Nájdeš nás aj na:

Cestopisy

Tu som sa naučila lyžovať: Hinterstoder má trate pre začiatočníkov, jazdí sa tu aj svetový pohár

Tu som sa naučila lyžovať: Hinterstoder má trate pre začiatočníkov, jazdí sa tu aj svetový pohár

Keď sme v piatok 10. januára dorazili do malej obce Hinterstoder v rakúskom regióne Pyhrn-Priel, bola už tma a sotva kto sa ponevieral po uliciach. Kde-tu sa ešte pred jedným či druhým barom opierali lyže. Ktosi, kto ešte pred pár hodinami fujazdil dolu jednou zo 40 zjazdoviek priľahlého strediska s rovnakým názvom, Hinterstoder, si teraz vychutnával dúšky teplého čaju alebo pálenky. Možno oslavovali okrúhle výročie tohto strediska. V sobotu 11. januára to bolo presne 60 rokov, odkedy sa tu oficiálne dolu svahom spustil prvý lyžiar.

Reklama

Medzi troma horami

Len tak-tak sme stihli jediný obchod s potravinami v obci, zatvárajú o šiestej. Keď sme sa vracali z večere z miestnej Mamma Mia reštaurácie (robia tu veľmi dobrú pizzu) do nášho apartmánu peši, spoločnosť nám robili len obrysy a tiene hôr, ktoré toto miesto neďaleko mesta Windischgarsten, obklopujú. Tie najmohutnejšie sa volajú Totes Gebirge, Haller Mauern a Sengsengebirge. Moja najobľúbenejšia sa za ten víkend stala prvá menovaná. Mali sme na ňu krásny výhľad z apartmánu, dokonale sa vynímala aj na horizonte, keď sme sa viezli lanovkou. Fotogenická, mohutná hora.

Bol to lyžiarsky víkend. Región Pyhrn-Priel, jeho mesto a osem obcí, je rekreačným miestom v zime aj v lete. Lyžuje sa v strediskách Hinterstoder a Wurzeralm. V oboch môžete použiť jeden skipas, stojí 46€ na deň. Ak máte deti, tie môžu s Kartou snehuliaka lyžovať za štyri eurá. Stačí vraj preukázať, že je dieťa vaše. To ja, lyžiar amatér, považujem za rozumnú ponuku. Áno, lyžiar amatér. Prišla som sa sem totiž, na svoje pomery pomerne odvážne, naučiť lyžovať. Aspoň trochu.

Výhľad z okna nášho apartmánu. Áno, tam pod tou hmlou je ukrytá hora Totes Gebirge. Zdroj fotografie: Môj archív
Alprima apartmánový hotel v obci Hinterstoder. Zdroj fotografie: Môj archív

Začiatočník a profesionál

Aspoň sme toto miesto a jeho podmienky pre (ne)lyžiarov mohli s mojim milým zhodnotiť z oboch pohľadov – zo začiatočníckeho aj z toho takmer profesionálneho. Môj Michal totiž jazdí na lyžiach ako diabol, dokáže ísť dolu svahom aj otočený chrbtom. Hoci ten, kto spadol na detskom svahu, bol práve on – keď sa za mnou otáčal, ako pomaly pluhujem. Ešte nikto si od pohľadu na mňa nekľakol na kolená!

Ako sa nám na svahoch darilo a aký dojem v nás Hinterstoder, obec i stredisko, zanechali? Cesta autom z Bratislavy nám trvala len tri hodiny a jediné, čo ju znepríjemňovalo, boli šialení vodiči v tuneloch pod kopcami. Vtedy sme ešte nevedeli, že by nás sem pohodlne dopravil aj vlak z Viedne, dokonca len za dve a štvrť hodiny. Minuli by sme zrejme menej peňazí, ušetrili emisie aj čas. Nabudúce. Ďalšou dobrou správou je, že hotely v tejto obci ponúkajú odvoz z vlakovej stanice a späť v rámci doplnkových služieb zadarmo. Dôvodov prečo ísť autom je čoraz menej.

Izba číslo 226

V piatok večer sme sa unavení schúlili do perín na izbe 226 v apartmánovom hoteli Alprima Aparthotel Hinterstoder, ktorý otvorili len 7. decembra minulý rok. Chodby, lyžiareň aj drevo v izbe ešte voňali novotou. Hoci sme túto službu nevyužili, pretože sme si sami vopred nakúpili – ak chcete, prinesú vám každé ráno, rovno pred váš apartmán, čerstvý chlieb. Musíte si ho ale, samozrejme, deň predtým do tretej poobede objednať. To je milé. Za našimi oknami sa týčila Totes Gebirge a medzi rodinnými domami tiekla horská riečka Styer. Ak by ste išli po jej prúde, doviedla by vás až k umelo vytvorenému jazeru Schiedeweiher.

To vytvorili ešte za monarchie ako zásobáreň pitnej vody pre zvieratá, ale aj ako miesto na komerčné rybárčenie. Dnes z neho prosperujú všetci – domáci, zvieratá aj pocestní. V roku 2018 si ho Rakúšania v hlasovaní v televíznom gala programe zvolili za najkrajšie miesto Rakúska.

Jazero Schiederweiher. ©BernhardPaschinger
Schiederweiher. ©Bruno Sulzbacher

Lyžovanie je multikultúrna záležitosť

Aj vďaka tomu sem chodí čoraz viac domácich. Hinterstoder je ako taký lákadlom najmä pre Rakúšanov (60%), druhú najväčšiu skupinu návštevníkov tvoria Nemci, ktorí to sem nemajú ďaleko – najmä tí z Baden-Württembergu či z Bavorska. Marie-Louise Schnufpeil, riaditeľka Turistického združenia regiónu Pyhrn-Priel, nám na spoločnom stretnutí povedala, že sem chodí aj mnoho českých turistov. Pre lyžiarov z Čiech je poloha tohto regiónu ideálna – z Prahy je to len 330 km, z Brna 350 a z Plzne dokonca len 310 km.

No my s Michalom sme počas víkendu natrafili aj na pár Slovákov a milú, početnú rodinu Maďarov. Niektoré apartmány v Alprime sú navrhnuté tak, aby sa dali spojovacími dverami prepojiť a zväčšiť, som si istá, že oni bývali práve v takých. Ich kapacita je potom až 16 ľudí. Hotel je navyše pet friendly. My sme naše psie dievčatá radšej nechali na Slovensku u starých rodičov. Novým izbám a zariadeniu v hoteli sme dopriali ešte chvíľu lesku a našim psom školu trpezlivosti pri dedkových sliepočkách.

Na potulkách svahom, obcou

V sobotu ráno sme sa s Michalom po raňajkách, ktoré sme si v kuchynke apartmánu sami pripravili, pretože tento hotel takéto služby neposkytuje, na chvíľu rozdelili. On absolvoval lyžiarsku prehliadku strediska Hinterstoder Höss, ktoré sme mali od hotela len pár minút peši, so súkromnou lyžiarskou sprievodkyňou Karin Kauder.

Michala vzala na lyžiach aj na trať svetového pohára, páčila sa mu. Vyhovuje mu, ak má svah sám pre seba. Náročné zjazdovky v Hinterstoder Höss boli celý víkend poloprázdne až prázdne, lyžovanie si teda užil svojím tempom. Ja som sa zatiaľ túlala obcou. Jej história siaha oficiálne až kdesi do 11. či 12. storočia. Najskôr tu ubytovávali pútnikov na ceste do Ríma, potom tu bola nemocnica, ak sa nemýlim tak i hospic, potom prišla cirkev, poľovný revír. Dnes je toto miesto, najmä jeho príroda, pod prísnou ochranou.

Zjazdovka v lyžiarskom stredisku Hinterstoder Höss. Zdroj fotografie: Môj archív
Krásny miestny dom, Hinterstoder. Zdroj fotografie: Môj archív

Domáci verzus turisti

Pri potulkách som okrem množstva cyklistických a turistických značiek, obľúbených letných aktivít v regióne, natrafila na krásne staršie i moderné domy. Dodnes tu vraj žije okolo tisíc obyvateľov. Priznám sa, veľmi im nezávidím, ročne sa im tu motajú tisíce, ba desaťtisíce turistov. Čochvíľa, na prelome februára a marca, sa v stredisku Hinterstoder na zjazdovke Hannes Trinkl Weltcup Piste konajú závody Svetového pohára v alpskom lyžovaní.

Marie-Louise odhadovala, keď nás, mimochodom, vzala do skutočne chutnej reštaurácie Stoda, že tento rok príde do obce v čase world cupu okolo 14 tisíc ľudí. My si myslíme, že počas nášho pobytu nebola v Hinterstoder ani polovica. A to som sa jeden deň na ľudí, na lyžiarov, celkom hnevala. Len či právom?!

Keď počasie praje lyžiarom

V sobotu padala na obec hustá hmla, hore na svahoch zase tu i tam inverzia. No po doobedí, ktoré bolo pomerne pochmúrne, vyšlo trochu slnka a zavítalo aj na svah. Z rozhľadne musel byť neuvieriteľný výhľad! Nedeľa mala snáď o sto percent priaznivejšiu predpoveď počasia, tá sa aj naplnila. Zrejme i preto bol Hinterstoder Höss taký plný, až preplnený.

Tlačili sme sa na seba, zababušený s lyžami pevne pred sebou, nechtiac do seba narážajúc, nedočkaví vyjsť hore a slobodne sa nadýchnuť horského vzduchu. Tam bolo krásne! Pred vstupom, pred turniketmi, na schodoch a pred lanovkami sme sa gniavili jeden do druhého. Môj Michal povedal, že takúto tlačenicu za tých 25 rokov, čo lyžuje, ešte nezažil. Okrem toho sme mali na svahu cez víkend aj iný „zážitok“ – v sobotu aj v nedeľu odvážala helikoptéra spod Pekelnej zjazdovky so 70-stupňovým sklonom zranených lyžiarov. Rozvírila sneh okolo seba, kohosi zafóliovaného do nej vložili a už jej nebolo. 

Výhľad z rozhľadne na najvyššom kopci strediska Hinterstoder Höss. ©Moritz Ablinger

Deti, stres aj pojazdný koberec

Priznám sa, mala som trochu strach – učila som sa predsa lyžovať na svahu plnom detí. Neraz mal zo mňa môj milý iste vredy v žalúdku. No on je taký dobrý a šľachetný, že ma so stoickým pokojom povzbudzoval v učení sa ako prejsť z plynulého pluhu do ešte plynulejšieho lyžovania. Od prírody mám málo trpezlivosti a veľa sebakritiky, nemal to so mnou veru ľahké. V sobotu, keď bolo na svahu menej ľudí a menej detí, sa mi darilo oveľa viac. V nedeľu som bola unavenejšia a môj nepokoj na duši stúpal úmerne s počtom detí, ktoré na svahu pribúdali. O oteckovi s malým polročným bábätkom, nezaisteným, učiac svoje druhé dieťa lyžovať v spleti iných detí a dospelých nehovoriac. Katastrofa!

Ale Sunny Kids park, teda zóna pre deti a začiatočníkov, je skvelým miestom na prvé lyžiarske pokusy. Vyzerá ako stredisko v stredisku. Je zabezpečený, aby z neho žiadne dieťa neprekĺzlo rodičom či inštruktorom. Deti sú rozdelené od najmenších po tie väčšie. Nuž a ja, ja som sa na kopci striedala s tými väčšími. Ale majú tu jednu veľmi fajn vec, volajú to pojazdný koberec. Je to niečo ako pomalý eskalátor, vyvezie vás na kopec, odkiaľ sa potom môžete opäť spustiť dolu, šetríte si energiu a vydržíte dlhšie. Perfektná vec!

Pojazdný koberec, perfektná vec. ©Moritz Ablinger
Hinterstoder Höss. ©David Lugmayr

Náš Hinterstoder

Oba dni sme s Michalom strávili na svahoch strediska Hinterstoder. Hoci nám Marie-Louise odporúčala zájsť aj do Wurzeralmu vzdialeného asi 25 minút autom, svah v Hinterstoder Höss som po sobotňajších pokusoch lyžovať už poznala, chcela som sa ďalej zlepšovať tam, kde som už akú-takú istotu nabrala. Navyše, k lanovke to bolo z nášho ubytovania len pár minút peši. Chodili sme rovno v celej výstroji.  

Obidve strediská sú niečím výnimočné, to som si istá. To „naše“, Hinterstoder, má až 2 000 metrov nad morom a je prispôsobené tak, aby ste ho, ak si trúfate, mohli zjazdiť od samého vrchu až dolu k prvej lanovke, tá je vo výške 600 m nad morom. To musí byť makačka, 40 km dlhá makačka. Volajú to Höss Totale.

Podľa opisov a informácií v bedekri je Hinterstoder komplexnejšie lyžiarke stredisko ako Wurzeralm, má desať čiernych, 18 červených a 12 modrých zjazdoviek. Iste viete, že jednotlivé farby predstavujú úroveň obtiažnosti. Navyše, jazdí sa tu svetový pohár, ktorý sme už spomínali vyššie. 

Jediné, čo sa nám v stredisku Hinterstoder Höss nepáčilo, bola strava v bufete a hlasná hudba, ktorá sa rozliehala až do doliny. Akokoľvek hlúpo to môže znieť, no v Rakúsku sme zvyknutí na iný štandard.

S mojim milým Michalom. Zdroj fotografie: Môj archív

Čo sme nestihli

Karin, Marie-Louise, ale aj všetky lyžiarske bedekre opisujú Wurzeralm viac ako stredisko pre rodiny s deťmi, pokojnejšie, menej adrenalínové a so širokými zjazdovkami. Je menšie ako Hinterstoder, má 22 km dlhú lyžiarsku trať s dvoma čiernymi, desiatimi červenými a desiatimi modrými zjazdovkami. Ale pozor, majú tu najrýchlejšiu pozemnú lanovku v Európe. To môže byť celkom zaujímavý zážitok.

Verím, že ak do tohto regiónu s Michalom zavítame ešte raz, okúsime aj toto rodinné stredisko. Láka ma, že je tu každú stredu a počas splnu stredisko otvorené do desiatej večer. Nočné lyžovanie musí byť paráda.

Na čosi nočné som sa tešila i ja – sánkovanie. No sánkarské dráhy v Eldbach a Roseau am Hengspass, ktoré majú osvetlené dráhy, túto sezónu ešte otvorené neboli a je možné, že ich ani neotvoria. Tak snáď nabudúce.

Nielen pre lyžiarov

No lyžovať sa tu dá aj mimo upravených zjazdoviek, z lanovky sme mali neraz krásny výhľad na les a jeho cestičky popretkávané stopami po skialpových lyžiach alebo skialpistoch samotných. Zimných aktivít, počas ktorých sa dá tento región spoznávať, je mnoho – aj s nami sa lanovkou viezlo niekoľko ľudí, nelyžiarov, len s batohmi na chrbte. Potom mizli v hustom snehu pešou chôdzou za stromami. Podľa slov Marie-Louise je tu asi sto kilometrov upravených ciest cez hory, lesy a údolia. Môžete ísť na vlastnú päsť i so sprievodcom, na bežkách, na snežniciach.

V Národnom parku Vápencových Álp, teda v jednej z najväčších lesných plôch v Rakúsku, sa v zimnej sezóne chodí na expedíciu po stopách divej zveri. A ak máte šťastie, natrafíte v týchto lesoch aj na tie rysie. Horský masív Sengsengebirge, ktorý je spoločníkom každého pocestného v tejto malej obci, už je súčasťou tohto národného parku. Taký krásny kus zeme tu teda máme rovno pod nosom. 

Na potulkách v snežniciach. ©Iris Egelseer
Bežkári. ©Fischer Sports GmbH

Nekupujte, požičajte si

Navyše, ak nemáte svoju výstroj, či už na lyžovanie alebo na turistiku, všetko si tu môžete požičať. Dokonca si lyže, snežnice a už aj oblečenie môžete vopred zarezervovať, stačí, ak vyplníte online formulár. To je skvelá správa pre tých, ktorí ešte nevedia, či im lyžovanie pôjde alebo nie, aj pre tých, ktorých deti by z kombinéz čo nevidieť vyrástli a peňazí nazvyš niet. No aj pre takých, ktorí jednoducho razia cestu udržateľnosti bez nakupovania nového oblečenia.

Niet krajšieho oddychu, ako toho po lyžovačke

Zažila som to s Michalom už pred Vianocami v lyžiarskom stredisku Sportgastein – po pár hodinách na kopci, unavení a vymrznutí, keď si vyslobodíte nohy z pevného zovretia lyžiarok, neoplatí sa odpadávať hneď do postele. Lepšie je ísť do horúcej sprchy a potom sa na pár chvíľ ukryť do ozdravnej sauny a rituálne ju zakončiť studeným kúpeľom. To sa len spí!

Hotel Alprima ponúka v jednom zo svojich štyroch apartmánových domov s viac ako 70 izbami aj wellness. Pätnásť minút sme strávili vo fínskej saune, 15 minút v bio saune s bylinkovou arómou! Drevené postele s výhľadom z okna, na ktorých si môžete oddýchnuť a máte pri tom aj trochu súkromia, sú príjemným spestrením – priestoru aj pocitu z oddychu.

Čerešničkou na torte wellnessu v tomto rezorte by bol pre nás studený bazénik, do ktorého by sme sa po horúcej saune mohli pomaly vnoriť, vychladiť telo odspodu až hore. Z logistických dôvodov je zrejme jednoduchšia sprcha, ktorá ale viac „bolí“. Absolútne chápeme.

Lyžiarska tématika je prítomná všade. Zdroj fotografie: Môj archív
Náš apartmán hotela Alprima číslo 226. Zdroj fotografie: Môj archív

Ďakujeme

Chápeme a ďakujeme – obaja sme sa domov vrátili obohatení o nové skúsenosti o našom vzťahu, o nás samých, o našich limitoch a dovtedy neobjavených schopnostiach. Spoznali sme ďalší dôležitý a krásny región našich susedov, od ktorých si v mnohom máme z čoho brať príklad. A veru, vrátili sme sa síce s modrinami a so svalovicou, ale oddýchnutí!

Mohlo by vás zaujímať:

Komentáre

Diana lepšie umýva riad, ako varí. Aj preto tak miluje svojho chlapa, čo sa v kuchyni snáď narodil. Na psy nedá dopustiť, na tie svoje, ani na tie z OZ Pes v núdzi. Ostatne, ako na všetky iné zvieratá. Keby mohla v živote vycestovať už len jediný raz, vrátila by sa domov k mame Esther, do Kene, na Aloo Drive do domčeka nad zátokou.

Horúce #PELIPECKY

Novinky a správy zo sveta cestovania

Naprieč svetovou kuchyňou: burger z domácich žemlí od Michala Kordoša (recept) https://t.co/AhieOqzz6M #tipy2 hodiny dozadu
TOP PONUKA: Luxusný pobyt v 5* Kempinski od 99€ https://t.co/ughvj4Cvyc #dovolenky5 hodín dozadu
Máš rád(a) pivo a hory? Za prejdenie Apalačských vrchov dostaneš 20 tisíc eur https://t.co/KRCFWAvIxU #novinky6 hodín dozadu
TOP letenky k moru od 40€ https://t.co/8piLJaLThs #letenky7 hodín dozadu
Kam ísť tento rok na dovolenku? TRENDY 2020 ovplyvnil koronavírus https://t.co/1Svwjik9mc #dovolenky7 hodín dozadu
Návštevníkom zábavných parkov v Japonsku odporúčajú nekričať https://t.co/dZZGnmLRfP7 hodín dozadu
Qatar Airways dostali zákaz lietania do Grécka. Cestujúci z Ázie mali COVID-19 https://t.co/EC76vrCjHx #novinky7 hodín dozadu
TOP atrakcie a zážitky v Abu Dhabi (14 tipov na aktivity) https://t.co/hJKU7153lt #cestopisy8 hodín dozadu
USA od 16. júna pozastavujú všetky lety do Číny https://t.co/vSmiZXN4oV #novinky8 hodín dozadu
7 výborných leteniek k moru na leto od 40€ https://t.co/8piLJaLThs #letenky1 deň dozadu

Odporúčame tiež:

Advertisement
Advertisement
Hore