Radioaktívne dobrodružstvo Černobyľ: výlet, ktorý zostane v pamäti dlho

V sobotu 26. apríla 1986 o 1:23:48 miestneho času sa vo štvrtom reaktore Černobyľskej elektrárne (známom ako Černobyľ-4) odohrala katastrofálna parná explózia, ktorá vyústila do požiaru, série ďalších explózií a roztaveniu jadra reaktora. Príbeh o výbuchu reaktora v atómovej elektrárni v Černobyle a aké mala/má následky najväčšia tragédia v histórii jadrovej energetiky vám tu asi nemusím bližšie rozpisovať. Verím, že väčšina z vás vie aspoň základné informácie, prípadne si ich viete veľmi ľahko vygoogliť.

Reklama

Do Černobyľu? Zbláznila si sa? Nebojíš sa?

Takéto boli väčšinou reakcie, keď som na otázku „Kam sa chystáte najbližšie?“ odpovedala, že do Černobyľu. Úplne rozumiem, Černobyľská zóna asi nie je miestom, o ktorého návšteve sníva každý. Ani ja som o výlete sem nesnívala a na mojom bucket liste bol Černobyľ len preto, že ho chcel vidieť môj priateľ. Keď mi však ex-kolegyňa Dada napísala, že by chcela ísť, dáva dokopy skupinku „nadšencov“ a či by sme sa chceli pridať, ihneď som súhlasila.

Termín 2-dňovej tour po Černobyľskej zóne a letenky do Kyjeva na druhú polovicu októbra sme začali riešiť niekedy v marci. Tento nevšedný výlet sme plánovali absolvovať s cestovnou kanceláriou CHERNOBYLwel.come, ktorú odporúčal napríklad aj Martin z Travelistanu. Teraz, po skúsenosti s nimi, na cestu do Černobyľu ich všetkými desiatimi odporúčam aj ja. Cena tour na 2 dni s ubytovaním a stravou? Primeraná. Aký bol program? Skvelý. Sprievodca? Top. Zážitky z výletu? Na nezaplatenie.

Uvítacia „tabuľa“ mesta Černobyľ

Je Černobyľ bezpečný pre výlet?

Na väčšine územia Černobyľskej zóny sú levely radiácie rovnaké ako kdekoľvek inde na svete. Zvýšené (no bezpečné) dávky radiácie dostávame hoci aj počas letu lietadlom. Na takom lete z Londýna do New Yorku je to cca 5 mikro sievertov. Počas dňa v Černobyle je človek vystavený cca 2-3 mikro sievertom. Takí pracovníci v atómových elektrárňach majú stanovenú dennú bezpečnú dávku na cca 50-100 mikro sievertov.

Určiť úplne presne priemernú hodnotu radiácie v zóne nie je možné. Ako som spomenula, väčšina územia je viac-menej v poriadku, ale sú aj miesta (napr. Červený les), na ktorých je tá hodnota podstatne vyššia. Na takéto miesta samozrejme turistov na prechádzku neberú. Čo sa týka elektrárne, od novembra 2016 je nad vybuchnutým reaktorom nový sarkofág, ktorý by mal vydržať nasledujúcich minimálne sto rokov a celá oblasť je tak ešte o niečo bezpečnejšia.

Aleja spomienky a nádeje – okolo chodníka dlhého približne pol kilometra sú tabule miest a dediniek, ktoré boli v dôsledku havárie v elektrárni vysídlené. 

Opustený Černobyľský prístav na rieke Pripjať – popri brehu nájdete hneď niekoľko opustených vrakov lodí.

Na čo sa pripraviť pred návštevou Černobyľu

Keď sa už odhodláte, nájdete si rovnako odvážnych kamošov do partie a zarezervujete si termín vášho výletu, nezabudnite na tieto veci:

Vstup do zóny je povolený len na pas – pas nahlasujete cestovke vopred kvôli povoleniam na vstup. Pred odoslaním si údaje dobre skontrolujte, stačí malý preklep v mene alebo čísle pasu a do zóny vás nepustia. A hlavne ten pas pred príchodom na miesto stretnutia nestraťte alebo nezabudnite.

V zóne je potrebné dodržiavať dress code – pevná obuv, dlhé nohavice a dlhé tričko. Aj v lete. V jesennom období, ako sme boli my, odporúčali aj náhradnú obuv. Nie preto, že by ste ju museli kvôli radioaktivite na konci výletu vyhodiť, ale aby ste mali náhradné suché topánky, ak by náhodou veľmi pršalo.

V pokynoch vás upozornia na všetko dôležité. Všetko vám samozrejme zopakuje aj sprievodca na začiatku tour a pravidelne ich pripomína. Napríklad v celej zóne je prísny zákaz požívania alkoholu okrem času 19:00-21:00. Mimo tohto času vám alkohol napríklad v zóne ani nepredajú. V pokynoch ďalej napríklad bolo napísané, že je zakázané „piť vodu z vrtov, riek a iných otvorených vodných zdrojov“. My sme sa tomu smiali, ale ono to v tých informáciách je práve preto, že to niekto skúšal. Nebuďte ako oni a buďte slušní a rozumní.

Nachodíte sa. Naozaj. Veľa. A aj keď vás na veľa miest odvezie mikrobus, tam, kam by ste nemali, musíte po vlastných. Predsa len, je nenápadnejšie niekam prísť cestičkou cez les ako keď vás pred vstupom vysadí bus.

Vstup do budov je oficiálne zakázaný od roku 2012 a v oblastiach, kam chodia turisti, sú časté policajné kontroly. Neoficiálne sprievodcovia vedia o týchto zásahoch vopred. Samozrejme tiež vedia, do ktorých budov je vstup s turistami bezpečný a ktoré budovy už nie sú v dobrom stave na to, aby sa po nich motala skupina ľudí, ktorá tam vlastne nemá čo robiť.

Okrem (mnohého) iného je zakázané si zo zóny čokoľvek odnášať – keby vás náhodou napadlo si privlastniť nejaký kamienok alebo akýkoľvek predmet napríklad z budov, kam sa dostanete (ak sa dostanete). Tak isto, prosím aj ja osobne, nebuďte ako niektorí iní a to, čo tam ostalo, neničte ešte viac, než to ničí sám čas. Naša sprievodkyňa Katka sa ponosovala, že napríklad Poliaci (no offence) sú v tomto experti a Rusom dokonca v istom období vstup do zóny úplne zakázali.

Vstupné brány do zóny alebo budovy elektrárne je zakázané fotiť. Aj keď je na internete množstvo týchto fotografií, ak by si vás vojaci napríklad pri vstupe do zóny všimli, majú právo minimálne od vás žiadať, aby ste fotky okamžite zmazali.

Pre nadšencov fotografovania a natáčania, nič zo svojej techniky nikde nepokladajte na zem, ak chcete, aby vám to naďalej v pohode fungovalo. Drony boli donedávna zakázané. Dnes je už však možné vybaviť si povolenie a za poplatok cca 200 Eur v zóne urobiť aj dronové zábery.

Radar Duga – posledný stojaci z pôvodne troch radarov postavených na území Sovietskeho zväzu. Radary mali zabezpečiť dokonalú sieť nad celým Sovietskym zväzom. Radar Duga nanešťastie kvôli konštrukčnej chybe nikdy nebol spustený do prevádzky. Uvažovalo sa o jeho rozobraní, avšak radar je celý kontaminovaný, takže materiál z neho nie je možné použiť na niečo iné, možné je ho maximálne zakopať do zeme.

Ako vyzerá výlet do Černobyľu

V prvom rade by som chcela upresniť, že názov Černobyľ sa vzťahuje len na jedno miesto. Ak to chceme pomenúvať správne, je to Černobyľská zóna alebo Uzavretá zóna Černobyľskej atómovej elektrárne. Zóna pozostáva z územia v okruhu cca 30 km od elektrárne a patria sem vyľudnená Pripjať, mesto Černobyľ, mnohé neobývané alebo zničené dedinky, oblasť okolo radaru Duga a samotná Černobyľská atómová elektráreň. Celé toto územie bolo po výbuchu veľmi kontaminované a všetky mestečká i dedinky boli evakuované.

Časť ľudí sa do oblasti vrátila doslova pár dní po výbuchu a niektorí v oblasti žijú dodnes. V mestečku Černobyľ žije na dvojtýždenné zmeny približne 4000 ľudí, ktorí pracujú hlavne v samotnej elektrárni. Dva týždne sú v zóne, dva týždne mimo nej. Tak sa zabezpečuje udržanie pracovníkov v dobrom zdravotnom stave aj popri práci na území so zvýšenou radiáciou.

Aby som sa ale teda dostala k tomu hlavnému, Černobyľ, alebo teda Černobyľská zóna – tak to bol nezabudnuteľný výlet. Nevedeli sme, čo nás čaká, na čo sme sa to dali, a tak sme asi z ničoho neboli sklamaní. S aktuálnym časovým odstupom by som sa vrátila znova. Pokojne aj na viac ako dva dni, aby som objavila aj ďalšie miesta, ktoré som nemala možnosť vidieť teraz. Jasné, máme aj u nás mnoho miest, ktoré tu sú celé roky opustené. Žiadne z nich ale neostali opustené za takých okolností ako práve Černobyľská zóna, hlavne teda mesto Pripjať. Chvíľkami som si pripadala ako vo filme alebo v nejakej počítačovej strieľačkovej hre. Niektoré miesta boli naozaj zvláštne, v angličtine je na to lepší výraz, creepy.

Kráčať po chodbách opustenej školy, kde sú po zemi rozhádzané stovky kníh, v triedach na laviciach zošity žiakov, v bytoch kachličky s nálepkami Počkaj zajac! a kde tu plynová maska. Jasné, mnohé veci sú naaranžované fotografmi, ale niektoré proste ostali tak, ako ich tam nechali pôvodní obyvatelia. Uvedomiť si, že len v meste Pripjať žilo v tom čase približne 50 tisíc ľudí, ktorí zo dňa na deň museli odísť len s najnutnejšími vecami a po pár dňoch sa dozvedeli, že sa do svojich bytov už nikdy nebudú môcť vrátiť. Je to naozaj jedna z tých skúseností, ktorá vám trochu otvorí oči a poviete si, že sa vlastne máte fakt dobre.

Riadiace centrum, ktoré patrilo k radaru Duga, malo byť jedným z najmodernejších v Sovietskom zväze. Toto je jedna z mnohých serverovní. Všetko v riadiacom centre bolo vojakmi zámerne zničené, aby údaje zozbierané z iných radarov nemohli byť nikdy zneužité. V celom objekte aj mimo budov nájdete zvyšky rozbitých počítačov.

Márne vám tu ale budem vypisovať dlhé riadky o tom, aké to tam bolo. Ako sa hovorí, lepšie jeden krát vidieť ako sto krát počuť. Preto ak vás niekedy napadlo, že by to mohlo byť zaujímavé, ale báli ste sa, teraz poznáte človeka, ktorý bol a je v pohode. A čím skôr pôjdete, tým lepšie. Jednak sa niektoré pravidlá sprísňujú bohužiaľ aj vďaka nezodpovedným a nerozumným turistom. Okrem toho, ide o štátne budovy, ktorých obnova sa neplánuje a stoja tam napospas času už cez 30 rokov. Dažde, teplá, mrazy, proste počasie ako aj čas robia svoje, čiže budovy postupne chátrajú a začínajú sa tak trochu rozpadať. Je teda možné, že o pár rokov sa už nebude veľmi na čo pozerať.

No a kým sa do zóny pozriete na vlastné oči, alebo ak aj po tomto článku názor nezmeníte, tak si zatiaľ pozrite aspoň zopár fotiek, ktoré som počas svojej návštevy zóny ulovila ja. Ďalšie fotografie nájdeš na mojom Instagrame.

Pamätný pomník na počesť založenia mesta Pripjať pri vstupe do mesta. Pripjať mala len 16 rokov, keď ju museli jej obyvatelia opustiť. Obyvatelia Pripjati, ktorí boli hlavne zamestnancami elektrárne, mali na danú dobu niekoľkonásobok priemerného platu v Sovietskom zväze, byty dostávali zdarma a tovar do mesta sa dovážal z Nemecka.

Príroda si vždy nájde cestu – stromy sú aj tam, kde boli kedysi cesty, takže k mnohým budovám si cestu musíte prerážať doslova ako v hustom lese. Samozrejme hlavné ulice sú stále dobre viditeľné.

Jedno z niekoľkých športových centier v Pripjati. 

Palác kultúry Energetik s bohatými možnosťami vyžitia pre obyvateľov Pripjati.

Slávne ruské koleso v lunaparku mesta Pripjať, ktorý vlastne nestihol byť poriadne uvedený do prevádzky.

Černobyľská atómová elektráreň. Veľká plechová budova vľavo je nový sarkofág nad reaktorom č. 4.

Nedokončená chladiaca veža v Bloku 5, ktorý začali stavať tesne pred haváriou. Dostať sa k tejto veži oficiálne nedá, jedine po neobsluhovanej železničnej trati bočnými chodníčkami v okolí objektu.

A na záver jedna čiernobiela. Prvý street art v Černobyľskej zóne vnútri chladiacej veže v Bloku 5 z roku 2016. Autorom je austrálsky umelec Guido van Helten, dielo má odkazovať na prácu fotografa Igora Kostina, ktorý zhotovil vôbec prvé fotografie zničeného reaktora v Černobyľskej elektrárni a Černobyľskú zónu dokumentoval nasledujúcich 20 rokov.

Autorka článku – Lucia Deličová – pracuje ako travel konzultantka v spoločnosti Pelicantravel.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.

Špeciálne ponuky pre našich čitateľov

• Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
• Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
• Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
• Ubytovanie cez Booking.com za kamošské ceny, klikni a vyhľadaj si konkrétnu destináciu.
• Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
4.7/5 - (4 votes)