Kristína: „Nedá sa neexistuje alebo cestovať sa dá vždy“
„Kristína, Kristína! Ako je to možné, že toľko cestujete? To si predsa normálna osoba nemôže dovoliť.“ Hej, hej súhlasím. Preto som sa rozhodla byť nenormálna. A stiahla som aj deti.
Pozerajúc sa na tie haldy špinavého prádla po zemi, ktoré vonia chatou a dymom, na tie tri sušiče s opraným prádlom a na tú pračku, do ktorej sa zmestia len 4 kg prádla a perie úplne naprd…dovárajúc druhé jedlo, ktoré zajtra šupsnem do mrazáku,a by som mala najbližšie pracovné dni čo jesť…a mysliac na to, že od zajtra zase točím tri a pol mesiaca vkuse seriál, čiže nebudem stíhať žiť, cikať, dýchať…si hovorím, že skutočne nie som normálna…
Ale potom zavriem oči (áno, ja viem písať so zavrenými očami) a vidím posledné obdobie…tri a pol mesiaca, kedy SME cestovali…a som razom tam aj tam, aj tam a dokonca aj tam.
Ako to teda je? Kedy má človek cestovať? Ako je možné, že toľko cestujeme a ako je možné, že máme toľko kamarátov, ktorí môžu cestovať s nami. Nuž, neviem. Ďakujem za pozornosť, toto je koniec článku.
Alebo skúsim popremýšľať. Veď aj tak už nemôžem prať, lebo nemám kam vešať a viac jedál nemôžem navariť, lebo sa mi nezmestia do chladničkomrazničky. Takže…
Ja, teda MY cestujeme vďaka tomu, že som si to tak vymyslela. Že som po tom túžila. Že som prišla na to, že dievky sa tešia, keď cestujeme, že spoločne múdrieme a že spoločné zážitky, ktoré v kuchyni nenadobudneme. Že aj pranie v úmývadle v oblastiach, kde prádlo neschne je zážitok.
Ako cestujú ľudia, čo majú full time job? No to neviem. Nikdy som taký job nemala, i keď boli obdobia, kedy som nemala z čoho platiť nájom a túžila som po hocakom jobe, takom, ktorý by mi robil pravidelný príjem…verte mi, robila som poisťováčku, takže som bola niekoľkokrát v živote v prdke. Napokon sa to nejako vykryštalizovalo a kresliť po nociach tričká, či písať články sa ukázalo ako celkom dobrý nápad.. Mám mnoho kamarátov, ktorí majú full time job a ja im to teda vôbec nezávidím. A verte mi, že niekedy sebe nezávidím svoje freelancerstvo. Ale že vôbec. Napríklad teraz…by som mohla namiesto sedenia za compomom prať…aha, nemohla. Dobre. Ale nezávidím.
Čiže ako cestujeme. Ak by som si po pôrode nevymyslela prácu a popri tom milión iných prác, tak by sme sedeli doma. Materská dovolenka mi dovolila však viac, ako som si kedy vedela predstaviť. Dovolila mi dovoliť si žiť svoj sen. Nežiť niečo, do čoho som sa roky tlačila, lebo sa to tak má, lebo sa to očakáva. Dovolila mi vymyslieť si prácu, ktorú môžem robiť z každého kúta sveta. Pokiaľ teda zrovna netočím tie dvanásťhodinovky štyri mesiace v kuse, ale tak občas si treba zarobiť aj takto a vďakabohu za takúto príležitosť a zárobok.
Skrátka som so spustením mlieka spustila po ôsmych rokoch jarmokov a iných handemadových akcií väčšiu produkciu tričiek, nepísala som si už len denníčky, ale začala som písať verejne… A tak sa z týchto mojich príležitostných ľúbivých aktivít stala práca. Ktorá sa dá robiť z Lamača, Tatier, aj od mora. Je nás takých viac, ktorým materská zabezpečila dovolenku…ktoré sa našli a môžu pracovať z Tatier…
ALE: Ja som síce v Tatrách alebo pri mori, ale ak by som odtiaľ nemohla pracovať, tak tam nie som. V podstate takmer každý večer sadáme s mužom na niekoľko hodín za počítače a makáme. Vraciame sa od hockadiaľ do reality…to isté robíme počas poobedného spánku detí (pokiaľ nezaspíme s nimi) , alebo sa pri deťoch striedame…jeden sa hrá a druhý pracuje. Niekedy sme mimo signál a wifi, takže sa raz za tri dni vyberieme do civilizácie a kým sa deti hrajú na ihrisku, celé šťastné, že sa nemusia hrať v nudnom potoku (srandujem, dobre?), my sedíme ako rodičia digitálnej doby na lavičke a ťukoceme v rytme ďatľov do klávesníc.
Zatiaľ to stíhame. Zvládame. Niekedy je to jednoduchšie,niekedy náročnejšie a väčšinou nám vždy z príchodu do reality hrozí vyhorenie…lebo veď nie všetko sa dá odrobiť mimo domova. A tak nám bežia deadline, termíny, objednávky, články… A vždy, aj vtedy, keď si zamindžujeme, že “dnes musím robiť”, povieme, že nám to za to stojí. Lebo keby sme občas počas dovolenky, dovolenku neopustili, tak na tej dovolenke ani nie sme. Teda…ak to ešte stále voláme dovolenka. Je to skôr zážitkový poznávací život, kedy kočujeme a kdekoľvek vieme odohrať “predstavenie” – rozumej: odpísať na pracovný mail.
Takto to máme my. Stálo to veľa námahy, no to okolo toho stojí za to. Kedysi som si hovorila, že by som chcela byť nomádka. Skrátka cestovať a z toho žiť. Až tam som to zatiaľ nedotiahla, ale možno na dôchodok. Ale mám aspoň toto a robím čo môžem a to mi verte, že toho môžem robiť naozaj veľa. ..a to viete, ja sa s tými nápadmi moc netentočkujem, keď prídu. Jaký si to uděláš, takový to máš. Teraz prepánajána nechcem, aby to, čo ste dočítali vyznelo tak, že si tie výlety neužívame. Užívame naplno! S láskou, nervami, únavou, varením, dlhším spánkom, čítaním knižiek a dýchaním iného vzduchu. Práveže sa nám tak žije asi ľahšie ako v bežnej realite.
Ale aby ste si nemysleli! Aj moji full time job kamaráti cestujú. Neviem ako to robia, ale cestujú. Naši kamaráti – ona pracujúca v štátnej správe, on muzikant na voľnej nohe (nie, na Slovensku títo muzikanti nezarábajú ako Justin Bieber – o čosi menej, ždibeček). Majú dcéru – školopovinnú a boli to oni, ktorí nás (spolu s Miškou Čobejkou) ukecali na výlet do Thajska. Áno: štátna správa, muzikant a školopovinné dieťa. Áno, Thajsko. Áno, v januári. Áno, radostne. Áno, robil muzikant za školopovinné dieťa každé doobedie úlohy. Nie, nešlo mu napodobňovať písmo školopovinného dieťaťa. Nie, nešlo mu to lepšie ako školopovinnému dieťaťu. Ale našťastie tam bolo viac muzikantov a školpopovinných detí a nejako to spolu zvládli.
Minule bol muzikant, žena zo štátnej správy a školopovinné dieťa na výlete v Londýne. Ak nerátam predtým tie víkendové stanovačky v susednom Rakúsku… Vstávali o štvrtej ráno , odleteli a o druhej v noci boli doma. Áno, školopovinné dieťa sa vytešovalo a prežilo to. Štátna správa neutrpela a muzikant si, predpokladám nakúpil LPčka, ktoré zbiera. Šťastná rodina. OCH! PRÚSER! KDE MALI PSA????? WTF? Kľud. U “babky”.
Toto je pre mňa rodina, ktorá je dôkazom, že sa cestovať dá. Nič normálnejšie, obyčajnešie a komplikovanšie ako štátna správa – muzikant na voľnej nohe – školopovinné dieťa nepoznám. A cestujú. Nie sú nenormálne normálni a normálne nenormálni. Sú šťastní, lebo cestujú. A my sme šťastní, že máme takých inšpiratívných kamarátov. Nekonečne. Aj šťastní, aj inšpiratívnych.
Takže si skrátka myslím, že ak chce niekto cestovať, že sa to dá. Len si netreba hovoriť, že sa to nedá. Treba skrátka ísť. Spolu. A ideš. Keď chceš, ideš. Keď necheš, sedíš doma a mindžuješ, že sa to nedá. Ale to nie je veľmi cestovateľské. Je lepšie cestovať komplikovane, ako sedieť doma a mindživať, či? Viem to celkom naistotku, lebo teraz budem sedieť tri mesiace doma mindžovať, že sa nedá cestovať…v skutočnosti nebudem sedieť doma…budem pracovať. Ale ak si toto ešte raz po sebe prečítam, prisahám fakt vycestujeME! Lebo samú seba presvedčím, že sa to dá!
Jó a jasné…je viem, že často tie osoby v štátnej správe vyzerajú, že len mindžujú, ale verte, že je to možno len preto, že nezodvihli riťulky a neskúsili to. Tá moja “štátna správa” nie je tá mindžujúca pani za okienkom. To je tá opálená pani, ktorá mindžuje…lebo je sarkastická ženská s nevkusným humorom, ktorý milujem…lebo cestuje. Lebo má vášeň, vie si urobiť čas a nikto ju vďaka tomu na úrade ešte neprizabil. Prosím vás, nie, že sa na túto nadsázku urazíte. Ja len používam humor a mám čudné asociácie, dobre?
Možno vlastne nechcete cestovať, ale aspoň viete, ako to majú iní ľudia a možno si tak ako my minule v návale cestovateľskej chúťky, skočíte zo Zošky na výhľadňu toť opodiaľ. Cez víkend. A možno zatúžite…
A možno pre to urobíte to, že si napríklad začnete plniť svoj sen…a že ja neviem, začnete vyrábať prenádherné sviečky, z ktorých sa všetci zbláznime…a časom…možno o skromných desať rokov budete z Tatier do Bratislavy objednávať knôty…počas tej kočovnej dovolenky. Možno zatúžite skúsiť, že sa to dá…
Mne to trvalo približne desať rokov a niekedy to ide ľahšie, niekedy ťažšie a niekedy sa len vozíme trolejbusom po Bratislave. Lebo je jedno kam spolu ideme. Lebo aj cesta do Devína MHD-éčkou, spojená s piknikom, je spoločné cestovanie a výlet. Aj cesta vlakom do Trnavy je spoločný zážitok, výlet, čiže spoločné “najvác”. Nie, netreba chodiť do Thajska na to, aby ste spolu s deťmi cestovali. Stačí ísť kamkoľvek. Akokoľvek. Stačí mať namiesto letenky cvaknutý lístok na električku. Ale stačí veľmi silno a s láskou a odhodlaním snívať…a ísť aj o čosi ďalej. Ale hlavne spolu.
Na sviatky si dávame zážitky a cesty. Namiesto hovadín, ktoré zapadnú prachom. Nemáme televízor na splátky, ani drahé auto, ani rodinný dom s bazénom, dokonca ani Barbieny a cikajúce bábiky, ktoré plačú, nemáme tablety (okrem tých do umývačky)…máme viac. Spoločné cesty a zážitky. Tak to chceme, tak si to prosíme, tak žijeme, tak sa ľúbime…tak chodíme po svete. My cirkusanti.
Ak zatúžite cestovať, začnite trasou Rača – Dúbravka. Električkou. Trvá to tak dlho, ako let do Londýna. Na začiatok dobrá skúška. V každom prípade prajeME šťastnú cestu. Užite si do vyčerpania. Spolu.
No dobre. Musím končiť. Musím ísť upratovať. Naša dvadsaťjedenročná upratovačka, ktorá mi chodí raz za dva týždne upratať, čo som zanedbala, je so svojím dvojročným synom a manželom na tri týždne v Thajsku. Cestujú po Thajsku. Keď mi to oznámila, chvíľu som veruže preratávala, koľko jej preboha za tie moje zanedbance platím…ale nie, nie je tam z môjho bordelu. Našetrila si. Lebo aj ona vie, že nedá sa neexistuje…jasné, veď upratuje náš byt.
*Písané v auguste 2018 a januári 2019
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.
Špeciálne ponuky pre našich čitateľov
- Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
- Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
- Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
- Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
- Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
