Nájdeš nás aj na:

Cestopisy

Boli sme v Peru s LATAM Airlines a bolo to veľkolepé

Boli sme v Peru s LATAM Airlines a bolo to veľkolepé

Všetko sa to začalo na letisku vo Frankfurte, kde sme sa stretli s ostatnými jedenástimi účastníkmi zájazdu do bájneho Peru. Letecká spoločnosť LATAM Airlines má z Frankfurtu cez Madrid predĺženú linku do Santiago de Chile, celá táto trasa je operovaná novším Boeingom 787 Dreamliner. My sme teda leteli zFrankurtu do Madridu a odtiaľ priamo do Peru.

Reklama

Do Madridu komfortne a zábavne

Konfigurácia sedadiel v Boeingu 787 je 3-3-3, miesta na nohy habadej, sedadlá sú tiež priestranné a pohodlné. Obrazovky sú primerane veľké, nechýbajú nové filmy či hudobné albumy alebo celé série seriálov. Menšou nevýhodou je, že obrazovka sa nedá vyklopiť, ak si človek pred vami dá sedadlo do nižšej polohy. Výhoda – USB port na nabíjanie telefónu.

Každého cestujúceho čakali medzi kratším letom (Frankfurt – Madrid) cool slúchadlá.

Lietadlo má obrovské okná s novou technológiu stmavovania miesto klasického „zatvorenia“ v rôznych stupňoch od bledomodrej po tmavomodrú, čo pôsobí príjemne rovnako ako fialkasté osvetlenie kabíny. Miesta na batožinu boli veľmi praktické a tiež dostatočne priestranné aj na väčšie kusy.

Keďže ide o kratší, len cca 2,5 hodinový let, v cene je snack (obložený sendvič/croisant), mini sladkosť a nápoj a napokon ešte káva/čaj.

[Best_Wordpress_Gallery id=“13″ gal_title=“Z Frankfurtu do Madridu LATAM Airlines“]

Do Peru v noci, dve hlavné jedlá potešia

Let z Madridu do Limy a naspäť je operovaný starším Boeingom 767 a rozdiel medzi ním a Boeingom 787 je poznať najmä na interiéri a obrazovkách. Konfigurácia sedadiel 2-3-2 vyhovovala najmä našej skupinke, sedeli sme v rade po 2, takže sme si pohodlne odpočinuli a celkovo sa lepšie uložili, keďže tento let trvá 12 hodín. Veľkou výhodou je, že letíte v noci, prílet do Limy je cca o 5 ráno, takže časový posun vnímate príjemnejšie. (Pozn. redakcie: V Peru je o sedem hodín menej ako na Slovensku.)

Na tomto lete sa podávala večera a raňajky, vždy možnosť výberu z dvoch variánt. Čo poteší a čo sme ešte so žiadnou leteckou spoločnosťou nezažili bol klasický kovový príbor, keramické misky a sklenený pohár na víno v economy triede. Po večeri ďalšie kolo nápojov a aj sladkosť v podobe mini Snickersky/Kitkatu.

[Best_Wordpress_Gallery id=“14″ gal_title=“Z Madridu do Peru – jedlo“]

Jeden deň v Lime

Po prílete by vás nemalo prekvapiť, že je tam naozaj vlhko. Je to 10 miliónové mesto postavené na útese cca 80 metrov nad hladinou oceánu. Inak popri pobreží vedie 6-prúdová diaľnica, ale pokojne by sa miestnym zišli ďalšie tri prúdy na odľahčenie toho náporu áut.

Doprava môže pre Európana pôsobiť jemne chaoticky, častým úkazom sú tri pruhy v miestach, kde sú označené len dva. Smerovky šoféri používajú len zriedka, radšej používajú trúbenie. Autobusy síce majú svoje zastávky, no často budete vidieť, že ľudia nastupujú kdekoľvek na križovatke, keď sa napríklad autobus ocitne v zápche.

Naše postrehy z hlavného mesta Peru

V Lime padne za rok priemerne 7 mm zrážok, no asi aj vďaka vlhkosti a blízkosti oceánu je mesto neuveriteľne zelené, všade, kam sme sa pohli, boli parky, stromy, palmy, kvety… Mesto pôsobí veľmi čisto. Nie raz sme videli pracovníkov v oranžových vestách ako zametajú kraje ciest a chodníky.

Na Limu sme mali necelý deň a bohužiaľ kvôli miernemu meškaniu sme viac času strávili v autobuse presunom z miesta na miesto, ako následne v samotnom mieste. Videli sme námestie sv. Martina – patróna Limy, Plaza Mayor/Hlavné námestie s mestskou radnicou i prezidentským palácom na jeho kraji, národné múzeum Museo Rafael Larco Herrera, ktoré sídli v bývalej rezidencii rodiny Larco, kedysi najbohatšej rodiny, ktorá vlastnila väčšinu pozemkov na území, keď ešte Lima nebola Limou.

V múzeu je niekoľko tisíc archeologických artefaktov, ale doslova sme ho prebehli. V krásnej záhrade, ktorá patrí k múzeu je reštaurácia s terasou, kde sme mali výborný 3-chodový obed. Prešli sme sa po umeleckej časti Barranco, navštívili sme múzeum MATE – múzeum Maria Testina, najznámejšieho peruánskeho fotografa, ktorý fotil pre Vouge aj Lady Dianu ako posledný pre jej smrťou – fotky z tohto photoshootingu sú vystavené v múzeu spolu so šatami, ktoré vtedy mala na sebe oblečené.

Časť Miraflores, kde sme aj bývali, je jedna z najnovších častí, aj keď je priamo nad pobrežím, má samé moderné a výškové budovy. V Lime inak nenájdete budovu vyššiu ako 35 poschodí, kvôli častým zemetraseniam. Najvyššia budova má 35 poschodí a je to hotel Marriott práve pri promenáde nad pobrežím s nádherným výhľadom.

Z Limy priamo do 3400 m. n. m.

Po krátkej návšteve Limy sme absolvovali vnútroštátny let do Cusca operovaný Airbusom A320 pod označením LAN. Dĺžka letu je cca 1,5 hodiny, v cene nie je jedlo ani nápoje, ale dá sa samozrejme kúpiť menu (sendvič + nápoj) za cca 6 solov, v prepočte cca 2 eurá.

Treba podotknúť, že kým Lima je cca 80 m. n. m., tak Cusco je vo výške približne 3400 m. n. m. Na boj proti výškovej chorobe dobre poslúžia lístky koky, ktoré na pasažierov čakajú hneď po prílete v príletovej hale. No pozor, nezoberte si viac ako 3 lístky, hrozí, že vás bude bolieť hlava viac z koky ako z výšky 😉

Ten rozdiel je poznať viacmenej hneď, človek sa rýchlejšie zadýcha a slabším povahám alebo starším ľuďom sa môže točiť hlava. Aj preto sme si po príchode do hotela všetci naordinovali čaj z lístkov koky. Vývoz lístkov z krajiny je inak nelegálny, ale v podobe cukríkov alebo čaju prejdete hoci aj v príručnej batožine (odskúšané).

Program sme mali najprv jednoduchší, aby sme si zvykli na tú výšku. Po úžasnom obede v medzinárodne uznávanej reštaurácii MAP Café sme si pozreli chrám Coricancha, kedysi najdôležitejší chrám Ríše Inkov, kým ho takmer celý nezničili Španieli a nepostavili si na ňom Kláštor Santo Domingo.

Ďalej sme videli Hlavné námestie s prekrásnou a obrovskou Katedrálou, ktorá v sebe ukrýva niekoľko rôznych oltárov využívaných počas sviatkov. Žial v katedrále je prísny zákaz fotografovania a natáčania.

Následne presun nad mesto do pevnosti Sacsayhuamán vo výške cca 3700 m. n. m.  Pevnosť postavila najprv civilizácia Killke cca v 9. storočí a do rozsiahlejšej podoby ju rozostavali Inkovia približne v 13. storočí. Celý komplex je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Mimochodom, Cusco bolo kedysi hlavným mestom Ríše Inkov.

Ďalší deň už bol trochu náročnejší. Čakal nás presun do Sacred Valley, cestou sme sa zastavili na Pisac Market – tradičný trh, kde lokálni ľudia predávajú ovocie, zeleninu, mäso, ale aj kopec rôznych suvenírov. Po ceste bola tiež zastávka pri reštaurácii, kde pripravovali národnú pochúťku – morča.

Pred obedom výstup na pevnosť Ollantaytambo, ktorá je veľmi malá v porovnaní s Machu Picchu, no výstup na ňu bol podstatne náročnejší kvôli vysokým schodom. Tu sme už v nižšej nadmorskej výške v porovnaní s Cuscom, „len“ v cca 2 800 m.n.m. Pevnosť je pozostatkom z mesta bývalej ríše Inkov, ktoré fungovalo až do cca 15teho storočia. Z pevnosti vidno aj vo veľkej diaľke pozostatky z opevnenia bývalého mesta. Celý región je známy kvôli početným ruinám z čias Inkov a ich hospodárskymi terasami, na ktorých pestovali plodiny.

Nasledovala návšteva ruín Moray – prírodného hospodárskeho „laboratória“ z čias Inkov a soľných baní Maras, kde sa opäť dostávame do výšky cca 3500 m.n.m. Moray sú terasy kruhovitého tvaru do hĺbky 30 metrov s teplotným rozdielom medzi najvyšším a najnižším stupňom až 15 stupňov Celzia. Maras – ťažisko soli, ktoré má zachovaný pôvodný tvar a spôsob ťažby soli už z čias pred Inkami, je zasadená do údolia o dĺžke asi 4 kilometre so stovkami soľných jazierok (podľa sprievodkyne ich je až cca 3000), majiteľmi sú výhradne rodiny z komunity Maras.

Noc v dedinke Urubamba v najúžasnejšom hotelovom komplexe Inkaterra Hacienda Urubamba, kde jeden domček = jedna izba a každý sme mali svoju vlastnú izbu.

Bájne Machu Picchu

Ďalší deň bol venovaný celodennému výletu na Machu Picchu a večernému presunu do Cusca (cca 2,5 hodiny). Na Machu Picchu sa dopravíte vlakom Peru Rail zo stanice Ollantaytambo. Trasa má približne 43 km, ale jazda trvá okolo 1,5 hodiny, vlak má veľké okná aj na streche vagónu, pretože trasa popri rieke Urubamba, popri ktorej železnica vedie, je úžasná. Po ceste vlakom do stanice pod Machu Picchu sa treba vyviezť autobusom na kopec pod Machu Picchu, čo trvá asi pol hodinu. Lístky na vlak, na autobus aj vstupenka na Machu Picchu sú vystavované na pas a všetky sú starostlivo kontrolované, takže zabudnúť si v ten deň pas by bola asi veľká smola.

Výstup na Machu Picchu nie je až taký náročný ako by sa mohlo zdať a nie je cítiť ani problémy z výšky, keďže je to „len“ cca 2400 .m.n.m. Machu Picchu je bezpochyby must-see záležitosť, keď to človek roky obdivuje na internete na obrázkoch a v dokumentoch, po výstupe vás možno nechytí až taký wow efekt, ako keby ste to videli prvý krát.

Každopádne sme mali necelú hodinu rozchod a sami sme sa mohli motať po areáli. Počasie nám vyšlo, kým sme vyšli navrch, tak nám trochu zasvietilo aj slnko a keď sme zišli dole, začalo pršať…mali sme to presne načasované.

[Best_Wordpress_Gallery id=“15″ gal_title=“Maccu Picchu“]

Opäť cesta vlakom na stanicu Ollantaytambo a potom autobusom na noc do Cusca. Ráno nás čakal dlhý a náročný presun z Cusca do Puna pri jazero Titicaca. Trasa je dlhá približne 400 km, z hotela v Cuscu sme vyzarili o 7 ráno a na hotel v Pune sme prišli o pol 6 večer. Po ceste sme sa zastavili v archeologickom komplexe z čias Inksej ríše Raqchi s pozostatkami chrámu Wiracocha. Tu sme vo výške cca 3400 m.n.m.

[Best_Wordpress_Gallery id=“18″ gal_title=“Raqchi“]

Napokon sme išli ešte vyššie!

Ďalej zastávka na Abra La Raya vo výške cca 4300 m.n.m. s výhľadom na zasnežené vrcholy hôr s výškou nad 5000 – 6000 m.n.m. Náš hotel Libertador Lago Titicaca bol hneď vedľa jazera, väčšina izieb (vrátane tých našich) mala priamy výhľad na jazero.

[Best_Wordpress_Gallery id=“16″ gal_title=“Abra La Raya“]

Predposledný deň výletu nás čakala celodenná plavba po jazere Titicaca s návštevou umelo vytvoreného komplexu plávajúcich ostrovčekov Uros a ostrova Taquile s najvyšším bodom (na ktorom sme samozrejme museli byť) nad 4000 m.n.m. odkiaľ vidno zasnežené vrcholy hôr v Bolívii. Jazero ako také je vo výške cca 3800 m.n.m.

[Best_Wordpress_Gallery id=“17″ gal_title=“Titicaca jazero“]

V posledný deň ešte pred naším letom z mesta Juliaca do Limy a následne letmi domov Lima – Madrid – Frankfurt sme navštívili archeologickú pamiatku Sillustani, ktorá pochádza ešte spred čias Ríše Inkov a slúžila ako cintorín. „Veže“, ktoré tu sú, sa volajú chulpas a sú to hroby, ktoré slúžili na pochovávanie celých rodín. Celý komplex Sillustani je postavený na kopci nad jazerom Umayo.


Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na [email protected]. Ak máte super cestovateľský príbeh, recenziu, reportáž či blog a chcete sa o svoje zážitky podeliť so svetom, nebojte sa nám svoj text poslať na [email protected]. Radi ho zverejníme v sekcii Cestovatelia.


Špeciálne ponuky pre našich čitateľov


  • Odporúčame ti aj našu uzavretú Facebook skupinu Pelipecky.sk VIP.
    • Naša srdcovka - cestovateľský newsletter, ktorý odoberajú desaťtisíce cestovateľov:
    • Výbery z bankomatu zdarma, výhodné kurzy pri cestovaní do zahraničia a cashback u obľúbených značiek získaš exkluzívne cez Pelikán, založ si konto cez Revolut
    • Výhodný bus na letisko? Odporúčame ti našich kamošov zo Slovak Lines - bezplatná Wi-Fi, klimatizácia, nástup priamo pri termináli letiska, Viedeň - Bratislava 24-krát denne
    5/5 - (1 vote)
Komentáre

Už päť rokov pre teba náš tím loví lacné letenky, dovolenky a píše tipy na cestovanie po celom svete. V našej slovenskej redakcii sedí Hanka, Katka, Aďa a Roland, ktorí pre teba hľadajú to najlepšie zo sveta cestovania 24 hodín, 7 dní v týždni.

Hore