpili zhruba pred rokom aj majetkovo.

Povedzme, že čitateľ si nevie úplne predstaviť výnimočnosť Flightora pred inými webmi ponúkajúcimi lacné letenky. Vieme im priblížiť, ako funguje v praxi?

JK: Ide o jedinú webovú stránku, ktorá automaticky lustruje, hľadá a kontroluje ponuky webov s lacnými letenkami na celom svete, ktoré potom zobrazuje na jednom mieste. Je to nekonečný prúd aktuálnych ponúk. Mne ako užívateľovi stačí len počkať na ponuku, ktorá mi sadne. Už dlho dovolenky neplánujem, ale keď sa objaví zaujímavá akcia, letenku si kúpim a všetko ostatné už sa odvíja od tohoto nákupu.

Naposledy som takto bol na štyroch ostrovoch v Karibiku – na Martiniku, Barbadose, Sv. Lucii a Guadeloupe. Potreboval som na to asi sedem letov vrátane preletu cez Atlantik z Paríža za 200 eur. Ráno v deň, keď som túto letenku kupoval, som ešte netušil, ani som len neplánoval, že za pár mesiacov poletím do Karibiku. Nakoniec som sa vrátil so skvelými zážitkami a dovolenka ma nestála viac ak 650 eur. Na destinácie, do ktorých sa chcem ísť pozrieť plánovane, mám nastavené Strážne psy.

V čom je Flightor výnimočný podľa teba, Vláďo?

VK: Podľa mňa je to práve jedinečnou funkciou Strážny pes, ktorá upozorňuje na akčné letenky, nech sú zverejnené na ktoromkoľvek z webov. Nemusíš teda mať nastavené „stráženie“ a rôzne newslettre na 60 či dokonca viac weboch. A tie ešte mazať alebo upravovať! U nás stačí mať jedného Strážneho psa, ten všetko postráži a včas na to upozorní.

Aké krajiny majú na Flightore najväčší úspech?

JK: Ponuka leteniek je sezónna, najmä do letných dovolenkových destinácií ako sú Grécko, Taliansko či Španielsko. Im začína sezóna vždy v marci a vrcholí v júni. Exotické destinácie sú zaujímavé po celý rok, určitý vzostup pozorujeme v jesenných mesiacoch, vtedy ľudia viac pokukujú po krajinách ako sú Thajsko, Vietnam alebo napríklad po Južnej Amerike a Karibiku.

Na webe máte napísané, že hľadáte extrémne lacné letenky. Ako je možné, že si dnes vieme kúpiť letenku do Londýna za osem eur?

JK: Nízka cena leteniek je daná predovšetkým cenovou politikou predaja leteniek leteckých spoločností, ktoré predajú pár sedadiel v lietadle napríklad za osem eur, ale ďalšie potom na ten istý let napríklad za 20 eur, a posledné miesta hoci za 200 eur. Je to model predaja, ktorý sa používa nielen v leteckej doprave.

U nás ale zákazníkov upozorníme, kde a na kedy kúpiť letenku za osem eur. To je to, čo nás zaujíma. Najväčšie extrémy sú nákupy tzv. error fare leteniek, keď ide o chybu v rezervačných systémoch, taká letenka býva skutočne za neuveriteľnú cenu. Sú s tým spojené určité riziká, napríklad že vám letenku zrušia, ale o vložené peniaze neprídete, takže prečo to nevyskúšať. V takom prípade rozhoduje predovšetkým rýchlosť nákupu, niekedy ide o desiatky minút, než si to niekto všimne a chybu opraví.

Emisie skleníkových plynov sú veľkým, ak nie najväčším problémom v boji s klimatickými zmenami. Lowcost cestovanie je teda jedným z najneudržateľnejších spôsobov cestovania. Sme k planéte fér?

VK: Uvedomujeme si, že letecká doprava zďaleka nie je tou najekologickejšou, preto fandíme všetkým projektom, ktoré emisie pri leteckej doprave znižujú. Osobne vidím veľký potenciál vo vzducholodiach ako je Airlander. Táto vzducholoď samozrejme letí omnoho pomalšie než dopravné lietadlo, maximálne 150km za hodinu, takže na medzikontinentálne lety sa veľmi nehodí, ale má potenciál pri vnútroeurópskych linkách. Napríklad, ak by som do Benátok doletel nie za jednu hodinu, ale povedzme za štyri, stále je to rozumný čas.

Chystáte sa služby Flightoru rozširovať?

JK: Samozrejme, máme v hlave mnoho myšlienok, ktoré by sme chceli zrealizovať, ale všetko je otázkou času a peňazí. Čím viac sa bude projektu dariť, tým rýchlejšie budú tieto myšlienky realizovateľné. V posledných mesiacoch sa Flightor veľmi rozrástol, v dohľadnej dobe chceme zaviesť prémiovú časť, ktorá ponúkne užívateľom za nepatrný poplatok ešte lepšiu funkčnosť a možnosť reagovať na ponuky. Zároveň to bude cesta, akou chceme podporiť ďalší vývoj webu.

Živí vás okrem Flightoru niečo iné?

JK: Áno, Flightor je pre nás v tejto chvíli predovšetkým koníčkom, ktorému venujeme svoj voľný čas a peniaze. Mňa živí práca v automobilovom priemysle.

VK: Ja zase pracujem na plný úväzok ako programátor v jednej technologickej spoločnosti.

Čo ste sa vďaka Flightoru naučili o cestovaní, dovolenkách, citybreakoch či o službách pre turistov?

JK: To hlavné, čo musia ľudia vo svojich hlavách zmeniť, je prístup k plánovaniu dovolenky a nákupu leteniek. Tie najvýhodnejšie ponuky vydržia v predaji maximálne niekoľko hodín, je preto dôležité byť pripravený a okamžite konať. Plánovať sa dá aj potom, v každej krajine je čo objavovať. Osobne mám vždy v zálohe niekoľko destinácií, kam by som chcel cestovať.

Ak cestujete, či už sami, alebo ako kolektív, kupujete si cez Flightor lacné letenky?

JK: Áno, myslím, že by sa dalo povedať, že sme taká živá reklama na Flightor. Precestoval som veľa krajín, predovšetkým v Ázii, na Blízkom východe či už spomínaný Karibik. Málokedy som zaplatil za letenku viac ako 400 eur. Náklady na dvoj až trojtýždennú dovolenku málokedy presiahli 800 eur a vždy som kupoval letenky cez náš web.

VK: Za posledný rok som bol v Peru, vo Vietname a v Kanade. Ani jednu z ciest som neplánoval, videl som letenku za skvelú cenu a krajinu, v ktorej som ešte nikdy predtým nebol – neodolateľná kombinácia.

Cestujete aj spoločne, navštívili ste už Gruzínsko a Kazachstan. Chystáte Irán. Zrejme to nie sú miesta, ktoré vyhľadávajú napríklad vaši bežní zákazníci.

JK: Pre mňa bolo cestovanie vždy o poznávaní nových kultúr a nových miest, ktoré dosiaľ nie sú ešte úplne objavené a kde to ešte neprevalcovali masoví turisti. Toto asi každý cestovateľ cíti podobne. Odnášame si z týchto ciest mnoho zážitkov, ktoré nám otvárajú oči aj myseľ, radi sa na takéto cesty potom vydávame znovu. Osobne si myslím, že mnoho našich klientov to má podobne. Je však pravda, že u nás nájdu zákazníci aj ponuky zľavnených dovolenkových all inclusive pobytov.

VK: Spoločne jazdíme na miesta, ktoré nelákajú moju manželku.

JK: Áno, to som mu potom dobrý ja, aby mal s kým ísť. (smiech)

Keď sa povie Gruzínsko, v mysli sa mi prvé vynoria obrazy krásnej prírody, hôr, lesov a jedinečné Tbilisi. Aká je vaša gruzínska skúsenosť?

JK: Prekrásne sú predovšetkým hory. Veľmi významným lákadlom je tiež miestna kuchyňa a výborné víno. Minulý rok sme navštívili oblasť Svaneti a na najznámejšom treku z Mestie do Ushguli sme sa dorozumeli lepšie po česky a po slovensky ako akýmkoľvek iným jazykom. Je vidieť, že túto oblasť už objavilo mnoho našich krajanov. Turizmus je tu na vzostupu a pravý bum ešte len príde. Zatiaľ je tu stále veľa miest, kde na turistov nenarazíte.

Gruzínsko nemá so svojim ruským susedom, ktorého súčasťou bol rovnako ako my ešte v časoch ZSSR, dobré vzťahy. Je v krajine cítiť napätie?

VK: Prekvapivo, nie. V Gruzínsku je stále veľké množstvo turistov z Ruska a nevšimol som si, že by sa k nim správali inak než k iným turistom. Zároveň, keď som použil kdekoľvek v Gruzínsku ruštinu, domáci boli ústretoví a milí. Keď už hovoríme o ruštine, v krajine je vidieť, kedy sa v školách prestala vyučovať a namiesto nej nastúpila angličtina. S ľuďmi staršími ako 35 rokov sa po anglicky nie je možné dohovoriť, ale rozprávajú po rusky. Na druhej strane ľudia mladší ako 35 rokov po rusky vôbec nehovoria, po anglicky však áno.

Čo vás v Gruzínsku fascinovalo najviac, na čo nezabudnete?

JK: Fascinujúce je pre mňa historické centrum Tbilisi, bolo zničené zemetrasením. Veľká časť mesta stále nesie známky poškodenia – domy sú pretkané železnými konštrukciami, ktoré držia domy pohromade, ale aj tak v nich stále žijú ľudia. Kontrast s už zrekonštruovanou časťou a nová moderná architektúra všetko len umocňujú. Hory sú tu nedotknuté, krásne a veľká časť krajiny opustená. Nie je problém vyraziť do miest, kde niekoľko dní nestretnete žiadneho iného turistu.

VK: Pre mňa bola najúžasnejším zážitkom gruzínska otvorenosť a pohostinnosť. Začalo to tým, že sme sa zoznámili s vodičom Besom, ktorý nás viezol z Tbilisi do Kazbegi. Cestou sme sa rozprávali o Gruzínsku a o tom, ktorú oblasť má najradšej, nakonec to dopadlo tak, že sme s ním strávili ďalšie tri dni a precestovali sme spolu celú Kachetiu, čo je vinárska oblasť na východe Gruzínska. Zaujímavosťou tiež je, že Gruzínsko prijalo kresťanstvo ako štátne náboženstvo už vo štvrtom storočí nášho letopočtu a my sme mali možnosť v Kachetii navštíviť kostol z tohto obdobia.

Kazachstan tiež tvorí obrovská plocha zeme, no na rozdiel od Gruzínska, pokiaľ viem, rovinatejšia. Čo vás prilákalo sem?

JK: Budeš sa možno diviť, ale nás sem opäť prilákali hory. Kazachstan sa viac otvoril turizmu v rámci výstavy Expo v roku 2017, keď nám zrušili vízovú povinnosť. To sme museli využiť, rovnako ako low-cost dopravovatelia. Kúpili sme si lacnú letenku z Budapešti do Astany (dnes už Nursultanu) a odtiaľ sme ešte preleteli na juh do Almaty. Kazachstán je obrovská krajina, jej južnú hranicu s Kyrgyzstanom tvoria severné hrebene nádherného pohoria Ťan-šan. Počasie nám nakoniec veľmi neprialo a tak sme vymenili časť pobytu v horách za výlet ku kazašskému Grand Canyonu v údolí Čaryn.

Našli ste si čas aj na najväčšie jazero na svete, Kaspické more?

JK: Ku Kaspickému moru sme sa nedostali, ale máme zaujímavú príhodu súvisiacu s iným, ešte nedávno obrím jazerom, ktoré bývalo štvrtým najväčším jazerom na svete. Pri príchode do Almaty sme stretli starší pár z Litvy, ktorý sa po desiatkach rokov išiel pozrieť na miesto, kde sa zoznámili – k Aralskému jazeru. Zhodou okolností sme sa po týždni stretli v Almate opäť v rovnakom hosteli. Rozprávali nám o tom, ako je voda na kilometre vzdialená od dediny, kde pred rokmi sedávali na brehu pri hladine jazera.

V čom sa odlišujú tieto dve krajiny, ktoré ste navštívili? Odhliadnuc od prírodných podmienok, obe krajiny boli dlho pod ruským vplyvom.

VK: Povedal by som, že Kazachstan je stále rusky hovoriacou krajinou. Kazachstan má dva oficiálne jazyky, ruštinu a kazaštinu. Aby som ilustroval, ako sú na tom Kazaši so svojou rečou, musím uviesť príklad jedného Kazacha, ktorého sme stretli v horách. Dali sme sa do reči a jeho zaujímalo, ako sa po česky povie to či ono slovo. Zaujímavé bolo, že keď som sa ho pýtal, ako sa to slovo povie kazašsky, nevedel si spomenúť.

Nielen podľa toho usudzujem, že Kazachstan je Ruskom veľmi ovplyvnený. Na druhej strane v Gruzínsku je jediný oficiálny jazyk a to gruzínčina, a hoci Gruzínsko nie je v Európskej únii, všade vedľa gruzínskej vlajky visí aj tá európska. Tým Gruzínci jasne dávajú najavo, ktorým smerom by chceli, aby sa ich krajina uberala.

Irán je jedna z najkonzervatívnejších islamských krajín. Hoci mierny odmäk v krajine nastal a Teherán je dnes možno jedno z najhipsterskejších miest Blízkeko východu, vládna korupcia, nedostatok politických a sociálnych slobôd, nedodržiavanie práv žien a pomerne zlé zahraničné vzťahy Iránu nepomáhajú. Čo očakávate od Iránu vy?

JK: Podľa cestopisov a tiež z rozprávania priateľov, ktorí Irán navštívili, očakávame zem plnú vrúcnych a pohostinných ľudí. Samozrejme, vplyv islamu a jeho špecifiká v bežnom živote nejde nevnímať, ale miestni to väčšinou vnímajú ako bežnú súčasť ich života. Je príjemné, keď nás miestni vezmú medzi seba a nechajú nás nahliadnuť do ich spôsobu života. Na druhej strane si často vypočujú, akým spôsobom žijeme my v Európe. Bývajú to zaujímavé konfrontácie rozdielnych svetov a všetci zúčastnení majú väčšinou nad čím premýšľať.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.

Špeciálne ponuky pre našich čitateľov

• Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
• Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
• Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
• Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
• Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
4.3/5 - (6 votes)