Okinawa: Havaj Japonska, kde čas plynie pomalšie a život dlhšie (REPORTÁŽ)

Japonsko. Čo všetko si predstavíš pri pomyslení na túto krajinu? Je to ikonická hora Fudži s výškou takmer 4-tisíc metrov? Sú to ultramoderné metropoly a preplnené ulice? Alebo sú to videohry a skrátka úplne odlišná kultúra? Každý to asi vnímame inak. No ja ťa pozývam zažiť Japonsko, aké ešte zrejme nepoznáš. Japonsko, kde môžeš celý deň tráviť na nádhernej pláži, spoznávať jedinečnú kultúru, pozorovať endemické druhy zvierat a skrátka byť na mieste, kde sa ľudia bežne dožívajú sto a viac rokov. Reč je o Okinawe, najjužnejšom súostroví Japonska. Tieto tropické ostrovy sú pre turistov z Európy zatiaľ neznáme, preto keď prišla ponuka vycestovať na Okinawu, ani na chvíľu som neváhal. A tak ti v najbližších riadkoch predstavím to, čo ma na tomto ostrove najviac zaujalo. 

V srdci Modrej zóny: Japonsko, o akom si netušil

Do takzvaných Modrých zón dnes patrí len päť miest na svete a práve Okinawa je jednou z nich. Zo všetkých piatich však v dlhovekosti dosahuje najlepšie výsledky. Miestni hovoria, že sa im to darí vďaka dodržiavaniu niekoľkých životných zásad. Tá prvá sa týka stravovania. 

Kým u nás hostí ponúkajú s orieškami či slaným, tu na privítanie dostaneš misku s fazuľkami. Základ jedla tu tvorí množstvo čerstvej zeleniny, no tá najdôležitejšia ingrediencia je Hara Hači bu. V preklade – jedz do polosýta. Okinawčania totiž končia svoje jedlo, keď sú najedení na 80%. Vysvetľujú to tým, že mozog je trošku pozadu za tým, čo si aktuálne zjedol. Takže chvíľu vydrž, kým mu to dôjde a budeš sýty ako Okinawčan.

Možno to znie prekvapivo, ale Okinawčania nie sú abstinenti. Varia si vlastné pivo a pripravujú aj tradičny alkoholický nápoj s hadom vo fľaši, Habushu, s ktorým to ale nesmieš preháňať. Hadí nápoj vraj pôsobí ako afrodiziakum. Mňa tento nápoj skôr uspáva. Tak už zostáva len nájsť náš hotel a naladiť sa na japonský čas, teda zaspať.

Najväčšie akvárium na svete Okinawa Churaumi

Dnes sme chceli vybehnúť na pláž, no vďaka takémuto počasiu nemusíme. Okúpali sme sa už cestou z auta do našej prvej zastávky. Tou je akvárium. Nie však hocijaké, ale rovno najväčšie na svete. 

Osobne mám rád, keď zvieratá žijú vo voľnej prírode a vo svojom prirodzenom prostredí. Na druhej strane musím povedať, že väčšinu tvorov z tohto akvária zachránili a svoj život môžu prežívať v skutočne veľkom životnom priestore. Hlavná nádrž najväčšieho akvária totiž obsahuje až sedem a pol milióna litrov vody a dokáže reprodukovať podmorské podmienky až do hĺbky 700 metrov.

Aj preto sa okinawské akvárium podieľa na rôznych výskumoch morského života. Nájdeš tu manty, raje, obrovské ryby a napokon aj najväčšieho obyvateľa, veľrybieho žraloka. Ide o samca, ktorý tu žije od roku 1995. Keď sem prišiel meral približne štyri a pol metra. Dnes má okolo deväť metrov a váži takmer šesť ton. Takže evidentne prosperuje.

Dlhého veku sa tu teda nedožívajú len ľudia, ale aj zvieratá a to napriek tomu, že žijú v zajatí. A ak ti na Okinawe prší, toto je ideálne miesto, kde sa vieš stratiť aj na niekoľko hodín, tak ako my. 

Jedlo na Okinawe – sushi, sashimi, rameny a ďalšie

Presúvame sa a ochutnávame ďalšiu japonskú špecialitu – rameny. Tie sa sem pôvodne dostali vďaka čínskym prisťahovalcom, no Japonci chuť týchto polievok totálne prepracovali a urobili z nich jedno zo svojich najtypickejších jedál. A typické tiež je, že v Japonsku si jedlo objednávaš cez automat. Pre Okinawu je ešte špecifickejšie, že do ramenu pridávajú často aj bôčik. Má to historický kontext, pretože bravčové bolo v tunajšom kráľovstve považované za symbol hojnosti a tiež ako bežné jedlo pre amerických vojakov, ktorí tu historicky pôsobia od druhej svetovej vojny.  

90 percent stravy na Okinawe však tvoria ryby, riasy a plody mora. Ak teda miluješ sushi a sashimi, tu si rozhodne prídeš na svoje. Na Okinawe sú aj všetky sladkosti zdravé. Väčšina sa totiž vyrába z ružových sladkých zemiakov, ktoré majú obrovské množstvo prospešných látok.

Slonia skala a americká osada na Okinawe

A zatiaľ čo nám počasie nepraje, my sa aj tak ideme pozrieť do najzápadnejšej časti hlavného ostrova. Možno tu nájsť až 70-metrové útesy, o ktoré sa neustále rozbíjajú vlny Východočínskeho mora. Nájdeštu aj takúto krásnu skalu v tvare slona, ktorú určite nevynechaj. Mne už však tak trochu chýba pešia turistika a tak si to idem vykompenzovať.

Tento maják meria 27 metrov a tak si konečne môžem dopriať trochu vysokohorskej turistiky (to bol vtip). Odmenou za tento výšľap ti je 360-stupňová panoráma na oceán s útesmi a tiež možnosť nechať si vyfúkať účes podľa aktuálnej nálady počasia. 

Zaujímavosťou tejto oblasti je tiež neďaleká American village alebo americká osada. Ako máš možnosť vidieť, vizuálne sem tak trochu nezapadá, no aj tak tu má svoje historické opodstatnenie. 

American village vznikla ako rekreačná oblasť v blízkosti bývalej americkej vojenskej základne. Ak sa pýtaš prečo, tak v skratke – USA okupovali Okinawu dlhých 27 rokov, ale v roku 1972 ju vrátili Japonsku. V tom čase tu žilo približne 50-tisíc amerických vojakov a to aj so svojimi rodinami. Dnes ich je tu približne polovica. Na mňa toto miesto dnes pôsobí trochu ako lacná prehliadka americkej kultúry. Kaviarne, steakhousy či dokonca aj kino.

No ak sa Okinawčanov spýtaš na vojenské základne, nebudú nadšení. Na ostrove je totiž až 32 vojenských zariadení. Ako dovolenkár si ich takmer nevšimneš. No domáci sa sťažujú, že autom musia tieto základne obchádzať, zatiaľ čo americkí občania môžu ísť priamo cez ne. Zvláštne. A potom tu raz za deň počuješ preletieť nadzvukové stíhačky, ale vraj sa na to dá zvyknúť. Pozitívum tohto miesta určite je, že tu majú kaviarne so skutočnlu kávou, čo na iných miestach Okinawy len tak nenájdeš.

Toto miesto mi pripomenulo, že Okinawa si kvôli vojnám vytrpela veľa. Len počas druhej svetovej vojny tu zomrelo približne 200-tisíc ľudí, z čoho polovica boli civilisti. Napriek tomu, čím si táto krajina prešla, sú títo ľudia obrovskou inšpiráciou, ako plnohodnotne si   vedia vychutnávať život. A tu už sa pomaly dostávame k ďalšej zásade dlhovekosti, tzv. Moai. 

Zásada dlhovekosti Moai a naše pokusy o karaoke

Moai je vytvorenie úzkej sociálnej skupiny alebo veľmi silného celoživotného puta. Je o stretávaní sa s najbližšími. Ľudia tu majú silné rodinné väzby, vedú aktívny spoločenský život a komunita je ich podporou. Nepoznajú chronický stres a všetok voľný čas trávia s tými najdôležitejšími ľuďmi. A keďže v našej partičke sa ešte takmer vôbec nepoznáme, dnešný večer venujeme vytváraniu priatelstiev, lebokto vie, možno že budú celoživotné. 

Pri vytváraní spoločenského puta a ochutnávaní japonského piva tiež zisťujeme, aké to je, keď ti nad hlavou preletia americké F-16ky. Nič strašné, ale aj tak sa presúvame ďalej, aby sme zažili ďalši sociálny experiment, ktorým si na Okinawe získaš kamarátov. Volá sa karaoke.

Hrad Shuri bol sídlom kráľov, aj keď bol viackrát zničený

Dnes sa nám po včerajšom karaoke vstáva o čosi ťažšie, ale vďaka lepšiemu počasiu sa tešíme konečne aj na pláž. Najprv však navštívime hrad Shuri, ktorý bol historickým sídlo kráľov, ktorí tu kedysi vládli. Okinawa totiž nepatrila vždy pod Japonsko, ale až od 19. storočia. Kráľovstvo Rjúkjú tu vládlo 450 rokov a malo vlastný jazyk, vlastné náboženstvo, vlastnú stravu či kultúru, úplne odlišnú od Japonska.

Hrad Shuri bol historickým sídlom kráľov Ryukyu a dnes je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Hrad postavili v 14. storočí a vydržal až do druhej svetovej vojny, kedy ho zničili. Podarilo sa ho zrekonštruovať, no v roku 2019 zase vyhorel. Ale už sa opäť vracia do svojej podoby, rovnako ako my po včerajšom karaoke.

Teda až do momentu, kedy prichádzame na degustáciu saké, tradičného japonského ryžového vína. Na Okinawe sa síce vyrábajú miernejšie odrody tohto nápoja, no ja si nemôžem pomôcť. Nechutí mi. Moja rada znie, kúp si radšej slivkové víno a najlepšie v Seven eleven, ktorý je tu na každom rohu. 

Najposvätnejšie miesto na Okinawe – Sefa Utaki

Cestou na pláž sa ešte zastavujeme na jednom z najposvätnejších miest v celom Japonsku. Volá sa Sefa Utaki a pozostáva z prírodných skalných útvarov, kde sa konali rituály a modlitby. A keď chcel toto posvätné miesto navštíviť kráľ, musel sa prezliecť za ženu. Ženy boli považované za lepšie schopné komunikovať s duchmi. Takže Kráľ síce vládol štátu, ale ženy „vládli“ duchovnému svetu.

Je inak skvelé, že ak žiješ na Okinawe, takmer zo všetkých kútov to máš blízko do mora. A všetky reštaurácie sú tu síce zariadene skromne, no majú nezameniteľnú atmosféru a fantastické jedlo. Ďalšou zaujímavosťou je, že Okinwčania síce majú k oceánu veľmi blízko, no trávia v ňom pomerne málo času. To je oproti Európanom zásadný rozdiel. Tí si tu vďaka tomj vychutnajú prázdnejšie pláže.

Ikigai, teda dôvod, prečo ráno vstaneš

A tu sa už dostávame k ďalšej zásade dlhovekosti miestnych, a tým je Ikigai. Ikigai je dôvod, prečo ráno vstanete. Je to silný pocit účelu tomuto svetu. Okinavčania tvrdia, že život máte žiť s vášňou a s vášňou aj pracovať. Podľa ikigai máte robiť veci tak dobre, aby vás to bavilo, aby ste do svojej práce radi vstávali. Ikigai je niečo, čo milujete, v čom ste dobrý a čo svet potrebuje.

Jednou z kľúčových zásad okinawských obyvateľov je pohyb. Nie však ten v posilňovni na bežiacom páse, ale pohyb ako súčasť života, čo mi je veľmi sympatické. A ja mám pocit, že odkedy sme tu, tak sme neustále v pohybe, cez deň aj v noci čo je skvelé. Rozpohybujú ťa aj v reštaurácii, čo je súčasť japonskej kultúry. Rovnako ako motokáry na cestách. A ak dostaneš aj o druhej ráno chuť na čerstvú rybu, vedz, že na Okinawe to nie je vôbec problém. 

Nakijin Castle postavili len zo skál a bez cementu

Stíhame si pozrieť aj Nakijin Castle, bývalé centrum kniežatstva severnej Okinawy. Toto miesto slúžilo ako obranná pevnosť a teraz to najdôležitejšie – všetky múry boli postavené z kameňov a bez použitia cementu či iného spojovacieho materiálu. Sú tu pozostatky fosílií, krásne zákutia a ty si toto okinawské Macchu Picchu môžeš vychutnať za spevu cikád. 

A dobre si všimnite nášho sprievodcu. Svojmu povolaniu sa venuje aj vo vyššom veku, lebo cíti, že je to ikigai, teda dôvod, prečo ráno vstáva. Bodaj by sa aj dôchodcovia u nás dokázali takto svižne a rýchlo pohybovať, ako on.

Zaujímavosťou tohto miesta ešte je, že tu v januári kvitnú sakurové kvety, čo je výrazne skôr než na japonskej pevnine.

Ubytovanie na Okinawe: odporúčam hlavné mesto Naha

Ak chceš byť na Okinawe v centre diania, ubytuj sa v hlavnom meste ostrova menom Naha. My sme bývali v hoteli JR KYUSHU HOTEL Blossom Naha.

No a aby bol náš výlet kompletný, musíme navštíviť ešte jedno miesto. Najkrajšiu časť Okinawy, ostrovy Kerama. Ak si budeš môcť vybrať len jeden výlet na Okinawe, potom určite choď na ostrov Aka. Podľa mňa úplne jedinečnou esenciou, bez ktorej nespoznáš skutočný havaj Japonska. Tieto ostrovy v tebe opäť prebudia to malé dieťa, ktorým si kedysi bol. Prestaneš riešiť starosti a vychutnávaš si naplno všetko, čo ti toto miesto poskytuje.

Spomínal som, že ten podmorský svet je tu úžasný? Tak to spomínam. Nič podobné som nikde na svete nezažil. A to už som šnorchľoval na veľa miestach. Toto miesto ma fascinuje aj kvôli endemickým druhom zvierat, ktoré tu žije. Mám na mysli jelene sika, ktoré boli ohrozeným druhom, no teraz ich tu konečne žije viac na malom území. Sú mimoriadne plaché, no zvedavé.

Okinawa nás učí žiť plnohodnotnejší a dlhší život

Okinawa je fascinujúca kombinácia tropických pláží, bohatej histórie a jedinečnej kultúry. Ostrov ponúka všetko – od pulzujúceho hlavného mesta až po pokojné pláže. Okinawa nie je o zázračnom omladnutí. Za mňa však ponúka zaujímavú možnosť vidieť iný pohľad na svet. Okinawčania sa namiesto uponáhľaného života starajú najmä o seba a svojich blízkych. Dbajú na to, čo jedia a ako to jedia. Starajú sa o svojich najbližších, lebo to považujú za najdôležitejšie. A Zmysel života nachádzajú vo svojom poslaní, ktoré má zlepšiť tento svet. My Slováci síce nemáme more a možnosť uloviť si čerstvého lososa, ale tieto životné zásady si vieme osvojiť kedykoľvek. 

No a ak sa chceš dostať na Okinawu čo najkomfortnejšie, zajdi si do Viedne, odkiaľ lietajú jedny z najlepších aeroliniek sveta, EVA Air. My sme vyskúšali ich prémiovú ekonomickú triedu a môžem povedať, že už dlho som nespal v lietadle rovných osem hodín. Cestou do Japonska si tak ako my, môžeš počas prestupu v Taipei spraviť celodenný výlet a pozrieť si to najkrajšie z Taiwanu. Len pre zaujímavosť. Taipei je k Okinawe bližšie ako je tento ostrov k Japonsku. Takže nie je blízky len vzdialenosťou, ale aj kultúrou. A neviem ako vy, ale aj mne je Japonsko opäť o čosi bližšie a už teraz plánujem svoj ďalší trip do tejto krajiny. 

Tak dovidenia niekedy nabudúce. Cestujte a spoznávaje aj tie krajiny, ktoré si myslíte, že už poznáte. 

Zdroj fotografií: autor článku

Zdroj titulnej fotky: yu_photo / Shutterstock.com

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.