Nájdeš nás aj na:

Cestopisy

Letuška Petra: jeden centimeter ma takmer delil od práce snov

Precestovala už takmer celý svet a plní si svoj sen. Podarilo sa nám vyspovedať šarmantnú slovenskú letušku Petru pracujúcu pre jednu z najprestížnejších aeroliniek na svete Etihad Airways. Prezradila, ako sa môžete stať letuškou, ak vám chýba potrebná výška, ako vyzerá jej bežný deň, ako sa k nej správajú v arabských krajinách, a čo ju na jej práci baví najviac.

Reklama

Čo ťa priviedlo k tomu, aby si sa stala letuškou? Prečo práve letuška? A prečo práve spoločnosť Etihad Airways?

Dobrá otázka. Vždy ma fascinovalo cestovanie, jazyky, iné kultúry. Pamätám sa ako som jedného dňa našla v časopise rozhovor s letuškou zo Spojených arabských emirátov a hneď som vedela, že toto je to, čo chcem robiť. Jej fotku v uniforme sme mali na chladničke celé roky. Dnes je tam tá moja.

A prečo Etihad? Je to jedna z najrýchlejšie rastúcich spoločností na svete a našou filozofiou je nielen prepraviť našich hostí (tak u nás voláme pasažierov) z bodu A do bodu B, ale ponúknuť im zážitok, vďaka ktorému sa k nám opäť vrátia. Etihad ponúka služby, ktoré by ste inde len ťažko hľadali. V ekonomickej triede máme opatrovateľku, ktorá sa venuje deťom a snaží sa rodinám spríjemniť cestovanie. A naša veľká pýcha, the Residence, čo je jediný 3-izbový apartmán vo vzduchu s obývačkou, manželskou posteľou, kúpeľnou a vlastným komorníkom. V Perzskom zálive máme obrovskú konkurenciu, ale tomuto sa len ťažko niečo vyrovná. A priznám sa, tiež som len žena, a samozrejme, páčila sa mi naša uniforma. 🙂

Aké boli podmienky, ktoré si musela splniť na prijatie pozície?

Tou najpodstatnejšou bola výborná angličtina. A ďalšou, bohužiaľ, výška. Bohužiaľ preto, že som nízka a dotiahnuť rukami na požadovaných 210cm bolo pre mňa takmer nemožné. Držím sa ale hesla, že všetko sa dá, keď sa chce a tak sme doma nakreslili čiaru na stenu a ja som sa vyše pol roka naťahovala. Možno to znie smiešne, ale bez toho by som tu nebola. A žiť s pocitom, že ma od sna delil doslova centimeter? To by som asi nepredýchala. 🙂

Aký bol pohovor?

Stresujúci a dlhý. Prvé kolo prebiehalo online, poslala som si prihlášku, fotky a o pár dní mi prišla pozvánka. Na interview som cestovala až do Londýna a pamätám sa ako som v hoteli uvidela okolo 170 ľudí a chcela som sa otočiť na päte. Neverila som, že by ma spomedzi toľkých ľudí vybrali. Celý deň pozostával hlavne zo skupinových aktivít, taktiež sme mali test z angličtiny. A na druhý deň asi 30 z nás pozvali na záverečný pohovor. To bol asi najstresujúcejši deň môjho života, lebo som cítila v kostiach, že buď teraz alebo nikdy.

Ako vyzerali tvoje začiatky?

Začiatky boli ťažké. Absolvovali sme 6-týždňový tréning v pekelných 50-stupňových horúčavách, vstávali sme ráno o pol 5 a po večeroch sa učili 2-tisíc stranový manuál. Prvé lety som sa radšej držala bokom a snažila sa nezavadzať. Aj napriek tomu, že som veľmi dobre vedela, do čoho idem, niekedy som ostala zarazená, ako veľmi náročná je táto práca. Pracovať s ľuďmi z celého sveta si vyžaduje nervy zo železa a nekonečnú trpezlivosť.

Ako vyzerá tvoj pracovný deň?

Každý môj deň je iný. Niekedy vstávam o 3 ráno, inokedy odchádzam do práce o jednej v noci. Raz letím 40 minút do Qataru, inokedy 14 hodín do Sydney. Rutina tu nehrozí. Taktiež víkendy, sviatky, piatky, Vianoce, narodeniny. To všetko ide bokom. Niekedy sa pristihnem ako si želám vstávať o 6 každé ráno, odviezť sa rovnakým trolejbusom do rovnakej kancelárie a pozerať na rovnaké tváre. Viem ale, že po mesiaci by ma to veľmi rýchlo prešlo.

Čo považuješ za najhoršiu časť tejto profesie?

Nevyspytateľnosť. Každý mesiac sa nám mení rozpis letov, niekedy máme takzvané standby, čo znamená, že čakáte na telefóne, či a kam vás zavolajú. Raz som sa takto veselo chystala za kamarátmi a o dve hodiny som už bola v lietadle do Tokia. A, samozrejme, to, že som preč od rodiny, rodičov, bez ktorých by som tu nebola, priateľov, málokedy sa mi naskytne príležitosť rozprávať po slovensky. Tak si to kompenzujem tým, že učím po slovensky svojich kamarátov v Abú Zabí. Veľmi im to ale nejde… 🙂

Čo ťa na práci najviac baví?

Ťažko vypichnúť jednu konkétnu vec. Celkovo tento netradičný životný štýl. Spoznávanie nových ľudí je súčasťou našej práce, málokto vie, že na každom lete máme iných kolegov. Všetci, čo ma poznajú vedia, že som ukecaná a keď je čas, rada debatujem s ľuďmi na palube. Je veľmi milé, keď sa na konci pri vás zastavia a povedia vám, že len vďaka vám prežili ten nekonečný let. Cestovanie je jednoznačne najlepšie na tejto práci. Vidieť niečo, čo ste dovtedy videli len na obrázku je na nezaplatenie.

Čo by si poradila tým, ktorí sa chcú stať letuškou/stewardom?

Keďže som vyštudovala prekladateľstvo tlmočníctvo, musím povedať len jedno: učte sa jazyky. Akékoľvek. Dnes sa bez toho nepohnete ani na krok. A taktiež si treba dopredu naštudovať niečo o tejto práci, pretože veľa ľudí ide do toho s tým, že sa stačí len usmievať a vyzerať pekne v uniforme. A potom ich zasiahne krutá realita. Keď sme vo výške 39 tisíc stôp, nenabehne k nám tím upratovačov, ktorí by vyleštil toalety alebo lekár, ktorý by sa postaral o niekoho komu je nevoľno. My sme oči a uši pilotov v kabíne, čašníci, opatrovateľky, hasiči, lekári, barmani, sbs-kári. Jednoducho všetko.

Bála si sa už niekedy počas letu?

Chvalabohu, nie. Turbulencie máme takmer na každom lete. Netreba sa ale báť, piloti o nich väčšinou dopredu vedia. U nás je bezpečnosť na prvom mieste. A čo sa má stať, to sa stane.

Tvoj najlepší zážitok?

Tých z cestovania je veľa. Ale jeden, na ktorý nikdy nezabudnem bol deň, kedy sme dostali uniformy. Až vtedy mi došlo, kam som sa dostala a že som si splnila detský sen. Musím priznať, v ten deň padli aj nejaké slzy. 😉

Najhorší zážitok?

Snažím sa nejaký si vybaviť, ale nejde to. Tak to asi nebolo nič dramatické.

Kde najradšej lietaš?

Do Európy. Domov. Či som v Írsku, Francúzsku, Nemecku, vzduch je čerstvý, tráva, ktorej v púšti veľa nemáme, zelená. Takže vtedy som spokojná a cítim sa doma.

Ako sa cítiš v Abú Zabí? Ako sa správajú k ženám? Vidíš/pociťuješ nejaké rozdiely?

Výborne. V lete máme síce peklo, ale ja sa pekného počasia neviem nabažiť. Som dieťa slnka. Každý mi hovoril ako mi bude chýbať zima. Čakám, čakám, ale zatiaľ nechýba 🙂

Ľudia si väčšinou myslia, že hlavným mestom Emirátov je Dubaj, ale je to práve Abú Zabí. Je to moderné, krásne mesto a žije tu až 80% prisťahovalcov. Aj napriek tomu si zachováva tradičnú tvár, koniec koncov, Spojené arabské emiráty sú moslimská krajina. Väčšina miestnych žien chodí zahalená v abájach, pod ktorými majú drahé oblečenie a takmer každá je dokonale upravená a nalíčená. Muži taktiež chodia v tradičných kandurach.

Aj napriek tomu, že my, cudzinky, sa nezahaľujeme, nikdy som sa nestretla s negatívnymi reakciami. Muži sú väčšinou veľmi slušní, gentlemani. Nikdy som nemala pocit, že by ma ako ženu považovali za menejcennú. Treba sa prispôsobiť miestnym zvykom, rešpektovať ich kultúru a snažiť sa jej porozumieť. Všetko ostatné sú predsudky.

V Abú Zabí sa cítim veľmi bezpečne, častokrát viac ako v nočnej Bratislave. Ľudia sú milí, ochotní. Ak som sa niečo naučila za tých pár mesiacov lietania po svete, tak to, že je úplne jedno odkiaľ sme, všetci sme vo svojej podstate úplne rovnakí.

Zdroj fotografií: Petra A. Všetky práva sú vyhradené.


Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne ponuky pre našich čitateľov


  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
    • Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
    • Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
    5/5 - (32 votes)
Komentáre

Raz sa náhodou dostal k lacným letenkám a odvtedy chce precestovať celý svet. Radšej má hory a prírodu ako mestskú džungľu. Zamiloval si Island, Yosemite, Indonéziu a veľmi ho láka Nepál, Faerské ostrovy a Kanada. Najväčší sen si ale už splnil, keď sa mu narodili dcérky Eliška a Nina.

Hore